Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/150/2017 z 14. 8. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 14. augusta 2017, sp. zn. 6CoE/150/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3815206870.1 Krajský súd Trenčín | 6CoE/150/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3815206870.1 | 2017-08-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9ddefb0-f209-413a-992f-c8a29015202f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3815206870.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/150/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206870
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815206870.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného: advokátkou Advokátska kancelária JUDr. Veronikou Kubriková,
PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368,
proti povinnému: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom O. XXX/X, Q., o vymoženie istiny vo výške
971,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
15Er/1373/2015-20,
z dňa 6. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 1, 2 a 3, § 41 ods. 2 písm. d/, §243d ods.
1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 54b ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z, o
rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4, § 53, § 54 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. a) a b), § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, smernicu Rady č. 93/13/EHS;
rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O.G.E.S. proti R.M.Q.U.S.E.S proti J.M.S.A.P., J.L.C.B., M. B. a
E.V.F. V odôvodnení uviedol, že súdu bola dňa 28.04.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. Ako exekučný
titul bol k návrhu pripojený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIA0610092, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 24.10.2011 a vykonateľnosť dňa 28.10.2011. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
Zmluvy o úvere č. 1617183405 uzavretej dňa 12.09.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného
(Poštová banka, a.s.) a povinným, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 995,82
eur (30.000,- Sk), pričom sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul; preskúmal ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie
exekúcie. Súd posudzoval v tomto exekučnom konaní platnosť rozhodcovskej doložky uzavretej dňa
07.09.2012 podľa právnych predpisov účinných v čase jej uzavretia. Okresný súd preskúmal Obchodné
podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky a zistil, že všetky spory, ktoré vzniknú z
predmetnej úverovej zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v



súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach. Podľa bodu 9.2. Obchodných
podmienok zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere alebo
Obchodných podmienok, budú riešené dohodou. Ak sa dohoda nedosiahne, na riešenie sporov sa
uplatní rozhodcovská doložka, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.
Súd skúmal zmluvu o úvere a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom úvere a medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva, a teda je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Smernicu
Rady č. 93/13/EHS je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Okresný súd vzhliadol v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. Voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej zmluvy na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto
zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto
prípade je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súd prihliada pri výkone rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky
uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k úprave rozhodcovskej
doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie
a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými
sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v
celosti za neprijateľnú podmienku. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z
takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno
takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobu na to oprávnenou. Takýto rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor
exekučného titulu, a tým aj i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia nielen s Exekučným poriadkom, ale
aj úniovým právom, súd žiadosť zamietol v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,
odvolanie oprávnený. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Ďalej uviedol, že exekučný súd
je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002
Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa
ustanovení § 227 CSP. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu
(§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.), podľa ustanovení § 227 CSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno
napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre
všetky orgány, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Teda je tu prekážka
res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej
republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
ÚS 2/2000, II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08. Poukázal aj na skutočnosť, že bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93



b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To,
že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu,
že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený
je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo
by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd
práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie poverenia. Mal za to, že exekučný súd
nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a plne sa stotožňuje s odôvodnením nálezu
Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Poukázal aj na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005
a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS
390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007. Mal tiež za to, že exekučný súd v rozpore so
zákonom posudzoval uzavretú rozhodcovskú doložku podľa ust. Občianskeho zákonníka. Namietal, že
exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebol preukázaný jeho nedostatok pri uzatváraní
rozhodcovskej doložky a rovno bez skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy. V prípade, že by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým
iným spôsobom by slabšia strana v prípadnom neskoršom procese dokázala naplánovať. Tiež uviedol,
že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd mu uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní
skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani
CSP, ani Exekučný poriadok, ani zákon č. 244/2002 Z. z. neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre
záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci
vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť či
zmeniť jeho výrok. Poukázal na Nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Ďalej mal za to, že pokiaľ
by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver
o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy
normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého
priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade
interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné
brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora,
vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná.
Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/292/2012-59. Bol názoru, že postupom exekučného súdu
bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny
úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8 a na Nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 171/06 zo dňa 05.04.2007.
Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného bolo podané. Povinný predovšetkým poukazuje na to,
že predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za vecne správne a náležite odôvodnené,
a preto navrhuje, toto rozhodnutie potvrdiť a zamietnuť odvolanie z dôvodu jeho neopodstatnenosti.
Uvádza, že napadnuté uznesenie je plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov SR, a teda je v plnej
miere zachovaný princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, kedy účastník konania môže dôvodne
očakávať, že jeho vec bude rozhodnutá rovnako, ako iná právne a skutkovo obdobná vec. Poukazuje
na viaceré rozhodnutia a poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax. Povinný nesúhlasí s dôvodmi
odvolania zo strany oprávneného, keď tvrdí, že vymáhanie nárokov oprávneného v exekučnom konaní
na základe rozhodcovského rozsudku považuje za rozporné s ochranou spotrebiteľa, vzhľadom na
skutočnosť akým spôsobom, ako spotrebiteľovi, ktorý je v porovnaní s veriteľom slabšou stranou,
bola vnútená rozhodcovská doložka vopred včlenená do obchodných podmienok, ktoré boli navyše



vytlačená tak malým písmom, že boli takmer nečitateľné. Ďalej povinný uvádza, že mu nebol vysvetlený
význam takejto doložky, a v čase podpisu zmluvy o nej ani nevedela, keďže reálne som s obchodnými
podmienkami oboznámená nebola. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn.
ÚS 3512/11. Povinný ďalej namieta, že nemal možnosť odmietnuť takúto rozhodcovskú doložku, mohla
iba odmietnuť podpísať zmluvu ako celok, čím by bola vystavená svojvôli veriteľa, ktorý si do svojich
zmluvných podmienok vopred pripravil neprijateľné zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a veriteľom. Takéto konanie považuje
povinný za zneužitie jeho práv. Ďalej uvádza, že na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky
nemohla byť daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a aj vydaný rozhodcovský rozsudok
je aktom ničotným, ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky, z čoho vyplýva v konečnom dôsledku, že
takýto rozsudok nemôže založiť prekážku už rozhodnutej veci tak, ako to namieta v odvolaní oprávnený.
Namieta vo vyjadrení ďalej to, že z ustanovenia § 93 b) zákona o bankách v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy nevyplýva žiadna možnosť odmietnuť takýto návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy tak, ako to prezentuje oprávnený, a teda nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť právny
záver o tom, že neodmietnutím takejto doložky vyjadril spotrebiteľ slobodnú a vážnu vôľu byť takouto
rozhodcovskou zmluvou viazaný. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/74/2012,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3ECdo/232/2013. Vzhľadom na uvedené zhrnul, že súd pri vydaní napadnutého uznesenia postupoval
plne v súlade so zákonom, majúc na zreteli spoločenský záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej
strany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a svojvôľou veriteľov. Záverom navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 CSP
a priznal povinnému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej ako "CSP") (účinný od 01.07.2016), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP z týchto dôvodov:

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

7. Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona použijú
aj na konania začaté pred 1.1.2015.

8. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku jednak posudzuje rozhodcovskú zmluvu či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej
platnosť), a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. §



41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento spĺňa zákonom
ustanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo
ho obchádza či sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená
ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o udelenia poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

9. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 3 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

10. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.
októbra 2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012,
sp. zn. 5Cdo/230/2011).

11. Krajský súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná Zmluva o úvere
č. 1617183405, uzavretej dňa 12.09.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka,
a.s.) a povinným, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, teda v znení účinnom od 01.03.2012,
podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený
na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická
osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd
preto postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.

12. Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. je preto potrebné vychádzať z ustanovení § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a smernice Rady 93/13/EHS a zisťovať, či
predložená zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku,
ktorá má nekalý charakter, a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel súd prvej inštancie
k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a
povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku
správne považoval súd prvej inštancie za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení.



13. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

14. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je
súčasťou obchodných podmienok, ktorú predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola
individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého
sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa
voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. obchodných podmienkach pre úver,
ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Krajský súd zastáva názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným
súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa
(veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
15. Pokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, krajský súd k tomu uvádza, že oprávnený neuzatvoril s povinnými osobitnú
rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale
rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp. obchodných podmienok pre
úver oprávneného. Povinný ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými obchodnými
podmienkami pre úver prijme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver
nedostane. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že stanovenie povinnosti banky
ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť
do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu bolo v predmetnom prípade).
Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy,
chrániace spotrebiteľa.

16. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná
rozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo
tiež exekučným titulom). Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení
zo dňa
21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva
(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

17. Krajský súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie



skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. februára
2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

18. V postupe súdu prvej inštancie krajský súd nezistil neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity
povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym
záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

19. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom
prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil
svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o
spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol postupom podľa ust. § 44 ods. 2, 3
Exekučného poriadku.

20. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu je potrebné zo strany súdu pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou
súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva (IV. ÚS 147/08 Ústavný súd Českej republiky).

23. Krajský súd priznáva povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 CSP.
Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom
súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania
v plnom rozsahu úspešnému účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť
v súlade s ustanovením § 257 CSP (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp. zn.
7Cdo/129/2011).

24. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku okresný súd.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).