Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/8/2012 z 27. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. augusta 2012, sp. zn. 12Co/8/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8708211979.2 Krajský súd Prešov | 12Co/8/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8708211979.2 | 2012-08-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/220f1ea5-bcf7-42c9-ab99-a5a10f644de6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8708211979.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708211979
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8708211979.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1/ B. L., nar. X.X.lXXX, bývajúci v D., S.-O. XXXX/XX,
2/ G. L., nar. X.X.lXXX, bývajúca tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, so
sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v D., O. XXX/
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č. k. 9C/278/2008-177 zo dňa 21.9.2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sa domáhali proti pôvodne žalovanému
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zaplatenia a to zo strany žalobcu v 1. rade sumy 11.651,07 eur z
titulu náhrady na bolestnom a sumy 24.397,53 eur z titulu náhrady mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a v prípade žalobkyne v 2. rade sa táto domáhala sumy 759,31 eur z titulu
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Na pojednávaní konanom dňa 16.9.2009
súd uznesením pripustil zmenu návrhu v časti nároku žalobkyne v 2. rade tak, že táto si uplatnila z titulu
bolestného sumu 759,31 eur. V návrhu žalobcovia uviedli, že dňa 10.12.2002 asi o 19.25 hod. viedol
G. W. osobné motorové vozidlo Toyota Corolla, ev. číslo PPD-54-87 po ulici L. Svobodu v Poprade,
kde pred kostolom v dôsledku námrazy na prednom skle vozidla neskoro spozoroval žalobcov ako
chodcov prechádzajúcich cez vozovku, ktorých zrazil prednou časťou vozidla, čím im spôsobil ďalej
špecifikované zranenia. Dňa 29.5.2003 vydal Okresný súd Poprad trestný rozkaz, ktorým uznal G.
W. vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví vo vzťahu k vyššie uvedenému skutku.
Podľa žalobcov je daná zodpovednosť vodiča a prevádzkovateľa motorového vozidla v zmysle § 420 a
§ 427 Obč. zák.. Zodpovedný prevádzkovateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z.,
kde pasívna legitimácia vyplývala z § 15 a poistné krytie z § 4 zákona. Podľa vyjadrenia žalobcov,
žalobca v 1. rade utrpel zlomeninu oboch kostí predného predkolenia, ktorá bola v kombinácii s chorobou
ťažkého stupňa hemofílie A a túto bolo potrebné liečiť na ortopedickej klinike fakultnej nemocnice
konzervatívnym prístupom, čoho výsledok je terajší stav, pretrvávajúce deformácie, deviácie tíbie s
patologickým postavením v kolennom kĺbe a chronickou záťažou pri chôdzi pri skrátení dolnej prednej



končatiny. Žalobca v 1. rade poukázal na to, že predmetné zranenie bolo u neho veľmi bolestivé s
veľmi zdĺhavým procesom liečenia, ktoré v priebehu 1-2 rokov bolo spojené s krvácaním do kolena,
čo spôsobovalo enormné ťažkosti s chodením a akýmkoľvek presunom. Zároveň žalobca v 1. rade
poukázal na to, že jeho zdravotný stav bol dlhodobo komplikovaný a odborníci mu vedeli vydať posudok
o bolestnom až s odstupom 4 rokov po úraze, nakoľko dovtedy nedošlo k ustáleniu jeho zdravotného
stavu z dôvodu dlhodobého liečenia úrazu. Podľa lekárskych posudkov základné bodové ohodnotenie
bolestného je vo výške 130 bodov, ktoré bolo podľa ods. 6 písm. b/ vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre bolestivý
spôsob liečenia zvýšené o polovicu, t.j. 195 bodov, čo predstavuje pri hodnote 60,- Sk/1 bod sumu
11.700,- Sk (388,37 eur) a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 300 bodov, čo je v peňažnom
vyjadrení 21.000,- Sk (697,07 eur). Žalobkyňa v 2. rade v dôsledku úrazu utrpela ľahký otras mozgu a
zlomeninu lícnej kosti vpravo a ďalšie povrchové zranenia s tým spojené, pričom trvalé následky tohto
zranenia pretrvávajú až do dnešných dní a prejavujú sa predovšetkým výraznými bolesťami hlavy -
migréna, v dôsledku čoho je odkázaná brať veľké dávky lieku IMIGRAN a to vo forme injekcií, ako aj
tabletiek. Zároveň bolo potrebné vykonanie kozmetickej úpravy tváre spočívajúcej v padaní obočia na
pravej strane tváre. Podľa lekárskeho posudku základné bodové hodnotenie je vo výške 76,25 boda,
čo predstavuje pri hodnote 60,- Sk /1 bod sumu 4.575,- Sk. Vzhľadom na dobu, kedy bolo spôsobené
poškodenie zdravia žalobcov v dôsledku dopravnej nehody je treba uplatnené nároky posudzovať v
zmysle ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. podľa predpisov v tom čase platných a to
konkrétne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v
znení pozmeňujúcich predpisov. V súlade s platnou judikatúrou súdov navrhol žalobca v 1. rade, aby súd
mimoriadne zvýšil odškodnenie u bolestného na 30 násobok, čo pri základnom bodovom ohodnotení
195 bodov, t.j. 11.700,- Sk predstavuje sumu 11.651,07 eur (351.000,-Sk) a u sťaženia spoločenského
uplatnenia na 35 násobok, čo pri základnom bodovom ohodnotení 350 bodov, t.j. 21.000,- Sk predstavuje
sumu 24.397,53 eur (735.000,- Sk) a u žalobkyne v 2. rade mimoriadne sťaženie spoločenského
uplatnenia na 5 násobok, čo pri základnom bodovom ohodnotení 76,25 boda je to suma 4.575,- Sk,
čo predstavuje 759,31 eur (22.875,- Sk).

Pôvodne žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a teraz vedľajší účastník na strane žalovaného
vo svojom vyjadrení uviedol, že poistná udalosť - dopravná nehoda zo dňa 10.12.2002, pri ktorej
došlo k zraneniam oboch žalobcov, bola mu riadne oznámená poistencom, teraz žalovaným G. W.,
aj s uvedením mena a adresy zranených osôb, preto predmetnú poistnú udalosť likvidoval v zmysle
ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Aj keď žalobcovia v l. a 2. rade mali vedomosť o
možnosti uplatnenia svojho nároku na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle ust. § 15 ods.
1 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorým založili pasívnu legitimáciu žalovaného a navyše vtedajší žalovaný ich
niekoľkokrát vyzýval na uplatnenie vzniknutej škody, žalobcovia si u Allianz - Slovenská poisťovňa,
neuplatnili svoje nároky na odškodnenie predložením posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia. V tomto štádiu konania vtedy žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vzniesol proti
nárokom žalobcov v 1. a 2. rade uplatňovaných v podanej žalobe námietku premlčania podľa ust. §
106 Obč. zák., kde uviedol, že o škode ako o ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne
vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť
aj na súde sa poškodený pokiaľ sa týka bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia dozvie z
posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok o bolestnom žalobcu v 1. rade
bol vypracovaný dňa 15.8.2006 a posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade bol
vypracovaný dňa 4.2.2004. Posudok o bolestnom žalobkyne v 2. rade bol vypracovaný dňa 13.10.2003.
O tom, kto za škodu zodpovedá bolo rozhodnuté v trestnom konaní trestným rozkazom Okresného
súdu Poprad č. k. 6T/55/03-76 zo dňa 29.5.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.6.2003. Žaloba,
ktorou si obaja žalobcovia uplatnili na súde nárok na odškodnenie bola podaná dňa 19.12.2008, teda
po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby od vypracovania posudkov o škode na zdraví a od rozhodnutia
o osobe zodpovedajúcej za vzniknutú škodu. Nakoľko podľa žalovaného si obaja žalobcovia svoje
nároky na náhradu škody neuplatnili v zákonom stanovenej lehote, považoval tieto za premlčané.
Žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. doplnil vznesenú námietku premlčania nárokov žalobcov
v tom smere, že premlčacia doba v prípade nároku žalobcu v 1. rade na odškodnenie za bolesť
márne uplynula najneskôr dňom 15.8.2008 a na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
najneskôr dňa 4.2.2006. V prípade žalobkyne v 2. rade premlčacia doba na uplatnenie nároku na
odškodnenie za bolesť uplynula dňa 13.10.2005. Zároveň vtedajší žalovaný poukázal na to, že na



uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobcovia si nárok na náhradu škody uplatnili už v
trestnom konaní vedenom proti vodičovi G. W., ktorý spôsobil dopravnú nehodu. Žalobcovia si totiž
podľa vtedy žalovaného v trestnom konaní uplatnili len nárok na základné odškodnenie bolesti, ktoré
bolo vyhodnotené v znaleckom posudku znalca MUDr. W.. Žalobcovia si v trestnom konaní neuplatnili aj
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Z.z.. To podľa žalovaného znamená, že premlčacia doba ohľadne tohto mimoriadneho
zvýšenia nespočívala, ale plynula ďalej, nakoľko takýto nárok nebol v trestnom konaní uplatnený.
Zároveň pôvodný žalovaný poukázal na to, že trestné konanie, v ktorom si žalobcovia uplatnili svoj nárok
na náhradu základného odškodnenia za bolesť sa právoplatne skončilo dňa 17.6.2003, kedy nadobudol
trestný rozkaz právoplatnosť. V ďalšom pôvodne žalovaný poukázal na ust. § 112 Obč. zák., z ktorého
znenia vyplýva, že plynutie premlčacej doby spočíva len pokiaľ je nárok uplatnený na súde a oprávnený
v začatom konaní riadne pokračuje. Právoplatným skončením konania, plynutie premlčacej doby ďalej
pokračuje, pokiaľ oprávnenému nebolo jeho právo právoplatne priznané. V danom prípade podľa
žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sa trestné konanie právoplatne skončilo dňa 17.6.2003 a
ak by si žalobcovia teoreticky uplatnili svoje nároky už v trestnom konaní, a tieto by im neboli priznané, ale
boli by odkázaní na občianskoprávne konanie, plynutie premlčacej doby by po 17.6.2003 pokračovalo
ďalej a aj v tomto prípade by došlo k premlčaniu nárokov žalobcov, nakoľko občianskoprávna žaloba bola
podaná až dňa 19.12.2008. Z uvedeného vyplýva, že od právoplatného skončenia trestného konania by
došlo taktiež k márnemu uplynutiu premlčacej doby. V ďalšom pôvodne žalovaný poukázal na prekážku
právoplatne skončenej veci s poukazom na skutočnosť, že žalobcom bolo v trestnom konaní právoplatne
priznané právo na náhradu škody na zdraví spočívajúce v odškodnení za bolesť, a preto je podľa neho
žaloba v uvedenej časti nedôvodná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zo strany poisteného vodiča
G. W. už došlo k úhrade súm žalobcom, ktoré im boli právoplatne priznané v trestnom konaní, kde
konkrétne žalobcovi v 1. rade bola priznaná suma 11.700,- Sk a žalobkyni v 2. rade suma 5.475,- Sk.

Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že až od právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Poprad č. k.
6T/55/2003-85, v ktorom boli poškodení žalobcovia so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na
občianskoprávne konanie, mohlo prvýkrát dôjsť k premlčaniu nárokov na náhradu škody. Nárok, ktorý
si žalobcovia uplatnili v tomto konaní, teda mimoriadne zvýšenie predpokladá podľa žalobcov priznanie
týchto nárokov na náhradu škody na zdraví, pričom doteraz nebolo žiadnym orgánom rozhodnuté o
priznaní ich nárokov, a preto mali za to, že až v nadväznosti na priznanie tohto nároku je možné
uplatňovať nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobcovia
sa domnievali, že v tomto konaní je potrebné skúmať, či nárok v sume 11.700,- Sk, resp. 5.475,-Sk je
oprávnený nárok a v prípade ak by súd uznal, že takýto nárok je oprávnený, môže súd rozhodovať o
mimoriadnom zvýšení. Zároveň žalobcovia uviedli, že nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku na mimoriadne
zvýšenie bolestného, resp. sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže nebolo rozhodnuté o základe
uplatneného nároku.

Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe uplatneného nároku, keď určil, že nárok
žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade je voči vtedajšiemu žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. čo do základu dôvodný, nakoľko mal za to, že žiaden z uplatnených nárokov nie je premlčaný.

Krajský súd v Prešove po odvolaní vtedajšieho žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
rozsudkom zo dňa 27.4.2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že nárok žalobcu a žalobkyne
čo do základu nie je dôvodný. Dospel k záveru, že námietka premlčania nároku žalobcov, uplatnená
vtedajším žalovaným, je dôvodná. Odvolací súd vychádzal z obsahu spisu i z pripojeného trestného
spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/55/2003 a dospel k zhodnému záveru s vtedajším žalovaným
a to, že žalobcovia si v trestnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody vo vzťahu k terajšiemu
žalovanému G. W. a to len pokiaľ ide o odškodnenie základného bodového ohodnotenia na sťaženie
spoločenského uplatnenia a bolestnom u žalobcu v 1. rade a na odškodnenie bolestného u žalobkyne
v 2. rade. Podľa odvolacieho súdu si žalobcovia v trestnom konaní neuplatnili nárok na primerané
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a teda z hľadiska tohto nároku nemohlo
podľa odvolacieho súdu premlčanie spočívať. Naviac toto mohlo spočívať len vo vzťahu k G. W. a
nie k vtedajšiemu žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., pretože tento subjekt je osobitným
subjektom zodpovednosti, u ktorého samostatne plynula premlčacia lehota bez zreteľa na plynutie
premlčacej lehoty vo vzťahu k G. W. ako vodičovi a prevádzateľovi motorového vozidla zodpovedného



za škodu v zmysle ust. § 420 a § 427 Obč. zák.. Z tohto pohľadu preto uplatnenie nároku na náhradu
škody vo vzťahu k G. W. v trestnom konaní nemohlo spôsobiť spočívanie v behu premlčacej lehoty vo
vzťahu k vtedajšiemu žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako subjektu, ktorý bol samostatne
zodpovedný za náhradu škody podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.. Vo vzťahu k tomuto vtedajšiemu
žalovanému teda začala plynúť najneskôr premlčacia doba pokiaľ ide o žalobcu a odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia od 4.2.2004 a u bolestného od 15.8.2006, kedy mu boli vyhotovené
posudky o sťažení spoločenského uplatnenia a bolestnom a pokiaľ ide o žalobkyňu od momentu,
kedy bol vypracovaný posudok o bolestnom dňa 13.10.2003. Dvojročná premlčacia lehota teda
do doby uplatnenia žaloby 19.12.2008 jednoznačne v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. uplynula,
nakoľko podľa tohto ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pre právo na náhradu škody spôsobenej
na zdraví platí len subjektívna premlčacia doba. V ďalšom odvolací súd konštatoval, že vo vzťahu k
pôvodnému žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nepochybne vydaním posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia u žalobcov, títo vedeli o bodovom ohodnotení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a z trestného rozkazu vo veci 6T/55/2003, ktorý nadobudol právoplatnosť o
vine a treste 17.6.2003 vedeli aj o tom, že G. W. je vinný z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. 1, 2 Trestného zákona. Bez ohľadu na tento trestný rozkaz žalobcovia mali vedomosť o tom, kto
je prevádzateľom motorového vozidla, vedeli v tomto momente o jeho zodpovednosti, teda v čase kedy
bol trestný rozkaz právoplatný pokiaľ ide o vinu a trest a už v tom čase po vydaní posudku o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia mohli svoj nárok vo vzťahu k vtedajšiemu žalovanému Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. uplatniť na súde. Z tohto pohľadu podľa súdu druhého stupňa nepochybne
dňa 19.12.2008, kedy podali žalobu proti vtedajšiemu žalovanému, už premlčacia lehota vo vzťahu k
nemu uplynula.

Žalobcovia písomným podaním doručeným súdu 16.6.2010 navrhli, aby súd pripustil vstup ďalšieho
účastníka do konania na strane žalovanej a to G. W. s tým, že zároveň tým istým podaním zobrali
svoj návrh voči doterajšiemu žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. späť. Súd uznesením č.
k. 9C/278/2008-139 zo dňa 26.11.2010 pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpil ďalší
účastník, terajší žalovaný G. W. a konanie vo vzťahu k doterajšiemu žalovanému Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. zastavil. Dovtedajší žalovaný Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. svojim podaním z
13.1.2011 oznámil, že v zmysle ust. § 93 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník a to z toho
dôvodu, že žalovaný G. W. bol v čase dopravnej nehody v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. poistený v Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla Toyota Corolla ev. č. PPD 54 87 a v prípade, ak by žalobcovia boli v konaní čo i len čiastočne
úspešní a súd im prizná náhradu škody na zdraví, bude mať Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. v zmysle
ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť priznanú náhradu škody za žalovaného G. W. žalobcom
uhradiť. V ďalšom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vzniesol námietku premlčania s poukazom na
svoje predchádzajúce vyjadrenia, keď mal za to, že premlčacia doba márne uplynula v prípade nároku
žalobcu v 1. rade na odškodnenie za bolesť najneskôr dňa 15.8.2008 a na odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia dňa 4.2.2006, v prípade žalobkyne v 2. rade premlčacia doba na uplatnenie
nároku za bolesť uplynula najneskôr 13.10.2005, pričom vedľajší účastník poukázal na to, že žaloba
bola podaná 19.12.2008. Na uvedenom závere podľa vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nič
nemenila skutočnosť, že žalobcovia si nárok na náhradu škody uplatnili už v trestnom konaní vedenom
proti I. W., nakoľko títo si uplatnili v trestnom konaní len nárok na základné odškodnenie bolesti, ktoré
bolo vyhodnotené v znaleckom posudku znalca MUDr. W. a neuplatnili si v trestnom konaní mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. To podľa vedľajšieho
účastníka znamená, že premlčacia doba ohľadom tohto mimoriadneho zvýšenia nespočívala, ale plynula
ďalej, nakoľko takýto nárok nebol v trestnom konaní uplatnený. Z pripojeného trestného spisu vyplýva,
že žalobcovia si pri výsluchu dňa 19.2.2003 a 7.4.2003 síce uplatnili právo na náhradu škody, tento nárok
však presne nevyčíslili a výška tohto nároku nebola zrejmá ani z iných skutočností, preto je otázne, či
týmto úkonom došlo vôbec k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu škody v rámci trestného konania a
tým aj k spočívaniu premlčacej doby v zmysle § 112 Obč. zák.. Nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia
musí byť právo riadne uplatnené na súde a veriteľ musí v začatom konaní riadne pokračovať. Ak však
žalobcovia neuplatnili v trestnom konaní riadne svoje nároky, premlčacia lehota nemohla spočívať, ale
plynula ďalej. Obaja žalobcovia si v trestnom konaní uplatnili právo na náhradu škody v tom zmysle,
že si nárok na náhradu škody uplatňujú v rozsahu ako ho určí znalec z odboru zdravotníctva. V
trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctva MUDr. W., ktorý



v znaleckom posudku vykonal bodové ohodnotenie bolestného oboch žalobcov, pričom ďalšiu škodu
nehodnotil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal vedľajší účastník na strane žalovaného za to, že
v trestnom konaní došlo len k uplatneniu základného odškodnenia bolestného, ktoré nároky boli v
konečnom dôsledku priznané v trestnom rozkaze zo dňa 29.5.2003 a to žalobcovi v 1. rade náhrada
škody v sume 11.700,- Sk a žalobkyni v 2. rade 5.475,- Sk, ktorá bola žalobcom zo strany vodiča G.
W. uhradená. Okrem nároku na základné odškodnenie bolestného neboli podľa vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného iné nároky na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní riadne uplatnené,
preto premlčacia doba spočívala len ohľadom nároku žalobcu na základné odškodnenie bolestného.
Premlčacia doba týkajúca sa odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, prípadne týkajúca sa
mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nespočívala, ale plynula ďalej,
nakoľko k uplatneniu týchto nárokov v trestnom konaní nedošlo. Žalobcovia síce podali proti trestnému
konaniu odpor zo dňa 3.11.2003, v ktorom napadli výrok o náhrade škody, pričom v odpore poukázali na
to, že si nárokujú náhradu škody pozostávajúcu z odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrady liečebných nákladov a náhrady straty na zárobku, tieto nároky si však v trestnom konaní riadne
neuplatnili a ani nevyčíslili. Zároveň vedľajší účastník na strane žalovaného poukázal na ustanovenie §
43 ods. 2 veta druhá vtedy platného Trestného poriadku, podľa ktorého si poškodený mohol nárok na
náhradu škody v trestnom konaní uplatniť najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania.
Preto, pokiaľ sa týka týchto nárokov, ktorých sa žalobcovia domáhali až po podanom odpore, takéto
podanie nemožno vzhľadom na uvedené ustanovenie Trestného poriadku považovať za uplatnenie si
práva na náhradu škody. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je preto podľa vedľajšieho účastníka
pre posúdenie veci v občianskom súdnom konaní bez právneho významu skutočnosť, že trestný
rozkaz bol nakoniec v časti výroku o náhrade škody žalobcom v trestnom konaní zrušený uznesením
Okresného súdu Poprad zo dňa 17.9.2009. Podstatnou skutočnosťou trestného konania pre občianske
súdne konanie je len posúdenie otázky, či došlo v trestnom konaní zo strany žalobcov k uplatneniu
práva na náhradu škody a v akom rozsahu bola táto uplatnená. Posúdenie danej otázky má potom
rozhodujúci význam pre posúdenie otázky premlčania nárokov žalobcov, ktoré si podanou žalobou
uplatnili. Záverom vedľajší účastník poukázal na totožný názor odvolacieho Krajského súdu v Prešove,
ktorý zaujal v odôvodnení rozsudku zo dňa 27.4.2010 č. k. 11Co/9/2010-132, podľa ktorého v trestnom
konaní vzhľadom na obsah vyjadrení a podaní žalobcov došlo z ich strany len k uplatneniu základných
nárokov na odškodnenie bolestného a nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného u oboch žalobcov ako
ani nárok na základné a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zo
strany žalobcu v 1. rade nebol v trestnom konaní riadne uplatnený a v časti týchto nárokov došlo k
márnemu uplynutiu premlčacej doby.

Žalobcovia zdôraznili, že inštitút mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia nadväzuje na inštitút uplatnenia základných nárokov na odškodnenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia a je len logické, že nemôže uplynúť premlčacia lehota na mimoriadne
zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia skôr ako premlčacia lehota týkajúca sa
základného odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobcovia si uplatnili nárok
na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorom sa rozhodovalo v rámci trestného konania
sedem rokov, a preto nemohli vedieť, či im patrí akékoľvek odškodnenie a nemohli si uplatniť mimoriadne
zvýšenie tohto odškodnenia. To, že zo strany žalovaného došlo k dobrovoľnému plneniu základného
odškodnenia nemôže podľa žalobcov byť na ich ujmu v tom zmysle, či došlo alebo nedošlo k premlčaniu
ich nárokov.

Súd prvého stupňa ďalej v rozhodnutí konštatoval zistený skutkový stav na základe vykonaného
dokazovania, pričom z posudku o bolestnom žalobcu v 1. rade zistil, že tomuto bolo stanovené
základné bodové ohodnotenie bolestného vo výške 130 bodov, ktoré bolo navýšené o 1 na celkový
počet 195 bodov, pričom posudok bol vyhotovený 15.8.2006. Z posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia žalobcu v 1. rade zo dňa 4.2.2004 súd zistil, že toto bolo ohodnotené na 350 bodov. Z
posudku o bolestnom žalobkyne v 2. rade bolo zase zistené, že u žalobkyne v 2. rade bolo stanovené
základné bodové ohodnotenie bolestného vo výške 76,25 bodov, pričom tento posudok bol vyhotovený
13.10.2003. Zo spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/55/2003 súd zistil, že znalec MUDr. L. W.
znaleckým posudkom č. 7/2003 stanovil bodové ohodnotenie bolestného u žalobcu v 1. rade na 195
bodov a u žalobkyne v 2. rade na 91,25 bodov s tým, že u žalobcu v 1. rade liečenie ešte trvá a nie
je ukončené. Žalobkyňa v 2. rade sa na výsluchu konanom dňa 19.2.2003 ako poškodená v trestnom
konaní pripojila proti obvinenému G. W. s nárokom na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená na zdraví



vo výške, ktorú určí odborný lekár. Žalobca v 1. rade na výsluchu dňa 7.4.2003 sa tiež pripojil v trestnom
konaní proti obvinenému G. W. s nárokom na náhradu škody za spôsobené zranenia vo výške určenej
znalcom z odboru zdravotníctva, ktorý k jeho zraneniu vypracoval znalecký posudok.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 6T/55/03-76 bolo zistené, že obvinený G. W.
bol uznaný za vinného za spôsobenú dopravnú nehodu, pri ktorej utrpeli obaja žalobcovia bližšie
špecifikované zranenia, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, preto porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. l, 2 Trestného zákona. Za to mu súd uložil peňažný trest vo výmere 7.000,- Sk a pre prípad
úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu uložil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výške 6
mesiacov. Obvinenému G. W. bol súčasne uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel po dobu jedného roka. Uvedený výrok nadobudol právoplatnosť 17.6.2003. Zároveň bola
obvinenému podľa § 228 ods. l Trestného poriadku uložená povinnosť nahradiť poškodenému žalobcovi
v 1. rade škodu v sume 388,37 eur (11.700,- Sk) a poškodenej žalobkyni v 2. rade škodu v sume
181,74 eur (5.475,- Sk). Proti uvedenému výroku podali obaja žalobcovia odpor, ktorý označili ako
odvolanie, kde žalobca v l. rade uviedol, že povinnosť uložená obvinenému nahradiť mu škodu v sume
11.700,- Sk predstavuje podľa lekárskeho znaleckého posudku len bolestné. Zároveň podotkol, že jeho
zdravotné problémy v súvislosti s nehodou stále pretrvávajú s trvalými následkami a tým aj sťažením
spoločenského uplatnenia. Zároveň žalobca v l. rade poukázal, že jeho liečenie bude trvať približne
jeden rok a následne má byť vypracovaný lekársky znalecký posudok. Z uvedeného dôvodu nastali
podľa žalobcu v l. rade podstatne vyššie náklady spojené s jeho liečením, ktoré týmto bude požadovať
uhradiť v plnej výške a ktoré v súčasnej dobe nevie vyčísliť, nakoľko liečenie stále trvá. Taktiež žalobkyňa
v 2. rade vo svojom odpore poukázala, že uložená povinnosť obvinenému nahradiť jej škodu predstavuje
len bolestné podľa lekárskeho posudku a nepredstavuje stratu na zárobku a ani náklady, ktoré vznikli
liečením.

Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 6T/55/2003-85 zo dňa 17.9.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17.9.2009, súd zrušil z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/55/2003 z
29.5.2003 výrok o náhrade škody, ktorým uložil povinnosť nahradiť poškodenému žalobcovi v l. rade
sumu 11.700,- Sk a poškodenej žalobkyni v 2. rade sumu 5.475,- Sk a oboch poškodených odkázal s
nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Súd prvého stupňa ďalej v rozsudku citoval ust. § 427 ods. 1, 2 Obč. zák., ust. § 428 Obč. zák., ust.
§ 429 Obč. zák., ust. § 420 ods. 1, 3 Obč. zák., ust. § 444 Obč. zák., ust. § 15 ods. 1, 2 zákona
č. 381/2001 Z.z., ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., ust. § 1, § 9 vyhl. č. 32/1965 Zb., ust.
§ 106 ods. 1 Obč. zák. a ust. § 112 Obč. zák. a s poukazom na tieto zákonné ustanovenia dospel
k záveru, že námietka premlčania nárokov žalobcov uplatnená vtedajším žalovaným v tomto štádiu
konania vedľajším účastníkom na strane žalovaného je dôvodná, a preto žalobu na mimoriadne zvýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1. rade a mimoriadne zvýšenie bolestného
u žalobkyne v 2. rade musel zamietnuť. V tejto súvislosti prvostupňový súd považoval za potrebné uviesť,
že premlčacia lehota na uplatnenie týchto nárokov žalobcov, potom ako došlo k zmene účastníka na
strane žalovaného, prestala plynúť nie podaním žaloby na súd dňa 19.12.2008, v ktorej si pôvodne
žalobcovia uplatnili svoj nárok voči Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ale až podaním, ktoré došlo
súdu 16.6.2010, ktorým navrhli, aby súd pripustil vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného a
to terajšieho žalovaného G. W. a zároveň zobrali svoj návrh voči pôvodnému žalovanému späť. S
poukazom na záver odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že žalobcovia si v trestnom konaní neuplatnili
nárok na primerané zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a teda z hľadiska tohto
nároku nemohlo premlčanie spočívať, pričom premlčacia doba začala plynúť pokiaľ ide o žalobcu v 1.
rade u odškodnenia spoločenského uplatnenia od 4.2.2004, u bolestného od 15.8.2006, u bolestného
pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade od 13.10.2003, a teda musela uplynúť dvojročná premlčacia lehota
dávno predtým ako navrhli žalobcovia dňa 16.6.2010 vstup do konania u terajšieho žalovaného G.
W.. Až týmto návrhom prestala plynúť premlčacia lehota. Záväzný pre prvostupňový súd je aj právny
názor odvolacieho súdu, podľa ktorého si žalobcovia vo vzťahu k terajšiemu žalovanému uplatnili v
trestnom konaní svoj nárok len pokiaľ ide o odškodnenie základného bodového ohodnotenia na sťaženie
spoločenského uplatnenia a bolestnom u žalobcu v 1. rade a na odškodnenie bolestného u žalobkyne v
2. rade a neuplatnili si nárok na primerané zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a



teda z hľadiska tohto nároku nemohlo premlčanie spočívať. S poukazom na uvedené súd preto žalobu
z dôvodu premlčania všetkých nárokov žalobcov zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovia ako neúspešní nemajú nárok
na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si ju neuplatnil. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade
a vedľajším účastníkom na strane žalovaného súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1
O.s.p., keď ako dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že žalobcovia boli v konaní neúspešní len
preto, že si svoje nároky neuplatnili riadne a včas.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia a navrhli tento zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Už v rámci svojich vyjadrení na súde prvého stupňa poukazovali na
skutočnosť, že svoj nárok odvíjali od tej skutočnosti, že až po právoplatnom rozhodnutí Okresného
súdu Poprad o uplatnení náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi a odkazom na občianskoprávne
konanie mohli reálne prvýkrát uplatniť svoj nárok vo vzťahu k žalovanému. Nakoľko uplatnenie si
mimoriadneho zvýšenia bolestného a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia
považujú za nároky, ktoré sú neoddeliteľne späté od základného uplatnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, mali za to, že predtým ako bolo vôbec rozhodnuté o dôvodnosti ich nároku na
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nemohli relevantne uplatniť svoj nárok na mimoriadne
zvýšenie.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vedľajší účastník
mal za to, že nie je správny názor žalobcov uvedený v odvolaní, že by súd prvého stupňa nesprávne
bol posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Už v predchádzajúcom priebehu
poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry v prípade odškodnenia bolesti sa poškodený dozvie o
škode vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho
liečením alebo odstránením jeho následkov, t.j. v čase, keď je liečebný proces ukončený. Vtedy sú už
známe okolnosti smerodajné pre vyčíslenie bolestného. Tento ustálený stav predstavuje dobu, kedy
sú už k dispozícii také znalosti o škode, ktoré by postačovali na podanie žaloby, a preto je do tohto
okamihu treba umiestniť začiatok premlčacej doby. Obdobne je to v prípade práva na odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Pre začiatok subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci
okamih, kedy je možné objektívne vykonať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo
vtedy má už poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu a jej rozsah zistiť. Na
základe vyššie uvedených skutočností, s prihliadnutím na dátumy, kedy došlo k vydaniu jednotlivých
posudkov, ktoré žalobcovia predložili, došlo k premlčaniu uplatnených nárokov. Premlčacia doba márne
uplynula v prípade nároku žalobcu v 1. rade na odškodnenie za bolesť najneskôr dňa 15.8.2008 a
na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia najneskôr 4.2.2006. V prípade žalobkyne v 2.
rade premlčacia doba na uplatnenie nároku na odškodnenie za bolesť márne uplynula najneskôr dňa
13.10.2005, pričom poukázal na to, že žaloba bola podaná až dňa 19.12.2008. Na uvedenom závere
nič nemení skutočnosť, že žalobcovia si svoj nárok na náhradu škody uplatnili už v trestnom konaní
proti G. W.. Žalobcovia si totiž v trestnom konaní uplatnili len nárok na základné odškodnenie bolesti,
ktoré bolo vyhodnotené v znaleckom posudku MUDr. W.. Žalobcovia si v trestnom konaní neuplatnili
aj mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7
ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. To znamená, že premlčacia doba ohľadne tohto mimoriadneho zvýšenia
nespočívala, ale plynula ďalej, nakoľko takýto nárok nebol v trestnom konaní uplatnený. Z pripojeného
trestného spisu vyplýva, že žalobcovia si pri výsluchu v trestnom konaní dňa 19.2.2003, resp. 7.4.2003
síce uplatnili právo na náhradu škody, tento nárok však presne nevyčíslili a výška tohto nároku nebola
zrejmá ani z iných skutočností. Preto je otázne, či týmto úkonom došlo vôbec k riadnemu uplatneniu
nároku na náhradu škody v rámci trestného konania a tým aj k spočívaniu premlčacej doby v zmysle
§ 112 Obč. zák.. V zmysle ust. § 112 Obč. zák. musí byť právo riadne uplatnené na súde a veriteľ
musí v začatom konaní riadne pokračovať, avšak žalobcovia neuplatnili v trestnom konaní riadne svoje
nároky, premlčacia doba nemohla spočívať, ale ďalej plynula. Premlčacia doba týkajúca sa odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia, prípadne týkajúca sa mimoriadneho zvýšenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia nespočívala, ale plynula ďalej, nakoľko k uplatneniu týchto nárokov
v trestnom konaní nedošlo.



Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali jej
preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Žalobcovia napadli rozsudok súdu prvého stupňa v
celom rozsahu a pokiaľ ide dôvod odvolania ten spočíva len v tom, že nárok nie je premlčaný a že
uplatnenie si nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
sú nároky, ktoré sú neoddeliteľne späté od základného uplatnenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, pričom predtým ako bolo rozhodnuté o dôvodnosti ich nároku na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, nemohli relevantne uplatniť svoj nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia a bolestného.

Odvolací súd v súvislosti s takto podaným odvolaním má za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje
správnosť dôvodov a na ich doplnenie a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje
sa potrebné uviesť nasledovné:

Je nepochybné, že žalobcovia o tom, že žalovaný za škodu zodpovedá sa dozvedeli z právoplatného
trestného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 6T/55/2003-76, ktorý nadobudol právoplatnosť
17.6.2003. Ďalej je nepochybné, že posudok o bolestnom u žalobcu v 1. rade bol vyhotovený 15.8.2006,
o sťažení spoločenského uplatnenia 4.2.2004 a pokiaľ ide bolestné u žalobkyne v 2. rade, bol posudok
vyhotovený 13.10.2003. Teda posudky boli vydané po tom, čo už žalobcovia vedeli, kto za škodu
zodpovedá. Teda u jednotlivých nárokov nepochybne premlčacia doba uplynula do doby, kedy bola
žaloba voči žalovanému podaná a to dňa 16.6.2010. Nič na tom nemení ani uplatnenie nároku na
bolestné v trestnom konaní, pretože v zmysle § 112 Obč. zák., ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní
právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba
od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Toto ustanovenie teda vyžaduje, aby v začatom konaní
veriteľ riadne pokračoval. Ak sa žalobcovia uznesením Okresného súdu Poprad č. k. 6T/55/2003-85
zo dňa 17.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.9.2009, dozvedeli o tom, že výrok o náhrade
škody bol zrušený, potom mali riadne v konaní pokračovať, pričom podanie žaloby dňa 16.6.2010 o
tom nesvedčí. V konaní totiž pokračovali až takmer po deviatich mesiacoch. Aj z tohto hľadiska je treba
mať za to, že z hľadiska plynutia premlčacej doby nedošlo k jej spočívaniu. Odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť aj tú okolnosť, že v prípade uplatnenia nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia ide o samostatné nároky, ktoré možno uplatniť nezávisle potom, čo
je známe základné bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Uplatnenie
týchto nárokov nie je závislé od priznania odškodnenia za základné bodové ohodnotenie. Nič žalobcom
nebránilo, aby tieto nároky uplatnili spoločne jedným návrhom alebo aj samostatne v rôznych konaniach.
Odvolací súd zdôrazňuje, že so zreteľom na ust. § 112 Obč. zák. potom u každého takéhoto nároku
dochádza aj k samostatnému spočívaniu premlčacej doby závislému od toho, či a kedy poškodený takýto
nárok uplatní na príslušnom orgáne.

So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu táto
priznaná nebola. Vedľajší účastník takisto trovy odvolacieho konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.