Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/245/2016 z 27. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2016, sp. zn. 8Co/245/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1715203448.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/245/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:1715203448.1 | 2016-06-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 102 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b2b4c3a-92fb-45dc-821c-7b677667ea7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1715203448.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/245/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715203448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1715203448.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: V. G., G. N. XX, K., zastúpeného advokátkou
JUDr. Zuzanou Motáčkovou, so sídlom Kellenbergerova 2, Modra, proti odporcovi: N. M., G. L. XX,
K., zastúpenom advokátom JUDr. Mgr. Michalom Mrvom, LL.M, so sídlom Nevädzová 5, Bratislava, o
určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 31. augusta 2015, č.k. 36C/102/2015-15,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľ domáhal zakázať odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými Okresným
úradom Pezinok, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, H..Ú.. K., pozemok registra C p.č. XXX/X o výmere
107 m2 zastavané plochy a nádvoria a dom číslo súpisné XXX na parcele číslo XXX/X M. K..Č.. XXX/X o
výmere 126 m2 zastavané plochy a nádvoria a polyfunkčný objekt číslo súpisné XXXX na parcele číslo
XXX/X; v konaní, v ktorom sa navrhovateľ domáha vo veci samej určenia neúčinnosti darovacej zmluvy
uzavretej medzi odporcom, ako obdarovaným, a H. M., ako darkyňou, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území K., a to pozemok registra C, parc. č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 107 m2 a stavba súpisné číslo XXX, dom, postavená parcele č.
XXX/X M. XXX/X o výmere 126 m2 zastavané plochy a nádvoria a polyfunkčný objekt súpisné číslo
XXXX postavený na parcele č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, na tom skutkovom základe, že dcéra
odporcu H. M. nadobudla počas ich manželstva darovaním nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v
katastrálnom území K., a to pozemok registra C, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 107 m2 a dom súpisné číslo XXX, postavený parcele č. XXX/X M. XXX/X o výmere 126 m2 a dom
súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXX/X, pričom dom súpisné číslo XXXX bol malý prízemný
domček, ktorý za manželstva spoločne zbúrali a postavili polyfunkčný objekt a dom súpisné číslo XXX
spoločne z časti zrekonštruovali, a preto objekt číslo súpisné XXXX, ktorý bol úplne novopostavený patrí
do BSM, nakoľko bol vybudovaný zo spoločných prostriedkov počas manželstva a do domu súpisné
číslo XXX boli vložené pri rekonštrukcii spoločné prostriedky, ktoré zhodnotenie je tiež súčasťou BSM;
navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie BSM, ktorý je vedený pod č.k. XXC/XXX/XXXX; H. M. pred
vyporiadaním BSM previedla darovaním nehnuteľnosti darovacou zmluvou odporcovi, t.j. svojmu otcovi
N. M., a to v snahe vyhnúť sa vyplateniu finančných prostriedkov v rámci vyrovnania BSM, a nakoľko po
prevode nehnuteľností nemá žiadny majetok, jej povinnosť vyplatiť mu náhradu nebude vymožiteľná,
čím ho ukrátila na jeho právach. S poukazom na § 102 ods. 1, § 75 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že
návrh nie je dôvodný. Konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil svoj nárok voči odporcovi, keď neosvedčil
existenciu pohľadávky voči H. M. a samotná možnosť vzniku pohľadávky pri vyporiadaní BSM nie je
dostatočným osvedčením existencie nároku navrhovateľa voči dlžníkovi. Mal za to, že navrhovateľ tak
neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku. Ďalej uviedol, že navrhovateľ tiež neosvedčil ohrozenie jeho
nároku na výkon rozhodnutia podľa požadovaného rozsudku, t.j. z majetku odporcu, keď nepredložil



žiadne listiny svedčiace o úkonoch odporcu smerujúcich k prevodu nehnuteľných vecí. Samotné tvrdenie
o možnosti prevodu nehnuteľností odporcom, resp. o spôsobe vyhnutia sa výkonu rozhodnutia
z majetku odporcu prevodom predmetných nehnuteľností, neosvedčuje bezprostredne hroziacu ujmu.
Nemal preto za osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Rovnako nepovažoval
za osvedčené ani tvrdenie o nemajetnosti H. M. a ani tvrdenie o znižovaní hodnoty majetku odporcu,
a teda ani potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, aby nedošlo k zmareniu
uspokojenia nároku navrhovateľa pri výkone súdneho rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny tak, aby bolo jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené. Pokiaľ mu súd prvého
stupňa vytýkal, že neosvedčil svoj nárok voči odporcovi, keď neosvedčil existenciu pohľadávky voči H.
M., poukázal na to, že konanie o nároku voči H. M. je vedené na Okresnom súde Pezinok
pod spisovou značkou 39C/ 110/2015; pričom do doby rozhodnutia súdu môže uplynúť dlhá doba,
počas ktorej môže dôjsť k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu, čím bude jeho nárok ohrozený;
do doby rozhodnutia súdu nemá možnosť iným spôsobom ako prebiehajúcim súdnym konaním svoj
návrh osvedčiť. Pokiaľ však súd predbežné opatrenia zamietne, po právoplatnom súdnom rozhodnutí o
priznaní mu nároku voči H. M. alebo po právoplatnom súdnom rozhodnutí o neúčinnosti právneho úkonu,
môžu už byť tieto rozhodnutia zbytočné, ak odporca medzičasom prevedie nehnuteľnosti na tretiu osobu,
čomu môže zabrániť jedine navrhovaným predbežným opatrením. Pokiaľ mu súd prvého stupňa vytýkal,
že neosvedčil, že by odporca uskutočňoval úkony smerujúce k prevodu nehnuteľností, uviedol, že návrh
bol podaný práve preto, aby takéto úkony odporca urobiť nemohol, a pokiaľ by ich aj uskutočnil, tak ich
môže zistiť jedine z katastra nehnuteľností, a to už nebude mať časový priestor na podanie žaloby, a
ani nie je možné od neho spravodlivo očakávať, že denne bude kontrolovať kataster. Bezprostredná
ujma mu hrozí, keďže k určitej ujme už došlo prevodom majetku na odporcu a ten prevodom na tretiu
osobu môže znemožniť alebo minimálne neúmerne sťažiť možnosť domôcť sa jeho práva. Dodal, že
H. M. v čase rozvodu mala hnuteľný majetok zanedbateľnej hodnoty ako vybavenie kuchyne, spálňu
a staršiu sedačku.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov konania alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, len s veľkými ťažkosťami,
súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom predbežné opatrenie
nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre
jeho vydanie je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí
hroziť bezprostredne.

Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem
navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto
osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej
veci, a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z
hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením
predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby
v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa,
vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie
predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so
základným konaním vo veci samej.

Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy z budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade,
ak doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, predstavuje celkom výnimočné opatrenie,
ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, takže o to viac musia byť dané aspoň
osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia výkonu pre navrhovateľa priaznivého
rozhodnutia ohľadne ním tvrdeného nároku, ktorým musí byť riadne osvedčený. Osvedčením ohrozenia



budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie jeho majetku;
ktorý nemožno výkonom rozhodnutia postihnúť; alebo ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje
aj jeho majetkové pomery.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia; v podobe uloženia
zákazu odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami; v konaní o jeho návrhu na vyslovenie neúčinnosti
darovacej zmluvy uzavretej medzi odporcom - ako obdarovaným, a bývalou manželkou H. M.
- ako darkyňou, na základe ktorej odporca (otec darkyne) nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Pezinok, a to pozemok registra C, parc. č. XXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 107 m2 a stavba súpisné číslo XXX, dom, postavená parcele č. XXX/X
M. XXX/X o výmere 126 m2 zastavané plochy a nádvoria a polyfunkčný objekt súpisné číslo XXXX
postavený na parcele č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, s poukazom na to, že uzatvorením
darovacej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky na vyplatenie finančných prostriedkov
v rámci vyrovnania BSM, ktorú má proti H. M. ako dlžníčke, ktorá však nemá žiadny iný majetok, a
preto jej povinnosť vyplatiť mu náhradu nebude vymožiteľná.

Súd prvého stupňa v danom prípade dôsledne postupoval podľa § 102 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
74 a nasl. O.s.p. skúmajúc, či sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia
a dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovateľ v konaní dostatočne spoľahlivo neosvedčil
existenciu tvrdeného práva domáhať sa odporovacou žalobou vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu
- darovacej zmluvy, a ani nevyhnutnosť potreby nariadenia predbežného opatrenia vo vzťahu k ním
tvrdenej možnej hrozbe zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vydaného vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci na základe obsahu spisu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa
posudzoval splnenie podmienky v podobe osvedčenia pravdepodobnosti úspechu návrhu navrhovateľa
vo veci samej, dôkladne vyhodnotil opodstatnenosť navrhovateľom tvrdených skutočností na základe
ním predložených listinných dokladov, a vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy (§ 42a Obč. zák.)
dôsledne posúdil existenciu navrhovateľom tvrdenej vymáhateľnej pohľadávky - titulom vyporiadania
BSM a ukrátenie uspokojenia tejto jeho pohľadávky zmenšením majetku dlžníka odporovateľným
právnym úkonom a vyvodil osvedčenému skutkovému stavu veci zodpovedajúci záver o existencii
pochybnosti úspechu navrhovateľa vo veci samej, teda o vydaní pre neho priaznivého rozhodnutia,
ktorého výkon má byť predbežným opatrením zabezpečený, keď pre osvedčenie existencie pohľadávky
voči H. M. nie je samotná možnosť vzniku pohľadávky pri vyporiadaní BSM dostatočným osvedčením
existencie nároku navrhovateľa voči dlžníkovi.

Súdom prvého stupňa bola správne vyhodnotená aj ďalšia podmienka pre nariadenie predbežného
opatrenia - v podobe osvedčenia obavy z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, v kontexte absencie
existencie bezprostrednej hrozby takých úkonov zo strany odporcu, ktorými by sa snažil previesť svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal
so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou
úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie.

Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne, a v súlade s ustálenou súdnou
praxou a relevantnou konštantnou judikatúrou, vyporiadal s tým, prečo na tvrdenia navrhovateľa
pri posudzovaní predpokladov na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia neprihliadol,
a poukázal na všetky podstatné skutočnosti v danej veci objasňujúce skutkový a právny základ
rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Vzhľadom na to
by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť právnych
záverov súdu prvého stupňa, ktorý v súlade so zákonnou právnou úpravou dôkladne vyhodnotil
relevantnosť argumentácie navrhovateľa, na ktorej zotrval aj v odvolacom konaní.

Odvolací súd preto, v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky §
157 ods. 2 O.s.p. si aj v celom rozsahu osvojuje, a na ktoré bez ďalšieho poukazuje, napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Na doplnenie dôvodov odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ani vzhľadom na predmet konania vo veci samej -



odporovateľnosť právneho úkonu, resp. nariadenie predbežného opatrenia by bolo, vo vzťahu k tomuto
predmetu konania, nadbytočné.

Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust.
§ 42a Obč. zák. je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom
učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľovi vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi)
neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad
k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu
exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou, alebo v prospech ktorej, bol právny
úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ -
namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby ten, komu z odporovateľného
právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym
prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a
to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli
z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu
získaného z odporovateľného právneho úkonu.

Vzhľadom na to, že podmienkou úspešného uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v súdom
konaní, nie je vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, a to k veci,
ktorá bola predmetom tohto úkonu, nemôže v danej veci dôjsť scudzením nehnuteľností, ktoré boli
predmetom darovacej zmluvy, k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľa v konaní o vyslovenie
neúčinnosti tohto právneho úkonu. Nakoľko v prípade odporovacieho návrhu, ide o rozhodnutie
konštitutívne, pretože sa ním vyhlasuje právny úkon dlžníka vo vzťahu k veriteľovi za relatívne neúčinný,
stáva sa takýto rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 O.s.p.), a preto
(ani v teoretickej rovine) sa nemožno dovolávať ohrozenia výkonu takéhoto rozsudku, a to ani ďalším
nakladaním s nehnuteľnosťou, ktorej sa neúčinný právny úkon týka .

S poukazom na uvedené možno vyvodiť záver, že nakladaním s nehnuteľnosťami odporcom
nemôže byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia o neúčinnosti darovacej zmluvy. Navrhovateľ
preto neopodstatnene argumentuje, že prevodom nehnuteľností do vlastníctva tretej osoby by jeho
možnosť domáhať sa vyslovenia právnej neúčinnosti darovacej zmluvy stratila reálny význam. Rovnako
navrhovateľ nedôvodne argumentuje obavou, že by výkon rozhodnutia, týkajúci sa jeho pohľadávky
z vyrovnania BSM, mohol byť ohrozený konaním odporcu, keďže predmetom tohto konania vo veci
samej; v rámci ktorého navrhovateľ žiada predbežným opatrením dočasne upraviť pomery účastníkov;
nie je finančné vyrovnanie zo zaniknutého BSM, a preto sa v tomto konaní vo vzťahu k tomuto inému
prebiehajúcemu konaniu neopodstatnene dovoláva ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.