{"guid": "dc9f1eec-5ea0-46dd-b25e-d77ba0bfc4c0:7ddf048a-2000-43ca-b943-aa71adf71ae2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1316218698.1", "spisova_znacka": "11CoP/80/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/80/2017 z 27. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2017, sp. zn. 11CoP/80/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1316218698.1", "identifikacne_cislo": "1316218698", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Benčová", "sudca_id": 807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-bencova-807", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ddf048a-2000-43ca-b943-aa71adf71ae2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1316218698.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1316218698.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1316218698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/80/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316218698
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1316218698.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Miroslavy Štannerovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: U. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - X. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. I. 2, XXX XX Y., zastúpená Mgr. Alexandrou Rapiovou, advokátkou
so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, a otca - D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z., J.
XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, na
návrhy rodičov, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolania rodičov proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 19.12.2016, č.k. 38P/317/2016-111, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í  tak, že  maloletý U. U., nar. XX.XX.XXXX, sa do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia v konaní o rozvod manželstva a  úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 37P/331/2016 dočasne zveruje do osobnej starostlivosti otca.

Matka je oprávnená stýkať sa s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od piatku po skončení
školského vyučovania do nedele do 19,00 hodiny, v každom nepárnom kalendárnom týždni v piatok po
skončení školského vyučovania do 19,00 hodiny a v každom kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok po
skončení školského vyučovania do 19,00 hodiny s tým, že maloletého si prevezme v školskom zariadení
a následne ho otcovi odovzdá v mieste jeho bydliska.

Vo zvyšku sa uznesenie súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke odovzdať maloletého U. U.,
nar. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti a úpravy styku matky s maloletým, zamietol návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi odovzdať
maloletého do jej osobnej starostlivosti, úpravy styku otca s maloletým a určenia výživného a nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
tak, že maloletý bude v osobnej starostlivosti matky každý párny kalendárny týždeň počnúc piatkom
nepárneho kalendárneho týždňa od 08,00 hodiny do piatku párneho kalendárneho týždňa do 08,00
hodiny a v osobnej starostlivosti otca každý nepárny kalendárny týždeň počnúc piatkom párneho
kalendárneho týždňa od 08,00 hodiny do piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 08,00 hodiny s tým,
že rodičia si maloletého prevezmú a odovzdajú v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v
dňoch, keď sa maloletý v tomto zariadení nenachádza, si ho rodičia prevezmú a odovzdajú v mieste
bydliska toho rodiča, ktorému končí osobná starostlivosť o maloletého. Zároveň určil, že neodkladné
opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu výkonu



rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedeného na tamojšom súde
pod sp. zn. 37P/331/2013.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329
ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 1 a § 331 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
C.s.p.) a §  2 ods. 1, § 360 ods. 1 a § 367  Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.).
Svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia o zverení maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov zdôvodnil tým, že za súčasného stavu nie je možné bez dôkladnejšieho
dokazovania ustáliť, do akej miery je ktorý z rodičov schopný a ochotný rešpektovať postavenie druhého
rodiča vo výchove maloletého. Skonštatoval, že rodičia nespolupracujú a nesnažia sa nájsť zmierlivé
riešenie svojho konfliktu, ktoré by malo pozitívne vyústenie do výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Uviedol, že obidvaja rodičia majú k výchove a starostlivosti o maloletého vytvorené vhodné podmienky
a o výkon tejto starostlivosti majú aj záujem. Mal za preukázané, že spolužitie rodičov je ukončené
a v budúcnosti v jednej domácnosti už bývať nebudú. Súd prvej inštancie súčasne dôrazne upozornil
rodičov maloletého, že sa jedná len o dočasné riešenie výkonu ich rodičovských práv a povinností, vo
výkone ktorých nie je ani jeden z nich obmedzený čo znamená, že sú v tomto smere povinní spolu nielen
komunikovať, ale predovšetkým aktívne spolupracovať s ohľadom na záujem maloletého.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie otec maloletého. Odvolací súd žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak,
že matke maloletého nariadi povinnosť odovzdať maloletého do jeho osobnej starostlivosti a oprávni
ju stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v piatok od skončenia školského vyučovania do nedele
19,00 hodiny, každý týždeň v utorok a vo štvrtok od skončenia školského vyučovania do 19,00 hodiny a
každý nepárny týždeň v piatok od skončenia školského vyučovania do 19,00 hodiny, a to tak, že matka si
maloletého prevezme v školskom zariadení a po skončení styku mu ho odovzdá v mieste jeho trvalého
bydliska. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné z dôvodu absencie jeho
odôvodnenia. Tiež súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nevyhodnotil dôkazy jednotlivo
a vo vzájomných súvislostiach a  ignoroval ním predložené dôkazy. Súdu prvej inštancie vyčítal, že sa v
odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal s dikciou ustanovenia § 24 ods. 2 a 4 Zákona o rodine,
obmedzil sa len na skonštatovanie, že obidvaja rodičia majú záujem vykonávať osobnú starostlivosť o
maloletého a majú k tomu vytvorené podmienky, neuviedol ale, v čom spočíva záujem maloletého na
jeho zverení do striedavej starostlivosti. Tvrdil, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje v prevažnej
miere on, maloletý jeho starostlivosť priorizuje a z jeho strany je vedený k tomu, aby trávil čas s matkou.
Podľa neho striedavú starostlivosť nie je možné nastaviť ako prostriedok na zlepšenie vzájomných
vzťahov medzi rodičmi. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nevzal do úvahy okolnosti týkajúce sa vzniku
samotného konfliktu, keď rozhodujúcou udalosťou je odsťahovanie sa matky v čase, keď bol s maloletým
na dovolenke v cudzine. Maloletý sa vo vzťahu k matke cíti podvedený, nakoľko matka neustále popiera,
že dôvodom jej odchodu bola nevera, s touto skutočnosťou bol ale maloletý konfrontovaný priamo v
škole, nakoľko deti matkinho priateľa navštevujú rovnaké školské zariadenie. Matka sa pokúša súdu
preukázať, že on ju pred maloletým ponižuje a uráža, čo sa ale nezakladá na pravde. Na maloletého
sa snaží pôsobiť tak, aby matku rešpektoval a navštevoval, opakovane ale nastali situácie, kedy ho
maloletý žiadal, aby prišiel pre neho skôr, lebo chce byť doma s ním. Domnieva sa, že len nariadením
neodkladného opatrenia v zmysle jeho návrhu bude zabezpečená primeraná a nevyhnutná úprava
pomerov v intenciách záujmu maloletého a budú tiež zabezpečené jeho materiálne a vývinové potreby.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu odvolanie aj matka maloletého, ktorá odvolaciemu súdu navrhla zmeniť napadnuté uznesenie
tak, že vyhovie jej návrhu v plnom rozsahu, alebo že v záujme okamžitej ochrany dieťaťa doplní
dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania z odboru psychológia. Dôvodila tým, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie
veci. Uviedla, že vo svojom návrhu detailne opísala vývoj ich rodinnej situácie od apríla 2016, jej
vzťah s otcom maloletého bol dlhodobo rozvrátený a výlučne v záujme maloletého sa rozhodla
spoločnú domácnosť opustiť v čase jeho pobytu v cudzine s otcom. Takto chcela dieťa uchrániť pred
zbytočnými emóciami súvisiacimi s rozchodom rodičov. Otec situáciu rodičovsky nezvládol, celú hystériu
okolo rozchodu spôsobil sám a zámerne do toho zatiahol aj maloletého. Otec z pomsty a vlastnej
neschopnosti zvládnuť situáciu je pripravený obetovať duševné zdravie ich spoločného dieťaťa. Súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy z ktorých je jasné, že dieťa túži byť s ňou. Svoje odvolanie
voči predmetnému uzneseniu zvažovala do poslednej chvíle a bola ochotná v záujme maloletého zotrvať



v režime striedavej starostlivosti s tým, že sa situácia  upokojí a otec si uvedomí záväznosť rozhodnutia.
Ukázalo sa však, že otec takto uvažovať nevie, preto je podľa jej názoru striedavá starostlivosť v tomto
prípade nerealizovateľná.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že jediné tvrdenie v ňom, s ktorým sa môže
stotožniť je konštatovanie, že striedavá starostlivosť vzhľadom na turbulentné vzťahy medzi nimi nie je
v súčasnosti v záujme maloletého. Na obsahu svojho odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie
zotrval.
6. Kolízny opatrovník síce súdu zaslal písomné vyjadrenie k odvolaniu otca, z tohto však nijako nevyplýva
jeho stanovisko k podstate veci, teda ako odporúča odvolaciemu súdu vo veci rozhodnúť.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 Zák. č. 161/15 Z.z. C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 378 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniami napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je potrebné zmeniť.

8.        Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa
príslušných ustanovení C.m.p. a C.s.p. zamietnuc návrhy obidvoch rodičov, bez návrhu, t.j. ex offo upravil
neodkladným opatrením až do právoplatného rozhodnutia v konaní o rozvod manželstva a o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode výchovné prostredie maloletého dieťaťa tak,
že ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

9.         Odvolací súd po preskúmaní prejednávanej veci sa stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie len o splnení podmienok pre dočasnú úpravu pomerov maloletého dieťa procesným
inštitútom neodkladného opatrenia, keďže v najlepšom záujme dieťaťa je mať v dôsledku
neusporiadaných vzťahov rodičov provizórne vyriešenú úpravu výkonu osobnej starostlivosti.
Nestotožnil sa však s právnym záverom súdu prvej inštancie o opodstatnenosti zverenia maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Takéto rozhodnutie odvolací súd považuje
za nesprávne z vecného i právneho hľadiska s poukazom na všetky v konaní zistené skutočnosti, keď
nepostačuje skonštatovanie obsiahnuté v rozhodnutí súdu prvej inštancie o vhodnosti podmienok pre
výchovu a starostlivosť o maloletého u obidvoch rodičov a o ich záujme o výkon osobnej starostlivosti
o maloletého.
10.    Vo všeobecnosti základom harmonického vývoja každého maloletého dieťaťa je stabilné rodinné
prostredie so zabezpečením rovnocennej rodičovskej starostlivosti obidvoch rodičov. Svoje práva a
povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu musia rodičia vykonávať tak, aby chránili jeho záujmy.

11.  V danom prípade matka svojim dobrovoľným odchodom zo spoločnej domácnosti znemožnila
dovtedajší výkon spoločnej rodičovskej starostlivosti o maloletého, ponechajúc ho v opatere otca.

12.       Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý je sociálne i emocionálne naviazaný na svoje bydlisko
a v tomto chce aj naďalej zostať. Vyňatie maloletého z jeho prirodzeného prostredia a jeho nútené
presídlenie, a to aj formou pravidelného striedania v domácnostiach obidvoch rodičov v rámci výkonu
striedavej osobnej starostlivosti, by pre maloletého nesporne znamenalo osobný diskomfort. Maloletý
má v mieste svojho bydliska vytvorené všetky podmienky pre priaznivý fyzický a psychický vývoj, v tomto
prostredí chce zotrvať, a pokiaľ má matka snahu svojim konaním tento status porušiť, koná v rozpore
s jeho záujmami.

13.   Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú a tomuto názoru musí byť venovaná aj náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a
rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prihliadne na názor maloletého, ktorý je schopný
vyjadriť ho samostatne (§ 38 ods. 1 C.m.p.).

14.      Maloletý  sa na pracovisku kolízneho opatrovníka dňa 11.01.2017 vyjadril tak, že chce aj naďalej
zostať u otca a chce byť zverený do jeho osobnej starostlivosti. Otca má veľmi rád, aktívne spolu trávia
voľný čas, otec mu pomáha pri príprave do školy, spoločne varia, veľmi rád sa s otcom rozpráva. S
matkou sa chce stretávať po ich dohode. K matke nemá dôveru, je na ňu nahnevaný. Veľmi ho ranilo,
keď sa o odsťahovaní matky zo spoločnej domácnosti dozvedel na dovolenke v zahraničí z jej sms



správy. O nezhodách medzi rodičmi nevedel, nečakal, že sa jeho rodičia niekedy rozídu. Matka ho klame
o svojom priateľovi, ktorý je otcom jeho spolužiačky, a z ktorého má on obavy. Je mu nepríjemné, že sa
v triede o tom spolužiaci rozprávajú. V mieste bydliska matky nechce prespávať z obavy zo stretnutia
s jej priateľom.

15.  Súd má za to, že maloletý je vo svojom veku schopný jasne zadefinovať svoj názor. Jeho vôľa
nezmeniť doterajšie domáce prostredie je jednoznačná, preto by bolo v rozpore s jeho záujmami nútiť
ho začleniť sa do novej a pre neho neznámej domácnosti matky, keď sa navyše obáva prítomnosti
jej terajšieho partnera. Matka sa v súčasnosti zdržiava aj v rodinnom dome v Z. spoločne so svojim
partnerom, ktorý je otcom spolužiačky maloletého. Maloletý túto situáciu vníma negatívne a má stres z
návštevy školy v dôsledku konfrontácií s vyjadreniami dcéry matkinho partnera.

16.     Za súčasnej situácie je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné stabilizovať výchovné
prostredie maloletého v jeho doterajšom bydlisku zverením do osobnej starostlivosti otca, kde má
vytvorené aj širšie sociálne väzby. Z vyjadrenia maloletého je zrejmá jeho emocionálna závislosť na
otcovi najmä v dôsledku pre neho nepochopiteľného a nečakaného rozhodnutia matky opustiť spoločnú
domácnosť. Maloletý matke nedôveruje, je z jej konania sklamaný a zásadným problémom pre neho
je spolužitie matky s jej novým partnerom, ktorého dcéra je spolužiačka maloletého, čo sa odzrkadľuje
aj v školskom prostredí.

17.        Ako vyplýva z obsahu vyjadrenia kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca zo dňa 20.1.2016,
rozhodnutie súdu prvej inštancie sa nevykonáva, maloletý je v starostlivosti otca a matka sa s
maloletým stretáva podľa ich dohody. Matka pri osobnom  pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedla,
že maloletého nechce nasilu nútiť do výkonu striedavej osobnej starostlivosti, jeho prianie akceptuje, aj
keď s ním nesúhlasí a nemá za to, že je to pre maloletého najlepšie.

18.     Skutočný stav veci tak, ako bol v tomto konaní zistený, vylučuje zverenie maloletého nielen do
matkinej osobnej starostlivosti, ale tiež do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Sledujúc
najlepší záujem maloletého dieťaťa na jeho ďalšom zdravom psychosociálnom a telesnom vývoji a
rešpektujúc jeho názor vyjadrený k predmetnej veci, dospel odvolací súd  k jednoznačnému záveru, že
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti je
dôvodný. Zároveň je však potrebné poukázať na nevykonateľnosť, a tým aj nesprávnosť navrhovaného
výroku neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáha uloženia povinnosti matke odovzdať mu
maloletého do jeho osobnej starostlivosti, pretože maloletý sa v jeho opatere už nachádza.

19.      Odvolací súd považuje za opodstatnené upraviť aj styk matky s maloletým s cieľom predísť
konfrontačným situáciám medzi rodičmi v prípade jeho ponechania na ich dohodu, ktoré by v konečnom
dôsledku mali negatívny dopad na psychiku maloletého.  Úprava styku tak, ako  je zadefinovaná v
odvolaní otca zo dňa 10.1.2017, je svojim rozsahom primeraná veku maloletého a jeho aktuálnym
pomerom. Zároveň je dostatočná aj z hľadiska reparácie narušeného vzťahu medzi matkou a maloletým.
Maloletý má byť oboznámený s tým, kedy a po akú dobu sa bude jeho styk s matkou pravidelne
uskutočňovať. Pokiaľ by realizácia styku závisela len od dohody rodičov, absentoval by v tomto smere
stav právnej istoty nielen pre nich, ale tiež pre maloletého.

20.     Je potrebné mať na zreteli, že takáto úprava výchovného prostredia maloletého a jeho styku s
matkou je len dočasná, a to do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci
samej. V prípade aktuálnej zmeny pomerov, pokiaľ ešte nebude možné vo veci meritórne rozhodnúť,
nie je vylúčené ani iné rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
alebo o úprave styku formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia, či už z úradnej povinnosti
alebo na návrh niektorého z účastníkov konania.

21.      V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami odvolací súd podľa § 388 C.s.p. uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že vyhovel návrhu otca a vo zvyšku výrok rozhodnutia o zamietnutí návrhu
matky podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "38P/317/2016", "guid": "7aaee13a-e3b3-447b-92ae-8a0ff04e0ffc:75a7d9f4-a6d4-4c4d-a1bb-54e66b6fc1eb", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}