{"guid": "ddef6a1a-e67c-4b0a-aa77-a0baeddd92b6:55ff72d0-c68c-45bd-8b91-28ec5fc1096c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1", "spisova_znacka": "15CoE/533/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/533/2012 z 5. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 5. decembra 2012, sp. zn. 15CoE/533/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1", "identifikacne_cislo": "7512212499", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2012-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55ff72d0-c68c-45bd-8b91-28ec5fc1096c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/533/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512212499
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7512212499.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnej: Z.B. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, C. K. XXX, o vymoženie 2.283,83 Eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č. k. 12Er/3329/2012-10 zo
dňa 12.10.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX
8674/12.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom dňa 15.05.2012 domáhal u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 2.283,83
Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 25.05.2011, sp. zn. SR 03618/11. Dňa 24.07.2012
doručil súdny exekútor prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne citoval
ustanovenie § 44 ods. 1 a § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).



Súd mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa
11.02.2010, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver, ktorý sa povinná zaviazala splácať v
pravidelných mesačných splátkach. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozhodcovským rozsudkom v
predmetnej veci bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 2.283,83 Eur
spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 2.283,83 Eur od 24.01.2011 do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 2.283,83 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 422,02 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Ďalej uviedol, že predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 11.02.2010, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. V zmenke v čase
vystavenia  absentoval udaj o zmenkovej sume a dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy. Nakoľko
povinná riadne neplnila povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, stal sa dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný celý dňa 24.01.2011. Žalobca vyplnil dňa 05.03.2011 blankozmenku v zmysle dohody
o vyplnení zmenky, t.j. doplnil chýbajúce údaje: zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný si v určenej lehote nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
zo zmenky.

Predmetná zmluva je označená ako úverová zmluva uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ObZ, a teda malo
by sa jednať o absolútny obchod. Prvostupňový súd však posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia
§ 2 písm. a) a písm. b) § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5, § 54 ods. 1 a ods. 2. zákona č. 40/1964
Zb.- Občianskeho zákonníka. Súd teda uviedol, že predmetná zmluva spadá pod právny režim zmluvy o
spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 258/2001 Z. z. a v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie. Poukázal na to, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou,
uzavretou medzi oprávneným, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá má postavenie spotrebiteľa,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Uviedol, že v zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode
spotrebiteľa s poukazom na čl. 3 ods. 3 smernice. Uviedol, že v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

Mal za preukázanú zo Zmluvy o úvere - v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- existenciu rozhodcovskej doložky. Táto rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a nemal možnosť obsah doložky ani zmluvy ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.
Mohol len zmluvu ako celom odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná vo vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm.
q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 v tom význame, že rozhodcovské konanie
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Súd na základe skutkového stavu posúdil daný exekučný titul a dospel k záveru, že v tomto prípade ide
o výkon práv v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. V dôsledku existencie neprijateľnej podmienky,



ktorú obsahuje predmetná zmluva, prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci
súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), pretože súd prvého stupňa na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa aplikoval
na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané splnenie
podmienok na vznik spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 OZ). V odôvodnení napadnutého uznesenia
absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k záveru o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.

Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, a citoval ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že
súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom
na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci
a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 cit. zákona) exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšej odvolacej
námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru je prvostupňové
rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní.

Namietal, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé
exekučné konanie, a tým pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so
zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky
rozhodnutej veci (res iudicata).

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.
o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonná sudkyňa nerozhodla a na
predkladacej správe uviedla, že mu nemieni vyhovieť, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len \"odvolací súd\") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len \"O.s.p.\"),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 \"O.s.p.\"), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ust. § 219 ods.
2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať
nasledovné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.



Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a
posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich
posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia
C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs.
Cristina Rodrigues Nogueira).

K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z
nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto
ustanovenie umožňuje, ba ukladá,  exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že
exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok  nezaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe
ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu
vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v
rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany /napr. rozsudok zo
dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL/ a posudzovať právny vzťah, na základe
ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním
rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv  oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v
prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných obchodných
podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť, a.s.,  kde v bode 15 Všeobecných
obchodných podmienok je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené pred Mediačným centrom, registrovanom na Ministerstve
spravodlivosti, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
oddiel: Sa, vložka č. 3530/B.

Za dôležitú odvolací súd považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a
v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinná mala
možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s
dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a
teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou
povinná, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo
nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa
§ 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že  táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal
a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky  a má  poznať aj dôsledky ich použitia, a teda



musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na
jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinná bola zaviazaná k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie
zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne
posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené
a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd  možnosť posúdiť po predložení
predmetnej zmluvy oprávneným.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na
vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného,
nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či
už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom  prípade odvolací súd má zistené, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním
uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne
posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, kde sa uvádza, že každá (akákoľvek) zmluva
môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Za nekalú podmienku možno
považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi.
Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci
na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa považuje za dôvodné a potvrdil ho ako vecne správne.



V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho
konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3
ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e  j e prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/3329/2012", "guid": "bd930c7e-5b55-4b24-99cc-5f87d7dc02e9:a278c39a-8a98-4e8c-ad17-40a1ca4d067e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}