Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/634/2014 z 28. 6. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 28. júna 2015, sp. zn. 8Co/634/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5911203174.3 Krajský súd Žilina | 8Co/634/2014 | ECLI:SK:KSZA:2015:5911203174.3 | 2015-06-28 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0eddf03-a9b3-4e48-be35-e3a5b566e6a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5911203174.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/634/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203174
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5911203174.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
republika - Ministerstvo obrany SR so sídlom Bratislava, ul. Kutuzovova č. 8, IČO: 30 845 572 proti
odporcom: 1/ Ing. E. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. - O., ul. P. č. XXXX/X, 2/ Doc. MUDr. T. D., CSc.,
rod. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., ul. P. č. XXX/X, zastúpená odporcom 1/ ako splnomocneným
zástupcom, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č. k. 6C 24/2011-261 zo dňa 06. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určuje, že navrhovateľ - Slovenská republika,
Ministerstvo obrany SR je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ zapísanej na LV č. XX, vedenom pre
obec Ružomberok, katastrálne územie O. ako pozemok parc. č. 15681 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 1905 m2 a na odporcov v 1. a 2. rade každý v podiele 1 potvrdzuje .

Vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu mení tak, že navrhovateľovi sa priznáva
náhrada trov konania vo výške 269,12 eur, ktoré sú mu odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť
spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č. k. 6C 24/2011-261 zo dňa 06. 03. 2014 určil, že navrhovateľ -
Slovenská republika, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je výlučným vlastníkom parcely registra
„C“ zapísanej na LV č. XX, vedenom pre Obec Ružomberok, katastrálne územie O. ako pozemok parc.
č. 15681 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2 a na odporcov v 1./ a 2./ rade, každý v podiele
1. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 293,40 eur, ktoré sú mu odporcovia 1. a 2. rade
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
Konštatoval, že podaným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že navrhovateľ Slovenská republika
- Ministerstvo obrany SR je vlastníkom parcely reg. „C“ zapísanej na liste vlastníctva č. XX, vedenom
na Správe katastra Ružomberok pre obec Ružomberok, katastrálne územie O. ako pozemok parc. č.
15681 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2 na odporcov 1/ a 2/, každý v podiele 1 na
tom skutkovom základe, že na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru v
Ružomberku č. Výst. /1362/1956 z 03. 12. 1956 a priloženého geometrického plánu z 24. 04. 1956 sa
Československý štát - Ministerstvo národnej obrany stalo vlastníkom časti pozemku vo výmere 1116
m2, ktorý bol pôvodne zapísaný v pozemkovej knihe, vložke č. 6540, č. 6780/13511 v celkovej výmere
5942 m2, vlastník E. D. v podiele 1/1. Na základe uznesenia Ľudového súdu v Ružomberku Čd 106/57
z 15. 04. 1957 boli vykonané zmeny v pozemkovej knihe katastrálneho územia O., a to tak, že vo
vložke č. 6540 bola rozdelená parcela č. 6780/28 na parcely 6780/28 o výmere 4826 m2 a na parcelu
č. 6780/33 o výmere 1116 m2, pričom vlastníkom tejto parcely č. 6780/33 o výmere 1116 m2 sa stal
Československý štát - Ministerstvo národnej obrany. Vlastníctvo k parcele č. 6780/28 o výmere 4826



m2 zostalo predchádzajúcemu vlastníkovi E. D., pričom za vyvlastnenú časť o výmere 1116 m2 mu bola
poskytnutá primeraná finančná náhrada vo výške 1.339,20 Kčs. Vyššie uvedená parcela č. 6780/28
bola zapísaná do vložky č. 6540 a parcela č. 6780/33 bola zapísaná do vložky č. 6844, následne bol do
pozemnoknižnej vložky č. 6840 podľa geometrického plánu z 03. 05. 1956 č. 56016, potvrdeného dňa
31. 07. 1963 Strediskom geodézie v Liptovskom Mikuláši a Administratívnej dohody z 15. 07. 1963 k
parcele č. 6780/33 pričlenený diel „a“ o výmere 940 m2, odčlenený od parcely č. 6781/3 v protokole č.
392/II. a vlastníctvo bolo určené pre Československý štát - Ministerstvo národnej obrany. Takto vznikla
parcela č. 6780/33 (predchádzajúce označenie 13511/2) o celkovej výmere 2056 m2 vo vlastníctve
Československého štátu - Ministerstva národnej obrany, čo predstavuje súčasný pozemok vojenskej
zotavovne a hotela Smrekovica, a.s.. Vlastnícke právo k predmetnému pozemku nadobudli odporcovia
1/ a 2/ na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D/218/2008, Dnot 141/2008 po poručiteľovi E. D..
Poručiteľ nebohý E. D. nebol podľa navrhovateľa v čase smrti riadnym vlastníkom parcely CKN č. 15681
s celkovou výmerou 1908 m2 zapísanom na LV č. XX v zmysle zásady „nemo plus iuris“, nemohlo
byť ani vlastnícke právo k parcele CKN č. 15681 prevedené na odporcov ako dedičov. Navrhovateľ
ďalej poukázal na naliehavý právny záujem, ktorý je daný tým, že je potrebné zosúladiť stav zapísaný
bez právneho dôvodu na LV č. XX vo vzťahu k odporcom 1/ a 2/ so skutočným a právnym stavom
založeným vyvlastňovacím rozhodnutím Okresného národného výboru v Ružomberku z 03. 02. 1956
a uznesením Ľudového súdu v Ružomberku z 15. 04. 1957, keď navrhovateľ - Slovenská republika -
Ministerstvo obrany SR bola a je vlastníkom parcely č. 15681 s celkovou výmerou 1905 m2. Navrhovateľ
prostredníctvom povereného zástupcu na pojednávaní konanom dňa 06. 03. 2014 upresnil žalobný petit
v tom zmysle, že sa domáha určenia, že Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „C“ zapísanej na LV č. XX k. ú. O. ako pozemok parcela č.
1568 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2 na odporcov 1/ a 2/, každý v podiele 1.
V prejednávanej veci odporcovia namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, na
základe čoho žiadali opakovane konanie s poukazom na § 104 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) zastaviť. Podľa súdu, ak je v občianskom súdnom konaní označený ako účastník konania
štát (Slovenská republika), z procesného hľadiska ide o správne označenie subjektu a je iba vecou
spresnenia, ktorý subjekt bude za štát v súdnom konaní realizovať procesné práva a povinnosti. V
žiadnom prípade absencia takéhoto spresnenia nie je dôvodom na zastavenie konania.
Základnou právnou úpravou, z ktorej treba vychádzať pri určení štátnych orgánov konajúcich za
štát, je zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,
ktorý vymedzuje pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky na úseku
obrany, bolo zriadené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z., vzniklo dňa 01.
01. 1993. Podľa súdu, ústavným zákonom č. 171/1968 Zb. o zriadení federálnych ministerstiev a
federálnych výborov vzniklo 01. 01. 1969 ako jedným z federálnych ministerstiev Československej
socialistickej republiky aj Ministerstvo národnej obrany, pôsobnosť tohto federálneho ministerstva
upravoval zákon č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev. Ústavným zákonom č.
126/1970 Zb. bolo Ministerstvo národnej obrany premenované na Federálne ministerstvo národnej
obrany Československej socialistickej republiky. Ústavným zákonom č. 296/1990 Zb. vzniklo Federálne
ministerstvo obrany, pôsobnosť bola vymedzená v ustanoveniach zákona č. 194/1988 Zb. o pôsobnosti
federálnych ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov. Počas existencie
Československej socialistickej republiky, ako aj Českej a Slovenskej federatívnej republiky existovali
ministerstvá len na federálnej úrovni, jednotne pre celé územie republiky, Slovenská republika ani Česká
republika nemala vlastné ministerstvá, z toho dôvodu pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky v
roku 1993 vzniklo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako nový ústredný orgán štátnej správy
Slovenskej republiky s pôsobnosťou v oblasti obrany štátu.
Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia (§ 123
a § 126 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že parcela CKN 15681 k. ú. O. zapísaná
na LV č. XX (pôvodne parcela č. 6780/33 zapísaná na PKN vložke č. 6844) bola v zmysle
vyvlastňovacieho rozhodnutia odboru pre výstavbu rady ONV v Ružomberku zo dňa 03. 12. 1956,
č. Výst./1362/1956 a uznesenia Ľudového súdu v Ružomberku zo dňa 15. 04. 1957) vyvlastnená
v prospech Československého štátu - Ministerstva národnej obrany. Nástupníckou organizáciou
Ministerstva národnej obrany Československého štátu na území Slovenskej republiky je Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky zriadené zákonom Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky a vzniklo 01. 01.
1993. Delenie majetku Českej a Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a Slovenskú
republiku a jeho prechod na Českú republiku a Slovenskú republiku ako nástupnícke štáty Českej a



Slovenskej federatívnej republiky upravoval Ústavný zákon č. 541/1992 Zb., pričom pri delení majetku
vedeného v čl. 2 (nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej federatívnej republiky)
sa podľa čl. 3 ods. 1 citovaného zákona uplatňoval územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok
na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa nachádza, pre nehnuteľnosti na území Českej republiky
a Slovenskej republiky sa použije tento princíp vždy. Z uvedeného teda vyplýva, že k prechodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na niektorú z nástupníckych republík podľa územného princípu
došlo priamo zo zákona (čl. 6 ods. 2 zákona č. 541/1992 Zb.), a to okamihom zániku Českej a
Slovenskej federatívnej republiky. V zmysle vyššie konštatovaného, keďže predmetná nehnuteľnosť
bola vyvlastnená pre Československý štát - Ministerstvo národnej obrany, v súčasnosti je vo vlastníctve
Slovenskej republiky, v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
Ďalej súd zistil a ustálil nasledovné: vlastníkom pozemku zapísaného v pozemkovej knihe vo vložke
č. 654, č. parcely 6780, katastrálne číslo XXXXX o celkovej výmere 5942 m2 bol zapísaný E.
D. v podiele 1/1 (č.l. 3 a nasl. spisu). Na základe vyvlastňovacieho súpisu č. 091909 (č.l. 23
spisu) a uznesenia Ľudového súdu Ružomberok zo dňa 15.04.1957 Čd 106/1957 (č.l. 26 spisu)
súd povolil v pozemkovej knihe katastrálneho územia O. podľa právomocného vyvlastňovacieho
rozhodnutia Okresného národného výboru v Ružomberku zo dňa 03. 12. 1956 značky Výst./1362/1956,
geometrického plánu zo dňa 24. 04. 1956 vykonať zápisy, a to pri zápise č. 6540 sa rozdeľuje parcela
m.č. 6780/28 na parcelu m.č. 6780/28 o výmere 4826 m2 a na parcelu č. 6780/33 o výmere 1116
m2. Parcela č. 6780/28 bola zapísaná do vložky č. 6540 a parcela č. 6780/33 bola zapísaná do novej
vložky č. 6844. Podľa Vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst./1362/1956 zo dňa 03. 12. 1956 (č. l.
27 spisu), Československý štát zastúpený Vojenskou stavebnou správou v Žiline vyvlastnil na účely
obrany štátu časť pozemku vo vložke č. 6540, č. 6780/13511 - lúka o celkovej výmere 5942 m2,
skutočný majiteľ D. E. v 1/1, O. s tým, že sa vyvlastňuje časť pozemku o výmere 1116 m2. Náhrada
za vyvlastňovaný pozemok sa stanovuje podľa § 2 zákona č. 63/35 Zb. vo výške obecnej hodnoty
poľnohospodárskeho pozemku - lúky, uvažovanú ku dňu vyvlastnenia s prihliadnutím na miestne pomery
v sume Kčs 1,20 za 1 m2, t.j. v celkovej náhrade 1.339,20 Kčs. Keďže proti tomuto vyvlastňovaciemu
rozhodnutiu nebolo podané odvolanie v zákonom stanovenej lehote, odbor pre výstavbu rady ONV v
Ružomberku rozhodnutím o právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 10. 01. 1957 potvrdil
právoplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia Č.j. Výst./1362/1956 zo dňa 03. 12. 1956 (č.l. 30 spisu).
Následne bolo do pozemkovoknižnej vložky č. 6844 podľa Geometrického plánu z 03. 05. 1956 č. 56016,
potvrdeného 31. 07. 1963 k parcele č. 6780/33 pričlenený diel „a“ o výmere 940 m2 (odčlenený od parcely
č. 6781/3 v protokole č. 392/II.), tak vznikla parcela č. 6780/33 o celkovej výmere 2056 m2 vo vlastníctve
Československého štátu - Ministerstva národnej obrany (predmetná parcela mala predchádzajúce
označenie 13511/2, v súčasnosti je v katastri nehnuteľností označená ako pozemok parc. KNC č. 1568).
Za účelom preberania (správne malo byť uvedené prevedenia - poznámka odvolacieho súdu) časti svojej
parcely č. 6780/28 o výmere 650 m2 nechal vyhotoviť p. D. Geometrický plán č. 521/61-204-920 z 21. 09.
1961 napriek tomu, že sa nejednalo o totožný pozemok s pozemkom vo vlastníctve Československého
štátu, bol označený rovnakým parcelným číslom 6780/33, tento pozemok následne p. E. D. predal V.
E. (PVZ 29/65). Ako vyplýva i „z odborného posúdenia a stanovisko k právnemu a skutkovému stavu
KNC parcely č. 13511/1“ vypracovaného GEOPLAN-om, spol. s r.o., Dolný Kubín (č.l. 14 - 15 spisu),
prvá chyba vznikla v Geometrickom pláne č. 521/61-204-920, kde je uvedené duplicitné parcelné číslo
6780/33, druhá chyba vznikla pri zápise Kúpnopredajnej zmluvy PVZ/29/65, ktorou pán D. predáva
parcelu pán E. a na základe dokladov zapisovateľka zapísala parcelu č. 135611/2 o výmere 650 m2 na
LV č. XX pánu E. a zbytkovú parcelu č. 13511/1 zapísala na LV č. XX, i keď k tomuto nebola oprávnená.
Geometrický plán č. 521/61-204-920 nerieši zostatok parcely č. 6780, len odpredávajúcu časť. Parcela č.
13511/1 sa zapísala na LV č. XX do vlastníctva pána D. neoprávnene, bez dostatočných podkladov. Ing.
Pavol Krišpinský, znalec z odboru geodézie a kartografie vo svojom znaleckom posudku č. 31/2010 (č.l.
8 a nasl.) uviedol, že Vojenská zotavovňa a hotel Smrekovica, a.s. nadobudla prostredníctvom svojho
právneho predchodcu - Československý štát, Ministerstvo národnej obrany na základe Vyvlastňovacieho
rozhodnutia z 03. 12. 1956 časť PKN parcely č. 6780/28 o výmere 1116 m2, ktorá bola vo vlastníctve
E. D., táto výmera sa zlúčila s ďalšou získanou od iného vlastníka (diel o výmere 940 m2 odčlenený
od parcely č. 6781/3) a konečná výmera predstavovala 2056 m2, zapísané v PKN vložke č. 6844 pod
PKN parc. č. 6780/33. V roku 1961 došlo k duplicitnému označeniu iného pozemku oddeľovaného od
PKN parcely č. 6780/28 podľa Geometrického plánu č. 521/61-204-920, keď oddelený pozemok pod
č. 6780/33 následne odpredal E. D. V. E.. Pozemok parcela KNC č. 15681 v súčasnosti vo vlastníctve
podľa LV č. XX je od roku 1965 chybne zapísaný. Vlastníctvo k parcele KNC č. 15681 je správne vedené
podľa vložky PKN č. 6844, čo je parcela PKN č. 6780/33 identická s parcelou č. KNC 15681.



Na základe uvedeného súd potom určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parc. reg. „C“
č. 15681 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2, zapísané na LV č. XX, k. ú. O. je navrhovateľ
- Slovenská republika, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o návrh odporcu 1/, ktorý na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2011 navrhol vykonať znalecké
dokazovanie ohľadne hodnovernosti znaleckého posudku Ing. Krišpinského, vzhľadom k tomu, že na
pojednávaní konanom dňa 11. 12. 2012 bolo zákonným sudcom pojednávanie odročené za účelom
vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie, súd vykonal dotaz na
odporcu 1/, či trvá na návrhu na znalecké dokazovanie s tým, že je potrebné návrh konkretizovať a riadne
sformulovať (č.l. 233 spisu). Keďže odporca 1/ sa k uvedenému návrhu nevyjadril, dotaz súdu, ktorým
súd žiada o oznámenie, či trvá na uvedenom procesnom úkone vznesenom na pojednávaní dňa 20. 10.
2011, hodnotil ako právne a ústavne neakceptovateľný, porušujúci základné práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy, keďže súd vykonal dôkaz listinou - znalecký posudok Ing. Krišpinského predložený v priebehu
konania navrhovateľom, jeho prečítaním, tieto skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním neboli
žiadnym dôkazom spochybnené ani rozporované, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Pokiaľ ide o otázku existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to v zmysle
ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., pokiaľ je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník
nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, nakoľko
také rozhodnutie súdu je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Právny
záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že
navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danom prípade
súd mal za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože na
základe pozitívneho výroku súdu o určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vykoná príslušný
odbor katastrálny zápis vlastníckeho práva k parcele pozemku CKN č. 15681 o výmere 1905 m2 v
prospech navrhovateľa, čím dôjde k odstráneniu spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol
vo veci úspešný, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
odporcom, ktorí vo veci úspech nemali. Účelné vynaložené trovy konania navrhovateľa predstavovali
trovy z titulu cestovného a stravného.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/. Navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O. s. p. a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.
Za vadu konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom) považovali, že navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 06. 03.
2014, na ktorom neboli oni prítomní, prostredníctvom povereného zástupcu upresnil žalobný petit, teda
zmenil návrh na začatie konania. Z odôvodnenia rozhodnutia je však preukázané, že v zmysle ust.
§ 96 ods. 1 O. s. p. súd o zmene návrhu nerozhodol uznesením a účastníkom, ktorí neboli prítomní
na pojednávaní, na ktorom nedošlo k zmene návrhu na začatie konania, nedoručil do vlastných rúk
zmenený návrh.
Ďalej sa odporcovia 1/ a 2/ odvolávali na to, že súd nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy (§ 221 ods. 1 písm. h/ a § 205 ods. 2 O. s. p.). V tejto súvislosti uviedli, že súd
pri vykonanom dokazovaní vychádzal z odborného posúdenia a stanoviska vypracovaného geodetickou
a kartografickou spoločnosťou GEOPLAN, s.r.o. 12. 04. 2010, ako aj zo znaleckého posudku č. 31/2010
zo dňa 04. 06. 2010 vypracovaného Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom z odboru geodézia a kartografia.
Podľa odporcov 1/ a 2/ posudkami, vypracovanie ktorých nebolo nariadené v danom súdnom konaní, ale
tieto boli vypracované na žiadosť iného účastníka a v inom súdnom konaní (sp. zn. 9C/29/2009), možno
vykonať dokazovanie, ale takéto posudky majú povahu iba listinného dôkazu v zmysle ust. § 129 O. s.
p. Posudok nemôže hodnotiť podľa § 127 O. s. p. ako znalecký posudok, ako to súd vykonal v tomto
konaní. Ďalej uviedli, že viackrát v konaní poukázali na to, že znalecký posudok a odborné posúdenie sa
opierajú o listinné dôkazy, ktoré neboli súčasťou spisu v katastri nehnuteľností. Nie je ani známe, kde sa
dovtedy nachádzali a nebola ani preukázaná skutočnosťou, kde a akou formou ich súdny znalec získal
a v konaní nebol uvedený ani dôvod, prečo ich navrhovateľ od roku 1956 nepredložil orgánom katastra.
Pochybnosť vyvoláva aj skutočnosť uvedená navrhovateľom o vyvlastnení v roku 1956, schvaľovanie
geometrických plánov o vyvlastnení, vypracovaných vojenskou správou v roku 1963 a vypracovanie



geometrických plánov predchodcom odporcu v roku 1961. Záver súdu, že odporcami neboli žiadnym
dôkazom spochybnené ani rozporné informácie znaleckého posudku a odborného posúdenia je v
rozpore s obsahom súdneho spisu v danej právnej veci. Vytýkali súdu, že prehliadol, že odporca 1/, ale
aj zástupca odporcov 1/ a 2/ nielen v písomných podaniach, ale aj na pojednávaní dňa 20. 01. 2011
(správne 20. 10. 2011 -poznámka odvolacieho súdu) žiadali vykonať znalecké dokazovanie ohľadom
hodnovernosti predloženého „znaleckého posudku“ a „odborného posúdenia“.
Pochybnosť zistenia skutkového stavu videli odporcovia 1/ a 2/ v tom, že navrhovateľ predložil neúplné
listiny a ostatné dôkazy sa nachádzajú v inom súdnom spise (sp. zn. 9C/29/2009), ktorého navrhovateľ
nebol účastníkom konania. Súd však v konaní neriešil otázku pravdivosti a hodnovernosti dôkazov
predložených navrhovateľom, neriešil ani otázku aktívnej legitimácie a dokazovanie uzavrel. Preto
postup súdu, ktorým žiadal zodpovedať na otázku, či odporca trvá na návrhu na znalecké dokazovanie, je
postupom, ktorým súd uplatnil v právnej veci arbitrárny postup namiesto toho, aby sa riadne vysporiadal
s námietkou odporcov o pravdivosti a hodnovernosti dôkazov predložených navrhovateľom.
Odporcovia 1/ a 2/ boli názoru, že súd aktívnu legitimáciu nesprávne odvodil zo skutočnosti, že keď bola
nehnuteľnosť vyvlastnená v prospech Československého štátu - Ministerstvo národnej obrany, tak aj
po ústavných zmenách ústredných orgánov patrí táto nehnuteľnosť do pôsobnosti Ministerstva obrany
SR. Prvostupňový súd prehliadol, že predmetom sporu nie je vec súvisiaca s obranou štátu, ale že
žaloba na určenie vlastníctva v prospech štátu sa týka sporného majetku, ktorého správcom by mal byť
podnikateľský subjekt - s terajším názvom HOREZZA, a.s., IČO: 36 280 127, Teplická 81, Piešťany.
Túto skutkovú okolnosť navrhovateľ v konaní ani nepopieral, t.j. nepopieral, že ide o majetok, ktorého
správcom by mal byť podnikateľský subjekt. Táto skutková okolnosť a nie žiadna iná skutková okolnosť
je preto s poukazom na ust. § 21 ods. 4 O. s. p. rozhodujúca pre určenie, ktorého zo štátnych orgánov sa
má táto vec týkať, teda pre určenie, ktorý z okruhu štátnych orgánov má právo a povinnosť vystupovať v
súdnom konaní za štát ako účastník konania. Podľa odporcov 1/ a 2/ Ministerstvo obrany nemá zákonom
určenú pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť správy majetku štátu v podnikateľskej
sfére a právo mu nezakladá ani pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť správy majetku
štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére. Podrobnejší právny rozbor uviedli v písomnom
stanovisku z 12. 03. 2012, súd sa však s ich argumentáciou nezaoberal, aj keď ich uviedol, nezaujal k
nim stanovisko. Odporcovia 1/ a 2/ hodnotili preto závery súdu o aktívnej legitimácii navrhovateľa tak,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nejde o správu majetku štátu, ale ide o
určenie vlastníctva.
Ku konštatovaniu existencie naliehavého právneho záujmu súdom (tým, že na základe pozitívneho
výroku súdu o určenie vlastníckeho práva vykoná príslušný odbor katastrálny zápis v prospech
navrhovateľa, čím dôjde k odstráneniu spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom
vzťahu) uviedli, že o akú spornosť a neistotu by malo ísť, keď stav trvá od roku 1956 a od tej doby
navrhovateľ nehnuteľnosť ešte aj do dnešnej doby bezplatne užíva, súd však v rozsudku neuviedol.
Okrem toho navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom predmetnej parcely,
v obsahu podanej žaloby nepreukázal.
Vzhľadom na uvedené odporcovia 1/ a 2/ mali za to, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu a
taktiež nepreukázal naliehavý právny záujem. Z uvedených dôvodov sa nevyjadrovali k hmotnoprávnej
stránke žaloby, nakoľko nebol dôvod, aby sa súd zaoberal dôkaznými prostriedkami za účasti účastníka,
ktorý nepreukázal právnu subjektivitu, resp. naliehavý právny záujem.
Odporcovia 1/ a 2/, pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, vytýkali súdu tiež, že navrhovateľ vyčíslil
trovy konania bez toho, aby ich výšku mal preukázanú v súlade s platným právnym poriadkom a súd
ju uznal. Nepredložil schválené cestovné doklady ani cestovné lístky. Takto je výška vyčíslených trov
konania nepreskúmateľná, nakoľko nevyplýva z predložených dôkazov.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a vo výroku o trovách konania zmenil (§ 220
O. s. p.) z nasledovných dôvodov:



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami odporcov 1/ a 2/ uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám,
ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporcovia 1/ a 2/ v prvom rade vytýkali súdu nerozhodnutie o zmene návrhu na začatie konania
prednesenej navrhovateľom na pojednávaní dňa 06. 03. 2014.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ návrhom došlým súdu dňa 30. 05. 2011
žiadal určiť, že navrhovateľ Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR je vlastníkom parcely registra
„C“ zapísanej na LV č. XX vedenom na Správe katastra Ružomberok pre obec Ružomberok, kat. úz.
O. ako pozemok parc. č. 15681, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2 na odporcov 1/ a 2/,
každý v podiele 1. Na pojednávaní dňa 06. 03. 2014 poverený zástupca navrhovateľa upresnil znenie
petitu, podľa ktorého sa domáha určenia, že Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, parcele registra „C“ zapísanej na LV č. XX vedenom na Správe katastra
Ružomberok, kat. úz. O. ako pozemok parc. č. 15681, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2
na odporcov 1/ a 2/, každý v podiele 1.
Podľa odvolacieho súdu nešlo o zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. § 95 ods. 1 O. s.
p. Za zmenu návrhu treba považovať a/ zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby) a b/ zmenu tzv.
rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. Zmena žalobnej
žiadosti môže spočívať v zmene bude kvalitatívnej, alebo kvantitatívnej stránky žalobnej žiadosti. Za
kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď navrhovateľ či už s poukazom na rovnaký
(doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné než
pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu návrhu v zmysle ust. § 95 O. s. p. treba považovať najmä pri žalobách
na plnenie to, keď navrhovateľ žiada buď niečo iné alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnom
návrhu. V danej veci nejde ani o jeden z uvádzaných prípadov. Okrem toho aj keby navrhovateľ návrh
neupresnil, bolo z tohto bez pochýb zrejmé, že sa ako jediný subjekt domáha určenia výlučného
vlastníctva k spornej nehnuteľnosti.

V ďalšej časti odvolania odporcovia 1/ a 2/ poukazovali na to, že súd pri vykonanom dokazovaní
vychádzal z odborného vyjadrenia a znaleckého posudku, ktorých vypracovanie nebolo nariadené v
tomto súdnom konaní, ale v inom, a preto tieto majú povahu listinných dôkazov v zmysle ust. § 129
O. s. p.
Zákon v ust. § 134 O. s. p. vymedzuje pojem verejnej listiny pozitívne. Verejné listiny sú listiny vydané
súdmi SR alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými
predpismi vyhlásené za verejné. Ostatné listiny sú súkromné. Súd skúma pravosť súkromnej listiny,
teda či pochádza od vystaviteľa a jej pravdivosť, teda správnosť jej obsahu. Rozdiel medzi verejnou
a súkromnou listinou spočíva v jej dôkaznej sile. Účastník, ktorý spochybňuje pravdivosť verejnej
listiny, musí okrem popretia pravdivosti jej obsahu aj predložiť dôkazy o svojom tvrdení. Pri súkromnej
listine stačí popretie jej pravosti alebo správnosti druhým účastníkom. Dôkazné bremeno pravosti alebo
pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil ako dôkaz.
Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva nasledovné: Na pojednávaní dňa 20. 10. 2011 na otázku
predsedu senátu, aby zástupca odporcov 1/ a 2/ (za JUDr. Petra Vargu, advokáta JUDr. Lucia Bušfy,
advokátka poverujúca Mgr. Sylviu Vargovú, advokátsku koncipientku /č.l. 66 a 67 spisu/) uviedol, či
namietajú znalecký posudok Ing. Krišpinského a vyjadrenie spoločnosti GEOPLAN, uvádza zástupca
odporcov 1/ a 2/, že v tomto smere žiadajú vykonať znalecké dokazovanie ohľadne hodnovernosti
znaleckého posudku a aj vyjadrenia s tým, že podrobné písomné stanovisko zašlú. Odporca 1/ uviedol,
že takýchto posudkov, ako vyhotovil Ing. Krišpinský, sa dá vyhotoviť bez problémov viacej, je potrebné,
aby sa tento posudok preveril, teda takisto poukazuje, že v tomto smere treba vykonať znalecké
dokazovanie.



Listom zo dňa 17. 12. 2013 sa súd dopytoval odporcu 1/, a to po oboznámení sa s obsahom spisu sp.
zn. 6C/24/2011 a sp. zn. 9C/29/2009 vzhľadom k tomu, že na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2011,
kde vzniesli návrh na znalecké dokazovanie, a to „ohľadne hodnovernosti znaleckého posudku Ing.
Krišpinského a vyjadrenia spoločnosti GEOPLAN“, či na uvedenom procesnom návrhu trvajú. Ak áno,
žiadal súd tento návrh konkretizovať a presne sformulovať, čo žiadajú uvedeným návrhom preukázať,
s čím sa má znalec vysporiadať, akú navrhujú znaleckú úlohu pre znalca. Výzvu odporca 1/ prevzal
poštou 30. 12. 2013, ako i e-mailom a odporkyňa 2/ dňa 20. 12. 2013. Odporca 1/ v liste z 10. 01. 2014,
došlom súdu dňa 16. 01. 2014 poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu k podaniu
návrhu. Hodnotil preto uvedený stav ako nedostatok jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, s čím je
zároveň naplnená skutková podstata ust. § 104 O. s. p., a preto mal za to, že je zákonnou povinnosťou
súdu konanie z uvedených skutkových aj právnych dôvodov zastaviť. Doručený dotaz súdom, ktorým
ich súd žiada o oznámenie, či trvajú na procesnom úkone vznesenom na pojednávaní dňa 20. 10. 2011,
hodnotia ako právne, a teda aj ústavne neakceptovateľný, ktorý porušuje ich základné právo podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z tohto vyplýva, že uvedenú výzvu súdu s poukazom na ich tvrdenie o nepreukázaní aktívnej
legitimácie navrhovateľa resp. nedostatok spôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania, považovali
odporcovia 1/ a 2/ za nedôvodnú. Za stavu, že odporcovia 1/ a 2/ výslovne a jednoznačne neuviedli,
že trvajú na vykonaní dôkazu znaleckým posudkom v zmysle ust. § 127 O. s. p. a v čom konkrétnom
obsah listín považujú za nesprávny, správne okresný súd od vykonania znaleckého dokazovania upustil
a vykonal dôkaz listinami podľa § 129 ods. 1 O. s. p. Postup okresného súdu považoval odvolací súd
preto za správny.

Okresný súd v danom prípade vykonal preto dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu,
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich
procesných práv a preto postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu práva odporcov 1/ a 2/ konať
pred súdom.

Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol skutkové závery a svoje právne úvahy vo vzťahu k
prejednávanej veci.

Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní spochybňovali aj aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Občiansky zákonník v § 21 určuje, že účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť aj štát.
Štát je právnická osoba korporatívneho typu. Napriek tomu, že sa štát považuje za právnickú osobu,
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnickej osobe nie sú na štát použiteľné. Na rozdiel o
právnickej osoby zákon vychádza zo zásady, že štát má vždy právnu subjektivitu; právna subjektivita
štátu je nemenná a nemôže zaniknúť. Pod pojmom „štát“ je potrebné rozumieť Slovenskú republiku.
Štát je tiež subjektom podľa procesných predpisov. Štát je síce spôsobilý byť účastníkom konania, avšak
spôsobilý samostatne konať pred súdom je len v spojení so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka. Štátny
orgán je oprávnený konať v mene a na účet štátu ako v oblasti hmotného, tak aj v oblasti procesného
práva. Subjektom identifikujúcim štát nemôže byť podľa ust. § 21 ods. 2 O. s. p. iný subjekt ako štátny
orgán. Štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, je z povahy veci správny orgán, a to ten, do ktorého
pôsobnosti, ustanovenej právnymi predpismi, spadá príslušný právny vzťah. V súdnej praxi je jednota
v tom, že takýmto rozhodujúcim právnym predpisom, ak niet špeciálnej úpravy, je zákon č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Subjektom identifikujúcim štát
nemôže byť subjekt práva hospodárenia s majetkom štátu alebo subjekty jeho správy podľa osobitných
predpisov, a to už len preto, že nemajú štatus štátnych orgánov.
Oboznámiac sa s vecou a vzhľadom na vyššie uvedené aj podľa odvolacieho súdu vo veci je aktívne
legitimovaný štát, ktorý svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti odvodzoval od údajov pozemkovej knihe v
ktorej je zápis - Československý štát - Ministerstvo národnej obrany a to na základe právoplatného
vyvlastňovacieho rozhodnutia z r. 1956. Pokiaľ ide o orgán štátu, ktorý vzhľadom na obsah a povahu
daného sporu má v mene štátu konať, aj odvolací súd s poukazom na okresným súdom uvádzané zmeny
ústredných štátnych orgánov od r. 1956 doposiaľ, bol názoru, že je ním Ministerstvo obrany SR ako
právny nástupca Ministerstva národnej obrany. Nestotožnil sa s odvolaním odporcom 1/ a 2/ v tom, že
by týmto by mal ním označený podnikateľský subjekt ako správca sporného majetku. Z obsahu spisu
vyplýva, že uvedený subjekt je vlastníkom stavby, ktorá sa na spornej nehnuteľnosti nachádza a teda



nemôže byť oprávneným za štát konať. Okrem toho predmetom sporu nie je správa majetku štátu ale
určenie vlastníckeho práva k označenej nehnuteľnosti.

Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní spochybňovali aj existenciu naliehavého právneho záujmu.
Podľa odvolacieho súdu, ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda
medzi skutočným stavom a stavom v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva daný vždy. Keďže sú odporcovia 1/ a 2/ zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti,
navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie
môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie odporcov 1/ a 2/ do výroku vo veci samej nepovažoval za
dôvodné.

Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu zmenil. Mal za to, že odvolanie
odporcov 1/ a 2/ je čiastočne dôvodné v tom, že navrhovateľ nepreukázal, že cestu dňa 20. 10. 2011
vykonal verejným hromadným dopravným prostriedkom (vlakom) keďže nepredložil doklad - cestovný
lístok. Nepriznal mu preto uplatňovanú sumu 24,28 eur ale len stravné v sume 3,80 eur (výška je
zrejmá z opatrenia MS SR č. 533/2010 Z. z. o úprave výšky sadzieb náhrad stravného pri tuzemských
pracovných cestách). Pokiaľ ide o účasť navrhovateľa na pojednávaniach dňa 11. 12. 2012 a 06. 03.
2014 cesty vykonal jeho poverený zástupca služobným osobným motorovým vozidlom. Tento predložil
aj osvedčenie o evidencii vozidla, z ktorého vyplýva spotreba pohonnej hmoty a prehľad o cenách
pohonných hmôt. Výška stravného je zrejmá z opatrenia z opatrenia MS SR č. 248/2012 Z. z. o
úprave výšky sadzieb náhrad stravného pri tuzemských pracovných cestách. Uplatnené výdavky boli
preto preukázané. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách
prvostupňového konania zmenil tak, že zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť
navrhovateľovi trovy konania v sume 269,12 eur (294,40 eur - 24,28 eur).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods.
1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.