{"guid": "de75484e-5aba-45c7-b519-c3dd115c0e0d:422c16ca-98c7-4a10-8aee-ffb7fb25836c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8815204688.2", "spisova_znacka": "20CoE/63/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoE/63/2016 z 23. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 23. júna 2016, sp. zn. 20CoE/63/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8815204688.2", "identifikacne_cislo": "8815204688", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2016-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/422c16ca-98c7-4a10-8aee-ffb7fb25836c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8815204688.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8815204688.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8815204688.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoE/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204688
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815204688.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou
so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti povinnému R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXX/
X, o vymoženie 206,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k. 11Er/482/2015 - 29 zo dňa 13.10.2015 a uzneseniu Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 11Er/482/2015-41 zo dňa 07.12.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j ú  sa uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č.k. 11Er/482/2015-29 zo dňa 13.10.2015 súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., Bratislava. Právny vzťah medzi právnym
predchodcom oprávneného (R. a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť predstavuje v danom
prípade neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Rozhodcovskú doložku si povinný ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol najmä, že exekučný
súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, lebo účastník konania nemôže
jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy bude vykonávať.
Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona
o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí
lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol vydaný. Navyše oprávnený ako právny nástupca R. bol povinný postupovať v súlade
s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b Zákona o bankách ukladalo
povinnosť bankám ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený ako
právny nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Oprávnený namietal
odňatie možnosti konať pred súdom, lebo exekučný súd vykonával dokazovanie skutkového stavu, na
základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní,
pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom. Navrhol zmeniť napadnuté



uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní    (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa správne rozhodol pokiaľ zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia  uvádza, že je nepochybné, že
predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Z jej obsahu vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o
úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený (jeho právny predchodca) pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne na posúdenie
právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy
(vrátane všeobecných obchodných podmienok) si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.
Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý (obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011,  sp. zn. 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Postup súdu prvého stupňa bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho
dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého
stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné
konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.
Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený
len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej



republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvého stupňa, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné
spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo
neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú
pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne dojednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa,
a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa  a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom  spočíva
faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie  spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie  došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil
povinného nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno
nesplnil.



Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s  ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Napadnutým uznesením č.k. 11Er/482/2015 - 41 zo dňa 07.12.2015 súd prvého stupňa uložil
oprávnenému povinnosť zaplatiť poplatok vo výške 3,00 eur za vyhotovenie rovnopisu vyjadrenia
k výzve zo dňa 05.08.2015, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov a položkou 20a sadzobníka súdnych poplatkov.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že doručenie
ani prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom poplatkovým úkonom nie je.
Oprávnený výslovne nenavrhol, aby súd vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis
podania. Existencia samotného elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým
podpisom neznamená, že oprávnený navrhuje vykonanie poplatkového úkonu.  Zároveň  uviedol,
že v Zákone o súdnych poplatkoch absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie
takéhoto rovnopisu a rovnako zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné
určiť poplatníka, teda subjekt poplatkovej povinnosti. Poukázal na to, že nie je možné prenášať
náklady spojené s internými potrebami súdu (t.j. prevedenie elektronického podania do tlačenej
podoby pre potreby vytvorenia súdneho spisu) na oprávneného, najmä vtedy, ak svojím konaním
tieto náklady nezapríčinil a konal len v súlade so zákonom. Z vyhotoveného rovnopisu podania
prijatého elektronickými prostriedkami (podpísaného zaručeným elektronickým podpisom) súdom nemá
oprávnený žiadny  prospech. Skutočnosť, že sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí
zaradiť všetky prijaté  podania  do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pripočítať na ťarchu
pôvodcu podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Oprávnený ďalej dal do pozornosti
súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011. Navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 42 ods. 3 veta druhá a tretia O.s.p.,  podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé



úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a
prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v
sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 2 ods. 1 písm. f) Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je oprávnený a povinný v exekučnom
konaní.

Podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh,
ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie
urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného
zákona sa platí  za každú stranu 0,10 eura, najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie
konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

V zmysle poznámky k položke č. 20a  Sadzobníka súdnych poplatkov platí, že  v prípade podaní
urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví
potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvého stupňa správne, pokiaľ vyrubil súdny poplatok
za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami, ktoré vytvorí súdny spis v
zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd zistil, že dňa 05.08.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie oprávneného
- všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného v celkovom počte 21 strán,
ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť  písomne alebo ústne do
zápisnice netreba. Povinnosť vyhotoviť rovnopis tohto podania vyplýva súdu ex offo z poznámky k
položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny spis sa totiž toho času vedie v písomnej podobe,
ako to vyplýva z § 168 a nasl. vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.

V predmetnom prípade súdny poplatok nebol vyrubený za doručenie a prijatie podania podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom (listinný dôkaz - Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli pre
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dôležité), ale za vyhotovenie jeho
rovnopisu, ktoré vytvorí súdny spis.

Z obsahu položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vyplýva, že poplatníkom je účastník, ktorý
vykonáva úkon so zaručeným elektronickým podpisom (t.j. v exekučnom konaní priamo oprávnený - §
2 ods. 1 písm, f) zákona o súdnych poplatkoch). Podanie urobila právna zástupkyňa oprávneného v
mene oprávneného ako súčasť zastupovania v konaní a podpísala ho svojim zaručeným elektronickým
podpisom. Poplatkový úkon bol preto súčasťou právneho  zastúpenia oprávneného. Poplatkovú
povinnosť znáša ten subjekt, v mene ktorého podanie bolo urobené. Zastupovanie účastníka konania
advokátom je typom priameho zastupovania, keď účinky z úkonov advokáta sa viažu priamo na klienta
- oprávneného (§ 22 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Nebola preto dôvodná odvolacia
námietka oprávneného pokiaľ tvrdil, že nie je jasný subjekt poplatkového úkonu, ktorým je jednoznačne
oprávnený tak, ako bol označený v napadnutom uznesení.

Rovnako nie je dôvodné ani tvrdenie oprávneného, že z vyhotovenia rovnopisu podania nemá oprávnený
žiadny prospech, lebo v prípade, ak by zasielal podanie poštou - mal by náklady na samotné vyhotovenie
podania v listinnej forme a náklady na poštovné. Súdny spis sa vedie v písomnej forme, preto bolo
vyhotovenie rovnopisu podania potrebné a možno ho považovať za úkon v prospech  poplatníka -
oprávneného.

Vo vzťahu k  uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011 odvolací súd
uvádza, že  v tomto konaní sa riešila otázka, či medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a



ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch o vecnom a o osobnom oslobodení od týchto poplatkov
je pomer špeciality, nakoľko poplatníkom v tomto konaní mala byť správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu, ktorá je v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku.
Najvyšší súd SR v tomto konaní nevyslovil záver, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania urobeného
elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť
súdny poplatok v zmysle položky 20a sadzobníka. Konštatoval len, že v prípade vyhotovenia rovnopisu
podania a príloh urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom
by ukladanie povinnosti účastníkovi nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s týmto úkonom,
neprichádzalo do úvahy, a to v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.. V tejto súvislosti skonštatoval aj to, že povinnosť
zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti, preto
pomer špeciality medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami Zákona o súdnych
poplatkoch o vecnom a osobnom oslobodení od týchto poplatkov neprichádza do úvahy. Tento záver
potvrdzuje aj Poznámka k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v prípade podaní
urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví
potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods.
3 O.s.p.. Zákon o súdnych poplatkoch tak sám výslovne rozlišuje medzi súdnym poplatkom za úkon
súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných nákladov. Náhradu
vecných nákladov tak nemožno stotožňovať so súdnym poplatkom, ale predstavuje finančné prostriedky,
ktoré sú súdy oprávnené od účastníkov vyberať za vyhotovenie fotokópií podaní v určitej výške, a to
v tých prípadoch, ktoré upravuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. a § 44 ods. 1 O.s.p.. Z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011 teda vyplýva záver, že poplatníka v
prípade vecného alebo osobného oslobodenia od platenia súdneho poplatku nie je možné zaviazať
na náhradu trov konania štátu v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.. Ak však poplatník, resp. konanie, nie je
od platenia súdnych poplatkov oslobodené, nič nebráni tomu, aby súd uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podania a príloh
urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/482/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2013 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 570, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06d04a3-594d-49af-951f-24cdc424cf44"}, {"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "5c13909c-4740-48d8-a81e-6fdb03de8759:d0a223c1-15cc-4770-a0b4-06c49322dad2", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/482/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Er/482/2015 z 25. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c13909c-4740-48d8-a81e-6fdb03de8759:d0a223c1-15cc-4770-a0b4-06c49322dad2"}], "citovane_v": []}