Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nds/8/2016 z 22. 2. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 8Nds/8/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015201714.3 Najvyšší súd | 8Nds/8/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:1015201714.3 | 2017-02-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/71919e4b-4361-4e19-a2a8-4fa300ddfefe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1015201714.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Nds/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201714
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1015201714.3

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SOFTIP, a. s., Business Center Aruba,
so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, právne zastúpený AK IKRENY & REHÁK, so sídlom
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.1272903/2015 zo dňa
07.08.2015, č. 1273271/2015 zo dňa 07.08.2015, č. 1272179/2015 zo dňa 07.08.2015, č. 1271572/2015
zo dňa 07.08.2015, č. 1272392/2015 zo dňa 07.08.2015 a 1272301/2015 zo dňa 07.08.2015, konajúc
o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením vecí vedených na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 5S 244/2015, 5S/46/2016, 5S/47/2016, 5S/48/2016, 5S/49/2016 a 5S/50/2016 j e d ô v
o d n ý.

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/244/2015-57, 5S/46-50/2016 zo dňa 25.10.2016,
právoplatným dňa 04.11.2016, v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov a s poukazom
na § 491 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici
s odôvodnením, že vzhľadom na sídlo prvostupňového správneho orgánu (Daňový úrad v Banskej
Bystrici) je podľa § 13 ods. 1 s poukazom na § 18 ods. 2 SSP a § 491 ods. 1 SSP miestne príslušným
Krajský súd v Banskej Bystrici.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec
na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou, keďže
predmetná vec napadla na Krajskom súde v Bratislave dňa 14.10.2015, teda v čase účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

3. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici je zrejmé, že žaloba bola Krajskému súdu v Bratislave
doručená dňa 14.10.2015 ako súdu miestne príslušnému podľa § 246a ods. 1 veta prvá OSP účinného
v čase podania žaloby, v zmysle ktorého miestne príslušným je súd, v obvode ktorého má sídlo správny
orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Krajský súd v Bratislave
ako miestne príslušný súd vo veci konal.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici bol toho názoru, že aj napriek skutočnosti, že od 01.07.2016 nadobudol
účinnosť SSP, v súlade s § 491 ods. 2 SSP a s odkazom na uplatnenie zásady perpetuatio fori vyjadrenej
v § 9 ods. 1 SSP, právne účinky vo vzťahu k podanej žalobe zostávajú zachované. Miestna príslušnosť
Krajského súdu v Bratislave založená podanou žalobou preto stále trvá. Zmena procesného právneho
predpisu nemôže mať za následok zmenu miestnej príslušnosti konajúceho súdu.



5. Krajský súd v Banskej Bystrici taktiež uviedol, že postup Krajského súdu v Bratislave, ktorý za daných
okolností rozhodol o postúpení veci, pretože zistil, že v zmysle nového procesného zákona (SSP) už nie
je miestne príslušným súdom, nie je v súlade s cieľom rekodifikácie SSP (zefektívnenie, zjednodušenie,
zrýchlenie a zhospodárnenie súdneho procesu v správnom súdnictve).

6. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, ďalším dôvodom pre nesúhlas s postúpením veci
je skutočnosť, že príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a
trvá až do jeho skončenia. Uvedené platilo jednak podľa OSP (§ 11 ods. 1) a platí aj podľa SSP (§
9 ods. 1). A teda tým, že sa predmetné konanie začalo na Krajskom súde v Bratislave, trvá miestna
príslušnosť tohto súdu až do skončenia veci, a to bez ohľadu na § 491 ods. 1 SSP. Krajský súd v
Banskej Bystrici ďalej pripomína aj znenie § 491 ods. 2 SSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická
osoba. Postúpením veci dochádza v konečnom dôsledku k predlžovaniu konania, čím sa oslabuje právo
žalobcu na účinnú a rýchlu súdnu ochranu. Postup Krajského súdu v Bratislave je v neprospech žalobcu,
a preto aj z tohto dôvodu nemožno aplikovať ustanovenia § 13 ods. 1 SSP. Navyše, Krajský súd v
Bratislave realizovaním procesných úkonov potvrdil založenie svojej miestnej príslušnosti na konanie
vo veci.

7. Keďže žaloba bola podaná za účinnosti OSP, účinkom jej podania bolo aj určenie vecne a miestne
príslušného súdu na konanie, podľa vtedy platného OSP (§ 246a ods. 1 druhá veta). Zásada perpetuatio
fori nemôže byť podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici prelomená novým procesným
predpisom.

8. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

9. Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

10. Podľa § 246a ods. 1 OSP, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán,
ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne
príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

11. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

12. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

13. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo
kauzálnej príslušnosti, po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola
Krajskému súdu v Banskej Bystrici postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný
Krajský súd v Bratislave.

15. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého teda
postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípade
miestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 SSP vyplýva, že príslušnosť (či už
miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania
a trvá až do jeho skončenia.



16. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 14.10.2015, t. j.
predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti OSP. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491
ods. 1 SSP je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení OSP,
nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatie
konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a
účinným procesným kódexom OSP, a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je
potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení OSP.

17. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 OSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre
určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.

18. V zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom
súde, ktorý je vecne o miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených
v § 9 pre založenie vecnej príslušnosti a v § 84 - 89b pre založenie miestnej príslušnosti. Rozhodnutie, na
ktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej
príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t. j. v deň
doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konaniu bez návrhu (§ 82
ods. 1). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto
súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo
perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre
určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného
do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už
raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú
alebo miestnu nepríslušnosť podľa § 104a, resp. § 105. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti
možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia
vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár -
I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie vyššie uvedenej a popísanej
zásady perpetuatio fori, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje
vyjadrenie aj Správnom súdnom poriadku, v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady
teda najvyšší súd konštatuje, že v prejedávanej veci sa konanie začalo na miestne príslušnom súde -
Krajskom súde v Bratislave a jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci.

20. Najvyšší súd považoval za nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v
Bratislave, predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, vykonal v prejednávanej veci
procesné úkony (výzva na vyjadrenie 14.03.2016, výzva na predloženie spisov žalovaným 14.03.2016),
čím taktiež nesporne došlo k založeniu miestnej príslušnosti. Za zmienku rozhodne stojí i skutočnosť,
že Krajský súd v Bratislave pristúpil k postúpeniu veci po takmer roku od začatia konania, pričom
medzičasom vykonal aj spomínané procesné úkony. Takýto postup je nielen v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti konania, ale taktiež v neprospech strán zúčastnených na konaní.

21. Podľa § 25 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

22. Podľa § 44 ods. 3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

23. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

24. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods.
3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené
zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň
vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve
päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b/ SSP vo veciach uvedených v



§ 11 písm. a/ až g/ SSP, t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase
správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší
súd tu nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je
zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

26. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.