Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/207/2012 z 22. 5. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. mája 2013, sp. zn. 20Co/207/2012, ECLI:SK:KSPO:2013:8111205018.1
Krajský súd Prešov | 20Co/207/2012 | ECLI:SK:KSPO:2013:8111205018.1 | 2013-05-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 53a OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70211759-e259-4536-a4f0-e76b5a264835
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111205018.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/207/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111205018
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8111205018.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra
Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. IČO: 36 613 843, Údernícka
5, Bratislava, proti žalovanej M. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. V., P. č. XXX/XX, zastúpená: Mgr.
X. E., Z. XX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený: JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v
Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 482,39 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 15C 45/2011-190 zo dňa 3. 7. 2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že v danom prípade právny predchodca
žalobcu odstúpil od zmluvy so žalovanou dňa 18. 04. 2008. Sám poskytovateľ elektronických
telekomunikačných služieb zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú iné inštitúty
nerušiace zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr. výpoveď). V zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 48 ods. 2 OZ sa zmluva ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci
nedohodnú inak. Právny predchodca žalobcu si mohol byť vedomý, že pokiaľ sa rozhodne pre
odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy sú účastníci povinní
si vrátiť navzájom poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie toho, čo v prospech
žalovanej plnil. V konaní, do ktorého vstúpil na podporu žalovanej vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania možného bezdôvodného obohatenia, kedy sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
v dvojročnej lehote premlčí. Každá zo žalobcom uplatnených súm je v dvojročnej premlčacej lehote
premlčaná, pretože k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 18. 04. 2008 a žaloba bola na súde podaná dňa
28. 02. 2011, teda po takmer troch rokoch. Aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom
faktúrou splatnou 28. 04. 2008 je nedôvodný. Ako správne dôvodil vedľajší účastník na strane žalovanej,
zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná, pretože táto je objektívne spôsobilá
poškodiť spotrebiteľa a neprimerane ho ukracuje. V obdobných konaniach vyslovili prvostupňové súdy,
napr. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 10C 137/2010 neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky
a to rozhodnutie potvrdil rozsudkom KS Prešov dňa 20. 09. 2011 sp. zn. 6Co 113/2010. Povinnosťou
právneho predchodcu žalobcu, ale aj žalobcu je zdržať sa ďalšieho používania neprijateľných zmluvných
podmienok, o to viac je neprijateľné dožadovať sa plnenia  z nich. Prípad žalovanej je špecifický aj
v tom, že mobilný telefón jej bol odcudzený, čo žalovaná obratom nahlásila na expozitúre mobilného
operátora a bola ubezpečená, že je to v poriadku. Túto skutočnosť žalobca ani nepoprel, len dôvodil,



že povinnosťou žalovanej bolo pokračovať vo viazanosti zaobstaraním si novej SIM karty. Aj žalovaná
uviedla, že ak by ju bol zamestnanec právneho predchodcu žalobcu takto inštruoval, zrejme by spor
vôbec nevznikol. Fyzická osoba s priemerným právnym vedomím, čo však nie je prípad žalovanej,
by po takomto vybavení problému a ubezpečení, že je to v poriadku tiež nepredpokladala, že to
znamená zaobstarať si novú SIM kartu a pokračovať vo využívaní služieb mobilného operátora. V
neposlednom rade prevádzkovatelia mobilných telekomunikačných sietí zriaďujú expozitúry aj pre ten
účel, aby pomáhali zákazníkom pri obdobných problémoch a správne ich usmernili. Súd prvého stupňa
preto žalobný návrh nepovažoval za dôvodný a zamietol ho tak pre vznesenú námietku premlčania,
ku ktorej sa žalovaná zastúpená splnomocneným zástupcom pripojila, ale tiež pre nárok uplatnený z
neplatného zmluvného dojednania zmluvnej pokuty.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu a zaviaže vedľajšieho účastníka na
úhradu trov konania s odporcom spoločne a nerozdielne, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre
uznanie dlhu zo strany dlžníka. Ďalej poukázal na to, že zmluvná pokuta je primeraná vzhľadom na to,
že bola dohodou zo strany žalovanej uznaná. Vo vzťahu k náhrade trov konania poukázal na znenie ust.
§ 150 O.s.p. a neúčelnosti trov vedľajšieho účastníka.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá podľa obsahu vyjadrenia navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdiť ako vecne správny.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že napadnutý
rozsudok je potrebné potvrdiť.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery a vo veci aj správne
rozhodol, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
na ktoré v ostatnom odkazuje.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 20. 9. 2011 sp. zn. 6Co 113/2010, ktorým zmluvná pokuta právneho predchodcu
žalobcu bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka.

Uvedené rozhodnutie dopadá aj na právneho nástupcu po operátorovi a v zmysle § 53 ods. 5 OZ
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákaz používania neprijateľných podmienok platí aj pre právneho nástupcu operátora, ktorý ich nesmie
ďalej používať (§ 53a OZ).

Za situácie, ak uplatnený nárok žalobcu je aj premlčaný a na tejto skutočnosti nič nezmenila predložená
formulárová dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku zo dňa 20. 9. 2010, pretože za
situácie, ak k odstúpeniu od zmluvy došlo 19. 3. 2008 a aj skôr judikovanú činnosť žalobcu v súvislosti
s predkladaním dohody o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalej obchodnej



praktiky (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co 37/2012), tak právu dosiahnutého nekalou
obchodnou praktikou nemožno ochranu poskytnúť § 3 OZ. Žalovaná na pojednávaní dňa 21. 6. 2012
uviedla, že nevie, že dlh, ktorý uznala, je premlčaný.

„Výkon práva nesmí být v konkrétním případě ani v rozporu s dobrými mravy (srov. vymezení dobrých
mravů u § 39). To znamená, že jde v praxi o možné příprady, kdy výkon práva v konkrétním případě sice
neodporuje zákonu, je však v rozporu s dobrými mravy (stačí, že výkon práva je - objektivně posuzováno
- v rozporu s dobrými mravy; zavinění jednajícího v rozporu s dobrými mravy, resp. vědomí si jednajícího
tohoto rozporu, není relevantní). Pokud by se tak stalo, soud by právě s poukazem na § 3 neposkytl,
resp. by odepřel takovému výkonu práva právní ochranu (srov. výslovnou úpravu § 265 ObchZ), aniž
by se tím ovšem něco - kromě tohoto omezení - měnilo na vlastní existenci tohoto práva, popř. že by
tímto svým postupem podle § 3 založil nějaké nové právo.“ (porov. Jehlička a kol. Občanský zákoník
Komentář, 9. vydání, str. 38).

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.