{"guid": "e1000f5b-7a4f-4e81-b99c-12754e7a3219:79d38340-e007-4f4d-b862-eb16cf1ce641", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8705202934.1", "spisova_znacka": "19CoE/200/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/200/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. februára 2013, sp. zn. 19CoE/200/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8705202934.1", "identifikacne_cislo": "8705202934", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79d38340-e007-4f4d-b862-eb16cf1ce641", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8705202934.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8705202934.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8705202934.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/200/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705202934
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8705202934.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnému C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. XXXX/XX, C., o vymoženie 397,- eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7Er/6/2005-21
zo dňa 21.06.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a   návrh na  prerušenie konania.

P o t v r d z u j e   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Oprávnenému uložil nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške
103,83 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. c); 57 ods. 1 písm. a); 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, §§ 22 ods. 2; 23 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že notárska zápisnica N
4862/2004, NZ 84944/2004, napísaná JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Bratislave
dňa 28.11.2004, ktorá je vo veci exekučným titulom, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže sa
nestala vykonateľnou. Pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému
porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát, t. j. osoba, ktorej záujmy sú v
rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného a zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom,
keď podpísal notársku zápisnicu za povinného. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval
oprávnený v štandardnej formulárovej zmluve. Splnomocnenie pre Mgr. Kušníra bolo súčasťou predtlače
zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť povinného bola obmedzená a povinný nemal možnosť voľby iného
splnomocnenca. Nešlo o výber zo strany povinného. Len na základe toho, že povinný ako dlžník
podpísal zmluvu o úvere, nemožno konštatovať, že mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve s určeným
advokátom, a to aj z dôvodu, že nebolo preukázané, že povinný mal možnosť prejaviť slobodnú voľbu
advokáta, ktorý by hájil výlučne jeho záujmy. Samotná skutočnosť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol
vybraný priamo oprávneným ako veriteľom, nemôže viesť k záveru, že  tento advokát bude hájiť záujmy
oprávnenej osoby, ale naopak, nasvedčuje záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý
ho vybral a do predtlače zmluvy uviedol. Mgr. Tomáš Kušnír pritom oprávneného zastupuje v mnohých
iných exekučných konaniach, vedených na prvostupňovom súde, čo je súdu známe z jeho činnosti.

Preto je podľa prvostupňového súdu predmetná notárska zápisnica nevykonateľná, lebo bola spísaná
na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.



Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 196; 200 ods. 1;
203 ods. 2 Exekučného poriadku a v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, pričom na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, lebo mal za to, že oprávnený
zavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola vedená na základe ním predloženého nespôsobilého
exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny
proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie
zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na ust. § 58
ods.1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou vyššie
označeného ustanovenia sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu.  Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa
do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej
zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje
verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2
Notárskeho poriadku. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych
pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a
zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich
nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám vykoná činnosti smerujúce
k uskutočneniu úkonu inak náležiacemu notárovi (posudzuje súlad so zákonom a dobrými mravmi),
uskutočňuje činnosť, ktorá mu nenáleží.  Zákonodarca kreáciou ust. § 36 Notárskeho poriadku prejavil
vôľu poveriť výlučne notára kontrolou súladu úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak
notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi.

Poukazujúc na ust. § 43 ods. l Notárskeho poriadku, oprávnený namietal, že základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť.  Podľa oprávneného z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí
dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje
rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkom notárskej zápisnice na právne postavenie
žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a
v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje (Notársky poriadok a zákon č.514/2003 Z.z.). Ak
v zákone existuje obmedzenie právomoci všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku,
tieto obmedzenia sú zákonodarcom nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu,
a to nielen v rovine normatívnej, ale tiež pri posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a
aplikácie takýchto obmedzení. Základné práva totiž nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva,
ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi
vymedzená procesná cesta (cesta aplikácie ust. § 40 a ust. § 38 Notárskeho poriadku), ktorou náprava
dôsledkov notárskej činnosti vykonávanej v mene štátu svojou zvláštnou povahou bez pochybností
je, nie je možné využiť dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť a to cestou
zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Za porušenie základných práv a
slobôd je potrebné považovať také prípady nesprávnej aplikácie jednoduchého práva, ktoré sú späté
s konkurenciou jednotlivých noriem, príp. s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých
sa odráža kolízia ústavných princípov (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1. ÚS
331/09 z 11. novembra 2010). Je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis
dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne konformný a jeden ústavne nekonformný) vykladať právny
predpis spôsobom ústavne konformným. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez
časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva



alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Notársky poriadok zámerne určuje postupy, ktorými je
možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy neboli uplatnené, je úkon notára platný,
pričom je tým založená platnosť zásady správnosti úkonu (v okolnostiach prípadu notárskej zápisnice), a
to vrátane účinkov, ktoré na jeho základe nastali. Všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo
pravdou to, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na
vyššie uvedené tvrdenie a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika
bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy
cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody.  Vzhľadom na to, že platná notárska
zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten
dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej,
zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti,
ktorá sa má nútene vykonať. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.

Oprávnený ďalej uviedol, že  ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný
súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods.
l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby
rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad,
ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným
súdom Slovenskej republiky.

Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej
právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh,  rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Zároveň poukázal na článok 12
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje všeobecný zákaz diskriminácie a čl. 14  Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je možné aplikovať tam, kde je porušená
rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu
práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces, práva vlastniť majetok, ako aj na výkon
a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. l Protokolu č.1 k Dohovoru). Aj keď výkon a ochrana
jeho práv na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, oprávnený mal v konaní pred exekučným
súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Exekučný súd použil dôvod
iného postavenia v súvislosti s postavením oprávneného ako podnikateľského subjektu, a preto toto jeho
iné  postavenie ho vylúčilo z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom
patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Z okolností daného prípadu nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Exekučný súd neaplikoval
na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. §36, § 38 a § 40 Notárskeho
poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods. l Exekučného
poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom, čím  porušil právo oprávneného na súdnu
ochranu. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá
v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou exekučný súd nemohol riadiť, resp.
nemohol z jej aplikácie vyvodzovať určujúce závery formujúce konečné rozhodnutie. Porušením princípu
rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Obe strany
v konaní sú oprávnené mať prístup  k informáciám o údajoch a argumentoch druhej strany a musia



mať rovnocennú možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Oprávnený namietal, že nemal
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia exekučného súdu, pritom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne
postavenie. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v
ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho
návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k
ním s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie
konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach

Podľa oprávneného, plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku.
Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka.  Plnomocenstvo
udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom posúdení nie je možné
dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť
uznať dlh, záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej
dlh, záväzok vzniká. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo
až v budúcnosti, a ktorého  by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy
nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci
uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil
plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali
všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený.
Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon,
a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva
zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním
zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.

Súd môže podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému
titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. V tomto
prípade nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený podal dňa 09.03.2005 u súdneho exekútora Bc. Karola Mihala návrh
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice JUDr. Jarmily Kováčovej,
notára so sídlom v Bratislave, N 4862/2004, NZ 84944/2004 zo dňa 28.11.2004. Exekučný súd poveril
vykonaním exekúcie poverením zo dňa 29.03.2005 súdneho exekútora Ing. Bc. Karola Mihala, so sídlom
Exekútorského úradu Košice, Hraničná 2.

Zo spisu ďalej vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 15.04.2004 Zmluvu o úvere č. 7101768,
súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, so sídlom v tom čase Za Kasárňou 1, Bratislava 3, na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.



Podľa predloženej notárskej zápisnice zo dňa 28.11.2004 bola pred notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou
spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, na základe plnej
moci, ktorá je v zmluve o úvere. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 18
195,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 29.09.2004
do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov
právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinný, prostredníctvom Mgr. Tomáša
Kušníra, uznal uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Mgr.
Tomáš Kušnír v mene povinného súčasne vyhlásil, že tento dlh, ktorý je vyššie opísaný v notárskej
zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí v lehote do 08.12.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas
s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra. V tejto súvislosti správne konštatoval, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný
nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé,
že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala
meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a
už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje
základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude
jednoznačne hájiť záujem povinného.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že uznanie dlhu ako aj
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej
moci v mene povinnej urobila v rozpore s jej záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto
sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul,
t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej
veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastaviť, pretože notárska zápisnica
sa nestala vykonateľnou.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie zo strany prvostupňového súdu, na ktoré
poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa:

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone
o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri
zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za
povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom
prípade záujmami povinnej.  Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený
predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany
povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu  zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK
č. 7-8/2009). Zástupca  konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

K odvolacej námietke oprávneného, že súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil
ju po tom, čo už poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydal, odvolací súd konštatuje,
že postup prvostupňového súdu je správny. Exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného
titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie,
ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto
návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v
každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania,  alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým



je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku.
Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu
exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15
(porovnaj tiež napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný  pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný  v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“).

O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010,  tiež judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, napr. vo veciach sp. zn. 2Cdo 245/2010, 3Cdo 146/2011.

K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a
dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť  prípravu
obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť
oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním
zásady rovnosti zbraní a že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne
konanie, v ktorom strany musia mať možnosť predložiť dôkazy a oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie, odvolací súd
konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako
procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach §§ 122 až 124 Občianskeho
súdneho poriadku, ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie,
z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie,
z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie
exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného
konania (oprávneného a povinného).

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojim
postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a dostatočne zistil skutkový stav a zároveň
vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez
jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným
postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správne, a preto
uznesenie s osvojením si dôvodov  podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Dňa 09.08.2012 doručil oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu prvého stupňa
návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
a čl.  267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu.

V predmetnom podaní oprávnený žiadal, aby súd na základe ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ rozhodol, že:

Konanie sa prerušuje podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe
článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predkladajú prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:



1) Je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a č. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

K návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že toto vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť,
predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, odvolací súd takéto rozhodnutie nevydal.

Odvolací súd k uvedenému zároveň uvádza, že v danom konaní na poskytnutie spravodlivej ochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, nie je potrebný na rozhodnutie vo veci výklad práva
Európskeho spoločenstva, podávaný Súdnym dvorom v konaní o prejudiciálnej otázke.

Tak, ako vyplýva zo spisu, exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní oprávneného nevychádzal z toho, že neprijateľnou podmienkou
je neplatné plnomocenstvo, ale zo skutočnosti, že právny úkon, na základe ktorého vzniklo zastúpenie
medzi povinným a zástupcom Mgr. Tomášom Kušnírom, uvedeným v úverovej zmluve, je neplatný.

Dôvody neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého vzniklo zastúpenie medzi povinným a jeho
zástupcom, odvolací súd uvádza vyššie v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu prvostupňového súdu.

Odvolací súd tiež konštatuje, že z toho istého dôvodu nepovažuje za aktuálne riešiť prejudiciálne aj
otázku 2), nastolenú oprávneným, a to vzhľadom na to, že prvostupňový súd aj odvolací súd vychádzali
z toho, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, nespĺňa podmienky exekučného titulu, teda
nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

Práve v dôsledku nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice byť exekučným titulom, bola exekúcia
v predmetnej veci súdom prvého stupňa vyhlásená za neprípustnú a zastavená.



Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorý vo veci aplikoval vnútroštátne hmotnoprávne a procesné
predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným
titulom, tak ako tomu bolo v tomto prípade.

Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/6/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5c5efca2-6377-4fe5-9e87-12342b27a90d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5efca2-6377-4fe5-9e87-12342b27a90d"}, {"guid": "ussr:ce7cc793-e808-445e-9333-b38b7234b8c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 415, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce7cc793-e808-445e-9333-b38b7234b8c7"}], "citovane_v": []}