Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/88/2012 z 25. 6. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. júna 2012, sp. zn. 19CoE/88/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3106213437.2 Krajský súd Trenčín | 19CoE/88/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3106213437.2 | 2012-06-25 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 218 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d331d38f-8c13-4e7c-971a-61a0d0e65967 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3106213437.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/88/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106213437
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3106213437.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci exekučného konania oprávneného: Slovenská republika - Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 1, IČO: 00 735 817 proti
povinnému: A. U., bytom W. nad S., N. XXX, o vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.
februára 2012, č.k. 59Er/1278/2006 - 28, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania
nepriznal, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 36 ods. 2 a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením tamojšieho súdu č.k. 59Er/1278/2006
- 14 zo dňa 07.08.2007 bola predmetná exekúcia zastavená podľa § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného
poriadku, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.08.2007. Dôvodil, že vychádzajúc zo znenia
§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi začína exekučné konanie, ktorého účastníkmi sú v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku výlučne oprávnený a povinný, nie však súdny exekútor, keďže v tomto štádiu konania nie
je poverený súdom. Samotná exekúcia sa následne začína až vydaním poverenia exekučným súdom
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe predmetného návrhu oprávneného a riadneho
exekučného titulu. Prvým úkonom exekučnej činnosti súdneho exekútora v exekúcii je potom vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon
však môže exekútor vykonať až potom, ako bol súdom poverený na vykonanie exekúcie. Súd prvého
stupňa poverenie súdnemu exekútorovi nevydal, naopak, uznesením zamietol jeho žiadosť o udelenie
poverenia. Keďže v danej veci nebolo vydané poverenie pre súdneho exekútora, exekúcia vôbec
nezačala. Začalo len exekučné konanie, a to doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor, ako je uvedené vyššie, nie je účastníkom exekučného konania v tomto jeho štádiu.
Účastníkom sa stáva až vydaním poverenia. V nadväznosti na uvedené, súd prvého stupňa dospel k
záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné v tomto prípade priznať trovy exekúcie, pretože exekúcia
vo veci nezačala (poverenie exekútorovi na jej vykonanie nebolo vydané) a súdny exekútor nemá ani
nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov či náhradu za stratu času v zmysle § 196 Exekučného
poriadku, pretože podľa citovaného zákonného ustanovenia by mu patrili až za výkon exekučnej činnosti,
ktorú však môže vykonávať až na základe poverenia, ktoré však predmetnej veci vydané nebolo.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor Mgr.
Ing. Ivan Šteiner, PhD., ktorý uviedol, že súd mal postupovať podľa všeobecnej zásady procesného
práva, v zmysle ktorej sa rozhoduje podľa práva platného v čase, keď sa o veci rozhoduje. Poukázal
na skutočnosť, že súd prvého stupňa uznesením č.k. 59Er/1278/2006 - 14 zo dňa 07.08.2007 zastavil
exekúciu a rozhodol o trovách exekúcie na ťarchu oprávneného vo výške 678,- Sk, voči ktorému sa
exekútor odvolal v časti trov exekúcie. Nie je možné, aby sa zmenila výška trov pod sumu, voči ktorej



bolo podané odvolanie. Nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora podané nebolo.

Krajský súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdneho
exekútora proti rozhodnutiu o náhrade trov exekučného konania zaoberal sa tým, či odvolanie súdneho
exekútora možno považovať za odvolanie podané oprávnenou osobou a či odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že účastníkmi exekučného konania sú v zásade
oprávnený a povinný, tretia osoba len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie, účastníkom konania je aj súdny exekútor, ktorý bol vykonaním exekúcie poverený súdom. Len
v tomto prípade môže súdny exekútor realizovať procesné práva účastníka konania. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, avšak samotná exekúcia začína až vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je
vydanie upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, ktorý úkon
však môže exekútor vykonať až potom, ako bol exekučným súdom poverený na vykonanie exekúcie.

V danej veci sa oprávnený návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2006, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 331,94 Eur s príslušenstvom. Týmto dňom bolo
začaté predmetné exekučné konanie, nie však samotná exekúcia, pretože žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá, na základe čoho súd prvého
stupňa v zmysle § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku exekučné konanie právoplatne zastavil.

Súdny exekútor podal odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania (nie proti trovám
exekúcie), pričom v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku tento nie je účastníkom konania ohľadne
rozhodovania o náhrade trov exekučného konania a preto v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.



nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania v tomto štádiu konania. Ustanovenie § 37 ods. 1
Exekučného poriadku priznáva postavenie účastníka konania len poverenému súdnemu exekútorovi,
pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo k vydaniu poverenia
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. proti takémuto rozhodnutiu
okresného súdu ani nie je odvolanie prípustné, nakoľko z ustanovení Exekučného poriadku platnom v
rozhodnom období explicitne nevyplýva možnosť podať v takomto prípade odvolanie.

Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.
odmietol a nezaoberal sa preto vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ani samotnými dôvodmi odvolania. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .