Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/239/2013 z 5. 3. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. marca 2014, sp. zn. 43Cob/239/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6312207658.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/239/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6312207658.1 | 2014-03-05 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 269 ObZ, § 369 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b6cffac-06da-45d8-8356-5efd6e3d00bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6312207658.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/239/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207658
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6312207658.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu C. H. G., a.s., so sídlom R. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, právne zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862
657 proti žalovanej R. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., toho času bytom I. X, H. o zaplatenie 46,11
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 32/2013-78 zo dňa 10.
septembra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7Cb 32/2013-78 zo dňa 10. septembra 2013 v napadnutej časti
I. a III. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 46,11 Eur spolu
s úrokom 20% ročne zo sumy 46,11 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 46,11 Eur spolu
s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 46,11 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. Vo zvyšku súd žalobný návrh zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že návrhom zo dňa 04.09.2012 sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy, a to titulom zaplatenia odplaty za služby poskytované
žalobcom žalovanej na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb,
ktorú účastníci uzavreli dňa 04.09.2007. Žalovaná predovšetkým bola povinná zabezpečiť na svojom
účte dostatok peňažných prostriedkov, z ktorých by žalobca mohol zúčtovať odplatu za ním poskytované
služby. Žalovaná však na svojom účte nezabezpečila dostatok finančných prostriedkov a jej účet
vykazoval debetný zostatok, preto žalobca od zmluvy so žalovanou odstúpil dňom 24.3.2009. Žalovaná
sa k žalobnému návrhu vyjadrila a oznámila súdu, že nárok žalobcu v celom rozsahu uznáva, ale žiada
aby jej súd povolil splátky vzhľadom k tomu, že je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Vzhľadom na
uznávací prejav žalovanej súd následne rozhodol o nároku žalobcu v zmysle § 153a ods. 1 O. s. p.
Žalovaná vo svojom podaní žiadala, aby jej súd povolil päť mesačných splátok, ktorými chcela uhradiť
sumu 46,11 Eur. Prvostupňový súd nevyhovel tomuto návrhu, keďže žalovaná od apríla do septembra
mala možnosť uhradiť každý mesiac 10 Eur žalobcovi na ním žalovanú sumu a keďže tak neurobila,
hoci o uplatnenom nároku žalobcu vedela, dokonca tento uznala, súd jej požadované splátky nepovolil.



Prvostupňový súd priznal žalobcovi okrem žalovanej istiny aj úrok z omeškania, ale nie vo výške 20%
ročne, pretože tento úrok súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmysle zmluvy a všeobecných
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, ale vo výške podľa ust. § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z. podľa aktuálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v čase vzniku dlhu, teda
vo výške 9,5% ročne. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
a navrhol, aby Krajský súd Banská Bystrica ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Brezno v zamietnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že prekročením nepovoleného debetu žalovaná porušila ustanovenie Zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 04.09.2007 a ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok (čl. III A bod 23). Keďže žalobca zmluvu v súlade s ustanoveniami
všeobecných obchodných podmienok vypovedal listom zo dňa 24.03.2009, žalovaná bola jednak
oboznámená s tým, že jej bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči žalobcovi debetný zostatok.
Podľa bodu č. I bod 6 a čl. III A bod 38 Všeobecných obchodných podmienok je banka oprávnená za
ďalšie služby účtovať poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov obsahuje
v časti E depozitné produkty - ostatné produkty bod I.E.4 Sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom
debete na osobnom účte vo výške 20% ročne. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ toho názoru, že
jeho nárok na sankčný úrok vo výške 20% ročne je oprávnený. Z uvedeného dôvodu žalobca žiada, aby
súd zaviazal žalovanú uhradiť mu aj zamietnutý sankčný úrok, teda vo výške 20% ročne a to zo sumy
46,11 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia.

Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení

§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysel § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O. s. p. V zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. bolo verejné
vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 25.02.2014.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 04.09.2007 Zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V zmysle Všeobecných obchodných
podmienok banky, ktoré sa stali súčasťou Zmluvy, banka účtuje poplatky za vedenie účtov / vkladných
knižiek a vykonávanie úkonov s tým spojených, podľa sadzobníka poplatkov. Podľa sadzobníka
poplatkov, ktorý predložil žalobca do spisu, je v časti depozitné produkty - ostatné poplatky v bode 1.E.4
sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte určená vo výške 20% ročne.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zákonníka (ďalej len ObZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie
je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva
nie je uzavretá.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je
povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.

Podľa bodu I.6 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) za poskytovanie bankových
produktov / služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho
sadzobníka poplatkov banky v platnom znení (ďalej len Sadzobník). Banka má právo meniť Sadzobník.
Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie Sadzobníka vo svojich obchodných priestoroch a na svojej
internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny.



Podľa bodu 1.E.4 Sadzobníka sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte je
20% p. a.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca sa v konaní domáhal
voči žalovanej popri nezaplatenej sume, ktorá predstavovala nepovolený debetný zostatok na účte
žalovanej vo výške 46,11 Eur aj zaplatenia sankčného poplatku súvisiaceho so skutočnosťou, že
žalovaná nesplnila svoju povinnosť a nezabezpečila dostatok finančných prostriedkov na svojom účte,
v dôsledku čoho sa na jej účte vytvoril debetný zostatok. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
uplatnenú sankčnú úrokovú sadzbu ako úrok z omeškania, pričom žalobca aj v podaniach v
priebehu konania upozornil, že uplatňuje sankčný úrok v zmysle Sadzobníka poplatkov a nie úrok
z omeškania. Účastníci v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
(ďalej len Zmluva) uviedli, že túto Zmluvu uzatvárajú nielen v súlade s Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom v platnom znení, ale aj v súlade s obchodnými podmienkami k platobným
kartám banky, obchodnými podmienkami pre príslušné služby elektronického bankovníctva banky,
podmienkami vedenia termínovaných vkladov v banke, ďalšími obchodnými podmienkami banky pre
príslušný produkt / službu banky a Všeobecnými obchodnými podmienkami v platnom znení. V zmysle
Všeobecných obchodných podmienok banky sa jednotlivé poplatky za úkony banky vyberajú na základe
aktuálneho Sadzobníka poplatkov. V Sadzobníku poplatkov platnom v čase uzavretia zmluvy bola
sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte určená vo výške 20% ročne.

Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil takúto výšku ako neprijateľnú podmienku v zmysle zmluvy a
všeobecných podmienok, odvolací súd upozorňuje, že v tomto prípade nejde o úrok z omeškania
a preto na jeho výšku nie je možné aplikovať ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Charakter
sankčnej úrokovej sadzby v týchto prípadoch vyjadruje skutočnosť, že ohľadom finančných prostriedkov
pri nepovolenom debete na osobnom účte sa majiteľ účtu dostal do postavenia dlžníka a ako taký je
povinný vrátiť nielen dlžné finančné prostriedky, ale aj úrok z takto neoprávnene zadržiavaných peňazí
a úrok z omeškania z neoprávnene zadržiavaných peňazí. Úrok je pritom cena peňazí a veriteľ má
právo na zaplatenie úroku z poskytnutých peňazí od doby poskytnutia finančných prostriedkov, do doby
kým ich dlžník vráti. Úrok z omeškania má sankčný charakter a veriteľ je oprávnený ho žiadať až od
momentu, kedy sa dlžník dostane do omeškania a to až do doby vrátenia peňazí. V čase omeškania s
vrátením finančných prostriedkov je tak dlžník povinný uhrádzať aj úrok z peňazí aj úrok z omeškania.
Neprípustným by bolo iba žiadanie úroku z omeškania počítaného z úrokov. Skutočnosť, že banka
je oprávnená požadovať úrok aj úrok z omeškania až do momentu vrátenia celej sumy peňazí, sa
potom môže prejaviť vo forme tzv. sankčného úroku, ktorého výška sa odvíja od aktuálneho znenia
sadzobníka banky. Navrhovateľ si tak návrhom uplatnil nárok, ktorý mu vyplýva zo Zmluvy, uzavretej v
zmysle Obchodného zákonníka a ktorý nie je možné klasifikovať ako neprijateľnú podmienku súvisiacu
s dohodou o výške úroku z omeškania.

Odvolací súd zároveň prihliadol ku skutočnosti, že žalovaná uznala nárok žalobcu a to v celom rozsahu
uplatnenej sankčnej úrokovej sadzby aplikovanej na nepovolený debet na osobnom účte.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
charakter sankčného úroku, ktorý považoval za úrok z omeškania a preto rozsudok okresného súdu v
časti uplatneného sankčného úroku v zmysle § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle ust. § 224 ods.1 a § 150 ods. 2 O.
s. p. Pri istine 46,11 Eur bola zamietnutá časť úroku 5,30 Eur ročne. Od roku 2009 tak suma, ktorej sa
týkalo odvolanie predstavuje 26,51 Eur, čo je menej ako uplatnené trovy odvolacieho konania. Odvolací
súd zároveň prihliadol k tomu, že ide o drobný spor a že uplatnená náhrada trov odvolacieho konania
vo výške 29,08 Eur presahuje hodnotu finančného plnenia, ktorého sa týkalo odvolanie. Zároveň súd



prihliadol ku skutočnosti, že v prvostupňovom konaní bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 16, 50 Eur za zaplatený súdny poplatok a 58,16 Eur náhrada trov právneho zastúpenia. Pri
výške žalovanej istiny 46,11 Eur tak doposiaľ bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania vo
výške 74,66 Eur. Odvolací súd preto žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.