{"guid": "db5ae345-ea41-4220-a96d-eb0576e2a2bd:3e778e4d-af9f-4136-a8d0-e6ce61a5a996", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3716201768.1", "spisova_znacka": "6Co/71/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/71/2017 z 29. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. mája 2017, sp. zn. 6Co/71/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3716201768.1", "identifikacne_cislo": "3716201768", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2017-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e778e4d-af9f-4136-a8d0-e6ce61a5a996", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716201768.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3716201768.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3716201768.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/71/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716201768
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716201768.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy
Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ L. V.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K. XXX, proti žalovaným: 1/ C.. U.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - K., L. XXXX/X, zastúpenej: JUDr. Ján Polák, advokát so sídlom
Bratislava, Miletičova 64, 2/ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXX/XX, zastúpenému: KATONA
- Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
3C/57/2016-116 zo dňa 08. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e   .

II. Žalovaným 1/,2/  p r i z n á v a  nárok na náhradu  trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým,  v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa
žalobcovia domáhali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na
LV č. XXX, k.ú. K.: pozemky parc.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a stavby, rodinného domu
s.č. XXX, postaveného na pozemku parc.č. XXXX/X. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/,2/
priznal právo na ich náhradu v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia v žalobe poukázali na to, že ako manželia
dňa 08.03.2011 podpísali kúpnu zmluvu, ktorou omylom, bez vedomia, že podpisujú kúpnu zmluvu,
odpredali spomínané nehnuteľnosti, pričom ako kupujúca bola v kúpnej zmluve uvedená žalovaná 1/.
S touto sa nikdy nestretli, nemali vôľu jej nehnuteľnosti odpredať a nikdy od nej neprevzali kúpnu cenu
52.000,- eur. Dané nehnuteľnosti odpredali tak, že ich oslovila K. B., vystupujúca ako finančný poradca, a
to v súvislosti s poskytnutím pomoci v ich zlej situácii a sľúbila im zabezpečenie finančných prostriedkov.
K. B. im ponúkla pomoc týkajúcu sa vyplatenia ich podlžností tak, že zoženie „investora“, ktorý im pomôže
vyplatiť dlhy a následne im prisľúbila vybavenie úverových prostriedkov, z ktorých by vrátili peniaze
„investorovi“ s navýšenou províziou. Uvideli, že im bola poskytnutá finančná pomoc vo výške 20.000,-
eur a pod tlakom hroziacej dražby majetku podpísali doklady, ktoré ani nečítali, v dobrej viere pomoci
od K. B., čím síce došlo dočasne k vyriešeniu hroziacej dražby, no nemali žiadnu vedomosť o tom, že
podvodom boli pripravení o vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam, a že podpísali kúpnu zmluvu, za
kúpnu cenu 52.000,- eur. Nemali vedomosť ani o tom, že 30.12.2011 došlo k prevodu vlastníckeho práva
k daným nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Dňa 23.07.2015 odhlásil žalovaný 2/ žalobcov z trvalého
pobytu v rodinnom dome súp. č. 405 v K.. Na základe výsledkov vyšetrovania KR PZ v Žiline je zrejmé,
že žalovaný 2/ ako kupujúci bol „vyhľadaný a zabezpečený“ účelovo L. P., spoluobvineným so K. B. s
tým, že tento im slúžil na to, aby ako úverový dlžník zobral finančné prostriedky na svoju osobu na kúpu



predmetných nehnuteľností, no v skutočnosti bol len nástrojom na vylákanie úverových prostriedkov z
banky vo výške 43.000,- eur od Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „SLSP“), za províziu 1.500,- eur
poskytnutú pri podpise kúpnej a úverovej zmluvy. Naliehavý právny záujem na danom určení žalobcovia
odôvodnili tým, že určovacím výrokom sa pre žalobcov vytvorí pevný právny základ pre nadobudnutie
právnej istoty, o ktorú boli bez svojho pričinenia trestným činom tretích osôb pripravení. Takéto nastolenie
definitívnej právnej istoty je neoddeliteľne spojené i s obnovením sociálnej stability a zázemia.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne M. E., a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil, že vlastníkmi sporných nehnuteľností boli ku dňu 12.02.2011 žalobcovia v
podiele 1/1. V poznámke je poznačené oznámenie SMART Capital, a.s., Bratislava o začatí výkonu
záložného práva na pohľadávku z úverovej zmluvy k daným nehnuteľnostiam, ktorý sa uskutoční
predajom nehnuteľností. Dňa 08.03.2011 uzavreli žalobcovia ako predávajúci so žalovanou 1/ ako
kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 52.000,-
eur, ktorá kúpna cena podľa čl. III bod 1. bola vyplatená kupujúcou v hotovosti a celosti pred
podpisom zmluvy, pričom vyplatenie kúpnej ceny potvrdzuje podpis žalobcov ako predávajúcich. V
závere uvedenej kúpnej zmluvy sú uvedené podpisy žalobcov, pričom títo sú označení ako predávajúci.
Vklad vlastníckeho práva žalovanej  1/ k nehnuteľnostiam na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Púchov V 350/11 zo dňa 21.03.2011. Výzvou na poskytnutie súčinnosti
pri obhliadke predmetu záložného práva zo dňa 07.01.2011 vyzvala spoločnosť LICITOR group, a.s.,
Žilina, žalobcov na poskytnutie súčinnosti pri vykonaní ohodnotenia predmetu dražby, pričom obhliadka
predmetu dražby sa mala uskutočniť 14.01.2011.  Z listu - Zastavenie dražby, Odpoveď, ktorú spoločnosť
LICITOR group, a.s., Žilina, adresovala žalobkyni 2/, vyplýva, že uvedená spoločnosť predložila žiadosť
žalobkyne 2/ zo dňa 23.02.2011 na posúdenie navrhovateľovi dražby, ktorý s ponúkaným urovnaním
nesúhlasil. Bez súhlasu navrhovateľa dražby nie sú oprávnení upustiť od dražby.  Z oznámenia o
dražbe zo dňa 11.02.2011 mal súd za preukázané, že dňa 23.03.2011 o 14,30 hod. sa malo uskutočniť
prvé kolo dražby nehnuteľností s tým, že dražobníkom bola spoločnosť LICITOR group, a.s., Žilina a
navrhovateľom dražby spoločnosť SMART Capital, a.s., Bratislava. Dňa 17.01.2012 uzavrela žalovaná
1/ ako predávajúca so žalovaným 2/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností za kúpnu cenu 52.000,- eur, ktorá časť kúpnej ceny vo výške 40.000,- eur mala byť
vyplatená z finančných prostriedkov hypotekárneho úveru a zvyšok 12.000,- eur v hotovosti. Vklad
vlastníckeho práva žalovaného  2/ k nehnuteľnostiam na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Púchov V 205/12 zo dňa 01.03.2012. Žalovaný 2/ v roku 2014 a 2015
zaplatil obci Zubák daň z nehnuteľností vo výške 9,72 eur za rok. Ku dňu 03.03.2016 je vlastníkom
nehnuteľností žalovaný 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2011, zapísanej pod č. V 205/12.
V časti C: Ťarchy je pod poradovým číslom 3 zapísané záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z
úveru SLSP na dané nehnuteľnosti, a to na základe záložnej zmluvy zo dňa 17.01.2012. Žalovaný 2/
čerpal úver vo výške 43.000,- eur s tým, že v roku 2015 tento úver pravidelnými mesačnými splátkami
splácal a to z účtu vedeného v SLSP č. 5023982417/0900. Žalovaný 2/ v januári 2016 zaplatil na úver č.
5023783442 sumu 267,47 eur a 26,63 eur, v decembri 2015 sumu 272,48 eur a 21,62 eur, v marci 2016
sumu 257,45 eur a 36,65 eur a v septembri 2016 sumu 230,49 eur. Dňom 23.07.2015 obec Zubák zrušila
žalobcom a X. V. trvalý pobyt na adrese K. č. XXX, a to na návrh vlastníka daného rodinného domu.  Z
uznesení KR PZ v Žiline ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 21.07.2014 a 02.02.2016 vyplýva, že, že
vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci a vzniesol obvinenie K. B. a L. P. ako obvineným zo spáchania,
resp. za pomoc pri spáchaní pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu, ktorého
sa mali dopustiť okrem iných skutkov aj tak, že K. B., ako finančný poradca ponúkla, žalobcom pomoc
pri vyplatení ich podlžností tak, že im zoženie „investora“, ktorý im pomôže vyplatiť dlžoby a prisľúbila im
vybavenie úveru, z ktorého by peniaze vrátili investorovi aj s províziou, na základe čoho K. B. 08.03.2011
dala žalobcom podpísať kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti na LV č. 254 k.ú. K. za kúpnu
cenu 52.000,- eur, pričom kupujúcou bola uvedená žalovaná 1/. Žalobcom bola poskytnutá finančná
pomoc 20.000,- eur, títo pod tlakom hroziacej dražby podpísali doklady, ktoré ani nečítali, čím sa dočasne
vyriešil ich hroziaci problém, avšak si neuvedomili, že stratili všetky práva k nehnuteľnostiam. Rovnako
nemali vedomosť ani o následnom prevode nehnuteľností na žalovaného 2/, ako aj o vybavení úveru
z úverovej zmluvy č. 5023783442, ktorú uzatvoril žalovaný 2/ dňa 17.01.2012 so SLSP, ktorý úver bol
určený na kúpu nehnuteľností, a teda konaním K. B., boli žalobcovia uvedení do omylu, keďže pod
zámienkou finančnej výpomoci a využitia dočasnej tiesne podpísali vopred pripravenú kúpnu zmluvu
na nehnuteľnosti, ktorých boli vlastníkmi za účelom získania majetkového prospechu a následného
vylákania úverových prostriedkov z banky so škodou 89.000,- eur. L. P. zabezpečil žalovaného 2/,
ktorému uviedol, že investuje do kúpy nehnuteľnosti patriacej ľuďom s finančnými problémami s tým,



že do roka bude nehnuteľnosť predaná, resp. si ju opäť odkúpia prvotní vlastníci. Následne podpísal
žalovaný 2/ dňa 17.01.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5023783442 s tým, že úver bol určený na
kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. 254 k.ú. Zubák s tým, že L. P. a K. B. mali vedomosť, že
žalovaný 2/ neberie finančné prostriedky pre svoju osobu, ale je len ich nástrojom na vylákanie úverových
prostriedkov z banky za províziu 1.500,- eur, žalovaný 2/ samotnú nehnuteľnosť pred podpisom dokladov
nevidel.

4. Okresný súd konštatoval, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom  určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko  takýmto určovacím výrokom súdu  by sa odstránil stav
právnej neistoty u žalobcov a ich právne postavenie by bez takého určenia bolo  neisté vzhľadom k tomu,
že na uvedenom liste vlastníctva je ako vlastník vedený žalovaný 2/. Z tvrdení žalobcov vyplýva, že títo
mali podpísať kúpnu zmluvu zo dňa 08.03.2011 omylom, bez vedomia toho, že  podpisujú kúpnu zmluvu,
a že boli podvodným konaním K. B. pripravení o nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázal okresný súd
na ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je omyl relevantný vtedy, a teda má za
následok  neplatnosť právneho úkonu, ak mýliaci sa (žalobcovia) konali v omyle, ktorý druhý účastník
(žalovaná 1/) vyvolal bez toho, aby sa pri tom dopustil ľsti, resp. mýliaci sa (žalobcovia) konali v omyle,
ktorý druhý účastník (žalovaná 1/) síce nevyvolal, avšak musel  mu byť známy, resp. mýliaceho sa
(žalobcov) uviedol druhý účastník  do omylu  úmyselne, t. j. ľsťou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že  o podmienkach obchodu  rokovali žalobcovia  so K. B., avšak zmluva zo dňa 08.03.2011 bola
uzavretá so žalovanou 1/. Ak by teda aj K. B. vyvolala  u žalobcov omyl, nebolo v konaní preukázané, že
žalovaná 1/ o tomto vedela, čo je conditio sine qua non pre neplatnosť zmluvy podľa § 49a Občianskeho
zákonníka.  Žalobcovia v konaní ďalej tvrdili, že k podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2011 došlo v
časovej tiesni, keď im hrozila dražba nehnuteľností a v čase, keď podpisovali listiny, sa mala uskutočniť
obhliadka nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania však takáto skutočnosť nevyplynula, nakoľko z
listinných dôkazov predložených v konaní žalobcami  vyplýva, že obhliadka nehnuteľností sa mala
uskutočniť dňa 14.01.2011 a samotná dražba dňa 23.03.2011. Okrem toho, právny poriadok predpokladá
určitú mieru obozretnosti pri robení právneho úkonu, a teda od účastníkov týchto právnych úkonov
možno spravodlivo očakávať, že títo sa s obsahom  právnych úkonov, ktorými majú byť následne  viazaní,
oboznámia.  Právny poriadok nepriznáva právnu ochranu takému správaniu, keď účastník právneho
úkonu si ani tento právny úkon neprečíta (aj s prihliadnutím na skutočnosť, že kúpna zmluva nie je
zložitým právnym úkonom - keď ide o to, že jedna strana poskytne druhej stane vec, a druhá strana
poskytne prvej strane peniaze - jedná sa o  úplne bežný právny úkon). Z výpovedí žalobcov vyplynulo,
že  mali vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti majú byť prevedené do vlastníctva tretej osoby,
tzv. „investorky“, napriek tomu sa  nepresvedčili o tom, že zmluva obsahuje aj také ustanovenia, ktoré
by garantovali, že po uplynutí určitej doby a po splnení určitých podmienok bude vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vrátené na žalobcov.

5. Okresný súd skúmal aj skutočnosť, či  kúpna zmluva je v súlade s dobrými mravmi. Za stav, ktorý
by bol v rozpore s dobrými mravmi pri kúpnej zmluve, by bolo možné považovať najmä situáciu, ak
by kúpna cena bola neprimeraná v porovnaní so všeobecnou hodnotou nehnuteľností v danom čase
a mieste. V spore však neboli predložené žiadne dôkazy nasvedčujúce tomu, že v zmluve zo dňa
08.03.2011  dohodnutá kúpna cena 52 000,- eur sa zásadným spôsobom odlišuje od všeobecnej
hodnoty nehnuteľností v danom mieste a čase. Skutočnosť, že prípadne  žalobcom nebola prípadne
vyplatená celá dohodnutá kúpna cena, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, nakoľko túto prípadnú
nezákonnosť možno odstrániť žalobou o plnenie.  Pokiaľ žalobcovia poukazovali na trestné stíhanie vo
veci vedenej na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline ČVS:KRP-14/2-VYS-ZA-2014, skutočne podľa § 39
Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný aj v prípade, ak je v rozpore so zákonom; počínanie
fyzických osôb, ktoré je v rozpore so zákonom v takom rozsahu, že je to považované za trestný čin by
teda za určitých okolností mohol byť dôvodom aj neplatnosti právneho úkonu. Do dňa vyhlásenia tohto
rozsudku však v horeuvedenom trestnom stíhaní nebola právoplatne skonštatovaná vina, a  za tejto
situácie predmetné trestné stíhanie nepreukazuje  žiadne porušenie zákona, ktoré by mohlo  viesť k
neplatnosti právnych úkonov, ktoré sú predmetom tohto konania. Na tomto mieste sa žiada uviesť aj to,
že podozrivými zo spáchania trestnej činnosti sú K. B. a L. P., nie však žalovaní 1/ a 2/, a preto zatiaľ nie
je dôvod domnievať sa, že žalovaní 1/ a 2/ porušili zákon takým závažným spôsobom, ktorý by mohol
spôsobiť neplatnosť kúpnych zmlúv.

6. Okresný súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by spôsoboval absolútnu, resp. relatívnu neplatnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2011, a preto je potrebné považovať žalovanú 1/ za riadnu



vlastníčku, ktorá bola oprávnená previesť vlastnícke právo následne na žalovaného 2/. Keďže žalovaný
2/ nadobudol svoje vlastnícke právo od vlastníka, súd žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol z
týchto dôvodov. Vo vzťahu k žalovanej 1/ žalobu zamietol z dôvodu, že súdna prax dospela k záveru,
že pri žalobe o určenie vlastníckeho práva sú stranami sporu iba osoba zapísaná  na liste vlastníctva
ako vlastník a osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná 1/ nie je vzhľadom
na aktuálny zápis v katastri nehnuteľností pasívne vecne legitimovaná v tomto spore. O náhrade trov
konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/,2/. Navrhli  rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené, pričom namietali nesprávne skutkové zistenia
okresného súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázali na skutočnosti, ktoré uviedli už v žalobe.
Zastávali názor, že okresný súd nevenoval dostatočnú pozornosť dokazovaniu ohľadne skutočnosti,
či kúpna zmluva zo dňa 08.03.2011, resp . aj následná kúpna zmluva zo dňa 30.12.2011  sú v
súlade s dobrými mravmi. Neoboznámil sa so znaleckým posudkom vypracovaným pre potreby K. B.,
podľa ktorého hodnota nehnuteľností bola určená znalcom na sumu 89 000,- eur. V tejto súvislosti
nesprávne vyhodnotil výpovede žalovaných, ale aj skutočnosť, že konanie všetkých zainteresovaných
osôb nesie výrazné znaky nekalého konania. Žalovaná 1/ uviedla, že jej bol K. B. ponúknutý dobrý
obchod, do ktorého išla, len čo zohnala 25 000,- eur. Pod pojmom dobrý obchod mala evidentne na
mysli špekulatívnu a neserióznu kúpu, na ktorej sa bezprácne obohatí, nezaujímala sa o to, čo vlastne
kupuje a od koho, sama neprejavila vôľu skutočne niečo kúpiť a vlastniť, bola pre ňu podstatná len
provízia z obchodu. Fiktívne predstierala vôľu kúpiť nehnuteľnosti za cenu výrazne nižšiu, ako bola
určená znaleckým posudkom. Žalovanou 1/  vyplatenú sumu 25 000,- eur K. B. nemožno považovať za
zaplatenú kúpnu cenu žalobcom. Kúpna zmluva zo dňa 08.03. 2011 je absolútne neplatným právnym
úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom a následne spôsobuje aj absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 30.12.2011, v ktorej opätovne absentuje vôľa žalovaného 2/ kúpiť nehnuteľnosti. Rozsudok
okresného súdu taktiež považovali za nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.  Po uplynutí odvolacej
lehoty žalobcovia predložili znalecký posudok č. 046/2011 znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Milana Strapka zo dňa 12.10.2011, týkajúci sa
sporných nehnuteľností.

8. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrila.

9. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalobcov uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia prevzali
rozhodnutie Správy katastra Púchov č.  V 350/2011 zo dňa 21.03.2011 o povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech žalovanej 1/, jednoznačne identifikovali svoje podpisy na kúpnej zmluve, ktorou
nehnuteľnosti odpredali žalovanej 1/, pričom ochrany sa domáhali až po piatich rokoch. Pokiaľ
žalobcovia poukazujú na výsledky vyšetrovania Odboru kriminálnej polície Žilina, skutočnosti uvádzané
v uznesení Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline ČVS:  KRP -14/2-VYS-ZA-2014,
nekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania pred okresným súdom, pretože v konaní pred
súdom bolo preukázané, že žalovaný 2/ si zobral za účelom kúpy nehnuteľností úver, ktorý riadne spláca.
Žalovaný 2/ mal skutočnú vôľu predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva,
kupoval ich ako investíciu. Pokiaľ žalobcom nebola zaplatená celá kúpna cena, k čomu sa nevie vyjadriť,
zaplatenie kúpnej ceny nebolo predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný 2/ uzatvoril kúpnu zmluvu
so žalovanou 1/, v ktorej prospech svedčil v čase uzavretia zmluvy zápis vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností, na základe tejto kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam,
pričom na ich kúpu si zobral úver, ktorý vždy riadne splácal a aj spláca. Pokiaľ ide o znalecký posudok,
namietaný žalobcami, boli opakovane poučení súdom o možnosti predkladať dôkazy a o lehote, dokedy
je možné dôkazy v konaní predkladajú. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, z tohto dôvodu žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací,  preskúmal vec v intenciách  ustanovení § 379  a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.  Procesný
postup  odvolacieho súdu vyplynul  z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP  (zákon č.  160/2015
Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii  predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou  od 1. júla  2016.   V zmysle uvedenej   úpravy platí, že ak nie
je ustanovené inak, platí tento  zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.  V



zmysle ustanovenia  § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie  odvolania  žalobcov  nariaďovať
pojednávanie.

11. Preskúmaním veci   krajský súd zistil, že  rozsudok   okresného súdu je  vo veci samej  je  vecne
správny,  a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V zmysle  § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde  sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento  zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom  odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1  CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie  prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Podľa odseku 2 citovaného  ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého  rozhodnutia, môže sa v odôvodnení  obmedziť  len na  skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na  zdôraznenie správnosti
napadnutého  rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia  uplatnili vo svojom odvolaní  odvolací  dôvod  spočívajúci
v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a v nesprávnom právnom závere okresného súdu ( § 365 ods. 1 písm.  h/
CSP), pričom namietali aj nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť  rozsudku okresného súdu.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP účinného od 01.07.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Citované zákonné ustanovenia je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí
obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04). Právo na spravodlivý súdny proces
však nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.
Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp. zn. IV. ÚS/112/05, sp. zn. I. ÚS/380/08, sp.
zn. III. ÚS/172/2010, či sp. zn. II. ÚS/537/2010).

19. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu podľa názoru krajského súdu zodpovedá
kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Okresný súd sa riadne a
podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán,
uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal



a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Skutočnosť, že žalobcovia majú na vec odlišný názor a
že rozhodnutie okresného  súdu nie je odôvodnené podľa ich predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre
tvrdenia o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

20. Po preskúmaní veci krajský súd zistil, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku vyčerpávajúcim
spôsobom vyporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou žalobcov vznesenou v prvostupňovom
konaní, pričom v odvolacom konaní žalobcovia neuviedli žiadne nové skutkové či právne argumenty,
ktoré by boli spôsobilé privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Krajský súd sa v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako
ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na  odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami
strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní.

22. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd udáva nasledovné:

23. V prejednávanej veci žalobcovia uplatňujú nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XXX, k.ú. K. s odôvodnením, že kúpnu zmluvu zo dňa 08.03.2011, ktorou previedli
vlastnícke právo na žalovanú 1/, podpísali v tiesni, omylom, v dôsledku podvodného správania sa tretej
osoby, K. B..  V dôsledku uvedeného je neplatnou i kúpna zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 30.12.2011,
ktorou žalovaná 1/ predala sporné nehnuteľnosti žalovanému 2/. V odvolaní zdôraznili, že podľa ich
názoru kúpna zmluva zo dňa 08.03.2011 je i v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednaná kúpna
cena bola neprimerané nízka (52 000,- eur), pretože znalecký posudok na nehnuteľnosti z toho obdobia,
určil cenu nehnuteľností na sumu 89 000,- eur.

24. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že žalobcami neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by
umožňovali záver o neplatnosti celej kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2011 z dôvodu rozporu dojednania o
výške kúpnej ceny s dobrými mravmi, a teda následný záver o tom, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností, ktorého určenia sa žalobou domáhali.

25. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka  je aj dohoda
o cene. V zmysle § 588 Občianskeho zákonníka sa kúpna cena stanovuje dohodou účastníkov kúpnej
zmluvy, pričom toto pravidlo je výrazom rešpektovania jednej    zo základných zásad súkromnoprávnych
vzťahov, a to zásady autonómie (slobody) vôle účastníkov týchto vzťahov. Ustanovenie § 589
Občianskeho zákonníka síce ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú
voľnosť v občianskoprávnych vzťahoch. Všeobecne záväznými predpismi treba rozumieť zákon č.
18/1996 Z.z. o cenách a na jeho základe vydané vykonávacie predpisy. Za neprimeranú cenu sa v
zmysle § 12 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách u predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou sa
výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk, alebo u kupujúceho dohodnutá
cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.

26.  I keby však kúpna cena bola dojednaná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
krajský súd zdôrazňuje, že v takom prípade neplatnosťou nebude postihnutá celá zmluva, a teda
žalobe žalobcov 1/,2/ by ani v takom prípade nebolo možné vyhovieť. Relatívnou neplatnosťou (§ 40a
Občianskeho zákonníka) je zmluva dotknutá iba v rozsahu, v ktorom odporuje zákonu, teda iba v časti,
v ktorej sa dohodla cena. Ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, dovolá relatívnej neplatnosti, cena
predmetu kúpnej zmluvy sa určí podľa cenového predpisu. Ak sa ten, kto bol úkonom dotknutý, relatívnej
neplatnosti nedovolá, cena platí a zmluvné strany musia plniť podľa zmluvy.

27. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že kúpna cena bola neprimerane nízka, a teda jej dojednanie je v rozpore s
dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť celej kúpnej zmluvy, krajský súd poukazuje na to,
že i v tomto prípade  v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len
na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu
alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného
obsahu. I keď ide o esenciálnu zložku kúpnej zmluvy, je namieste záver, že z hľadiska obsahu zmluvy
dojednanie o kúpnej cene v predmetnej zmluve možno nepochybne oddeliť od ostatných dojednaní
kúpnej zmluvy a i touto absolútnou neplatnosťou by bola zmluva postihnutá iba v časti dojednania o



kúpnej cene, čo by však nemalo dopad na platnosť ostatných dojednaní zmluvy. Tomuto prístupu, ktorý
inak zachováva ostatné časti zmluvy, je potrebné dávať podľa všeobecnej právnej zásady favor negotti
prednosť.

28.  Vzhľadom na správny právny záver okresného súdu o nepreukázaní dôvodov neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 08.03.2011, bol správny aj jeho právny záver o tom, že žalovanú 1/  bolo potrebné
považovať za riadnu vlastníčku, ktorá bola oprávnená previesť vlastnícke právo následne, kúpnou
zmluvou zo dňa 30.12.2011, na žalovaného 2/.

29. Pokiaľ žalobcovia 1/,2/ namietajú, že okresný súd v tomto smere nevykonal dôkaz - znalecký posudok
č. 046/2011 znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností
Ing. Milana Strapka zo dňa 12.10.2011 ohľadne reálnej hodnoty nehnuteľností, krajský súd má za
to, že táto odvolacia námietka žalobcov nie je dôvodná. Dokazovaním je časť občianskeho súdneho
konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci,
ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového
stavu                   sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS
52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov
konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu    sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 212/2012,
4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012,      6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Naviac, žalobcovia napriek
poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP účinného do 30.06.2016 i podľa CSP účinného od 01.07.2016
predmetný znalecký posudok ani neoznačili, nežiadali ho ako dôkaz vykonať s tým, že zo zápisnice
z pojednávania zo dňa 11.10.2016, ktoré predchádzalo pojednávaniu, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku (08.11.2016) vyplýva, že strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali a súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Žalobcovia predložili predmetný znalecký posudok až v odvolacom konaní,
pričom nejde o prípustnú novotu v zmysle § 366 CSP, a preto naň krajský súd nemohol prihliadať.

30. Krajský súd zistil, že okresný súd   rozhodol vo veci  na základe  vyššie uvedených skutkových a
právnych záverov, preto je  jeho  rozhodnutie správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené, sú odvolacie
námietky  žalobcov uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP   potvrdil.

31. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu  žalovaným 1/,2 /, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní
v celom rozsahu.

32. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1/,2/ rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.

33. Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)       (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/57/2016", "guid": "db07519b-f36d-4cc0-815e-b5eb9a9a60e1:0eb3c95f-ed21-4d78-a3a5-98b447542b9b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}], "citovane_v": []}