Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/74/2016 z 10. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. marca 2016, sp. zn. 14Co/74/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1314224178.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/74/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1314224178.1 | 2016-03-10 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 126 ods. 1 OZ, OZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24335f22-73a5-4d17-b2bd-a226abae0c65 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1314224178.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314224178
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1314224178.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo Vajnory, so sídlom
Tomanova 26, Bratislava, IČO: 30 171 075, zastúpeného I.. W. L., S., G..M..J. Č.. XX, XXX XX J., proti
odporcovi: C. J., naO.. XX.X.XXXX, J. G. E. XXX, J., zastúpenému advokátskou kanceláriou FP LEGAL,
s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599 (do 23.6.2015 zastúpenému advokátom
I.. Š. Č., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
v Bratislave zo dňa 3.6.2015, č.k. 12C/302/2014-35, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 3.6.2015, č.k. 12C/302/2014-35
z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vypratať nehnuteľnosť stavbu so
súp. č. XXX, nachádzajúcu sa na parc. č. XXXX/X , druh stavby X, popis stavby: C. J., zapísanú na LV
č. XXXX, v k.ú. E., evidovanú na Okresnom úrade Bratislava III, katastrálny odbor, obec E., okres BA III,
a to na jeho vlastné náklady do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil
tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 139,82 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že riadne predvolaný právny zástupca
odporcu predvolanie na pojednávanie nariadené na 3.6.2015 prevzal dňa 20.4.2015, ale svoju
neprítomnosť do termínu pojednávania neospravedlnil. Súd preto prejednal vec v zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v jeho neprítomnosti.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú však nemôže žiadnym spôsobom užívať. Bráni mu v tom odporca, búda je zamknutá
a navrhovateľ nemá od nej kľúče. Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že stavba bola
postavená členmi pozemkového spoločenstva ešte v minulom storočí, okolo roku 1910. Tento stav
je historicky preukázaný v dobových záznamoch, v kronike obce E.. Starosta obce E. vydal o tejto
skutočnosti potvrdenie, ktoré slúžilo ako podklad k zápisu stavby do katastra nehnuteľností. Niekedy v
80. rokoch minulého storočia bola búda poškodená a podľa všetkého ju odporca začal užívať, a neskôr
na nej bez vedomia navrhovateľa vykonal nejaké stavebné úpravy.
Navrhovateľ je vlastníkom búdy od roku 1910, len ju nemal zapísanú na liste vlastníctva. Tam si ju dal
zapísať až v roku 2014.

S poukazom na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom
zdôraznil, že odporca, ktorý je riadne zastúpený zástupcom z radov advokátov, sa k návrhu nevyjadril,
žiadne dôkazy, ktoré by užívacie právo k spornej nehnuteľnosti odôvodňovali, nepredložil, tvrdenia
navrhovateľa nevyvrátil. Súd preto nemal dôvod k tomu, aby návrhu navrhovateľa, ako legitímneho
vlastníka nehnuteľnosti, nevyhovel a odporcu k vyprataniu nehnuteľnosti nezaviazal.



Proti tomuto rozsudku podal odporca prostredníctvom svojho nového právneho zástupcu včas
odvolanie. Žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietol, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že sa na prvé pojednávanie
vo veci nedostavil z dôvodu, že na predmetné pojednávanie nebol súdom predvolaný, a ani o jeho
konaní nebol súdom upovedomený. O konaní pojednávania sa dozvedel až po jeho konaní, pričom
jeho vtedajší právny zástupca mu oznámil, že má vážne zdravotné problémy - utrpel infarkt myokardu
a uvedeného jediného pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté vo veci samej, sa nemohol zúčastniť.
Zdravotný stav ani neumožňoval právnemu zástupcovi odporcu sa riadne a včas pred termínom
pojednávania súdu ospravedlniť. Pretože súd odporcu na vytýčené pojednávanie nepredvolával, tento
nebol v konaní vypočutý a nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom vykonaným na pojednávaní. Týmto
postupom boli odporcovi odňaté všetky jeho práva účastníka konania, ktoré môže realizovať v rámci
pojednávania. Na jedinom pojednávaní bolo rozhodnuté o ukončení dokazovania bez toho, aby mohol
odporca navrhnúť vykonanie dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Bolo mu znemožnené uplatniť
jeho právo, aby zhrnul svoje návrhy, aby sa vyjadril k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Súd
považoval vlastníctvo navrhovateľa za nesporné a ďalej ho neskúmal, hoci táto skutočnosť je základným
predpokladom pre rozhodnutie vo veci a posúdenie otázky vlastníckeho práva navrhovateľa predstavuje
prejudiciálnu otázku. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní o tom, že navrhovateľ je
vlastníkom stavby od roku 1910 je absolútny právny nezmysel. Pokiaľ by staviteľmi stavby boli členovia
pozemkového spoločenstva, nadobúdali by vlastnícke právo k stavbe priamo títo členovia originálne, a
nie navrhovateľ - pozemkové spoločenstvo. Navrhovateľ je právnym nástupcom G. D.Č. J. - E., ktoré
vzniklo podľa § 40 zákona č. 187/1993 Zb., a bolo pretransformované podľa zákona č. 181/1995 Z.z. a
opätovne bolo pretransformované na základe neskorších právnych predpisov. V čase údajnej výstavby
nehnuteľnosti členmi pozemkového spoločenstva, toto pozemkové spoločenstvo neexistovalo a vzniklo
až 92 rokov po údajnej výstavbe týmito osobami, na ktoré odkazuje navrhovateľ. Je tiež zjavne pochybné,
že tieto osoby boli členmi navrhovateľa v čase jeho ustanovujúcej schôdze v roku 1992 (museli by mať
nad 100 rokov). V čase údajnej výstavby v roku 1910 tak nevedeli a nemohli vedieť, že sa o 92 rokov
stanú členmi nejakého spoločenstva a toto spoločenstvo bude práve navrhovateľ. Medzitým mohli byť
členmi iných spolkov, a žiadny z nich si však nenárokuje vlastnícke právo k danej búde. V čase, kedy
stavba vznikla, teda osoba, resp. osoby, ktoré búdu postavili, nemohli chcieť nadobudnúť vlastníctvo
pre subjekt, ktorý v danom čase neexistoval. Toto je právne nemožné. Zdôraznil, že navrhovateľ nie je
právnym nástupcom bývalých urbárnikov, ktorí spoločne spravovali les zapísaný na pozemkovej vložke
č. X k.ú. E., pričom toto bolo zrušené bez právneho nástupcu na základe § 1 zákona č. 2/1958 Zb..
Odporca zároveň zdôraznil, že medzi účastníkmi konania už v minulosti prebiehalo v rovnakej veci súdne
konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 8C/132/1994, ktoré bolo právoplatne skončené
rozsudkom zo dňa 18.1.2010, č.k. 8C/132/1994-198, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Bratislava
zo dňa 14.4.2011, č.k. 9Co/157/2010-216. Prvostupňový súd sa v uvedenom konaní počas 16 rokov
trvajúceho konania dôkladne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a možnosťou
nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom k predmetnej stavbe. Prvostupňový súd existenciu
tohto konania absolútne odignoroval, čím postupoval v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 159 ods. 3
O.s.p..

K odvolaniu odporcu sa navrhovateľ písomne nevyjadril.

Na základe podaného odvolania odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok zrušiť, pretože obrana odporcu, ktorou sa
súd prvého stupňa doteraz nezaoberal (nemohol sa ňou zaoberať, keďže k veci sa odporca prvý krát
vyjadril až v podanom odvolaní), je natoľko závažná, že napadnutým rozhodnutím by bol porušený
základný cieľ občianskeho súdneho konania - zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených
záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávaní zákonov, na čestnom plnení povinností a na úctu
k právam iných osôb ( § 1 O.s.p. ).

Odvolací súd prihliadol tiež na život ohrozujúci zdravotný stav pôvodného právneho zástupcu odporcu
(infarkt myokardu), zrejme ktorý mu ani nedovolil informovať svojho klienta o nariadenom pojednávaní
pred súdom prvého stupňa, ako aj ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a požiadať o jeho



odročenie. Súd prvého stupňa navyše nevyhovel žiadosti odporcu zo dňa 23.3.2015 (č.l. 24 spisu),
aby mu súd zasielal termíny pojednávaní na jeho adresu. Tieto okolnosti spôsobili, že odporca nemal
vedomosť o nariadenom pojednávaní a tohto sa nezúčastnil. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že
odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd tiež zistil, že LV č. XXXX pre k.ú. E., z ktorého mal súd prvého stupňa bez ďalšieho
preukázané výlučné vlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnosti - stavbe so súp. č. XXX, nachádzajúcej
sa na parc. č. XXXX/X , druh stavby X, popis stavby: C. J., sa ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu v
katastri nehnuteľností ani nenachádza.

Navyše dôvod, pre ktorý navrhovateľ zamlčal súdu prvého stupňa (a zrejme aj svojmu súčasnému
právnemu zástupcovi) skutočnosť, že už v minulosti podal na súd návrh o vypratanie predmetnej
nehnuteľnosti, navrhovateľ súdu neozrejmil, a k odvolaniu odporcu sa nevyjadril. Je však tiež otázne,
prečo lustrácia jeho návrhu na začatie konania bola dňa 6.11.2014 vykonaná s negatívnym výsledkom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. l písm. f), h) O.s.p. a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa v prvom rade posúdiť, či tomuto neskoršiemu
konaniu o vypratanie nehnuteľnosti nebráni právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa
18.1.2010, č.k. 8C/132/1994-198 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 14.4.2011,
č.k. 9Co/157/2010-216. Pokiaľ súd zistí, že konaniu nebráni neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, následne súd vypočuje oboch účastníkov konania a vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre záver o tom, či nárok navrhovateľa voči odporcovi je dôvodný, pričom sa riadne vysporiada s obranou
odporcu. Po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.