Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/263/2011 z 29. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. septembra 2011, sp. zn. 11Co/263/2011, ECLI:SK:KSTT:2011:2109214377.3
Krajský súd Trnava | 11Co/263/2011 | ECLI:SK:KSTT:2011:2109214377.3 | 2011-09-29 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b5c256a-e741-437c-a7fd-ea9956a04279
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2011:2109214377.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/263/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109214377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2109214377.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty
úpadcu "TAZ, a.s., v likvidácii, IČO 36 227 803, so sídlom Coburgova 84, Trnava", zast. JUDr.
Jurajom Gajdošíkom, advokátom, AK so sídlom Košická 52, Bratislava, proti žalovanému: Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, M., o zaplatenie 397,60 eura a príslušenstva, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Františkánska 22, Trnava, správca úpadcu "Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava", o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 12C/66/2009-62 zo dňa 09. mája 2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa určil, že vedľajšie účastníctvo Mgr. Ing. Pavla Korytára je
prípustné, keď dospel k záveru, že v zmysle § 93 ods.1, 3 a 4 O.s.p. vedľajší účastník má právny
záujem na výsledku konania vo veci (v ktorej predmetom sporu je zaplatenie nájomného), keďže súd
bude ako prejudiciálnu otázku riešiť, kto bol vlastníkom resp. prenajímateľom bytu v rozhodnom období,
keď tak žalobca ako aj vedľajší účastník tvrdili, že mali v rozhodnom období postavenie prenajímateľa
pričom žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nájomné za rozhodné obdobie poukázal
vedľajšiemu účastníkovi.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania nepripúšťa.
Podľa žalobcu vedľajší účastník nepreukázal podmienku prípustnosti vedľajšieho účastníctva, t.j. právny
záujem na výsledku konania, pretože právny záujem je daný, ak sa výsledok konania priamo alebo
nepriamo dotkne hmotnoprávneho postavenia vedľajšieho účastníka konania, jeho práv a povinností v
konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Zastáva názor, že právne postavenie správcu úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik, nebude v súvislosti s výsledkom tohto konania akýmkoľvek
spôsobom zmenené; výsledok tohto konania nebude zakladať akúkoľvek priamu alebo nepriamu zmenu
hmotnoprávneho postavenia správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik.

Žalovaný ani vedľajší účastník odvolanie nepodali.

Odvolací súd prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. celú vec (o prípustnosti vedľajšieho účastníctva)
podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že vyriešenie spornej
otázky (t.j. či má vedľajší účastník právny záujem na výsledku



tohto konania) súdom prvého stupňa treba považovať za správne a odvolaniu nebolo možno priznať
vecný úspech.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu
"TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84" (na ktorého bol konkurz vyhlásený uznesením Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 3K/105/99 z 21.12.1999) zahrnul do súpisu majetku patriaceho do podstaty
okrem iného aj byt žalovaného (resp. presnejšie celý bytový dom, v ktorom sa byt nachádza).  Neskôr
však Okresný súd Trnava v konaní jeho sp. zn. 25K/2/ 2007 - 1144 (teda v konkurznej veci úpadcu
„Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava“, čiže úpadcu, ktorého správcom je
vedľajší účastník) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalobcovi z prejednávanej veci (JUDr.
Pohovejovi) nakladať aj s bytovým domom súp. č. 6006 ( kde sa nachádza aj byt za, ktorý žalobca
požaduje nájomné ) na parcele č. 8399/51 pre obec a katastrálne územie M., pričom Krajský súd v
Bratislave (ako súd odvolací) takéto uznesenie práve na základe odvolania JUDr. Pohoveja svojim
uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 1CoKR/17/2008 zmenil a návrh na predbežné opatrenie zamietol.
V odôvodnení takéhoto zmeňujúceho uznesenia sa nachádza ako záver o právach k veci zaradenej do
súpisu na strane toho správcu, ktorý vec do súpisu zahrnul ako prvý (ktorým správcom v rovine sporu
žalobcu a vedľajšieho účastníka z prejednávanej veci bol žalobca) a to až do rozhodnutia o excindačnej
(vylučovacej) žalobe, tak aj názor, podľa ktorého Okresný súd Trnava excindačnú žalobu žalobcu voči
vedľajšiemu účastníkovi (vo veci vedenej takýmto súdom pod sp. zn. 44Cbi/6/2007) nemal prejednávať,
nakoľko tomu mala brániť prekážka skôr začatého konania o tej istej veci. Tú má predstavovať konanie
Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 68Cbi/10/2010, i keď v takomto prípade s postavením účastníkov
v tzv. opačnom garde a prebiehajúce na základe žaloby sledujúcej vylúčenie veci t.j. aj bytového domu
s bytom žalovaného zo súpisu podstaty vykonaného žalobcom, kde však konanie má byť prerušené do
skončenia konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/279/99 (o určenie vlastníckeho práva k majetku
pojatému do súpisu žalobcom). Aj v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konkurznej
veci bolo aj tomuto súdu známe, že excindačnú žalobu žalobcu Okresný súd Trnava už rozsudkom z
26. marca 2008 č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol a takýto jeho rozsudok na odvolanie žalobcu Krajský
súd v Trnave rozsudkom z 23. septembra 2008 č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil.

Ak žalobca neuspel s námietkou neoprávnenosti pojatia bytového domu s bytom žalovaného do
súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu reprezentovaného vedľajším účastníkom,
v skutočnosti tým bola konštatovaná existencia práva uplatňovaného žalobcom na strane vedľajšieho
účastníka. Tu sa totiž muselo vychádzať nielen z ďalšej skutočnosti známej tunajšiemu súdu z jeho
rozhodovacej činnosti (teda bez potreby vykonávania na ňu osobitného dokazovania podľa § 121 O. s.
p.) a síce, že excindačná žaloba žalobcu nebola zamietnutá len z formálnych, ale i z vecných dôvodov;
ale tiež z toho, že treba považovať za prakticky vylúčené, aby s rovnakým výsledkom mohlo skončiť
aj dosiaľ neskončené konanie vedené na základe excindačnej žaloby vedľajšieho účastníka (teda že
by tu mohla existovať situácia, v ktorej by sa jednou i druhou takouto žalobou domáhala rozhodnutia
osoba bez právneho vzťahu k veci a právo k veci zaradenej do súpisu by tak malo patriť celkom inej - z
pohľadu žalobcu a vedľajšieho účastníka tretej osobe). I pri vyjdení z úvahy Krajského súdu v Bratislave
o existencii práva k veci po jej zaradení do súpisu v poradí prvým správcom na strane takejto osoby a
to až do rozhodnutia o excindačnej žalobe

potom významným v prejednávanej veci bolo, že tu k uplatneniu práva na zaplatenie nájomného práve
za obdobie zhora došlo až po rozhodnutí o excindačnej žalobe žalobcu.

Práve to bol ale dôvod, pre ktorý vyriešenie tejto otázky prislúchalo okrem konania o určenie vlastníckeho
práva (spomenutého vyššie) aj konaniu v prejednávanej veci a iným jemu obdobným konaniam s
druhovo totožným predmetom (v ktorých pred rozhodnutím o práve na žalobou požadované plnenie
a to až do právoplatnosti vecného rozhodnutia o tzv. vlastníckej žalobe, pokiaľ k takému rozhodnutiu
pravda dôjde, si je nutné vyriešiť a zodpovedať predbežnú otázku, komu v rozhodnom období prislúchalo
postavenie vlastníka a najmä prenajímateľa bytu, za ktorý sa žiada zaplatenie nájomného). Tým bol
ale zároveň daný aj právny záujem osoby, ktorej sa už z takéhoto právneho dôvodu plnilo, na výsledku
konania v prejednávanej veci. Je totiž celkom zjavné, že prípadný úspech žaloby v prejednávanej veci
(spojený s konštatovaním práva na nájomné na strane žalobcu) by logicky viedol k následnej požiadavke
žalovaného na vrátenie mu plnenia poskytnutého ním predtým vedľajšiemu účastníkovi. Pretože potom



na právny záujem teória občianskeho procesného práva a i relevantné závery doterajšej rozhodovacej
praxe súdov už v prípade ohrozenia práva a nie až jeho porušenia (v tejto súv. por. napr. i komentáre
a prevažujúcu judikatúru k podmienke naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 80 písm. c/ O.
s. p.), bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že nešlo prijať argumentáciu žalobcu snažiacu sa podsunúť
názor, podľa ktorého by právny záujem osoby vstupujúcej do konania ako vedľajší účastník na jeho
výsledku (konania) mohla založiť len existencia sporu medzi žalovaným a takouto osobou (rozumej už
existujúca potreba čeliť požiadavke na vrátenie plnenia) a nie už aj hrozba, že sa tak stane. Prijatie
opačného výkladu by totiž pomerne absurdne vedľajšie účastníctvo osoby, ktorej sa plnilo, podmieňovalo
podaním žaloby o vrátenie plnenia aj v tých prípadoch, v ktorých ten, kto plnil, buď sám nemá celkom
jasno, na strane ktorého z možných veriteľov (rozumej osôb sporiacich sa o také postavenie) je právo,
alebo naopak nemá (až do preukázania, resp. rozhodnutia o opaku) dôvod pochybovať o tom, že takéto
postavenie prislúcha práve osobe usilujúcej sa tu o post vedľajšieho účastníka.

Vedený týmito úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvého stupňa o    trovách
konania prvostupňového) nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o procesné ( čiastkové ) rozhodnutie v
naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom vyporiadanie sa s  otázkou náhrady trov konania prislúcha až
konečnému rozhodnutiu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.