Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/317/2015 z 30. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 30. júna 2015, sp. zn. 7Co/317/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5312202946.3 Krajský súd Žilina | 7Co/317/2015 | ECLI:SK:KSZA:2015:5312202946.3 | 2015-06-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/899f1ee1-e0f8-45af-a7b4-8dcda58db118 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5312202946.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/317/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312202946
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312202946.3

Uznesenie
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v právnej veci navrhovateľa: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. XXX/XX, C., právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., so sídlom Palárikova 88, 022
01 Čadca, IČO: 42 071 828, proti odporcovi: 1/ Kysucké pekárne, a.s., so sídlom A. Hlinku 2541,
Čadca, IČO: 31 640 265, právne zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom P. XX, XXX
XX C., za účasti vedľajšieho účastníka: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 13C/33/2012-194 zo dňa 12.
februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny zamietol, zaviazal
navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania, ako aj trovy štátu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že nespornými tvrdeniami účastníkov konania bola nesporne preukázaná výška škody pri dopravnej
nehode. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základnej podmienky nároku na
náhradu škody, a to porušenie povinnosti odporcu. Porušenie povinnosti sa týkalo dopravnej nehody,
porušenia dopravných predpisov, teda v danom prípade išlo o otázku odbornú v nadväznosti na §
127 O.s.p., o ktorej nemôže rozhodovať súd. Čo do porušenia povinnosti vychádzal z priestupkového
spisu ORP-P-274/ODI-E-2010, zo znaleckého posudku Ing. Vladimíra Trnku, ktorý uviedol, že z
technického odborného hľadiska sa nedá jednoznačne určiť poloha vozidiel na začiatku reakcie vodiča
osobného motorového vozidla značky BMW a nedajú sa ani určiť počiatočné rýchlosti vozidiel, ani
zabránenie vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Z technického hľadiska sa nedá určiť
príčina vzniku dopravnej nehody. Nevychádzal z tvrdení navrhovateľa o porušení povinnosti odporcu.
Navrhovateľ nenavrhoval znalecké dokazovanie na vyriešenie odbornej otázky. Tvrdenia navrhovateľa
boli v rozpore s tvrdeniami odporcu. Vzhľadom na uvedené nebol preukázaný skutkový stav, ktorý by
mohol subsumovať pod právnu normu a konštatovať, že došlo k porušeniu povinnosti - dopravných
predpisov zo strany vodiča odporcu. V danom prípade je nedostatočný, nepreukázaný skutkový stav
na to, aby súd mohol konštatovať, kto po technickej, odbornej stránke porušil dopravné predpisy a aby
takýto skutkový záver mohol subsumovať pod právnu normu § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
konštatovať, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu. Navrhovateľ nenavrhoval doplnenie znaleckého
dokazovania na základe doplneného skutkového stavu (agrometeorologiké a fenologické informácie,
fotografie navrhovateľa z dopravnej nehody, ktoré netvorili súčasť priestupkového spisu, vyjadrenie
Mesta Čadce). Keďže otázka porušenia dopravných predpisov je otázkou odbornou, doplnenému
skutkovému stavu bez odborného vyjadrenia znalca nemohol súd pripísať vyššiu dôkaznú silu, ako
existujúcemu znaleckému záveru z priestupkového konania. Doplnený skutkový stav za týchto okolností
nemohol vyvrátiť skutkový záver znalca, že po skutkovej, technickej stránke sa nedá určiť porušenie
dopravných predpisov a príčina dopravnej nehody. Nemohol konštatovať, že odporca porušil Zákon č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktoré ustanovenia zákona porušil. Dospel k záveru, že navrhovateľ



neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, nepreukázal podmienky vzniku nároku na
náhradu škody voči označenému odporcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku, pretože v ňom chýbajú zrozumiteľné a zmysluplné dôvody zamietnutia návrhu. Rozsudok
vychádza z absolútneho zjednodušenia skutkového a právneho stavu veci, neposkytuje žiadnu odpoveď
k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam a právnym argumentom a nereflektuje rad dôkazov, ktoré sa
vykonali, resp. dôkazov, ktoré navrhovateľ poskytol a navrhol vykonať. Rozsudok neobsahuje žiadne
preskúmateľné závery k príčine škody v kauzálnom priebehu dopravnej nehody, v príčinnej súvislosti
medzi škodou a jej príčinou ani k prezumovanému zavineniu vodiča M. O.. Zameral pozornosť na
znalecké závery, resp. ich nedostatok a iné dôkazy, ktoré mali výpovednú hodnotu (na rozdiel od záverov
znalca) vôbec nebral do úvahy. Ešte väčšmi ostala nepreskúmaná právna stránka veci. Ponechal
nepovšimnutý argument porušenia právnych povinností podľa osobitných právnych noriem a porušenia
všeobecnej prevenčnej povinnosti, aj argument „znalosťou miestnych pomerov“. K nárazu vozidla došlo
pri vyhýbaní sa M. W. vozidlu M. O., ktorý na cestu 3. triedy vychádzal bez zastavenia na hranici
križovania. V súdnom spise existuje rad dôkazov preukazujúcich priebeh dopravnej nehody, okrem
znaleckého posudku aj výpoveďami účastníkov nehody, z ktorých bola práve výpoveď vodiča M. W.
konzistentná, zatiaľ čo vo výpovedi vodiča M. O. boli nezrovnalosti. Cesta 3. triedy je priamo napojená
na medzištátnu komunikáciu I/11 Čadca - Svrčinovec a je hlavnou cestou pozdĺž mestskej časti Čadca
- Milošová. Miestna komunikácia spája stavby popri ceste 3. triedy, v mieste križovania má stúpanie
vyžadujúce spomalenie, resp. zastavenie vodiča pre rozhľad na cestu 3. triedy, ktorý sprava zhoršuje
stavba billboardu a zľava stavba mostu. V súdenej situácii bolo spomalenie, resp. zastavenie priam
nevyhnutné pre stav vozovky. Sám vodič M. O. priznal znalosť miestnych pomerov a danej križovatky a
že v časti P. býva. Križovatku pred dopravnou nehodou poznal a každodenne ňou prechádzal. V súdnom
spise existuje rad dôkazov preukazujúci charakter križovatky a oboch ciest. Ohliadka miesta bola vôbec
kľúčovým dôkazom vo veci, avšak z rozsudku jasne vyplýva, že súd na tento dôkaz vôbec neprihliadal
a tento nevyhodnotil. V čase dopravnej nehody bolo umiestnené dopravné značenie „daj prednosť v
jazde“, ktorá v čase dopravnej nehody bývala pripevnená k betónovému múriku oplotenia pridrôtovaním.
Tak isto je nesporné, že sa pri dokumentovaní dopravnej nehody nachádzala v záhrade rodinného
domu. Tým bol ovplyvnený aj vyšetrovateľ priestupku, keď uzavrel, že križovatka v čase nehody nebola
značená dopravnou značkou. Z fotodokumentácie v čase dopravnej nehody jasne vyplýva, že dopravná
značka bola vymrštená nárazom vozidla do betónového stĺpika, čomu zodpovedá miesto nájazdu vozidla
na múrik. Dopravné značenie potvrdil aj cestný správny orgán, ktorý nemal v čase dopravnej nehody
hlásené, že by dopravná značka chýbala. V rozsudku však súd túto skutočnosť žiadnym preukázateľným
spôsobom neustálil a nevyhodnotil. Súd sústredil pozornosť na jediný dôkaz znaleckým posudkom,
ktorý posudzoval samostatne, bez akejkoľvek vzájomnej súvislosti s nimi zmienenými dôkazmi. Tento
dôkaz však nemal žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko nekontaktná nehoda neumožnila znalcovi určiť
technické parametre nehody a posúdiť nehodu po technickej stránke. V nadväznosti na uvedené
rozsudok je nepreskúmateľný a nesprávne právne posúdenie namieta v zmysle chýbajúcich správnych
právnych záverov v dôsledku nepoužitia správnych právnych noriem. Tieto súd pri rozhodovaní vo
veci vôbec neaplikoval. Po právnej stránke mala byť vec posúdená z hľadiska právnej povinnosti
M. O. správať sa ohľaduplne s neohrozením bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, prispôsobiť
rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a znížiť rýchlosť
jazdy, alebo náhle zastaviť, a to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, čo bolo alebo mohlo byť
následkom porušenia právnej povinnosti M. O. poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky a pri
vchádzaní do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „daj prednosť v jazde“ dať
prednosť vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste alebo porušenia všeobecnej právnej povinnosti M.
O. „neohroziť a predvídať“ možnú dopravnú nehodu. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa
ktorého vedomosť o povinnosti dodržiavať dopravné predpisy môže zakladať nielen právny predpis
a dopravná značka, ale aj prostá znalosť miestnych pomerov vodiča. Okresný súd neposúdil vôbec
právne otázky. Principiálne odmieta vziať do úvahy argument znalostí miestnych pomerov a namiesto
toho nekriticky prijal účelovú obranu odporcu neexistenciou dopravnej značky, hoci aj dôkazný stav
svedčí o opaku. Znalosť miestnych pomerov vôbec nezávisí od odborného (znaleckého) posúdenia, ide
o subjektívnu vedomosť vodiča a v prípade vodiča M. O. bola nepochybne daná. Vzhľadom na uvedené
navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a túto vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť rozsudok
okresného súdu a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.



K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že okresný súd vo veci po hmotnoprávnej aj
procesnej stránke správne rozhodol a vo veci vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie. Navrhovateľ
v odvolaní výklad dôkazov prezentuje jednoznačne vo svoj prospech, avšak tento výklad nezodpovedá
skutočnému stavu veci a reálne vykonanému dokazovaniu. Ing. Vladimír Trnka vo svojom znaleckom
posudku jednoznačne uviedol, že sa z technického hľadiska nedá určiť príčina vzniku dopravnej nehody
a závery znaleckého posudku nemožno vyložiť inak, pričom navrhovateľ si vynucuje v odvolaní, aby súd
jeho závery vyložil v prospech navrhovateľa. Navrhovateľ jednoznačne nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti zo strany odporcu a vzniknutou škodou, ani zavinenie odporcu. Vzhľadom
na uvedené navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré
zároveň vyčíslil.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 2 O.s.p.
a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia.
Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje
účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a
akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto
smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým
preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach,
alebo zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti
účastníka konať pred súdom, a to v tom smere, že účastník v odvolaní nemôže podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo
úplne absentuje, prípade si vzájomne odporuje. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu
vôbec posúdiť jeho správnosť.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je prevedeným dôkazom
prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či môže o ne oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere).
Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti možno
považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie, o ktorých tieto dôkazy (pre rozhodnutie významné a
zákonné) podávajú správu. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie
vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa
podľa zákona prevádza. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede
s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci; aká je
jeho rozumová a duševná úroveň k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočností, o
ktorých vypovedá vzhľadom ku spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k chovaniu pri výsluchu
(presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) ako aj k poznatkom,
získaných na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka v



súlade s inými dôkazmi, čím odporuje, poprípade čím sa vzájomne dopĺňajú). Celkové posúdenie z
uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných)
skutočností. Dôkaz listinou výraznou mierou prispieva k zisteniu stavu veci. Ohliadka na mieste samom
je jedným z najspoľahlivejších dôkazných prostriedkov, ktorá umožňuje súdu vyvodiť závery na základe
bezprostrednej skúsenosti. Výsledky ohliadky podliehajú rovnako voľnému hodnoteniu súdu.

Okresný súd vo veci vykonal rad dôkazov, ktoré vo svojom rozsudku v jeho odôvodnení opisuje, avšak
následne ich už v zmysle ust. § 132 O.s.p. jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti nevyhodnotil, ktoré
dôkazy sú podstatné pre zistený skutkový stav a pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie sú podstatné,
ktoré považoval za pravdivé a ktoré nepovažoval za pravdivé. Vo svojom rozsudku iba zopakoval záver
znaleckého posudku v priestupkovom konaní, kde sa znalec vyjadril, že nemôže z technického hľadiska
posúdiť vznik dopravnej nehody a právnu otázku nemôže riešiť. Tento znalecký posudok vyhodnotil
samostatne, bez akejkoľvek vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Otázka porušenia
dopravných predpisov je právnou otázkou, a nie odbornou otázkou, na ktorú by mal odpovedať znalec.
Napriek tomu okresný súd neriešil vo svojom rozsudku právnu otázku, či na základe doposiaľ zisteného
skutkového stavu zistil u niektorého účastníka dopravnej nehody porušenie dopravných predpisov,
prípadne iných právnych povinností.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní sa súd
prvého stupňa bude zaoberať vecou v naznačenom smere, pričom z jeho rozhodnutia musí byť zrejmé,
ako vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní (výpovede svedkov, listinné dôkazy, fotodokumentácia,
ohliadka na mieste samom a pod.), akými úvahami sa riadil a z akých skutočností vychádzal. Svoje
rozhodnutie riadne odôvodni tak, aby rozhodnutie spĺňalo všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle § 157
ods. 2 O.s.p..

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.