Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/164/2014 z 21. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. júla 2015, sp. zn. 4Co/164/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8410201434.2 Krajský súd Prešov | 4Co/164/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8410201434.2 | 2015-07-21 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: OSP, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8082f066-2bd7-48cf-8f41-78dd49b1a049 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8410201434.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/164/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410201434
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8410201434.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcov 1. V. U. a 2. T. U., obaja
bytom V. E., K. XXX/XX, právne zastúpení JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou, Poprad, Nám. sv.
Egídia 95, proti žalovaným 1. F. G., a 2. V. G., obaja bytom V. E., K. XXX/XX, právne zastúpení JUDr.
Vladimírom Komanom, advokátom, Stará Ľubovňa, 17. novembra 31, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4C/24/2010-189 zo dňa 25. 02.
2014, ako aj dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4C/24/2010-195 zo dňa 10. 06.
2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobcovia v 1. a 2.rade sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností - pozemku parcely registra „C“ č. 515/3 - zastavené plochy a nádvoria
o výmere 58 m2 zapísaného na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXX, k. ú. V. E.. Uložil žalovaným
povinnosť v 1.rade a 2.rade zaplatiť žalobcom v 1.a 2.rade trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 850,46 Eur na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Margity Budzíkovej,
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, výsledky vykonaného
dokazovania, citoval ust. § 103, 159 ods. 3, 135 ods. 2, 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
a uviedol, že z obsahu spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/40/2000 zistil, že bolo vedené
konanie medzi tými istými účastníkmi konania, avšak v opačnom procesnom postavení, o ochranu
vlastníckeho práva k pozemku parcele registra „C“ č. 515/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
58 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. V. E.. Predmetný pozemok bol zameraný geometrickým plánom
č. 28/2000 vyhotoveným Ing. X. B. dňa 06. 03. 2000 overeným Správou katastra Kežmarok dňa 15.
03. 2000 pod č. 142/2000 z pôvodnej parcely registra „C“ č. 515/3 - zastavané plochy o výmere 689
m2 zapísanej pôvodne na tom istom liste vlastníctva. Toto konanie, ktoré prebehlo medzi tými istými
účastníkmi, ktorí sú účastníkmi konania aj v danej veci, sa týkalo ochrany vlastníckeho práva k tomu
istému pozemku, k tej istej parcele, ku ktorej sa v danej veci žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho
práva. Vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 3C/410/2000-308 zo dňa 27. 01. 2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 06. 03. 2007 č. k. 6Co/132/2006-359, tak, že žaloba žalobcov
(v tomto konaní žalovaných) bola v celom rozsahu zamietnutá s odôvodnením, že „... súd akceptoval
námietku žalovaných (v tomto konaní žalobcov), že predmetnú nehnuteľnosť vydržali, a preto žaloba



bola zamietnutá...“. Žalobcovia v tomto konaní preukázali, že vstúpili do držby, keď kúpili rozostavaný
dom od právneho predchodcu p. O. v roku 1982, čo bolo preukázané aj v inom spore prebiehajúcom na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C/727/96 (V. c/a Kréta), lebo vtedy uviedol žalobca p. G., že mu
nič nechýba na pozemku alebo z pozemku. Preto treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, že žalovaní
preukázali, že majú riadnu oprávnenú dobromyseľnú držbu podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože vec odkúpili od svojho právneho predchodcu a v hraniciach, ako ju kúpili aj užívali nepretržite...“.
„Žalovaní splnili aj podmienku doby na vydržanie, ktorá je u nehnuteľných vecí 10 rokov. Od roku 1982
uplynula doba 10 rokov do konca roku 1992 a keďže žaloba bola podaná zo strany žalobcov v 1. a 2. až
07. 07. 2000, treba mať za to, že nikto ich nerušil zjavne pri držbe žalovaných v 1. a 2. .“ (odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 6Co/132/2006-359 zo dňa 06. 03. 2007, na ktoré súd prvého
stupňa poukázal). Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/261/2007 z 27. 11.
2007 bolo dovolanie žalovaných v tomto konaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/
132/2006-359 z 06. 03. 2007, odmietnuté pre jeho neprípustnosť. Z jeho odôvodnenia súd poukázal
na skutočnosť, že: „... nevykonanie dôkazu navrhovaného žalobcami pribratím znalca do konania za
uvedených okolnosti nepovažoval za postup, ktorým by bola žalobcom odňatá možnosť konať pred
súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a teda za dôvod prípustnosti dovolania... .
Pokiaľ v podanom dovolaní ďalej žalobcovia poukazovali na to, že odvolací súd zmenil skutkový stav
zistený súdom prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal dokazovanie, čím odňal žalobcom možnosť
vyjadriť sa k dôkazom podľa § 123 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súdy stanovili rôzne lehoty
pre začiatok a uplynutia vydržacej doby, dovolací súd poznamenal, že nejde o skutkové, ale o právne
závery súdov...“.

Súd poukázal na prekážku právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúcej z ust.§ 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku s tým, že uviedol, že právoplatný rozsudok o žalobe na určenie či tu právo alebo
právny vzťah je alebo nie (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku) zásadne nevytvára prekážku
veci rozhodnutej pre žalobu na plnenie (§ 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku) vychádzajúc z
toho istého skutkového základu (rovnakého skutku, resp. skutkového deja). Túto prekážku tvorí len vo
vzťahu k novej žalobe na určenie. Podľa právnej teórie a súdnej praxe však naopak platí, že právoplatný
rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozhodnutej
pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie, vychádzajúc z toho
istého skutkového základu. Je tomuto tak preto, lebo právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v
sebe zahrňuje (či už výslovne alebo mlčky) kladné alebo záporné riešenie otázky existencie alebo
neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý by mal byť určený určovacou žalobou a stavia teda
na rovnakom skutkovom základe (rovnaké časti skutku) ako žaloba určovacia. Súd poukázal na právnu
teóriu napr. v právni teórii napr. Handl, V.-Rubeš, J. a kol. Občanský soudní řad, Komentář, Panorama
Praha 1985,I. díl, str. 709, v súdnej praxi, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 42/2006, rozsudok NS
SR sp. zn. 2 Cdo/105/2003, Uznesenie ÚS ČR z 7. ledna 1994 sp. zn. IV.ÚS 2/93, rozsudok NS ČR z
12. prosince 2001 sp. zn. 20 Cdo 2931/99, a pod.).

Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho práva k pozemku parcele registra
„C“ č. 515/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, na základe tvrdenia, že vlastnícke
právo k pozemku nadobudli vydržaním. Zároveň tvrdili, že o splnení zákonných podmienok vydržania
vlastníckeho práva k pozemku vrátane uplynutia zákonnej vydržacej lehoty, doby, ktorá mala začať
plynúť v 80-tych rokoch prejudiciálne už právoplatne rozhodol Okresný súd Kežmarok v konaní
vedenom pod sp. zn. 3C/41/2000. Z hľadiska posúdenia prekážky právoplatne rozhodnutej veci
je bez právneho významu námietka žalovaných v danej veci, že súd vec v konaní vedenom na
Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/410/2000 nesprávne posúdil. V tejto súvislosti súd poukázal
na odôvodnenie napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na právny záver
vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/261/2007 z 27. 11. 2007,
v ktorom dovolací súd konštatoval, že stanovenie rôznych lehôt pre začiatok a plynutie vydržacej
doby posúdené prvostupňovým, aj odvolacím súdom, nie je skutkovým posúdením, ale právnym
záverom súdov. Pokiaľ už v občianskom súdnom konaní bola právoplatne vyriešená určitá otázka
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, súd v inom alebo v súdnom konaní nesmie vychádzať z
iného záveru, o existencii alebo neexistencii daného hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi. Ust.§
159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k ust. § 135 ods. 2 veta druhá Občianskeho
súdneho poriadku nepredstavuje osobitnú procesnú úpravu.



Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala aj judikatúra Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý v Náleze II .ÚS 349/09 z 20. 01. 2010 rozhodol o porušení základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu
prejudiciality vyplývajúcu z ust. § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zásadu viazanosti
súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie
vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.
Pokiaľ súd prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie) prejudikovaný
hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, nerešpektuje
záväznosť súdneho rozhodnutia a koná v rozpore s Ústavou Slovenskej republike, v zmysle ktorej môžu
štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon
(čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Z tohto dôvodu súd prijal záver, že k opakovanému právnemu posúdeniu existencie alebo neexistencie
vlastníckeho práva žalobcov k spornému pozemku vo vzťahu k žalovaným v danej veci bráni prekážka
právoplatne rozhodnutej veci v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/410/2000,
ktorý rozsudok je právoplatný, v sebe zahŕňa aj vyriešenie hmotnoprávnej otázky existencie vlastníckeho
práva žalobcov k spornému pozemku nadobudnutého vydržaním v období, ktoré žalobcovia špecifikovali
v žalobe. S poukazom na ust.§ 103, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je prekážka
právoplatne rozhodnutej veci z procesného hľadiska neodstrániteľnou prekážkou konania, pre ktorú
musí súd konanie zastaviť. V danej veci však súd považoval za plne opodstatnený postup, ktorým
rozhodne o žalobe vo veci samej v súlade s právoplatne vyriešeným hmotnoprávnym vzťahom
účastníkov konania. Takýto výnimočný postup súd považoval za opodstatnený vzhľadom na naliehavý
právny záujem žalobcov na dosiahnutí zápisu svojho vlastníckeho práva k pozemku nadobudnutého
vydržaním tak, ako to súd posúdil v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
3C/410/2000. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX k. ú. V. E., žalovaní sú na liste vlastníctva stále vedení
ako bezpodieloví spoluvlastníci sporného pozemku, pričom už len podanie žaloby v danej veci žalobcami
i napriek rozhodnutiu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/410/2000
svedčí o neistom postavení žalobcov vo vzťahu k vlastníctvu k pozemku a nedostatočnej súdnej ochrane
pred ďalšími žalobami. Preto súd vychádzajúc z hmotnoprávneho posúdenia vzťahu medzi účastníkmi
konania v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/410/2000, podľa ktorého žalobcovia nadobudli vlastnícke
právo k spornému pozemku vydržaním, výrokom deklaratórneho rozsudku bez ďalšieho dokazovania
určil, že žalobcovia súd bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku. Z tohto dôvodu ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešným
žalobcom priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 350,46 Eur, ktorej výšku špecifikoval. Nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia za rokovanie s klientom dňa 01. 04. 2011, 25. 06. 2012 a 24. 02. 2014,
lebo tieto úkony v súvislosti s poskytovaním právnych služieb žalobcom v konaní preukázané neboli.
Taktiež súd prvého stupňa nepriznal žalobcom náhradu výdavkov za geometrický plán č. 24/2011,
lebo v konaní nebolo preukázané, že vyhotovenie tohto geometrického plánu súviselo s poskytovaním
právnych služieb danej veci, lebo podľa faktúry č. 3 z 28. 04. 2011 išlo o geometrický plán na oddelenie
pozemkov č. 515/36, 37 a 38.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/24/2010-195 zo dňa 10. 06. 2014, súd prvého stupňa uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy konania vo výške 37,94 Eur na účet
Okresného súdu Kežmarok v Štátnej pokladnici do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení súd citoval ust. § 184 ods. 1, 166 ods.1, 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a uviedol, že v danej veci žalovaní v 1.a 2.rade boli neúspešní, a preto štát má právo na náhradu
trov konania, v ktorom mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Trovy štátu predstavujú náhradu
výdavkov spojených s výpoveďou svedka V. O., bytom B. - X., K. X, na pojednávaní konanom dňa
18. 11. 2010, o ktorej náhrade bolo rozhodnuté právoplatným uznesením Okresného súdu Kežmarok



právoplatným uznesením č. k. 4C/24/2010-61 zo dňa 06. 12. 2010 tak, že mu bola priznaná náhrada
z titulu svedočného vo výške 37,94 Eur, ktorá bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu 25.
01. 2011. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa neúspešným žalovaným uložil povinnosť zaplatiť trovy
štátu spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v konaní nepreukázali
ani nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, žeby u žalovaných boli predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie, ako aj dopĺňacom rozsudku odvolanie
žalovaní. Namietali nesprávne právne posúdenie námietky právoplatne rozhodnutej veci, ako aj neúplne
zistený a nesprávny zistený skutkový stav veci. Rozhodnutie považovali za nesprávne a arbitrárne. Boli
toho názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Rozsudok
Okresného súdu Kežmarok vo veci vedenej sp. zn. 3C/410/2000 je vkladuschopnou listinou. Podľa ich
názoru nejedná sa o výnimočný postup. Podľa ich názoru vec už bola vec právoplatne usporiadaná.
Žalobcovia užívajú parcelu KNC č. 515/3 bez akýchkoľvek pochybností, ktorú skutočnosť si súd neoveril.
Na hranici pozemkov KNC č. 515/3 a KNC 515/17 je postavený plot, ktorý postavili práve žalobcovia
a parcela KNC č. 515/3 bola predmetom žaloby o vydanie, kde žalobcami boli práve žalovaní. Navrhli
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov celého konania.

Právna zástupkyňa žalobcov sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ako aj správne právne vec posúdil vo vzťahu k uplatnenej námietke právoplatne rozhodnutej veci,
ako aj prejudiciálne riešenej otázke týkajúcej sa hmotnoprávneho nároku žalobcov v konaní vedenom
pod sp. zn. 3C/410/2000. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje sa odôvodnením uvedeným
súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcov uvádza, že namietaný nesprávne zistený skutkový stav veci, vrátane nesprávneho
právneho posúdenia nebolo dôvodné. Súd prvého stupňa náležite napadnuté rozhodnutie odôvodnil,
rozhodnutie vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu, je jasné,
zrozumiteľné, preskúmateľné. Nespĺňa ani znaky arbitrárnosti rozhodnutia, na ktorú námietku právny
zástupca žalovaných poukázal. Za arbitrárny možno považovať rozsudok nedostatočne zdôvodnený, aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj
k inému právnemu záveru. Ako aj vtedy, keď súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných
hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, IV. ÚS 350/2009).

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal so spornou otázkou týkajúcou
sa prekážky právoplatne rozhodnutej veci a teda ust.§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
vo vzťahu k ust.§ 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom nielen na závery právnej



teórie, ale aj súdnej praxe. V danom prípade súd prvého stupňa správne vychádzal z výsledkov
vykonaného dokazovania a najmä právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde
Kežmarok pod sp. zn. 3C/410/2000, v ktorom konaní o spornom hmotnoprávnom nároku vo vzťahu k
predmetnej nehnuteľnosti bolo právoplatne rozhodnuté. Nebolo možné na túto skutočnosť v konaní
neprihliadať. Navyše rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
3C/410/2000 o zamietnutí žaloby o ochranu vlastníckeho práva nie je vkladuschopnou listinou pre
zmenu vlastníckeho práva z dôvodu, že hmotnoprávne posúdenie zákonných podmienok týkajúcich
sa sporného vlastníckeho práva vyplývajúce len z odôvodnenia nie sú pre príslušnú správu katastra
záväzné. Len deklaratórny rozsudok o určení vlastníckeho práva v prospech účastníka sporového
konania je podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu súd prvého
stupňa správne uzavrel, že na určení vlastníckeho práva žalobcovia majú naliehavý právny záujem,
ktorá podmienka bola splnená (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku).

Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust.§ 219 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie proti výroku o trovách konania i napriek tomu,
že právny zástupca žalovaných neuviedol žiadne dôvody, na základe akých výrok o trovách konania
namietal. Výrok o trovách konania bol teda potvrdený ako súvisiaci výrok s rozhodnutím vo veci samej,
vrátane dopĺňacieho rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách štátu (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku).

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní, ktorým náhrada trov odvolacieho
konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku). Z obsahu spisu žalobcom iné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a
právna zástupkyňa žalobcov návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
nepredložila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.