Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/61/2017 z 3. 5. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 3. mája 2017, sp. zn. 15CoE/61/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7515207492.1 Krajský súd Košice | 15CoE/61/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7515207492.1 | 2017-05-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/20a7c8fe-3b15-4756-b5b0-a8fb6ae9bd18 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7515207492.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/61/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515207492
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515207492.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: Ž. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, na vymoženie pohľadávky vo výške 947,57 eur s príslušenstvom a
trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, rod. Sitášovou, sídlo
exekútorského úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod EX 2409/2015, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20.10.2016, č.k. 12Er/2091/2015-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že mu bola dňa 28.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 947,57 eur s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.1.2014 pod č. k.
M0809063. Rozhodcovský rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na podklade Zmluvy o
poskytnutí spotrebného úveru č. 6408800405 zo dňa 15.11.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným. V zmysle tejto zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 947,57 eur.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 2 písm.a), § 3 ods.1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a uviedol, že v zmysle citovaných ustanovení súd ešte pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere je svojim
charakterom spotrebiteľských úverom. V úverových podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto
zmluvy, sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Podmienky
v nej obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti
považoval súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná. Okrem toho nútila spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská
doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Poukazujúc na uvedené súd prvého stupňa posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako



neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. Taktiež poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola
uzavretá v písomnej forme, nakoľko nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami,
a preto je neplatná. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo
rozhodcovské konania, rozhodcovský rozsudok v ňom vydaný nie je spôsobilým exekučným titulom a
preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm.a), písm.d), písm.f) a písm.e), h), g) C.s.p. Oprávnený
uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď
skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku; tvrdil, že súd
prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods.1 a 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky; zdôraznil,
že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa
Zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa
§ 93b Zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods.4 Občianskeho
zákonníka, porušil § 215 C.s.p., v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek dôkazy pre právne
závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával názor, že súd prvej inštancie konštruoval
nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu sekundárneho práva Európskej
únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie
porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol,
že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú a zastával
názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinného na základe jeho postavenia. Oprávnený na
podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil,
že exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný
titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych
rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať
spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods.5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

5. Podľa § 387 ods.2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s.,
v Bratislave, IČO: 35 862 882, spis. zn. YZ-B/0612/0017 zo dňa 10.1.2014 pod č. k. M0809063.
Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 9., bod 9.2
Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006) Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru 6408800405
zo dňa 15.11.2005 medzi Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V
zmysle tejto zmluvy Poštová banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške 947,57 eur.

8. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci



núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

9. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného Exekučného
poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

10. Podľa § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

12. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 05.12.2012,
sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.



13. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským.

14. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje
spotrebiteľský úver, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací
súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti zapísané poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods.2
písm.e) spotrebiteľským úverom je úver od 200,- eur (6.000,-- Sk) do 20.000,-- eur (600.000,-- Sk),
čo znamená, že aj výška predmetného úveru (1.327,76 eur) zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno
poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru
v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o
úvere poskytol povinnej peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinná
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom -
všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§
2 písm.c) zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a táto, ako to vyplýva už zo samotného označenia tejto zmluvy, je
zmluvou spotrebiteľskou, preto je na právny vzťah medzi oprávneným a povinným potrebné aplikovať
ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Ako už bolo vyššie uvedené rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného
súdu už aj v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť,
exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V
rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne
legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

16. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

17. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v čl. 9, bod 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006), ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru 6408800405 zo dňa 15.11.2005.

18. Podľa čl. 9 bod. 9.2 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a
OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik ZoÚ a OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR
SR OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 3157/B podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania
sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.

19. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



20. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

24. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.4 písm.r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods.5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne
neplatná. Aj keď citované ustanovenie bolo do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené až
novelou účinnou od 01.01.2008, táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len
demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok
mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení
§ 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

25. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,
teda povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto
spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.

26. Súd prvej inštancie tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade
si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.



27. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská
doložka neplatná podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka.

28. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený
povinný v zmysle ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť
ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a
Občianskeho zákonníka návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej alebo viacerým určitým
osobám, musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v
prípade prijatia. Zároveň platí, že včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods.1). Mlčanie
alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (§ 44 ods.1 Občianskeho zákonníka). V
danom prípade sa návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nachádzal len v nepodpísaných a dátumom
neoznačených všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nespĺňali podmienku určitosti návrhu na
uzavretie zmluvy ani podmienku prijatia návrhu zo strany spotrebiteľa. Preto uvedená rozhodcovská
doložka nie je ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách
v spojení s Občianskym zákonníkom.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods.1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na
ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 C.s.p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 C.s.p.).