Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/10/2015 z 19. 11. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. novembra 2015, sp. zn. 24S/10/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6015200031.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/10/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6015200031.1 | 2015-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9ce453d-ce84-451c-9401-f069a29f4aaa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6015200031.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200031
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200031.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu DREVO DM. s.r.o., IČO:
36389625, Š. Moyzesa 299/3, 985 21 Halič, zastúpeného advokátom Mgr. Alanom Zvarom, SNP 1/A,
990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/515557/2014 zo dňa 24. novembra 2014
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 1100304/1/515557/2014 zo dňa 24. novembra 2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/3000969/2014/Mllv zo dňa 23.6.2014,
ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 12 153,13 Eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie január 2010.

Žalobcovi vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty tak, ako uviedol vo svojom daňovom
priznaní.

Podľa žalobcu správca dane zisťovanie skutkového stavu nevykonal dostatočne a spôsobom, ktorý by
bol relevantný pre správne posúdenie veci. Tým ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca namietal,
že nemohol byť prítomný pri všetkých úkonoch dokazovania a správca dane nepostupoval podľa §
3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok). Jednotlivé dôkazy vyhodnotil
neobjektívne a jeho závery nemajú oporu v zákone. Podľa žalobcu dôkazy boli vyhodnotené svojvoľne,
jednostranne a v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že nebolo jeho úlohou preverovať si všetkých
svojich obchodných partnerov a zisťovať, či dodávateľ má sklony k podvodom a či je seriózny. Ak bola
dodávka uskutočnená tak, že platiteľ dane nevedel a ani nemohol vedieť, že dotknuté plnenia boli
súčasťou podvodu pre nezákonný dôvod na strane predajcu, nemožno uprieť právo platiteľa DPH na
odpočet tej dane, ktorú skutočne zaplatil. Nemožno predávajúcemu zamietnuť oslobodenie od dane len
z toho dôvodu, že platca dane v inom členskom štáte nedodržal daňové predpisy platné pre dané územie
a neurobil daňové priznanie a pod..

Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa s dôkazmi a návrhmi žalobcu uvedenými vo vyjadrení
k protokolu dostatočným spôsobom nevysporiadal a dôkazy nevykonal, alebo ich nerešpektoval.
Správca dane nehodnotil faktúry s inými ďalšími dôkazmi, ktoré správnosť fakturácie potvrdzujú.
Odmietol tvrdenie, že by v rámci daňovej kontroly nepredložil ďalšie relevantné podporné dôkazy,



ktoré podporne preukazujú, že drevná hmota bola dodaná od daňového subjektu LIGET, s.r.o.. Podľa
žalobcu mal správca dane uviesť, aké dôkazy vyžaduje. Žalobca nesúhlasil s tým, že faktúry, dodacie
listy a záznamy o prevádzke vozidla sú nedostatočné na preukázanie uskutočnenia deklarovaného
obchodu, nákupu tovaru od spoločnosti LIGET, s.r.o.. Podľa žaloby žalobca považuje za paradoxnú
argumentáciu pri vyhodnocovaní dokladov z prevádzky motorového vozidla. Nedostatky pri vyplňovaní
záznamov o prevádzke motorového vozidla majú spochybniť intrakomunitárne nadobudnutie tovaru
a tiež odcudzenie kotúčov. Takisto neexistencia mýtneho systému na trase bola vyhodnotená v
neprospech daňového subjektu.

Žalobca tiež namietal, že v rámci dokazovania neboli objektívne zahrnuté dôkazy a vyhodnotenie, ktoré
boli získané v trestnom konaní. Žalobcovi bolo upreté právo klásť otázky svedkom a znalcom, vyjadrovať
sa k priebehu daňovej kontroly a zisteným skutočnostiam, byť prítomný pri rokovaní so zamestnancami
daňového subjektu a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, „ktoré žalobcovi daňový subjekt sám
nemôže predložiť“.

Žalobca namietal, že správca dane vychádzal len z takého základu, že boli pochybnosti o možnostiach
a schopnostiach dodávateľskej firmy dodať drevnú hmotu. Žalobca však preukázal objektívne aj
fakticky, že drevnú hmotu vozili buď samotní dodávatelia, alebo sporadicky aj žalobca svojim motorovým
vozidlom. Transakcie riadne zachytil v účtovníctve a pokiaľ by bol osobne konfrontovaný s odberateľmi
alebo s kontaktnými osobami z Maďarska, kde v prevažnej miere drevnú hmotu vyvážal, bol by schopný
túto skutočnosť objektívne preukázať. Existenciu týchto obchodných transakcií preukazuje čiastočne
aj existencia vnútroštátnych obchodov s inými obchodnými spoločnosťami, kde tiež prebehla daňová
kontrola a kde odberatelia jednoznačne potvrdili, že od žalobcu nakupovali drevnú hmotu, zaúčtovali
DPH na vstupe a žalobca takto poukázanú DPH na výstupe, poukázal do štátneho rozpočtu. Žalobca
ďalej uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach, ktoré uviedol k ústnemu pojednávaniu 21.3. 2014
a k protokolu z daňovej kontroly z 11.4.2014 ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Podľa žaloby daňový subjekt preukazuje existenciu obchodného plnenia faktúrou, v ktorej je opis druhu
a ceny služieb a tovarov a tým je vlastne „preukázané dôkazné bremeno“. Preukazovanie opaku je
dôkazným bremenom na strane správcu dane. Je potrebné odlišovať dôkazy, ktoré daňový subjekt
štandardne uchováva od dôkazov, ktoré vyžaduje správca dane. Poukázal tiež na to, že kontrola za celý
rok 2010 bola vykonaná, resp. jej výsledky spísané v jednom protokole. Za každý mesiac bolo vydané
samostatné rozhodnutie, pričom všetky okrem napadnutého boli zrušené.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Uviedol, že trvá na napadnutom
rozhodnutí ako aj na dôvodoch, na základe ktorých bolo vydané, pričom v žalobe neboli uplatnené žiadne
iné dôvody ako tie, ktoré boli uplatnené v odvolaní. Žalovaný k námietke, že žalovaný nepostupoval
v súlade s § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku uviedol, že tieto námietky neboli konkrétne a nie je
zrejmé, pri ktorých úkonoch dokazovania nemohol byť žalobca prítomný. Žalovaný, resp. správca dane
nepožadoval od žalobcu, aby preveroval svojich obchodných partnerov, ale ho vyzval, aby predložil
ďalšie doklady, pokiaľ takými disponuje, ktorými by vedel preukázať dodanie tovaru spoločnosťou LIGET
s.r.o..

Žalovaný k námietkam týkajúcim sa dokazovania správcu dane uviedol, že tieto sú uplatnené len vo
všeobecnej rovine, a preto nie je možné k nim zaujať stanovisko. Žalobca do zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 7.11.2012 na otázky správcu dane odpovedal, že si nepamätá podrobnosti, ale
sa vyjadrí k otázkam, ako sa nakontaktoval na spoločnosť LIGET s.r.o., s kým jednal, kto vyhotovil
objednávku, ako bola uskutočnená preprava tovaru, ako prebehli platby a pod.. Vyjadrenie a námietky
žalobcu súvisiace s touto spoločnosťou boli iba vo všeobecnej rovine. K námietke, že faktúra je dôkazom
o uskutočnení zdaniteľného plnenia žalovaný uviedol, že faktúra nie je dôkazom o týchto plneniach,
ale tvrdením o týchto udalostiach. Predložením faktúry je splnením formálnej stránky na uplatnenie
odpočítania dane. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti
preukazuje platiteľ. Skutočnosť, že má žalobca evidované faktúry od spoločnosti LIGET s.r.o. nie je
dôkazom o tom, že táto spoločnosť deklarované dodanie tovaru uskutočnila.

K námietke, že správca dane skonštatoval, že dodanie tovaru spoločnosťou LIGET s.r.o. sa
nepreukázalo len z dôvodu, že táto spoločnosť bola nekontaktná, žalovaný uviedol, že v rámci daňovej
kontroly sa preverovalo uskutočnenie obchodov u obidvoch obchodných partnerov. U žalobcovho



dodávateľa LIGET s.r.o. sa mu práve pre nekontaktnosť tejto spoločnosti, toto preveriť nepodarilo.
Správca dane z vyšetrovacieho spisu zistil, že bývalý konateľ pán G. Q. popísal svoju účasť v
dodávateľskej spoločnosti LIGET s.r.o. tak, že nikdy nepodnikal a konateľom sa stal tak, že len podpísal
nejaké papiere, ktoré mu mali zabezpečiť prácu. Následný konateľ U. I. takisto vyhlásil, že nepodnikal na
území Slovenskej republiky ani na území Maďarskej republiky a o spoločnosti LIGET s.r.o. nikdy nepočul
a nevedel o tom, že bol jej konateľom. Z takýchto zistení správca dane uzavrel spoločnosť LIGET s.r.o.
v kontrolovanom daňovom období nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.

Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že nakúpenú drevnú hmotu dodával spoločnosti SITTIM-FAHASZ Kft.
uviedol, že zo svedeckej výpovede konateľa odberateľskej spoločnosti vyplynulo, že žiadnu činnosť
nevykonával a v mene spoločnosti nikdy nejednal a neprijal ani nevystavil žiadne faktúry. Nesplnomocnil
žiadnu osobu, aby konala v mene tejto spoločnosti. Žalobca pritom do zápisnice spísanej správcom
dane uviedol, že predmetný konateľ ho oslovil prostredníctvom svojho tlmočníka v areáli Štátneho
majetku Lučenec. Tovar, ktorý bol objednávaný ústne, nikdy nebol uložený u odberateľa a platby
prebiehali vždy v hotovosti, pričom tieto preberal od tlmočníkov, o ktorých nevedel, či boli zamestnancami
odberateľa. Takýmto vyjadrením ani predloženými dôkazmi by nepreukázal dodávku tovaru tejto
spoločnosti. Žalobca nepreukázal, že LIGET s.r.o. dodala žalobcovi tovar, pri ktorom dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť. K žalobným námietkam o tom, že sa nemohol vyjadriť k dôkazom uviedol,
že tieto námietky neboli dostatočne konkrétne. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nevykonával
výsluch svedkov, ale svedecké výpovede konateľov spoločnosti LIGET s.r.o. mu boli poskytnuté z
vyšetrovacieho spisu vedeného OR PZ vo Zvolene. Čo sa týka výpovede konateľa spoločnosti SITTIM-
FAHÁZ Kft. výsluch tejto osoby vykonala Maďarská daňová správa. Žalovaný k námietke nesprávneho
vyčíslenia nadmerných odpočtov uviedol, že táto nebola konkrétna, a preto sa nie je možné k nej vyjadriť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konania a
rozhodnutia, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.)
a po prejednaní vecí bez nariadenia pojednávania (§250f ods. 1,2 O. s.p.) dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december roku 2010 na základe poverenia na výkon
daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9601401/5/1470457/2014/Gaa zo dňa
11. 4. 2014. Žalobca vo svojom vyjadrení k daňovému protokolu nesúhlasil so závermi správcu dane.
Zotrval na tom, že skutočné dodanie tovaru doložil v zákone predpísaným spôsobom a požiadavky
vznesené v priebehu daňovej kontroly išli nad rámec zákona. Namietal, že nezodpovedá za skutočnosť,
že jeho dodávatelia si neplnili svoje povinnosti a sú nekontaktní. Nejde o dôkaz o tom, že v predmetnom
prípade neboli splnené podmienky na čerpanie nadmerného odpočtu. Podľa žalobcu jednotlivé tvrdenia
terajších štatutárnych zástupcov ako aj pôvodných, tak ako sú obsiahnuté v záznamoch správcu dane,
treba hodnotiť ako málo vierohodné, lebo sú motivované tým, že ak budú spochybňovať existenciu
dodávky, potom nebudú postihnutí dodatočným daňovým výrubom, trestnoprávnym postihom a pod..
Namietol takisto, že tovar bol vyvezený do Maďarska a ani jeden z dôvodov uvádzaných správcom
dane, nevylučuje túto skutočnosť.

Správca dane rozhodnutím č. 9601401/5/3000969/2014/Mllv zo dňa 23.6.2014 určil žalobcovi ako
platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 12 153,13 Eur. Znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie január 2010 zo sumy 12 285,65 Eur na sumu 132,52 Eur. Zároveň rozhodol o tom, že rozdiel
v sume 12 153,13 Eur je splatný do 15-tich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval nákup
tovaru od dodávateľa drevnej hmoty spoločnosti LIGET s.r.o. faktúrami, ktoré špecifikoval s výškou DPH
12 153,13 Eur. Okrem faktúr nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval dodanie tovaru. V čase
uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol konateľom dodávateľa Zoltán Miko, maďarský štátny príslušník.
Konateľ žalobcu do zápisnice zo 7.11.2012 uviedol, že podrobnosti obchodov si nepamätá a vyjadrí sa
písomne. V písomnom vyjadrení uviedol, že obchody dohodoval s konateľom G. Q. prostredníctvom ním
zvoleného tlmočníka, pričom objednávky boli ústne a aj ich potvrdenie bolo ústne. Nepamätal si, kto
vykonával prepravu. Vykládky tovaru vykonal osobne, nakládky nevedel označiť, resp. uviedol, že vie ich
označiť len vtedy, keď prepravu vykonával sám. Úhrady boli vykonávané v hotovosti. Na faktúrach bolo
uvedené, že bol tovar dodaný včetne dopravy do Lučenca. Podľa skladovej evidencie žalobcu bol tovaru



nakúpený od spoločnosti LIGET s.r.o. evidovaný ako predaný pre maďarského odberateľa SITTIM-
FAHÁZ Kft.. Správca dane zo spisu daňového subjektu LIGET s.r.o. zistil, že to je nekontaktný subjekt.
Nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu za účelom získania výpovede bývalého konateľa spoločnosti
pána G. Q. a súčasného konateľa spoločnosti Attilu I., ktorý bol získaný od OR PZ vo Zvolen a v ňom
obsiahnutej výpovede pána G. Q. vyplynulo, že nepodnikal ale len podpísal nejaké papiere a nemá o
spoločnosti LIGET s.r.o. žiadnu vedomosť. Nepozná nikoho, komu predal podiel pána U. I. a z jeho
výpovede vyplýva takisto, že nepodnikal a ani nemal vedomosť, že je konateľom spoločnosti LIGET
s.r.o.. Správca dane uzavrel, že na potvrdenie deklarovaného nákupu mu boli predložené len faktúry
a dodacie listy. Ani konateľ žalobcu na ústnych pojednávaniach neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by
dodanie tovaru preukázala. U dodávateľa sa to nepotvrdilo. Konštatoval tiež, že faktúra je len splnením
formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, avšak musí byť odrazom reálneho plnenia. Technicky
je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne
poskytnuté bolo, alebo či bolo plnené tým dodávateľom, ktorý je na doklade uvedený.

Správca dane svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že žalobca vystavil odberateľské faktúry pre
maďarského platiteľa dane spoločnosť SITTIM-FAHÁZ Kft., ktoré špecifikoval. Preto správca dane
preveril reálnosť fakturácie tovaru a oprávnenosť uplatnenia oslobodenia dane v zmysle § 43 ods. 1,5
zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane konštatoval, že konateľ žalobcu do zápisnice uviedol,
že za odberateľskú spoločnosť jednal pán H. I., bol konateľom spoločnosti a mal tlmočníkov. Objednávka
bola vždy dojednaná ústne a boli u žalobcu aj 2x denne, pričom povedali, kde má byť kamión s drevom
vyložený. Väčšinou čakali v Šalgotariáne alebo na inom mieste na parkovisku a ďalej sprevádzali kamión
s drevom k miestu vykládky v Maďarsku. Tovar bol odvezený osobne žalobcom na kamióne, ktorý
mal v prenájme. Niekedy sa drevo prekladalo priamo na parkovisku pomocou hydraulickej ruky, ktorú
zabezpečil odberateľ. U konečného odberateľa v Maďarsku tovar nikdy nevykladal. Platby prebiehali
v hotovosti buď u žalobcu alebo po vyložení tovaru. Peniaze odovzdával tlmočníkovi. Správca dane
preveroval dodávky u maďarskej spoločnosti prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, z ktorej
bolo zistené, že odberateľ nemal žiadne priestory v roku 2010 registrované a nevykonával ekonomickú
aktivitu na adrese svojho sídla. Konateľ spoločnosti poprel, že by mal informácie o takejto ekonomickej
aktivite a tvrdil, že nevystavil a ani neprijal žiadne faktúry. Uviedol, že prijal 20 000.-HUF za to, že sa
stal konateľom a podpísal doklady u právnika, pričom nedostal žiadnu kópiu. Spoločnosť nevykonávala
aktivitu od roku 2009, bola v likvidácii od 27.10.2010. Správca dane preveroval aj deklarovanú prepravu
do Maďarsku, pričom podľa dokladov mal vykonávať prepravca W. Z. TRANSSILV, Halič. Boli predložené
faktúry, ktorých súčasťou bola objednávka, kde bolo miesto vykládky určené všeobecne, ďalej neúplne
vyplnené záznamy zahraničnej dopravy. Tachografy neboli predložené, pretože tento daňový subjekt
tvrdil, že už ich nemá k dispozícii. Knihu jázd neuviedol a vyúčtovanie podľa jeho vyjadrenia bolo
vykonávané podľa stavu tachometra na základe pravidelných kontrol. Konkrétne miesto vykládky malo
byť vodičovi oznámené pri nakládke tovaru. Správca dane z toho uzavrel, že nebolo preukázané, že
došlo k vývozu tovaru subjektu do zahraničia do Maďarska a že došlo k prechodu práva nakladať s
tovarom ako vlastníkom na spoločnosť SITTIM-FAHÁZ Kft.. Táto spoločnosť nevykonávala ekonomickú
aktivitu a jej konateľ nepotvrdil tvrdenia konateľa žalobcu. Podľa zistení správcu dane sa nepreukázalo,
že deklarované dodanie tovaru pre žalobcu bolo od dodávateľskej spoločnosti LIGET s.r.o.. Nebolo
preukázané ani to, že tovar bol následne prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú
pre daň v inom členskom štáte. Správca dane poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora ES
C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink Strobel, ktoré možno aplikovať na daný prípad s
tým, že záverom prijatým Európskym súdnom dvorom je fakt, že právo na odpočet dane možno uplatniť
len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH,
resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná
z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne
fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystaviteľ
príslušnej faktúry konal v dobrej viere. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že odpočet dane je pevne viazaný
na skutočné plnenie - dodanie tovaru alebo služby. Správca dane tiež uviedol, že na tento prípad možno
aplikovať aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. februára 2006 vo veci C-255/02 „Halifax plc.“, ktorý
odcitoval ako aj na základe tejto judikatúry konštatoval, že žalobcovým cieľom bolo získanie daňovej
výhody a to nárokovanie si nadmerného odpočtu, pričom nešlo o vykonávanie bežných obchodných
transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania. Ďalšiu časť odôvodnenia prvostupňový správny
orgán venoval svojmu stanovisku k vyjadreniu žalobcu k protokolu.



Prvostupňový správny orgán uzavrel, že žalobca predložil faktúry a účtovné evidencie, ktorými daňový
subjekt preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Faktúra je doklad, ktorým platiteľ uplatňuje
svoje právo uplatniť na odpočítanie dane (ale nie na základe ktorého). Pre správnosť uplatnenia
odpočítania dane je nevyhnutné zo strany správcu dane vykonať preverenie plnenia. Z vykonania
preverovania obstarania tovaru sa nepreukázalo dodanie tovaru konkrétnym dodávateľom a to v
zdaňovacom období január a február 2010 od spoločnosti LIGET s.r.o., a preto nárok na odpočet dane z
fakturovaného tovaru nemohol byť uznaný. Skutočné dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého
vznikla daňová povinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť, čo sa
v tomto prípade nepreukázalo. Poukázal pritom aj na rozhodnutie NS SR č. 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012.
Nadobudnutie tovarov ani polotovarov konkrétneho dodávateľa, ktorý vystavil dodávateľskú faktúru,
nebolo potvrdené. Tovar bol predávaný v nezmenenom množstve a podobe (daňový subjekt nemal
v kontrolovanom období okrem dvoch zamestnankýň žiadnych zamestnancov, ktorí by spracovávali
drevo). Podobne je deklarovaný predaj tovaru konkrétnemu maďarskému odberateľovi a jeho následná
preprava pre konkrétneho odberateľa nebola potvrdená. Nadobúdatelia nepriznali nadobudnutie tovaru.
Podklady k preprave neboli preukázané. Žalobca predložil záznamy o prevádzke vozidla, kde je uvedený
len šofér, použité vozidlo, trasa vozidla. Čas realizácie dopravy nie je uvedený. Kotúče preukazujúce
prepravu neboli predložené. Za účelom úplného zistenia skutkového stavu správca dane preveroval celý
obchodný reťazec. Preverovanie reťazca nasvedčuje, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý
má znaky karuselového obchodu, keď prvý dodávateľ je nekontaktný, ďalší vykazuje vysoké vstupy
a výstupy s následnou nízkou daňovou povinnosťou a následne dochádza k dodaniu tovaru do iného
členského štátu, ktorý je oslobodený od DPH a tým k čerpaniu nadmerného odpočtu.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že po preskúmaní uvádzaných skutočností zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu. Ďalej opísal priebeh, zistenia a závery správcu tak, ako sú uvedené v prvostupňovom
rozhodnutí. Následne sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. K námietkam
žalobcu uviedol, že správca dane preveroval, či predložené faktúry majú materiálny podklad. Správca
dane zistil, že dodávateľská spoločnosť LIGET s.r.o. na adrese sídla nesídli a o tom, že tam niekedy
sídlila nemali vedomosť žiadne spoločnosti sídliace na tej istej adrese. Ide o nekontaktný subjekt,
nespolupracujúci so správcom dane a voči tomuto subjektu bolo vedené konanie na OR PZ vo Zvolene.
Nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu spoločnosti LIGET s.r.o. správca dane získal výpovede bývalého
konateľa spoločnosti pána G. Q. a súčasného konateľa pána U. I.. Z výpovede pána G. Q. (maďarský
štátny príslušník) vyplynulo, že nikdy nepodnikal a konateľom sa stal tak, že podpísal len nejaké papiere,
ktoré mu mali zabezpečiť prácu. O spoločnosti LIGET s.r.o. nemal žiadnu vedomosť a pána U. I.,
ktorému mal predať obchodný podiel nepozná. Z výpovede súčasného konateľa spoločnosti LIGET s.r.o.
pána U. I. vyplynulo, že nikdy nepodnikal na území Slovenskej republiky a ani Maďarskej republiky. O
spoločnosti LIGET s.r.o. nikdy nepočul a nevedel ani o tom, že by bol jej konateľom. Z týchto zistení
vyplynulo, že LIGET s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období nevykonávala ekonomickú činnosť, a
teda ani dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt nebolo preukázané. Správca dane preveroval
aj dodávateľské faktúry žalobcu, podľa ktorých mal tovar nadobudnutý od spoločnosti LIGET s.r.o.
predať maďarskému odberateľovi. Prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zistil,
že odberateľská spoločnosť na adrese sídla nevykonávala žiadne ekonomické aktivity ani tam nemala
žiadne podnikateľské priestory, ale mal tam trvalý pobyt konateľ spoločnosti pán H. I., ktorý uviedol,
že o ekonomickej činnosti tejto spoločnosti nevie a ani sa jej nezúčastňoval a ani v jej mene nikdy
nekonal a ani nevystavil žiadne faktúry a ani ich neprijal. Potvrdil, že ekonomickú činnosť táto spoločnosť
od roku 2009 nevykonávala, ďalej že od 27.10.2010 bola v likvidácii, 7.12.2012 jej bola zrušená
registrácia. Týmto preverovaním správcu dane nebolo preukázané intrakomunitárne nadobudnutie
tovaru od žalobcu. Správca dane tiež preveril prepravu do Maďarsku u prepravcu W. Z. TRANSSILV,
Halič, ktorý prepravu tovaru preukazoval faktúrami, ktorých súčasťou bola aj objednávka a neúplne
vyplnené záznamy o výkone zahraničnej dopravy, keď miesto vykládky bolo určené len všeobecne. Tento
prepravca uviedol, že neviedol knihy jázd a tachografy nemôže predložiť, pretože ich k dispozícii nemá.
Preprava sa nepodarila preukázať ani zo zostáv poskytnutých SKY TOLL, pretože na uvedenom úseku
sa nenachádza žiadna mýtna brána.

Žalovaný ďalej v odôvodnení poukázal na § 3 ods.1 a 2, § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, podľa
ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. K námietke, že bola kontrola uskutočnená zo
značným odstupom, uviedol, že táto nebola dôvodná, pretože v zmysle Daňového poriadku je možné



daňovú kontrolu vykonať a následne vyrubiť daň do uplynutia 5-tich rokov od konca roka, v ktorom
vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Daňový subjekt je preto povinný v danej lehote preukazovať
pravdivosť, úplnosť a správnosť uvedených v danom daňovom priznaní predložením dôkazov bez
vplyvu lehoty, ktorá od podania daňového priznania do preverovania zo strany správcu dane uplynula.
Žalovaný uzavrel, že konanie vedené správcom dane bolo v súlade s ustanoveniami a zásadami
daňového konania a neviedlo k odstráneniu ani vyvráteniu pochybností o uskutočnení deklarovaných
zdaniteľných obchodoch spoločnosťou LIGET s.r.o., správca dane dospel k správnemu záveru, keď
neuznal daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie január 2010 odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr od dodávateľa LIGET s.r.o. vo výške 12 153,13 Eur z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2, písm. a)
v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný zo spisového
materiálu zistil, správca dane postupoval v súlade so zákonom a vykonal nielen formálnu kontrolu
predložených dokladov ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, pričom prihliadol na všetko, čo
v danom konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším
zistením skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa §
49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (1) Pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (zákon č. 99/1963Zb) nepredstavuje pokračovanie správneho konania pred správnym
orgánom. Súdny prieskum zákonnosti správnych rozhodnutí je obmedzený rozsahom a dôvodmi
nezákonnosti, ktoré uplatní žalobca vo včas podanej žalobe. Súd nie je oprávnený nezákonnosť
v preskúmavanom konaní a rozhodnutí vyhľadávať za žalobcu. Ani všeobecne uplatnené dôvody



nezákonnosti za žalobcu konkretizovať podľa okolností preskúmavanej veci vyplývajúcich zo správneho
spisu a ani tieto dôvody za žalobcu dopĺňať. Žalobca v preskúmavanej veci v žalobe časť dôvodov
nezákonnosti uplatnil len všeobecne, keď tvrdil, že žalovaný, resp. správca dane ktorému zákon ukladá,
aby nehodnotil dôkazy svojvoľne, jednostranne, v neprospech daňového subjektu ako sa to stalo v
tomto daňovom konaní, v ktorom neboli zachované práva daňového subjektu a ani jednotlivé dôkazy
neboli zadovážené, hodnotené objektívne v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca tak urobil bez toho, aby
namietané pochybenia konkretizoval, napr. ktorý konkrétny dôkaz bol nesprávne vyhodnotený, v čom sa
správca dane dopustil chyby pri jeho hodnotení, resp. akým konaním či opomenutím konania konkrétne
porušil, ktoré ustanovenie alebo zásadu daňového poriadku, alebo zásadu, na ktorej je tento daňový
poriadok postavený. Treba súhlasiť so žalobcom, že odberateľ nemá zákonom stanovenú povinnosť
preverovať obchodných partnerov. Žalovaný svoje rozhodnutie ale nezaložil na tom, že by žalobcovi
takúto povinnosť prisúdil a zároveň dospel k tomu, že žalobca takúto povinnosť porušil. Žalovaný naopak
správne argumentoval aplikáciou daňového poriadku pri riešení otázky dôkazného bremena daňovníka
a to, že je povinnosťou žalobcu ako daňovníka preukázať, že boli splnené podmienky, za ktorých zákon
daňovníka oprávňuje vykonať odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca v žalobe neuviedol, ktorý dôkaz
nebol vyhodnotený v súlade s jeho obsahom a v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v čom je úvaha
žalovaného, resp. správcu dane pri ich hodnotení nesprávna. Samotný nesúhlas so závermi žalovaného
nemá žiadny právny význam. Hodnotenie dokladov o vykonaní prepravy do Maďarska, ktoré správcovi
dane predložil žalobca a ktoré boli zistené u prepravcu, t.j. záznamov o prevádzke vozidla, ako dokladov,
ktoré nedokazujú, že bola vozidlom vykonaná preprava tovaru uvedeného na faktúre, je hodnotením,
ktoré je v súlade s obsahom takejto listiny. Nemožno považovať konštatovanie žalovaného, že dôkazom
o vykonaní cesty, ktorým je u nákladného motorového vozidla povinný tachografický záznam, žalobca
nedisponuje, za také, ktoré by nebolo v súlade s vykonaným zisťovaním.

Takisto treba súhlasiť so žalobcom, že dodávateľ, ktorý dodal tovar do iného členského štátu má právo na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a nemožno mu toto právo uprieť len z toho dôvodu, že odberateľ
nesplnil svoje povinnosti a z dodaného tovaru nepriznal daň z pridanej hodnoty v predmetnom členskom
štáte. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak ani neurobil. Žalobcovi nebolo priznané oslobodenie
od dane z pridanej hodnoty nie preto, že jeho obchodní partneri v Maďarsku daň nepriznali, ale preto,
že nedisponoval dôkazmi, ktoré by jednoznačne preukázali, že tovar uvedený na faktúrach vyviezol
do iného členského štátu. Mýli sa žalobca v tom, keď tvrdí, že správca dane mal žalobcovi uviesť,
aké dôkazy vyžaduje na preukázanie ním tvrdených skutočností. Takúto povinnosť daňový poriadok
správcovi dane neukladá. Naopak, je na daňovníkovi v zmysle daňového poriadku, aby ním tvrdené
skutočnosti správcovi dane preukázal tak, ako to vyplýva z citovaného § 24 daňového poriadku.

Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s tým, že nepredložil relevantný dôkaz na tvrdené skutočnosti,
nemá žiadny právny význam. Žalobca namietal, že mu boli upreté práva v zmysle § 45 daňového
poriadku len všeobecne. Bez toho, aby uviedol, vykonania ktorého konkrétneho dôkazného prostriedku
nemohol byť účastný. Žalobca namietal, že žalovaný vyhodnotil jednostranne vyjadrenie žalobcu z
protokolu z daňovej kontroly a nehodnotil faktúry so všetkými ďalšími dôkazmi, ktoré správnosť fakturácie
potvrdzujú. Ďalej, že v neprospech žalobcu bolo vyhodnotené zistenie správcu dane, že spoločnosť
LIGET s.r.o. nebola v čase daňovej kontroly kontaktná. Podľa žalobcu je zrejmé, že pokiaľ obchodná
spoločnosť LIGET s.r.o. vo výkazníctve, o čom však on nevie sa presvedčiť, nemala zaznamenané
dodávky tovaru, urobila tak možno aj zo špekulatívnych dôvodov, aby sa zbavila svojej daňovej
povinnosti. Za túto skutočnosť však žalobca nemôže zodpovedať. Žiadal zvážiť, že bolo konštatované
nesprávne vyúčtovanie nadmerných odpočtov len zo základu, že boli pochybnosti o možnostiach
schopnosti dodávateľskej firmy LIGET s.r.o. dodať drevnú hmotu. Táto skutočnosť bola však žalobcom
objektívne preukázaná. Tieto námietky nemohli obstáť, pretože žalovaný napadnuté rozhodnutie založil
na tom, že žalobca okrem faktúry, ktorá pokiaľ nie je založená na reálnom plnení, nie je dôkazom o
tom, že dodávka tovarov uvedená na faktúre bola aj uskutočnená tým subjektom, ktorý túto faktúru
vystavil, nevedel predložiť žiadny iný dôkaz, pričom u dodávateľa sa táto skutočnosť preverovaním
správcu dane nepodarila potvrdiť. Nestačí len tvrdiť, že dodávka bola uskutočnená, je potrebné o tom
predložiť také dôkazy, ktoré jednoznačne preukážu, že tá skutočnosť nastala. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia podrobne popísal zistenia správcu dane z vykonanej daňovej kontroly ako
aj dôkazné prostriedky, z ktorých boli jednotlivé skutočnosti zistené aj skutočnosti, na základe ktorých
dospel správca dane k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu dodávateľ LIGET s.r.o. v zdaňovacom
období január 2010 dodal fakturovanú drevnú hmotu, a preto neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty
z týchto faktúr. Takisto popísal skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,



že vyviezol tovar do Maďarska pre maďarského odberateľa uvedeného faktúre. Presne a zrozumiteľne
uviedol, prečo doklady predkladané žalobcom počas daňovej kontroly nepostačujú na záver, že boli
splnené podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa LIGET s.r.o. a
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z faktúr pre maďarského odberateľa. Najjednoduchšia dôkazná
situácia pre daňovníka, ktorý uplatňuje odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. oslobodenie od dane
z pridanej hodnoty pri vyvezení tovaru do iného členského štátu je vtedy, ak dodávateľ či odberateľ v
inom členskom štáte z deklarovaných dodávok priznajú a splnia daňovú povinnosť. Takéto konštatovanie
však neznamená, že je úlohou daňovníka preverovať svojich obchodných partnerov. Žalovaný ani od
žalobcu nič také nežiadal. Vzhľadom na zneužiteľnosť práva na odpočet dane z pridanej hodnoty a tiež
na to, že žiadny daňovník nemôže ovplyvniť správanie svojich obchodných partnerov, t.j. či si títo splnia
alebo nesplnia povinnosti voči štátu, ale najmä vzhľadom na zákonnú povinnosť daňovníka preukázať
všetky skutočnosti zakladajúce právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, je úlohou každého daňovníka
zadovážiť dostatok dôkazov o tom, že prijal plnenie uvedené na faktúre práve od dodávateľa - platiteľa
DPH uvedeného na faktúre, alebo že vyviezol tovar uvedený na faktúre do iného členského štátu.

Neobstojí ani žalobná námietka nesprávneho výpočtu čiastky, ktorá bola žalobcovi vyrubená pre
nezachytenie žalobcových odvodov do štátneho rozpočtu za predaj drevnej hmoty na vnútornom trhu,
kde žalobca DPH odviedol. Jednak išlo o nekonkrétnu námietku, v ktorej žalobca neuviedol, kde vo
výpočte sa predmetná chyba nachádza. Jednak správca dane jasne a zrozumiteľne v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia uviedol, ktoré sumy, v ktorom riadku v žalobcovom daňovom priznaní
neboli uznané. Položka žalobcom odvedenej dane na výstupe, ktorá bola ním zaplatená a odvedená,
nebola žiadnym spôsobom podľa týchto odôvodnení upravovaná. Neboli uznané čiastky dane z pridanej
hodnoty za nepreukázaný nákup tovaru v riadkoch 20 a 21 daňového priznania a neboli uznané čiastky
oslobodenia dane za vývoz tovaru do iného členského štátu v riadku 15 daňového priznania. Žalobca
ani netvrdí, že výpočet rozdielu dane nezodpovedá takejto úprave daňového priznania.

Súd tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného po preskúmaní rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe
dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, preto žalobu podľa
§ 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na NS SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.