Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/141/2016 z 31. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 31. januára 2017, sp. zn. 20Sd/141/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200497.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sd/141/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200497.1 | 2017-01-31 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a6f80cf-cdfe-4d64-b45d-47d88ea14144 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200497.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/141/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200497
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200497.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľky: Z. Z., nar. XX. P. XXXX, bytom O. X. XXX, XXX XX X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. septembra 2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 17.09.2015 zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie
invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení /zsp/, pretože podľa posudku posudkového lekára SP pobočka Banská
Bystrica zo dňa 19.08. 2015 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár stanovil
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa vo výške 35 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej
lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľka nie je invalidná.

Posudkový lekár SP spísal s navrhovateľkou zápisnicu o ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach,
ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o invalidite.

Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s
odvolaním sa na zlý zdravotný stav.

Odporkyňa podala vo veci písomné stanovisko zo dňa 13.05.2016, v ktorom uviedla právne a skutkové
dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 01.02.2017 v zmysle § 250l OSP, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti navrhovateľky a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.



Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľky na pojednávaní a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na
dôvody uvedené v podanom opravnom prostriedku.

Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomného stanoviska zo dňa 13.5.2016 v ktorom je
uvedené, že na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol jej zdravotný stav opätovne posúdený
posudkoví lekári zotrvali na stanovisku, že nie je invalidná, lebo má 35 % mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdrav. stav je taký zdrav. stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
jeden rok.

Podľa ods. 3 cit. ust. prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa ods.7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zákona č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Na základe opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovou
lekárkou SP-ú so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 04.05.2016 so záverom, že navrhovateľka
nie je invalidná lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Posudková
lekárka ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedla: choroby podporného a pohybového aparátu,
dorzopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným
postihnutím (lumbálny a lumbosakrálny syndróm) so slabosťou svalového korzetu a obmedzením
pohybu v postihnutom úseku, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ a ako ďalšie choroby: dorzalgie
- bolesť chrbta, artróza - sekundárna koxartróza vpravo. Posudková lekárka v celkovom posudku
uviedla, že navrhovateľka bola v puberte liečená ortopédom pre bolesti v pravom bedrovom kĺbe.
U menovanej bola zistená epifyzeolýza hlavy stehnovej kosti pri koxa vara adolescentium - išlo o
ochorenie proximálnej rastovej platničky stehnovej kosti. Stav bol riešený operačne v XX a XX roku
veku menovanej. V priebehu rokov došlo k vzniku sekundárnej artrózy v pravom bedrovom kĺbe, zatiaľ
s ľahkým obmedzením pohyblivosti. Od r. 2013 je opakovane liečená neurológom pre bolesti driekovej
chrbtice, ktoré neurológ hodnotí ako recidivujúce lumbago. V 08/2014 mala urobené CT vyšetrenie
chrbtice, ktoré dokumentuje paramediálne vysunutú medzistavcovú platničku vľavo s kontaktom na
miechový vak. Uvedený nález bol potvrdený aj magnetickou rezonanciou v 01/2015. Neurochirurg po
zhodnotení CT vyšetrenia a magnetickej rezonancie, ako aj klinického obrazu, v ktorom je popísaná len
mierna funkčná porucha statiky a dynamiky driekovej chrbtice neindikuje operáciu, len konzervatívny
postup v liečbe. Neurológ popisuje pri vyšetrení vo 02/2016 radikulopatiu a frustný motorický deficit



fibulárneho nervu vľavo, preto indikuje EMG vyšetrenie, pri ktorom je dokumentovaná ľahká chronická
neurogénna lézia periférnych nervov ľavej dolnej končatiny. V objektívnom neurologickom vyšetrení vo
02/2016 je len mierna funkčná porucha driekovej chrbtice (Lasseque vľavo pozitívny od 75 stupňov,
bazálna flexia mohy proti odporu s minimálnou nižšou silou, fenomén palca vľavo pozitívny). Pri
uvedenom zdravotnom postihnutí je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %.
Artróza pravého bedrového kĺbu s ľahkým funkčným obmedzením, je zatiaľ posudkovo nezávažná,
nezvyšuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritéria
stanovené zákonom.

Krajský súd posúdil aj posudky posudkových lekárov v zmysle cit. ust. a mal preukázané, že posudky
boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých okolností namietaných
navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného stavu navrhovateľky a
z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so závermi odborných lekárov
a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval ich závery . Súd porovnal
posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že tieto navzájom korelujú
a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne zdravotnému stavu
navrhovateľky, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľka nie je tak zdravotne postihnutá, aby splnila
podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že navrhovateľka v
prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže opätovne
požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení
jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne
zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej diagnózy s
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre priznanie invalidity je potrebná minimálne 41 % miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav
navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pre komplexné posúdenie veci
považuje za potrebné uviesť, že rozhodujúci je zdravotný stav navrhovateľky v čase vydania
napadnutého rozhodnutia.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 OSP, navrhovateľka
v konaní nemala úspech a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.