{"guid": "decf4f9b-fa35-416a-a279-080c8bec38de:5678da39-0187-4e62-bd9d-cec9ae3caec8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2", "spisova_znacka": "8Sa/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/3/2017 z 23. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 23. apríla 2018, sp. zn. 8Sa/3/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2", "identifikacne_cislo": "8017200795", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jaroslav Bugeľ", "sudca_id": 118, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jaroslav-bugel-118", "datum_vydania": "2018-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5678da39-0187-4e62-bd9d-cec9ae3caec8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu H.. B. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. E. č. XX, XXX XX V., právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,
AK so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava - 3, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia a postupu
žalovanej zo dňa 13.10.2017 číslo 53585-3/2017-BA na základe správnej žaloby

r o z h o d o l :

Žalobu   z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa,
pobočka V. rozhodnutím vydaným dňa 28. augusta 2017 č. 9187/2017- PO-P., ako orgán príslušný na
rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) 6. bodu zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo
veci povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo jej časť rozhodla tak, že podľa
§ 236 ods. 1 písm. b) zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení zákona, číslo 310/2006  Z.z. je pán H.. B. X.,
narodený X.X.XXXX, povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátiť dávku (časť dávky)
v nezamestnanosti za obdobie od 15.5.2012 do 14.11.2012 v celkovej sume XXX,XX eura.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil  zisteným skutkovým stavom tak, ako je popísaný vo vyjadrení žalovanej
a aj v rozhodnutí žalovanej. Citovala ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b), § 112 ods. 9  zákona
číslo 461/2004 Z.z. o sociálnom poistení. Uviedla, že Úrad práce sociálnych vecí a rodiny V. zaradil
žalobcu 15.5.2012 do evidencie  uchádzačov o zamestnanie. Dňa 22.6.2012 si v Sociálnej poisťovni
pobočka V. uplatnil žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko splnil žalobca všetky podmienky
vyžadované zákonom pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti bola táto priznaná rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočka V. č. 3056/2012 - PO-DvN zo dňa 26.6.2012. Podkladom na vydanie
rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny V. potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, podklady od zamestnávateľa
O., s.r.o.. Sociálna poisťovňa pobočka V. dňa 15.7.2013 zistila, že dňom 19.12. 2009 bol žalobcovi
priznaný starobný dôchodok. Nakoľko si žalobca uplatnil  nárok na starobný dôchodok spätne odo
dňa 19.12.2009 musel vedieť, prípadne z okolností predpokladať, že priznanie starobného dôchodku
aj za obdobie, počas ktorého mal žalobca nárok na dávku v nezamestnanosti bude mať za následok
neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti. O uvedenej skutočnosti bol žalobca riadne poučený
pri podaní žiadosti o túto dávku dňa 22.6.2012. Správny orgán 1. stupňa v závere konštatoval, že
na základe uvedeného dávka v nezamestnanosti v období od 15.5.2012 zo 14.11. 2012 v sume



1.711,20 eura bola vyplatená neprávom. Nakoľko sa v dôsledku priznania starobného dôchodku zmenili
skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, pobočka V. v súlade
s ustanovením § 112 ods. 9 zákona zúčtovala dňa 16.11.2015 sumy priznaného starobného dôchodku
vo výške X.XXX,XX eura so sumami dávky v nezamestnanosti vyplatenými za ten istý čas. Zvyšná časť
sumy dávky v nezamestnanosti vo výške 295,80 eura, ktorú v zmysle § 112 ods. 9 zákona nebolo možné
zúčtovať so sumami priznaného starobného dôchodku, bola vyplatená žalobcovi neprávom.

3. Na základe odvolania žalobcu rozhodla žalovaná ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179
ods. 1 písm. b) zákona sociálnom poistení rozhodnutím zo dňa 13.10.2017  č.: 53585-3/2017-BA tak, že
podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka V.

4. Z rozhodnutia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny V. č. k. A/2012/38628 zo dňa 28.5.2012 vyplýva, že
žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 15.5.2012.  Uvedené rozhodnutie
žalobca prevzal dňa 10.5.2012.

5. Zo žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 22.6.2012 vyplýva, že žalobca v uvedený deň si podal
na Sociálnej poisťovni pobočka V. žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

6. Sociálna poisťovňa pobočka V. rozhodnutím zo dňa 26. 6.2012  číslo 3056/2012-PO-DvN rozhodla,
že žalobca má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu
XX,XXXXX eura od 15.5.2012 na obdobie šiestich mesiacov pri splnení ustanovených zákonných
podmienok.

7. Z listu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.7.2013 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný starobný
dôchodok od 19.12.2009.

8. Sociálna poisťovňa pobočka V. listom zo dňa 15.7 2013 oznámila žalovanej údaje na účely zúčtovania
starobného dôchodku s dávkou v nezamestnanosti podľa § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, v
ktorej uviedla, že v súvislosti s rozhodovaním o nároku na starobný dôchodok žalobca nemá nárok na
dávku v nezamestnanosti od 15.5.2012 do 14.11.2012. Na základe priznania dôchodkovej dávky odo
dňa 19.12.2009 je potrebné zúčtovať dávku v nezamestnanosti vyplatenú za obdobie od 15.5.2012 zo
14.11.2012 v úhrnnej sume 1 XXX, 20 eura.

9. Sociálna poistenia pobočka V. výzvou zo dňa 2. augusta 2017 vyzvala žalobcu, aby neprávom
vyplatenú dávku v nezamestnanosti vo výške XXX,XX eur v súlade s ustanovením § 236 ods. 1 písm. b)
zákona o sociálnom poistení uhradil do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň Sociálna poisťovňa pobočka
V. upovedomila žalobcu o tom, že podľa § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku
v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a
dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Sociálna poisťovňa
pobočka V. zistila, že dňom 19. 12. 2009 bol žalobcovi spätne priznaný starobný dôchodok, dávka
v nezamestnanosti bola priznaná  od 15.5.2006 na obdobie šiestich mesiacov. Uvedená dávka bola
vyplatená za celé podporné obdobie od 15.5.2012 zo 14.11.2012.  Celkovo bola vyplatená suma 1
XXX,XX eura. Na základe uvedených skutočností bola dávka v nezamestnanosti v období od 5.5.2012
do 14.11.2012 vyplatená neprávom. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, ústredie v súlade s
ustanovením § 112 ods. 9 zákona o sociálnom poistení za uvedené obdobie poberania dávky v
nezamestnanosti zúčtovala z priznaného starobného dôchodku sumu X XXX,XX eura.

II.

10. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka V. rozhodla žalovaná napadnutím
rozhodnutím  číslo 53585-3/2017-BA  zo dňa 13. 10. 2017, ktorá rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka V. potvrdila a odvolanie zamietla v celom rozsahu.

11. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh
administratívneho konania, zistený skutkový stav, citovala  ustanovenia § 218 ods. 1, 2, § 19 ods.
3 písm. b), § 104 ods. 1, § 105 ods. 2, § 109 ods. 1, ods. 2, § 112 ods. 9, § 236 ods. 1 písm. b),



§ 237a ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Poukázala na zistený skutkový stav
a to, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny číslo A/2012/38628 zo dňa 28. 5. 2012
bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 15.05.2012 a nárok na dávku v
nezamestnanosti si uplatnil v Sociálnej poisťovni pobočka V. dňa 22.06.2012. Žalovaná v odôvodnení
poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka V. číslo XXXX/XXXX-PO-DvN zo dňa 26. 6.
2012 kedy priznala žalobcovi podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona nárok na dávku
v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu XX,XXXX eura od 15.5.2012 na
obdobie šiestich mesiacov pri splnení ustanovených zákonných podmienok a dávku v nezamestnanosti
žalobca poberal od 15. 5. 2012 do 14. 11.2012 v celkovej sume XXXX,X eura.

12. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím zo dňa 04. júla 2013 bol žalobcovi priznaný starobný
dôchodok od 19.12.2009, o čom sa Sociálna poisťovňa, pobočka V. dozvedela dňa 15.7.2013, keď jej
bolo doručené oznámenie o priznaní starobného dôchodku spätne od 19.12. 2009 spolu s oznámením
na účely zúčtovania priznaného starobného dôchodku s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti.

13. Žalovaná sa v odôvodnení poukázala na to, že dňa 8. augusta 2017 bola žalobcovi doručená výzva
zo dňa 2. augusta 2017 na zaplatenie zvyšnej sumy neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti vo
výške po XXX,XX eura na, ktorú reagoval listom zo dňa 15.8.2017. Žalobca zvyšnú sumu neprávom
vyplatenej dávky v nezamestnanosti dobrovoľne ani na základe výzvy nevrátil. Sociálna poisťovňa,
pobočka V. vydala dňa 28. augusta 2017 rozhodnutie číslo 9187/2017 -PO-DvN, ktorým podľa § 236
ods. 1 písm. b) zákona uložila žalobcovi povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vrátiť
Sociálnej poisťovni, pobočka V. dávku v nezamestnanosti za obdobie od 15. mája 2012 do 14. novembra
2012 v celkovej sume XXX,XX eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

14. Žalovaná argumentovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej tým, že súčasťou žiadosti o
dávku v nezamestnanosti je poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, ktoré dňa 22. júna 2012
žalobca vlastnoručne podpísal, čím osvedčil, že porozumel poučeniu. Žalobca teda vedel, že nárok na
dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania starobného dôchodku (bod 10), a že príjemca dávky
v nezamestnanosti je povinný vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu
nepatrila alebo nepatrila poskytovanej sume, ak prijímal dávku v nezamestnanosti alebo jej časť, hoci
vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila
(bod 17). V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu žalovaná uviedla, že žiadosťou spísanou dňa 19.
decembra 2012 (bezprostredne po vyplatení poslednej dávky v nezamestnanosti za mesiac november
2012) žalobca požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 19.12.2009. Sociálna poisťovňa,
ústredie vyhovela jeho žiadosti a rozhodnutím zo dňa 4. júla 2013 priznala žalobcovi starobný dôchodok
spätne od 19.12.2012.

15. V súvislosti s námietkami žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca bol pri podávaní žiadosti o dávku
v nezamestnanosti poučený, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká priznaním starobného
dôchodku, ako aj o povinnosti neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti vrátiť, čo osvedčil
vlastnoručným podpisom. Nie je preto prípustné tvrdenie žalobcu, že by o nemožnosti poberania dávky
v nezamestnanosti a starobného dôchodku za totožné obdobie nevedel. Dňa 19. decembra 2012 kedy
požiadal o starobný dôchodok mal o tejto skutočnosti vedomosť, napriek tomu požiadal o jeho spätné
priznanie od 19. decembra 2009. Bez akýchkoľvek pochybností teda vedel, že ak  bude jeho žiadosti
vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal v období od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012
bude považovaná za neoprávnenú a rovnako vedel, že na základe vyššie uvedeného mu vznikne
povinnosť predmetnú dávku v nezamestnanosti vrátiť. Vzhľadom na poučenie o tom, že nárok na dávku
v nezamestnanosti nepatrí fyzickej osobe, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, navrhovateľ musel
vedieť, že sa mu dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom a preto je povinný časť tejto dávky,
ktorá nebola zúčtovaná so starobným dôchodkom vrátiť. Žalovaná v súvislosti s poukazom právneho
zástupcu žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 7Sžso/1/2009 zo dňa 25.
februára 2010, ako aj na protest prokurátora číslo Kd 84/14/1100-10 zo dňa 27. marca 2014 upozornila
na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  sp. zn. 10Sžso/2/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp.
zn. 9Sžso/7/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp. zn. 9Sžso/12/2015 zo dňa 26.04.2017, ktorými Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom Sociálnej poisťovne, ústredie o vylúčení súbežného nároku
na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný dôchodok a odobril postup Sociálnej poisťovne v
súvislosti s povinnosťou vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm.



b) zákona. Právnym zástupcom žalobcu citovaný rozsudok z roku 2010 bol teda vyššie uvedenými
rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  prekonaný.

III.

16. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej a
tvrdil, že žalobca je ukrátený na svojich právach napadnutým rozhodnutím.  Napadnuté rozhodnutie
žalovanej považuje za neúplné, nekompletné, nekompetentné, nezákonné.

17. V žalobe uviedol, že dňa 4.9.2017 prevzal od Sociálnej poisťovne, pobočka V. rozhodnutie zo dňa
28.8.2017 číslo 1187/2017PO- DvN, ktorým bol zaviazaný v lehote troch dní vrátiť sumu 1 XXX,XX
eura, z ktorých si Sociálna poisťovňa svojvoľne zúčtovala sumu XXXX,XX eura a ostáva žalobcovi vrátiť
zvyšok dávky v nezamestnanosti vo výške XXX,XX eura. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodla
žalovaná citovaným rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

18. V žalobe žalobca potvrdil, že bol mu priznaný dňa 19.12.2009 spätne starobný dôchodok, o ktorý
požiadal dňa 19.12.2000. Tento mu bol vyplatený spätne aj za obdobie výplaty dávky v nezamestnanosti.

19. Žalobca citoval ustanovenia § 195 ods. 1, 195 ods. 2, § 178 ods. 1 písm. d), § 185 ods. 1 zákona
číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nevykonávala úplne
a vyčerpávajúcim spôsobom dokazovanie a spoľahla sa len na neoverené, nehodnoverné podklady a
dôkazmi od žalobcu sa nezapodievala.

20. Žalobca namietal, že nemal žiadnu možnosť vedieť, kedy žalovaná  rozhodne o jeho starobnom
dôchodku a najmä k akému termínu pre žalobcu vznikne nárok na starobný dôchodok. Logicky a
objektívne nemohol preto včas oznámiť rozhodnutie o starobnom dôchodku žalovanej s účinnosťou
od 19.12.2009, lebo rozhodnutie číslo 5390908000 o priznaní starobného dôchodku vydala až
dňa 4.7.2013. Potvrdenie, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie dokazuje
skutočnosť, že žalobca bol vedený v evidencii od 15.5.2012 do 14.12.2012.

21. Žalobca navrhol súdu, aby sa starostlivo a pozorne zaoberal otázkou, či žalobca v období od
15.5.2012 do 14. novembra 2012, kedy mu bola dávka v nezamestnanosti vyplatená zavinil, že mu bola
vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške tým, že nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom , že
prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom
alebo vo vyššej sume ako patrila, alebo že vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila
neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrila vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že dávka v
nezamestnanosti mu nepatrí.

22. Žalobca namietal, že len v prípade, ak by sa preukázalo, že žalobca zavinil neoprávnenú výplatu
dávky v nezamestnanosti alebo že ju vedome a zámerne poberal v čase, za ktorý mu nepatrila, bolo
možné žalobcovi uložiť povinnosť vrátiť preplatok na dávke podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Namietal, že žalobca nemohol vedieť ani predpokladať, či mu bude priznaný starobný
dôchodok a ani nemohol vedieť od akého dňa mu žalovaná Sociálna poisťovňa prizná. Žalobca sa o
tejto skutočnosti dozvedel až v deň doručenia rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne o priznaní
starobného dôchodku, ktoré mu bolo doručené dňa 15.7.2013, a teda ak mu po 15.7.2013 bola dávka
v zamestnanosti ďalej vyplácaná, bolo by možné po tomto dni vyvodzovať, že žalobca vedel, že dávka
mu je vyplácaná neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila. Takáto skutočnosť však preukázaná
v konaní nebola.

23. Žalobca žiadal Krajský súd o doplnenie dokazovania zo strany žalovanej Sociálnej poisťovne,
argumentoval, že Sociálna poisťovňa riešila odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zákonom číslo
461/2003, ktorý bol niekoľkokrát novelizovaný v období rokov 2012, 2013, kedy Sociálna poisťovňa
rozhodovala o žalobcovej podpore v nezamestnanosti a dôchodkovej dávke nastali zásadné zmeny
aj ustanoveniach § 105 a § 112, ktoré upresňovali zánik dávky a zúčtovanie dávok. Z porovnania
pôvodného a novelizovaného § 105 vyplýva, že k zániku nároku na dávku v nezamestnanosti z dôvodu
priznania dôchodkovej dávky môže dochádzať iba u novelizovaného zákona o sociálnom poistení.
Pred novelizáciou § 105 nárok na podporu v nezamestnanosti mohol zaniknúť iba z dôvodu uplynutia
podpornej doby poberania dávky alebo vyradením poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie,



ale nie priznaním dôchodkovej dávky. Z porovnania pôvodného znenia a novelizovaného § 112 vyplýva,
že spätne vyplatená dávka sa nemôže zúčtovať s inou dávkou platenou v dobe pred platnosťou
novelizovaného zákona o sociálnom poistení.

24. Žalobca ďalej namietal, že žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení neuvádzalo, že by
sa starobný dôchodok dal zúčtovať s inými dávkami. Poukázal na právny názor vyjadrením uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 7Sžso/1/2009 zo dňa 25.2.2010, v ktorom
sa uvádza, že Sociálna poisťovňa nie oprávnená vykonávať zúčtovanie dávky v nezamestnanosti s
dôchodkovou dávkou, lebo jej to nevyplýva zo zákona o sociálnom poistení, a teda jedná nad rámec
zákona.

25. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa nezúčtovala dávky, vyplatila celý dôchodok a neskoršie
vydala rozhodnutie o vrátení podpory v nezamestnanosti.  Sociálna poisťovňa zúčtovala podporou v
nezamestnanosti so spätne vyplateným dôchodkom. Podľa jeho názoru Sociálna poisťovňa pri zúčtovaní
dávok pred novelizáciou zákona o sociálnych službách postupovala zmätočne a chaoticky. Sociálna
poisťovňa nemala stanovené pevné kritériá pre zúčtovanie podpory v nezamestnanosti a starobného
dôchodku.

26. Žalobca namietal, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citované žalovanou v
napadnutom rozhodnutí boli vynesené v rokoch 2015 až 2017 po novelizácii zákona o sociálnych
službách. Retroaktivita je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakázaná.

27.  Žalobca namietal, a k argumentu žalovanej, že vedel alebo musel z okolností predpokladať, že
sa vyplatila dávka neprávom uviedol, že dňa 21.6.2012 podpísal žiadosť o dávku v nezamestnanosti,
ktorej súčasťou bolo aj poučenie žiadateľa o dávke v nezamestnanosti. Vtedy žalobca nevedel, ani
podľa žiadnych indícií nemohol predpokladať že bude niekedy v budúcnosti ešte poberá nejakú dávku
od Sociálnej poisťovne. V. celej doby poberania dávky podpory v nezamestnanosti žalobca žiadnu inú
dávku nepoberal. Nárok na dávku v nezamestnanosti mu zaniklo 14.11.2012  ukončením podpornej doby
poberania dávky. Vôbec nevedel ani nemohol predpokladať, že keď mu už raz nárok na dávku zanikol
ukončením podpornej doby, že môže ešte raz zaniknúť vydaním rozhodnutia o priznaní starobného
dôchodku. Žalobca namietal, že Sociálna poisťovňa je povinná riadne odôvodniť a náležite skutkovo aj
právne vyargumentovať svoje rozhodnutie vyplývajúce z príslušných ustanovení zákona tak, aby bolo
dostatočné a presvedčivé a malo logické súvislosti. Výzva ani rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré
sa stali základom predmetu žaloby  uvedeným požiadavkám nezodpovedajú. Podľa názoru žalobcu
v konaní nebolo preukázané, že žalobca vedome prijímal dávku sociálneho zabezpečenia, ktorá by
mu nebola patrila. Rovnako nebolo zistené, že by musel z okolnosti predpokladať, že by mu dávka v
nezamestnanosti žalovaná Sociálna poisťovňa vyplácala vo vyššej výmere.

28. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 17. januára 2018, v ktorom uviedol , že
navrhuje žalobu zamietnuť podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. Poukázala na zistený skutkový
stav a so žalobnými námietkami sa vyrovnala tak, že k hlavnej námietke, ktorú žalobca vo svojej
žalobe viackrát uvádza, že v čase čerpania dávky v nezamestnanosti nemohol vedieť, ani z okolnosti
predpokladať, že mu bude priznaný starobný dôchodok žalovaná argumentovala, že žalobca je povinný
vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona v znení
účinnom do 31. decembra 2017, t.j. z dôvodu, že prijímal dávku hoci vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že sa vyplatila neprávom v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4.
júla 2013 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok odo dňa 19.12.2009, pretože žiadosťou o dôchodok
zo dňa 19.12.2012 si žalobca uplatnil nárok na starobný dôchodok odo dňa 19.12.2009. Nakoľko osobne
požiadal o starobný dôchodok spätne odo dňa 19.12.2009 musel vedieť, prípadne musel z okolností
predpokladať, že priznanie starobného dôchodku spätne aj za obdobie, počas ktorého mal nárok na
dávku v nezamestnanosti bude mať za následok neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti.

29. Žalovaná v tejto súvislosti zdôraznila, že dávka v nezamestnanosti je dávka vyplácaná  pri splnení
zákonných podmienok, slúžiaca na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku v nezamestnanosti v
zmysle § 19 ods. 3 písm. b) zákona poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu,
ktorej bol priznaný starobný dôchodok, nakoľko bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok spätne od
19.12.2009, v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) zákona mu dňa 15. mája 2012 nepatrí nárok na výplatu dávky
v nezamestnanosti. Je teda zrejmé, že dávka v nezamestnanosti vyplatená žalobcovi za obdobie od 15.



mája 2012 do 14. novembra 2012, bola vyplatená neprávom, a to v celkovej sume 1 711,20 eura, a to
v dôsledku konania žalobcu, ktorý o starobný dôchodok požiadal spätne.

30. Žalovaná argumentovala, že súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti aj starobného dôchodku
nie je v zmysle zákona možné, čo vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) a § 105 ods. 2 zákona
v zmysle, ktorého nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania starobného dôchodku.
Žalobca bol poučený o povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo jej časť odo
dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila poskytovanej sume, čo dňa 22. júna 2012  osvedčil svojím
podpisom na prevzatom Poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti. Podpísaním uvedeného tlačiva
osvedčil, že poučeniu porozumel. Žalovaná považuje za neprípustné tvrdenie, že by o nemožnosti
poberania dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku za totožné obdobie, žalobca nevedel. Dňa
19.12.2012 požiadal o starobný dôchodok, mal o tejto skutočnosti vedomosť, napriek tomu požiadal o
jeho spätné priznanie od 19. decembra 2009. Bez akýchkoľvek pochybností teda vedel, že ak bude
jeho žiadosti vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal v období od 15. mája 2012 do 14.
novembra 2012, bude považovaná za neoprávnene vyplatenú a rovnako vedel, že na základe vyššie
uvedeného mu vznikne povinnosť predmetnú dávku v nezamestnanosti vrátiť.  Zároveň žalovaná
poukázala na § 195 ods. 1 zákona s tým, že v predmetom konaní postupovala Sociálna poisťovňa
v súlade s uvedeným ustanovením, čo preukazuje predložený spisový materiál. V konaní nenavrhol
žalobca vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by jeho tvrdenia podporovali.

31. Žalovaná zdôraznila, že zúčtovanie starobného dôchodku s dávkou v nezamestnanosti, nebola
predmetom druhostupňového konania, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ústredie číslo 53585-3/2017-BA zo dňa 13. októbra 2017. Poukázala na ustanovenie § 112 ods. 9,
v zmysle ktorého je Sociálna poisťovňa povinná zúčtovať neskôr priznanú dávku s vyplatenou skôr
priznanou inou dávkou za rovnaké obdobie.

32. Žalovaná v poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/2/2015
zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 9Sžso/7/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp. zn. 9Sžso/12/2015 zo
dňa 26.04.2017, ktorými sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom Sociálnej
poisťovne, ústredie o vylúčení súbežného nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný
dôchodok a odobril postup Sociálnej poisťovne v súvislosti s povinnosťou vrátiť neprávom vyplatenú
dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona. Žalovaná uviedla, že nie dôležitý rok
vydania predmetných rozsudkov Najvyššieho súdu, ale skutočnosť, že skutkový stav je v uvedených
prípadoch takmer totožný so skutkovým stavom v prípade žalobcu.

33. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.02.2018 zotrval na argumentácii uvedenej
v žalobe. Konštatoval skutočnosti, ktoré namietal v žalobe.

34. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.3 2018 uviedla, že na všetky žalobcove
námietky žalovaná reagovala v zaslanom vyjadrení k žalobe zo dňa 17. januára 2018 a teda nepovažuje
za potrebné opätovne sa k totožným námietkam  vyjadrovať a v celom rozsahu sa pridržiava svojho
vyjadrenia k žalobe.

IV.

35. Predmetom preskúmania v tomto konaní je napadnuté rozhodnutie žalovanej číslo 53585-3/2017-
BA zo dňa 13. októbra 2017,  ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka V.
číslo 9187/2017-PO-DvN zo dňa 28. augusta 2017 a  odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu, vo
veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť.

36. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovanej, s obsahom napadnutého
rozhodnutia žalovanej a Sociálnej poisťovne, pobočka V. a teda postupom podľa § 199 SSP a
nasledujúcich ustanovení dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

37. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka V. rozhodnutím
vydaným dňa 28. augusta 2017 číslo 9187/2017-PO-DvN rozhodla o povinnosti žalobcu do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia vrátiť dávku, časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 15.5.2012 do



14.11.2012 v celkovej sume  XXX,XX eura podľa § 236 ods. 1 písmeno b) zákona o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.

38. Výrok rozhodnutia odôvodnila zisteným skutkovým stavom tak, ako je popísaný vo vyjadrení
žalovanej aj v  rozhodnutí žalovanej.

39. Na základe odvolania žalobcu rozhodla žalovaná ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179
ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo dňa 13. októbra  2017 číslo 53585-3/2017-
BA tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo dňa 13. októbra 2017
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

40. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázala na obsah odvolania, citovala ustanovenia zákona o
sociálnom poistení konkrétne § 19 ods. 3 písm. b), § 104 ods. 1, § 105 ods. 2, § 109 ods. 1, ods. 2,  § 112
ods. 9, § 236 ods. 1 písm. b), § 237 a ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na zistený skutkový
stav a to, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. číslo A/2012/38628 zo dňa 28. mája
2012 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie 15.5.2012  a nárok na dávku v
nezamestnanosti si uplatnil v  Sociálnej poisťovni, pobočka V. dňa 22. júna 2012. Pretože spĺňal zákonom
stanovené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č.
3056/2012-PO/DvN zo dňa 26. júna 2012,  ktorým podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107, § 108 zákona
priznal nárok na dávku v nezamestnanosti žalobcovi vo výške 50%  denného vymeriavacieho základu
XX,XXXX eur od 15. mája 2012 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných
podmienok a žalobca dávku v nezamestnanosti poberal od 15. mája 2012 do 14. novembra 2012 v
celkovej sume 1 XXX,XX eur.

41. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že rozhodnutím zo dňa 4. júla 2013 bol žalobcovi priznaný
starobný dôchodok od 19. decembra 2009 a následne žalovaná v súlade s ustanovením § 112 ods. 9
zákona o sociálnom poistení zúčtovala sumy dôchodkovej dávky vo výške 1 XXX,XX eura za obdobie od
15. mája 2012 do 14. novembra 2012 so sumami dávky v nezamestnanosti vyplatenými za ten istý čas,
pretože zákon o sociálnom poistení podľa § 19 ods. 3 písm. b) neumožňuje súbeh výplaty starobného
dôchodku a dávky v nezamestnanosti. Prvostupňový správny orgán dňa 8. augusta 2017 doručil
žalobcovi výzvu zo dňa 2. augusta 2017 na zaplatenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti
v celkovej suma XXX,XX eura, na ktorú žalobca reagoval listom zo dňa 15. augusta 2007, avšak
predpísanú sumu neuhradil,  preto bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.

42. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. V tretej hlave SSP je upravené  rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa §
199  ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:
a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,
f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.



44. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

45. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej
žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.

46. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany
základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho
konania.

47. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a
verejného záujmu.

48. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými
právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

49. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

50. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

51. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

52. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak:
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

53. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP, pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval
súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne, a aj nad rámec
žalobných dôvodov.

54. Podmienky  nároku na dávky v nezamestnanosti a na ich výplatu  upravuje zákon č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

55. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na
dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie
nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné
obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca
uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava
obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného
v § 106.

56. Nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok
ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí
od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na
starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné
poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca
zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.  Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok



ustanovených týmto zákonom  na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a
podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky (§ 109 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

57. Nebolo sporné, že zaradením do evidencie nezamestnaných žalobcovi  nárok na dávku v
nezamestnanosti vznikol.

58. Žalovaná argumentovala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej tým, že dávka v
nezamestnanosti je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok, ktorá slúži na zabezpečenie
príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Podľa § 19 ods. 3 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú
osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok. Keďže bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok spätne
od 19.12.2009, podľa § 19 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona, žalobcovi k dňu 15.05.2012 nemal nárok
na výplatu dávky v nezamestnanosti vzniknúť. Z uvedeného je zrejmé, že dávka v nezamestnanosti
vyplatená žalobcovi za obdobie od 15.05.2012 do 14.11.2012 bola vyplatená  neprávom a to v
celkovej sume X.XXX,XX eur. Keďže sa v dôsledku priznania starobného dôchodku zmenili skutočnosti
rozhodujúce na nárok na dávku v nezamestnanosti, žalovaná v súlade s ustanovením § 112 ods. 9
Zákona o sociálnom poistení zúčtovala sumy priznaného starobného dôchodku vo výške X.XXX,XX
eur so sumami dávky v nezamestnanosti vyplatenými za ten istý čas. Zvyšná časť sumy dávky v
nezamestnanosti vo výške XXX,XX eur, ktorú podľa § 112 ods. 9 zákona nebolo možné zúčtovať so
sumami priznaného starobného dôchodku, bola žalobcovi vyplatená neprávom.

59. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca je povinný vrátiť neprávom
vyplatenú dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, t.j.
z dôvodu, že prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu vyplatila
neprávom, podľa žiadosti o dôchodok zo dňa 19.12.2012, ktorú si žalobca uplatnil nárok na starobný
dôchodok odo dňa 19.12.2009. Keďže žalobca osobne požiadal o starobný dôchodok spätne odo dňa
19.12.2009, musel vedieť, prípadne musel z okolností predpokladať, že priznanie starobného dôchodku
aj za obdobie, počas ktorého mal nárok na dávku v nezamestnanosti, t.j. za obdobie od 15.05.2012 do
14.11.2012, bude mať za následok  neoprávnené vyplatenie dávky v nezamestnanosti. Žalovaná ďalej
konštatovala, že súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti aj starobného dôchodku nie je v zmysle
Zákona o sociálnom poistení možné, ktorá skutočnosť okrem § 19 ods. 3 písm. b/ Zákona o sociálnom
poistení vyplýva aj z ustanovenia § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nárok
na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom priznania starobného dôchodku. O uvedenom a zároveň o
povinnosti poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu
neplatila alebo nepatrila v poskytovanej sume, bol žalobca poučený, čo dňa 22.6.2012 osvedčil svojim
podpisom na prevzatom poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a podpísaním uvedeného tlačiva
osvedčil, že poučeniu porozumel.

60. Žalovaná ďalej poukázala na ust. § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení, na základe uvedeného
ustanovenia boli sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktoré mali byť žalobcovi vyplatené v období od
15.05.2012 do 14.11.2012 v celkovej sume 1.711,20 eur zúčtované so sumami dávky v nezamestnanosti,
ktoré boli žalobcovi vyplatené za identické obdobie. Uvedený postup sociálnej poisťovne - žalovanej
bol teda v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. V súvislosti s citovaným uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn.: 7Sžso/1/2009 z 25.02.2010 žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie nerieši problematiku
zúčtovania sumy dôchodkovej dávky s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti, pričom v konaniach
vo veciach dávky v nezamestnanosti rozhoduje príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne
individuálne v samostatnom konaní, a vo vzťahu ku konkrétnemu účastníkovi konania. Tento postup nie
je možné zovšeobecniť, pretože v každom konaní je dôkazná situácia iná a vzájomné porovnávanie
rôznych konaní s rôznym skutkovým stavom nie je relevantné.

61. Žalovaná konštatovala, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 19.12.2009 a od tohto dňa,
sa neho poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo tak, ako upravuje § 19 ods. 3 písm. b/ Zákona o
sociálnom poistení, a preto dávka v nezamestnanosti vyplatená za obdobie od 15.05.2012 do 14.11.2012
v celkovej sume X.XXX,XX eur mu bola vyplatená neprávom. Žalovaná uzavrela, že zo zistených
skutočností je zrejmé, že žalobca musel predpokladať, že v prípade spätného priznania starobného
dôchodku bude dávku v nezamestnanosti vyplatenú za uvedené obdobie podľa § 236 ods. 1 písm. b/
Zákona o sociálnom poistení povinný vrátiť.



62. Zistený skutkový stav je medzi účastníkmi konania nesporný a zo spisu vyplýva, že pri žiadosti o
dávku v nezamestnanosti je aj poučenie žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, pričom podľa bodu 15
(citácia): „Fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti a nárok na výplatu dávky je
povinná preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku
a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Poberateľ dávky v nezamestnanosti je
povinný oznámiť najmä  poberanie nemocenského, materského, ošetrovného, rodičovského príspevku,
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a vyradenie z evidencie uchádzačov o
zamestnanie.“ Podľa bodu 16 (citácia): „Skutočnosti rozhodujúce pre priznanie dávky v nezamestnanosti
je žiadateľ o dávku povinný doložiť pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, a to rozhodnutie o
zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku
v nezamestnanosti, pracovnú zmluvu, potvrdenie o zamestnaní (pri zamestnaní alebo samostatnej
zárobkovej činnosti v štátoch EU). Zmeny týchto skutočností je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich
kalendárnych dní.“ Podľa bodu 17 tohto poučenia (citácia): „Príjemca dávky v nezamestnanosti je
povinný vrátiť dávku v nezamestnanosti alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo
nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplní povinnosť uloženú týmto zákonom alebo prijímal dávku
v nezamestnanosti alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila alebo vedome inak spôsobil, že dávka v nezamestnanosti
alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.“

63. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 19
upravuje osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti  a konkrétne v odseku 3 písm. b/ tak, že poistenie
v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný
starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový
vek.

64. Ustanovenie § 105 ods. 2 citovaného zákona upravuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti
zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

65. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení - príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku
alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej
sume ako patrila... .

66. Je síce pravdivé tvrdenie žalobcu, že v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti a
to dňa 22.06.2012 nevedel, či mu na základe žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 19.12.2012
tento dôchodok bude priznaný a od kedy, súčasne je však bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že dôchodok žiadal priznať od 19.12.2009, a teda mal vedomosť o tom, že ak mu od uvedeného
dátumu bude priznaný starobný dôchodok v zmysle citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení
a poskytnutého poučenia pri podávaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti, bude musieť dávku v
nezamestnanosti za uvedené obdobie vrátiť, ako vyplatenú neprávom. Sociálna poisťovňa pobočka, ani
žalovaná netvrdia, že žalobca dávku v nezamestnanosti vylákal, alebo že inak vedome spôsobil, že
dávka mu bola vyplatená neprávom v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti, ale tak, ako
uvádza žalovaná, priznaním starobného dôchodku rozhodnutím zo dňa 04.07.2013 od 19.12.2009 ,sa
rozhodné skutočnosti pre vyplácanie dávky v nezamestnanosti zmenili a žalobcovi po doručení tohto
rozhodnutia muselo byť zrejmé, že mu nemôže za rovnaké obdobie byť vyplácaný starobný dôchodok a
aj vyplatená dávka v nezamestnanosti, pretože citované ustanovenie Zákona o sociálnom poistení takéto
duplicitné vyplácanie starobného dôchodku a dávky v nezamestnanosti neumožňuje. Táto skutočnosť
nespochybniteľne bola žalobcovi pri podaní žiadosti o dávku v nezamestnanosti z poučenia známa, a
teda mal vedomosť o tom, že túto dávku bude musieť vrátiť.

67. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že zúčtovanie dávky v nezamestnanosti so starobným
dôchodkom je v rozpore so zákonom, pretože z ustanovenia § 112 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení
jednoznačne vyplýva, že ak zanikol  nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky,



alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej
odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

68. Žalobca iba tvrdí, že postup sociálnej poisťovne ústredia bol v rozpore so zákonom, avšak neuviedol
žiadne konkrétne ustanovenia príslušného právneho predpisu, v rozpore s ktorým sociálna poisťovňa
ústredie postupovať mala. Naviac je treba poukázať na to, že ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a
to konkrétne § 19 ods. 2 písm. b/, § 105 ods. 2 a ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b/ je treba vykladať
vo vzájomných súvislostiach a komplexne.

69. Súd súčasne považuje za potrebné poukázať na to, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2
upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon a podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/ povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe
zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

70. Ak teda žalobca tvrdí, že za obdobie od 15.05.2012 do 14.11.2012 mu patrila dávka v
nezamestnanosti a súčasne aj starobný dôchodok, aj keď priznaný spätne, takýto  názor súd považuje
za nesúladný s uvedenými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a citovanými
článkami Ústavy Slovenskej republiky.

71. Nie je možné akceptovať názor žalobcu, že z dôvodu, že v čase podania žiadosti o dávku v
nezamestnanosti nevedel či mu bude priznaný starobný dôchodok a teda nie je žiaden relevantný
dôvod, pre ktorý by mal dávky  v nezamestnanosti vrátiť.  Je nepochybné, že žalobca o skutočnosti,
že mu nepatrí súčasne dávka v nezamestnanosti aj starobný dôchodok,  bol  riadne poučený a pri
podaní žiadosti o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od  19.12.2009 si musel byť vedomý, že
pokiaľ mu bude starobný dôchodok  od uvedeného dátumu priznaný,  bude jeho povinnosťou dávku
v nezamestnanosti vrátiť. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci nejde o to, či žalobca zavinil súčasné
vyplatenie dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku, ale o skutočnosť, že  zákon dvojitú výplatu
týchto dávok neumožňuje, o čom bol žalobca, takisto ako aj o povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti,
pokiaľ mu nepatrí, riadne poučený.

72. Správny  súd  sa v celom rozsahu stotožnil so zisteniami a závermi žalovanej.  Je nesporné, že
žalobcovi  bol  priznaný starobný dôchodok od 19.12.2009 a že od tohto dňa mu v  súlade s  ustanovením
§ 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (to znamená, že ani za obdobie od 15.05.2012 do 14.11.2012)
nepatrili dávky v nezamestnanosti.  O skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti nepatrí v období po
priznaní starobného dôchodku a o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, bol žalobca poučený,
čo potvrdil dňa 22.06 2012 vlastnoručným podpisom. Keďže žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný
spätne od 19.12.2009, pričom mu bol za obdobie od 15.05.2012 do 14.11.2012 už vyplatená dávka
v nezamestnanosti, ktorá mu podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrila, bola mu dávka
v nezamestnanosti vyplatená neprávom. Vzhľadom na poučenie o tom, že dávka nepatrí za obdobie
vyplácania starobného dôchodku musel vedieť, že sa mu dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom,
a preto je povinný neprávom vyplatenú dávku vrátiť.

73. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/2/2015
zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 9Sžso/7/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp. zn. 9Sžso/12/2015 zo dňa
26.04.2017, ktorými Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom Sociálnej poisťovne,
ústredie o vylúčení súbežného nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný dôchodok
a odobril postup Sociálnej poisťovne v súvislosti s povinnosťou vrátiť neprávom vyplatenú dávku v
nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona.

74. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej
vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby a v súlade so zákonom, nakoľko
má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne
posúdený, preto žaloba ako nedôvodná bola postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá.

75. O náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca  nebol
v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Rovnako
nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanej - § 168 SSP , nakoľko nebola splnená podmienka
výnimočnosti.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému
subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444
ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§
449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "decf4f9b-fa35-416a-a279-080c8bec38de:a8482e48-74f2-4220-88dd-094193226e1a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2", "spisova_znacka": "8Sa/3/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Sa/3/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8017200795.2"}], "citovane_v": []}