{"guid": "dcb250b5-958d-4e29-bfb8-9c69e8192b86:e94f4423-2609-4d2d-bc95-6055a6e608ef", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4412222060.2", "spisova_znacka": "15Co/671/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/671/2015 z 11. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 11. apríla 2016, sp. zn. 15Co/671/2015, ECLI:SK:KSNR:2016:4412222060.2", "identifikacne_cislo": "4412222060", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2016-04-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e94f4423-2609-4d2d-bc95-6055a6e608ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4412222060.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4412222060.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4412222060.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/671/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222060
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412222060.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/702/2012-71 zo dňa 16.01.2015 a uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 6C/702/2012-89 zo dňa 23.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.  6C/702/2012-71 zo dňa 16.01.2015   p o t v
r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k.  6C/702/2012-89 zo dňa 23.04.2015  p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že dňa 27.09.2012 žalobca súdu doručil
žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 562,24  eura titulom škody (387,24
eura nemajetková  ujma + 175 eur majetková škoda) a   to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda
mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v  exekučnej
veci vedenej na tom súde medzi oprávneným: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a   povinným: O. K.. V   žalobe
uviedol, že súdny exekútor predložil návrh žalobcu na zmenu exekútora  Okresnému súdu Nové Zámky.
Prijatím tohto návrhu došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu  rozhodnúť o   tomto návrhu v
rámci priznanej právomoci a  to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný
súd bol povinný o   tomto návrhu oprávneného rozhodnúť do 30 dní od doručenia takejto žiadosti.
Žalobca 11/18/2010  spísal návrh na zmenu exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol
v   zákonom stanovenej lehote, čo treba považovať za porušenie zákona a   nesprávny úradný postup,
pre ktorý jej vznikla predmetná škoda.

Žalovaný súdu doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žiada žalobu v   celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú a  uplatnil si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V   písomnom vyjadrení žalovaný
uviedol, že podľa jeho názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkca vôbec neuvádza
spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k   nesprávnemu úradnému postupu ), okrem



toho žalobca neuvádza, kedy sa dozvedel o  vzniku škody a  len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis a  tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mal znášať
žalobca. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na
náhradu škody, pretože žalobca uvádza aj rozhodnutie o   zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov.

Poukázal ďalej na to, že povinnosť žalobcu riadne preukázať vznik a  výšku škody je daná a   tejto
povinnosti žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a   preukázaní
a  ďalšie skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobca
nepreukázal ani vznik ani výšku škody. Žalobca nepreukázal, žeby činnosťou súdu v   namietanom
konaní došlo k  nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy a   tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a   uplatnenou majetkovou a  nemajetkovou škodou, preto žiadal žalobu zamietnuť.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie pričom zistil, že na základe žiadosti o   udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35  807 598 proti povinnému O. K. o  vymoženie 428,20 eura s  prísl. exekučný súd dňa
29.01. 2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára. Dňa 22.11.2010
oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 17.06.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k. 10Er
14/2014-16 , ktorým vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby predovšetkým zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku
takejto zodpovednosti sú dané. Žalobca sa domáha jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej
ujmy, ktoré  podľa jej tvrdenia  vznikli v   dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o   návrhu
oprávneného na  zmenu exekútora v   zákonnej lehote .

Uplatnený  nárok žalobcu na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003 Z.z.
v   znení účinnom k 27.09.2012 , podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote.
Exekučný poriadok účinný v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora ustanovil lehotu v
ustanovení §-u 44 ods.8 lehotu 30 dní na vydanie rozhodnutia a to odo dňa podania takéhoto návrhu
na súd. Je bez pochybné, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o tomto návrhu oprávneného,
treba preto konštatovať, že došlo k  takému nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej exekučnej
veci aký predpokladá ust. §-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 v   znení účinnom k 27.09.2012 . Riešiť
otázku, či v  tejto exekučnej veci bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v   článku 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju
v  súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s   ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, procesné správanie
účastníka a   postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v  tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu
z    hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o    náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy
by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k  porušeniu inštančného
princípu súdnictva.

Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol o
návrhu na zmenu exekútora  v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá za následok vznik práva
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V   konaní o tomto nároku žalobca mal preukázať vznik škody a konkrétne označiť a
preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z
akých dôvodov. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť
preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy.
Keďže žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil, avšak  nepreukázal, neboli splnené zákonné
predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody,  ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. V tejto veci žalobca nepredložil žiaden
znalecký posudok ( a to ani v xerokópii )  a tým svoju dôkaznú povinnosť si nesplnil. Tým, že súdu



oznámil, že v inej veci konajúceho súdu predložil znalecký posudok , neučinil zadosť svojej dôkaznej
povinnosti v tejto veci. V tejto veci žalobca mal predložiť xerox  znaleckého posudku s odvolaním sa na
to, že originál tohto znaleckého posudku sa nachádza v inom spise konajúceho súdu. Žalobca mal takto
postupovať aj preto, lebo značný  počet žalôb ním podaných na konajúci súd je mu známy. Xerox do
iného spisu pripojeného  listinného dôkazu súd nie je povinný vyhotoviť ( a to ešte na vlastné náklady ),
má povinnosť iba v prípade spochybnenie obsahu predloženej xerokópie porovnať  iba to  či predložená
xerokópia sa zhoduje s originálom predloženého listinného dôkazu. Takýto záver súd prijal vzhľadom
na ustanovenie §-u 120 OSP, z ktorého vyplýva, že dôkazy predložiť súdu je procesnou povinnosťou
účastníkov konania a súd je povinný zadovážiť sám iba také dôkazy, ktoré účastník objektívne nie je
schopný zabezpečiť. Vzhľadom na všetky vyše uvedené skutočnosti súd dospel k  záveru, že všetky
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného podľa 514/2003 Z. z. súčasne splnené nie sú,
preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 17 z. č. 514/2003 Z.
z. a § 44 ods. 8 Ex. poriadku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody
a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 12.04.2016.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd
Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že postupom prvostupňového
súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Žalobca v odvolaní ostatne ani neuviedol
a nekonkretizoval, v čom, resp. akým postupom súdu mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.



Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 6C/702/2012-89 zo dňa 23.04.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby
v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie,
ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7 a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v
určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa
položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehalo podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku
za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie
je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal.
Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12
ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ust.
§ 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01.10.2012, konanie teda
začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať
právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo strany
účastníkov konania. Poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka súdnych
poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, pričom v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie vo veci samej a poplatok sa vyberá podľa rovnakej sadzby ako v prvostupňovom konaní za
podanie návrhu. Poplatková povinnosť vzniká už podaním odvolania. Súd prvého stupňa v predmetnej
veci správne postupoval, keď žalobcovi vyrubil súdny poplatok v sume 20,- eur podľa položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za podanie odvolania zo dňa 26.02.2015
proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam
žalobcu v podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu, odvolací súd uvádza, že do 30.09.2012 bolo súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/
vyššie citovaného zákona. Od 01.10.2012 bolo toto ustanovenie (§ 4 ods.1, písm. k/) zrušené. Keďže
odvolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním odvolania (zo dňa 26.02.2015), ktoré bolo
doručené súdu prvého stupňa dňa 27.02.2015, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ust.  § 4 ods. 1
písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012 (v zmysle prechodného ustanovenia
§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb.), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania,
t. j. 27.02.2015, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie žalobcu. Povinnosťou žalobcu bolo
zaplatiť súdny poplatok pri podaní odvolania vo veci samej, ale nakoľko tak neurobil, súd mu poplatkovú
povinnosť uložil uznesením.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4a -
výzva v zmysle ust. § 10 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4 - uznesenie v zmysle ust. § 12



vyššie citovaného zákona) a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a
v súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti
ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny
poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie
žaloby, podlieha jej i podanie odvolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť odvolacie
konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13
Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky
podľa tejto položky nevyberajú. Pri posudzovaní odvolania žalobcu proti uzneseniu o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania, odvolací súd vychádzal výlučne z dôvodov vymedzených
žalobcom v podanom odvolaní a z ich rozsahu.

Z uvedených dôvodov i odvolaním napadnuté uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti za podanie
odvolania, odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/702/2012", "guid": "64ea5785-ca87-4e09-8d25-9e8286dd4def:9acf9767-2114-4192-9e11-c46e18b36839", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}], "citovane_v": []}