{"guid": "dcbfc103-b615-47cc-9e4b-9dce893560cf:f27d60c5-0083-41dc-9510-86ecb57715e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6314010433.2", "spisova_znacka": "3To/57/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/57/2015 z 26. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. mája 2015, sp. zn. 3To/57/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6314010433.2", "identifikacne_cislo": "6314010433", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2015-05-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f27d60c5-0083-41dc-9510-86ecb57715e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6314010433.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6314010433.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6314010433.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314010433
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6314010433.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 27. mája 2015,
prejednal odvolanie obžalovaného R. W., proti rozsudku Okresného súdu Brezno z 13.04.20415 sp.zn.
1T/130/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. W.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný R. W. bol napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa uznaný za vinného z jednočinného
súbehu pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. a pokusu
prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., § 203 ods. 1,2 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 29. augusta 2014 v popoludňajších hodinách v k.ú. obce B. B., v lokalite zvanej N., kde bol so svojou
dcérou W. W., nar. XX. F. XXXX zbierať huby, ju počas oddychu zvalil na zem, obkročmo si na ňu kľakol,
nohami ju zvieral v oblasti hrudníka, rukami jej vyhrnul tričko spolu s podprsenkou nad prsia a vzápätí
jej stiahol nohavice spolu s nohavičkami ku členkom nôh, na to sa jej dotýkal pŕs a pohlavného orgánu,
keď sa W. W. bránila tak, že ho udierala rukami do hlavy a tela, pričom kričala, zakryl jej rukou ústa a
jej údery vrátil tak, že ju najmenej trikrát udrel otvorenou dlaňou do pravej lícnej časti tváre, súčasne
jej hovoril, aby prestala kričať, že tam nikto nie je, lebo ak tak neurobí, už sa nenadýchne a on to uhrá
na nejakú nehodu, že sa stratila, zároveň sa pokúšal vyzliecť si nohavice, čo sa mu však nepodarilo a
k pohlavnému styku, ani iným sexuálnym praktikám už nedošlo, nakoniec od svojho ďalšieho konania
upustil, avšak v dôsledku jeho fyzického útoku utrpela W. W. pomliaždenie tváre v oblasti pravej sánky,
odreninu tváre pod pravým nosovým krídlom, pomliaždenie hrudníka, odreniny driekovej oblasti vpravo
a vľavo a odreninu zadnej strany ľavého stehna s dobou liečenia najmenej tri dni bez práceneschopnosti.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h), m), Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., §
41 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov
a osem mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému bola uložená povinnosť podľa § 287 ods. 1,2 Tr. por. nahradiť poškodenej W. W., nar.
XX.XX.XXXX škodu z titulu bolestného 576,80 Eur cestou opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Rimavská Sobota.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie iba obžalovaný sám, ako aj prostredníctvom
svojho obhajcu, pričom podľa obsahu oboch odvolaní sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejedanie a rozhodnutie, alternatívne  navrhol, aby odvolací
súd sám vo veci rozhodol oslobodením obžalovaného spod obžaloby. Z obsahu podaných odvolaní



vyplýva, že obžalovaný sa necíti byť vinným z trestnej činnosti, aspoň nie v takom rozsahu, ako bola
uznaná jeho vina. V prvom rade trestná činnosť nebola preukázaná z pohľadu naplnenia subjektívnej
stránky úmyselným konaním, ktoré predpokladá ust. § 15 písm. a) Tr. zák., pretože nebolo preukázané,
že obžalovaný konal premyslene, popieral úmysel vykonať súlož s poškodenou, i keď vzhľadom na
okolnosti a priestor, v ktorom malo teda dôjsť ku skutku za dobu asi piatich hodín mimo obývacej
časti obce, by mohol takýto skutok vykonať, pokiaľ by mal takýto úmysel. Aj zo zvukového záznamu,
vyhotoveného poškodenou mobilným telefónom, o ktorom nahrávaní obžalovaný nevedel, vyplýva, že
nechcel poškodenú znásilniť, ani s ňou vykonať súlož a takýto úmysel ani nemal. I keď ide o dôkaz
získaný nezákonným spôsobom, na druhej strane potvrdzuje, že obžalovaný takýto úmysel nemal.

Pokiaľ ide o zistené zranenia u poškodenej, nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom týchto
zranení a konaním obžalovaného a tým naplnením obligatórnych znakov objektívnej stránky trestného
činu.

Z hľadiska jeho postoja chcel len dokázať, že matka nemá pravdu v tom, že je násilník a že keby chcel,
mohol by ju znásilniť, čo však vôbec nemal v úmysle, i keď toto správanie nebolo z jeho strany správne
a vhodné, na druhej strane svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestných činov, uvedených v
obžalobe a v rozsudku súdu prvého stupňa. Okrem toho sám upustil od ďalšieho konania, potrebného
na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo v záujme chráneného Trestným
zákonom z údajného pokusu, nemal žiadne prekážky na dokonanie trestného činu a teda nemal úmysel
znásilniť poškodenú.

Poukázal tiež na to, že poškodená v prípravnom konaní ako osoba mladšia ako 18 rokov vypovedala
31.08.2014 bez prítomnosti obhajcu obžalovaného a tým bola narušená rovnosť strán trestného konania
podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Obhajca obžalovanému bol ustanovený až 02.09.2014.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa odvolacím súdom 04.03.2015, prvostupňový súd vykonal výsluch
svedkyne - poškodenej ako osoby mladšej ako 18 rokov, ktorá dovŕšila 18-ty rok veku 26.04.2015,
13 dní po hlavnom pojednávaní, konanom 13.04.2015 na Okresnom súde Brezno, teda po viac ako
siedmych mesiacov ku dňu prvému výsluchu, konanom 31.08.2014, čo má za následok, že v prípade
tohto jediného dôkazu, jeho usvedčujúceho, ide o neurčený dôkaz a dôkazná situácia je aj oslabená.
Tiež poukázal na to, že prvému oznámila skutok obžalovaného poškodená ich rodinnému známemu,
ktorý je právnik, pritom nevolala matke, ani bratovi, ani políciu. Na hlavnom pojednávaní 13.04. uviedla,
že v lokalite, kde malo dôjsť k spáchaniu skutku predtým bola, napriek tomu tvrdila, že nepoznala cestu.
Podľa obžalovaného túto chatu poškodená navštevovala pravidelne a opakovane od svojho útleho veku
a nevedela uviesť, či je obžalovaný ľavák alebo pravák, čím namieta spôsob a mechanizmus poranení na
pravej časti tváre poškodenej a nevedela uviesť, aké zapínanie nohavíc mal mať obžalovaný, pripustila,
že povrchové zranenia na jej tele mohli vzniknúť aj inak, sama uviedla, že nejaví žiadne známky traumy.
Aj opatrovník poškodenej na hlavnom pojednávaní 12.01.2015 uviedol, že po vykonanom pohovore s
poškodenou táto nejaví známky traumy. Uviedol, že po vykonanom pohovore s poškodenou táto nejaví
známky traumy.

Poukázal ďalej na to, že obžalovaný je väzobne stíhaný od 30.08.2014, pokiaľ bol v minulosti päťkrát
trestaný, v prvých štyroch prípadoch ide o zahladené odsúdenia, týkajúce sa majetkovej trestnej
činnosti. Posledné odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo 16.05.2011
sp.zn. 3T/83/2011, právoplatným 07.06.2011, bol obžalovaný odsúdený za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. vo výmere šesť mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 25.06.2014, teda
v minulosti nebol stíhaný obvinený a odsúdený pre trestný čin so sexuálnym, násilným a podobným
druhom, charakterom alebo motívom.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste uvádzal, že obžalovanému nič nepoľahčovalo, naproti tomu
zistil formu priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h), m), pritom zo znenia § 37 písm. m) Tr. zák.
vyplýva, že súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Uložený
trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov a osem mesiacov je neprimerane prísny, pričom súd prvého
stupňa mohol aplikovať ust. § 39 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.



Za týchto okolností mal aplikovať súd zásadu ,,in dubio pro reo“ a následne obžalovaného oslobodiť
spod obžaloby.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného reskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v súlade so zákonom po tom, čo predchádzajúci rozsudkom
súdu prvého stupňa z 12.01.2015 sp.zn. 1T/130/2014 bol v dôsledku odvolania okresného prokurátora
a aj obžalovaného, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie v
súvislosti s práve pochybením, ktoré uvádza v odvolaní aj obžalovaný, že poškodená bola v prípravnom
konaní vypočutá v čase, keď ešte obžalovaný nemal ustanoveného obhajcu, pritom ide o nutnú obhajobu
a bolo tak porušené právo obžalovaného na obhajobu, takýto dôkaz bol vykonaný v rozpore so zákonom
a odvolací súd prikázal súdu prvého stupňa vypočuť poškodenú, ktorej aj vek sa blížil k veku dospelosti
v kritickom období, na hlavnom pojednávaní. V tomto smere okresný súd doplnil dokazovanie, pričom
poškodená v podstate vypovedala zhodne ako vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, dokonca
obšírnejšie opísala priebeh skutku presvedčivým spôsobom, neboli ani znalcami z odboru psychológie
spochybnené jej charakterové a osobnostné črty, ktoré by mali viesť k podozreniu, že obvinená si
vymýšľa alebo krivo obviňuje svojho otca, resp. vypovedá nepravdivo o okolnostiach, ktoré zažila v rámci
konania obžalovaného v zmysle predmetného skutku obžaloby a rozsudku okresného súdu.

Obžalovaný okrem toho je usvedčovaný aj nepriamymi dôkazmi, ktoré zapadajú do tvrdení a výpovedí
vtedy mladistvej poškodenej dcéry obžalovaného, neprihliadajúc aj určitú formu priznania a konania
obžalovaného v zmysle určitého druhu násilia podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku, len s tým
rozdielom, že z hľadiska subjektívnej stránky neboli preukázané akékoľvek črty a forma úmyselného
konania smerujúceho k dokonaniu predmetného skutku a obidvoch zločinov. Je pravdou, že obžalovaný
sa v minulosti nedopustil obdobnej trestnej činnosti, ale z pohľadu jeho osoby, predchádzajúceho
spôsobu života, ako aj trestnej činnosti, keď teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v podstate
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, možno vyvodiť záver, že ako obžalovaný mal
právo a vypovedal nepravdu a vypovedal tak z dôvodu snahy zbaviť sa trestnej zodpovednosti aspoň do
určitej miery, pre zmiernenie právneho posúdenia jeho skutku v zmysle zločinov podľa výrokovej časti
obžaloby a rozsudku, a tak uloženia podstatne miernejšieho trestu odňatia slobody.

V ďalších okolnostiach, reagujúc na odvolanie obžalovaného, odvolací súd poukazuje aj na dôvody
v zmysle písomného vyhotovenia rozsudku, ktoré boli rozobraté v dostatočnej miere súdom prvého
stupňa, tieto úvahy o dôkazoch a ich hodnotení si odvolací súd osvojil, stotožnil sa s nimi a v ďalšom
na ne preto poukazuje.

Odvolací súd teda jednoznačne po vyhodnotení dôkazov súdom prvého stupňa v súlade s ust. § 2 ods. 12
Tr. por. na základe zásad správneho myslenia a presvedčenia z neho vychádzajúceho, a to aj krajským
súdom, musí konštatovať, že vina obžalovaného v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku bola
nesporne preukázaná a z pohľadu právneho posúdenia predmetného skutku je nesporné, že obžalovaný
sa svojím konaním dopustil pokusu zločinov znásilnenia a súlože medzi príbuznými v zmysle § 14 ods.
1 Tr. zák., § 199 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák. a § 203 ods. 1,2 Tr. zák., a to v priamom úmysle, keď k
dokonaniu týchto trestných činov nedošlo nie vďaka upusteniu od konania z vôle obžalovaného, ale v
dôsledku dostatočnej a účinnej obrany verbálnej, ako aj fyzickej, zo strany mladistvej poškodenej.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste, pretože súd prvého stupňa pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1,4 Tr.
zák. s prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností, keď neboli zistené poľahčujúce okolnosti, ktoré
odvolací súd tiež nevidí v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. v zmysle návrhov a tvrdení obžalovaného,
a to s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorej sa obžalovaný dopustil počas skúšobnej doby
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody za inú trestnú činnosti krátko po tom, ako
bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a z týchto dôvodov potom neprichádzalo
v úvahu ani zmiernenie trestu aplikáciou ust. § 39 Tr. zák. v akejkoľvek časti a forme.

Obžalovanému bol zákonne ukladaný trest za použitia ust. § 38 ods. 2,4,8, § 35 ods. 5 písm. c) Tr.
zák. vo zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá predstavuje práve trest, ktorý obžalovanému bol



uložený, teda na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby a nemôže teda ísť o trest neprimerane
prísny a nezákonný tak, ako to prezentuje v odvolaní obžalovaný. Uložený trest zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.

Pre výkon trestu bol obžalovaný zákonne zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných desiatich
rokoch bol súdne trestaný, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, i keď za iný druh trestnej
činnosti, a nebol zistený dôvod pre zaradenie do ústavu s miernejším stupňom stráženia v zmysle § 48
ods. 4 Tr. zák.

Za zákonné považuje odvolací súd aj uloženie povinnosti obžalovanému podľa § 287 ods. 1,2 Tr. por.
nahradiť poškodenej Michaele W. škodu, ktorá jej vznikla z titulu bolestného, tento nárok bol uplatnený
riadne a včas prostredníctvom opatrovníka a opodstatnenosť a jeho suma bola podložená aj odborným
vyjadrením, resp. znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, o opodstatnenosti tohto nároku nevznikli
žiadne pochybnosti ani u odvolacieho súdu.

Z týchto dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za
zákonný a z týchto dôvodov potom odvolanie obžalovaného Igora Medveďa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/130/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}