{"guid": "e14fb07c-b44f-4119-8d6a-55fb0deaf2e6:adddbe0c-30f8-4ae6-b0fc-e421cd98d58e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6213200735.1", "spisova_znacka": "14Co/686/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/686/2013 z 3. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. februára 2014, sp. zn. 14Co/686/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6213200735.1", "identifikacne_cislo": "6213200735", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2014-02-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "nazov": "§ 657 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-657", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-657"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-657"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adddbe0c-30f8-4ae6-b0fc-e421cd98d58e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6213200735.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6213200735.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6213200735.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/686/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213200735
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213200735.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Priehodu a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa:
T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., Z. S. XX, zast. JUDr. Erik Končok, advokát, so sídlom X., N.
S. XX/X., proti odporcovi: SKL Cuting, s.r.o., so sídlom Veľký Krtíš, Pionierska 10, IČO: 43 891 934,
zast. Nosko & Partners s.r.o., so sídlom X., L. X, o zaplatenie 4.933,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 27. 06. 2013 č. k. 1C/11/2013-94, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok okresného súdu

Navrhovateľ je   p o v i n n ý   zaplatiť odporcovi na trovách odvolacieho konania 214,53 Eur do troch dní
na účet právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., so sídlom X., L. X.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi zaplatenia
4.933,36 Eur  istiny  s  9 %  ročným  úrokom  zo  sumy  7.933,36 Eur  od  01. 01. 2011 do 19. 04. 2011
a zo sumy 4.933,36 Eur od 20. 04. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní z titulu plnenia zo zmluvy o
pôžičke, zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na trovách konania 1.133,34 Eur do troch
dní na účet právneho zástupcu odporcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že súd mal preukázané, že k
uzavretiu zmluvy o pôžičke, z ktorej odvodzoval vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi navrhovateľ
a potom existenciu uplatňovaného nároku, nikdy medzi účastníkmi nedošlo. Zo strany navrhovateľa
nedošlo k odovzdaniu predmetu pôžičky odporcovi, pokiaľ navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie, tak
v skutočnosti za odporcu uhrádzal faktúry, ktoré mu vznikli v spojení s činnosťou v spoločnosti. Tieto
faktúry uhrádzal v priebehu mesiaca august 2008 až január 2009, čím zo strany navrhovateľa sa odporca
bezdôvodne obohatil. Keďže bola vznesená námietka premlčania, považoval súd potom uplatnený nárok
aj za premlčaný.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť. Rozhodnutie okresného súdu nepovažoval navrhovateľ
za vecne správne. Poukazoval na to, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatváraniu zmluvy
o pôžičke a celkom k odovzdaniu sumy 7.933,36 Eur. Tieto okolnosti sú bližšie uvádzané aj v podanom
návrhu a je nesporné, že v priebehu mesiacov august 2008 až január 2009 navrhovateľ za účelom
vykonania v žalobe špecifikovaných úhrad zo strany odporcu v prospech tretích osôb tomuto odovzdal
finančné prostriedky. Finančné prostriedky boli poskytnuté k rukám odporcu na úhradu záväzkov,
pričom existovala neformálna dohoda, že tieto finančné prostriedky budú vrátené. Poukazoval na to,
že medzi navrhovateľom, konateľom odporcu, pánom W. a svedkom Y. I. existovala v minulosti dohoda
o tom, že založia právnickú osobu, ktorej oficiálnym spoločníkom bude pán W. a ako tichí spoločníci



tejto právnickej osoby budú pôsobiť navrhovateľ a Y. I.. Finančné prostriedky, ktoré boli odporcovi
poskytované zo strany navrhovateľa, ako aj svedka Y. I., boli poskytované ako pôžičky, keďže sa
podieľali na podnikaní v spoločnosti, pričom podstata podnikania je založená na tom, že vložené finančné
prostriedky sa konateľovi majú vrátiť. Poukázal tiež na to, že odporca nevysvetlil vrátenie finančných
prostriedkov. Na základe uvedených okolností dospel navrhovateľ k záveru, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav v danej veci, a preto aj nesprávne rozhodol. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania.

Na odvolanie navrhovateľa podal vyjadrenie aj odporca. V podanom vyjadrení žiadal rozhodnutie
okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Poukazoval na to, že v konaní nebolo preukázané, že by
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania. Pokiaľ by aj dochádzalo k uhrádzaniu
faktúr, ktoré vznikli v spojení s činnosťou v spoločnosti, tak takéto plnenia mohli mať charakter
bezdôvodného obohatenia, čo bolo v konaní aj namietané vznesenou námietkou premlčania. Nebolo
preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporcom došlo k odovzdaniu dlžnej sumy 7.933,36 Eur.
Zmluva o pôžičke v čase plnenia neexistovala a nikdy v súlade s takouto zmluvou plnené ani nebolo.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto považoval odporca za správne. Žiadal priznať aj náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd dal  účastníkom  poučenie  podľa  ustanovenia  § 120
ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
neskôr, súd neprihliada. Po tomto poučení vyhlásil právny zástupca odporcu, že nemá návrhy na
doplnenie dokazovania. Právny zástupca navrhovateľa žiadal doplniť dokazovanie ustanovením znalca
z odboru účtovníctva. Okresný súd uznesením návrhu právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie
dokazovania ustanovením do konania znalca z odboru účtovníctva nevyhovel a v uznesení vyhlásil
dokazovanie za skončené. Krajský súd nezistil, že by v danej veci boli splnené dôvody pre procesný
postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 až 5 O. s. p., teda opakovanie dôkazov alebo doplnenie
dokazovania súdom. Pri rozhodovaní preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa.

Na základe podaného odvolania navrhovateľa krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu a
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že okresný súd v  dostatočnom  ozsahu z istil
skutkový stav   veci,  vykonané  dôkazy  vyhodnotil   v   súlade   s  § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie
aj odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje a k tomu len uvádza aj ďalšie dôvody vyplývajúce z obsahu spisu
a vykonaného dokazovania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
4.933,36 Eur s príslušenstvom na základe uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. 01/2008 zo dňa 25. 05. 2008.

V zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.



Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, nakoľko na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne
odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka pri peňažnej pôžičke
alebo odovzdaním z ruky do ruky. Navrhovateľ do spisu predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.
05. 2008 pod č. 01/2008. Z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie pôžičky na
základe požiadavky dlžníka, teda odporcu, za účelom obchodnej činnosti dlžníka. Veriteľ sa zaviazal
poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume 7.966,- Eur. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy sa veriteľ zaviazal
poskytnúť pôžičku po podpise zmluvy o pôžičke, a to prevodným príkazom na účet dlžníkovi dňa 28.
05. 2008. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, tak k takémuto čerpaniu pôžičky a odovzdaniu
finančných prostriedkov navrhovateľom odporcovi nikdy nedošlo. Navrhovateľ v podanom návrhu tvrdil,
že prenechanie finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa malo dôjsť na základe vzájomnej dohody
takým spôsobom, že finančné prostriedky postupne na základe dopytu odporcu v ním určenej výške
a na ním dohodnutý účel mali byť zo strany navrhovateľa poskytnuté. Toto sa malo stať v období od
augusta 2008 do januára 2009.

V danom konaní sa okresný súd správne sústredil na to, či zmluva o pôžičke skutočne bola medzi
účastníkmi uzatvorená. Z výpovede samotného navrhovateľa vyplýva, že zmluva, o ktorú opiera
navrhovateľ svoj nárok, nebola v skutočnosti uzavretá dňa 25. 05. 2008 tak, ako je to na zmluve uvedené.
Samotný navrhovateľ poukazoval na to, že zmluva bola uzatvorená v roku 2009 alebo začiatkom
roku 2010 a bola antedatovaná. V tejto súvislosti treba poukázať tiež na výpoveď právneho zástupcu
navrhovateľa, ktorý poukázal na to, že medzi konateľom odporcu N.. W., T. U. a Y. I. v minulosti došlo
k dohode, že založia právnickú osobu, ktorej spoločníkom bude N.. U. W. a ako tichí spoločníci tejto
právnickej osoby budú vystupovať navrhovateľ T. U. a Y. I.. Navrhovateľ T. U. a Y. I. mali ako kapitál vložiť
svoje obchodné kontakty a N.. U. W. svoje vedomosti a know-how. Dohodli sa tak, že každý, či už riadny
alebo tichý spoločník, bude rovnakou sumou prispievať na chod tejto právnickej osoby. V tejto súvislosti
navrhovateľ vypovedal, že navrhovateľ, Y. I. a N.. W. sa stretávali pravidelne, pričom si vždy povedali
kto akú platbu bude uhrádzať. Vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že platby uvedené v návrhu na
začatie konania vyšli na navrhovateľa a on tieto platby uhradil. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ
sa platbami, ktoré uvádzal v návrhu na začatie konania, podieľal na činnosti odporcu ako obchodnej
spoločnosti. Takto sa podieľal na činnosti spoločnosti aj Y. I., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok. Aj
z jeho výpovede vyplynulo, že chod spoločnosti financovali z ich súkromných finančných prostriedkov
všetci traja. Pokiaľ ide o vložené finančné prostriedky, tento vypovedal, že to vnímal ako investíciu, ktorá
mu má byť raz vrátená spolu aj so ziskom. On to tak nielen vnímal, ale takýmto spôsobom sa aj mali
dohodnúť. Zmluvy o pôžičke mali byť uzatvárané len preto, aby existovala nejaká poistka, ktorou mali byť
poistené finančné prostriedky, ktoré mali byť vložené do obchodnej spoločnosti v súvislosti s podnikaním.

Ako vyplynulo z výpovede navrhovateľa, ale aj svedka Y. I., tak títo sa platbami podieľali na činnosti
odporcu. Takto sa mali na činnosti odporcu podieľať ako tichí spoločníci.

V zmysle ustanovenia § 673 Obchodného zákonníka zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý
spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa
zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
Zmluva vyžaduje písomnú formu.

Takúto zmluvu však účastníci v rámci konania nepredložili, nie je preto možné zistiť, akým spôsobom
sa mali podieľať na činnosti obchodnej spoločnosti, teda v konečnom dôsledku na zisku alebo stratách
tejto spoločnosti.

Pokiaľ sa v konaní v súvislosti s podnikaním poukazovalo na zmluvu o pôžičke, tak to treba poukázať
na to, že zmluva o tichom spoločenstve sa podobá zmluve o úvere alebo zmluve o pôžičke podľa
Občianskeho zákonníka, pričom od týchto zmlúv sa odlišuje tým, že tichý spoločník poskytuje svoj
kapitál za účelom jeho znásobenia, nielen s cieľom podielu na zisku, ale aj s rizikom, že k dosiahnutiu
očakávaného zisku nedôjde a tichý spoločník bude musieť spolu s podnikateľom znášať aj následky
vykázanej straty.



Zmluva o pôžičke, o ktorú navrhovateľ opieral svoj nárok v rámci súdneho konania, nebola nikdy
zmluvou o pôžičke, pretože na základe takejto zmluvy sa nikdy neplnilo, táto zmluva podľa vyjadrenia
navrhovateľa bola antedatovaná, pričom sám navrhovateľ poukázal na to, že platbami, ktoré uviedol v
návrhu na začatie konania, sa podieľal na činnosti obchodnej spoločnosti, teda odporcu.

Pokiaľ potom za daných okolností okresný súd vyvodil záver, že k uzavretiu zmluvy o  pôžičke, od
ktorej  odvodzoval  vznik  právneho  vzťahu  medzi  účastníkmi  navrhovateľ  a potom aj existenciu
uplatňovaného nároku, nikdy nedošlo, považuje aj krajský súd za správny.

Pokiaľ v konaní zo strany navrhovateľa nebola doložená písomná zmluva o tichom spoločenstve,
potom nebolo možné zistiť ani to, ako sa navrhovateľ mohol podieľať na ziskoch, príp. stratách činnosti
obchodnej spoločnosti, teda odporcu. Musel teda počítať s právnymi následkami z toho vyplývajúcimi.

Ak zo strany navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi došlo k poskytnutiu finančného plnenia úhradou platieb
na činnosť obchodnej spoločnosti bez platne uzatvorenej zmluvy o tichom spoločenstve, tak mohlo na
strane odporcu dôjsť len k bezdôvodnému obohateniu. Toto správne konštatoval v dôvodoch rozhodnutia
aj súd prvého stupňa a tento záver považuje aj krajský súd za správny. Ak potom bola vznesená námietka
premlčania, tak sa musel okresný súd aj touto okolnosťou zaoberať a pokiaľ k tejto námietke premlčania
prihliadol tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, rozhodol správne.

Ak potom v danej veci okresný súd návrh navrhovateľa návrh zamietol, považuje aj krajský súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2
O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal. Odporca mal v odvolacom konaní úspech. Uplatnil
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na úspech odporcu v odvolacom konaní krajský
súd mu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden
úkon právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 170,97 Eur. K úkonu patrí tiež režijný
paušál vo výške 7,81 Eur a 20 % DPH 35,75 Eur. Celkom patrí odporcovi náhrada trov odvolacieho
konania 214,53 Eur. Na uvedenú sumu zaviazal navrhovateľa ako neúspešného účastníka v konaní.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1C/11/2013", "guid": "d4123340-60fe-4eef-9d34-f2584c61d4ee:497e2dd5-74a1-427e-9826-df3d4b65285f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}