{"guid": "db2dac15-3b7d-4cdd-8f2a-a813e7755fa0:abfd35f8-8a7d-43d6-a36e-ea4c608b6dfe", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5113217573.1", "spisova_znacka": "13Co/40/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/40/2016 z 28. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 28. júna 2016, sp. zn. 13Co/40/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5113217573.1", "identifikacne_cislo": "5113217573", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abfd35f8-8a7d-43d6-a36e-ea4c608b6dfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5113217573.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113217573.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5113217573.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217573
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113217573.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, v konaní o zaplatenie 923,27 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 16C/263/2013-104 zo
dňa 06. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C 263/2013-139 zo dňa 23. marca 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 16C/263/2013-104 zo dňa 06. októbra 2015 v spojení s opravným
uznesením č.k. 16C 263/2013-139 zo dňa 23. marca 2016   z r u š u j e   a   v r a c i a   vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. určil zmluvnú podmienku v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy č. 508600022 zo dňa 17.07.2009 o dojednaní vypĺňacieho práva zmeniek veriteľom za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku
v celom rozsahu. Výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd
uviedol, že dňa 28.3.2013 žalobca podal návrh na zaplatenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Návrh bol návrhom zo zmenky zo dňa
17.07.2009 (č.l. 4 spisu) (správne malo byť uvedené zo dňa 17. júla 2009). Neúplná (blanko) zmenka na
rad bola vystavená v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava. Vystaviteľom zmenky bola žalovaná I. I.. Zmenka bola vystavená k spotrebiteľskej zmluve č.
508600022. Žalobca úverovú zmluvu k návrhu nepripojil. Bolo zistené, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 indosovala spornú zmenku na nadobúdateľa, a to na žalobcu CD
Consulting s.r.o.. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila. Okresný súd poukázal aj na situáciu, keď vstup do
konania oznámil vedľajší účastník na strane žalovanej ako spotrebiteľky. Okresným súdom bol vyzvaný k
predloženiu súhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jej strane podľa
§ 93 ods. 3 novely O.s.p.. Keďže súhlas nebol doručený, v súlade s § 93 ods. 3 novely O.s.p. (zákon
č. 353/2014 Z.z., účinný od 1.1.2015) okresný súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda
nepovažoval ho za účastníka konania, a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Okresný súd
vychádzal zo znenia  § 93 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.
O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na návrh. Okresný súd preto nemal povinnosť
doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, keďže sa na neho neprihliadalo z
dôvodu, že nebol vedľajším účastníkom konania. Okresný súd sa nestotožnil s názorom vedľajšieho
účastníka konania, že je potrebné aplikovať O.s.p. platné a účinné do 1.1.2015, pretože vstúpil do
konania v čase do 1.1.2015. Podľa názoru vedľajšieho účastníka preto nebolo jeho povinnosťou doručiť



súhlas žalovanej s jeho vstupom do konania a okresný súd mal na jeho vstup prihliadať a doručiť mu
návrh a ostatné podania. Okresný súd skonštatoval, že sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem
procesného práva zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave
platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva sa vzťahujú ihneď od
1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je
platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na uvedený prípad bolo aplikované ustanovenie
§ 93 ods. 3 novely O.s.p. a na vedľajšieho účastníka konania okresný súd neprihliadal. Týmto postupom
mu neodňal možnosť konať pred súdom. Podľa          § 44 ods. 2 O.s.p. okresný súd umožnil vedľajšiemu
účastníkovi konania nahliadať do súdneho spisu a chrániť záujmy spotrebiteľa. Toto právo vedľajší
účastník konania nevyužil. Okresný súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania
a o jeho vstupe nerozhodoval.

Okresný súd ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom
9 ods. 1 až 3 Nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom, porovnaním zmenky v tomto konaní so
zmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka
vystavená, oboznámil sa s pripojenou fotokópiou exekučného spisu sp. zn. 11Er/767/2010, pričom
originál exekučného spisu okresný súd pripojil len na zabezpečenie fotokópií, aby nespôsobil prieťahy
v exekučnom konaní a nedal tým dôvod na podanie žaloby na náhradu škody za nesprávny úradný
postup (prieťahy v konaní).

Z vykonaných dôkazov vyvodil okresný súd nasledovné skutkové a právne závery. Z exekučného
spisu sp. zn. 11Er/767/2010 zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke, č.l. 4 spisu,
pod číslom 50860002 bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava a žalovanou
dňa 17.07.2009 na poskytnutý úver 800 Eur navýšený o poplatok 240,00 Eur, spolu 1.040,00 Eur.
Dlh mala žalovaná zaplatiť v 2 splátkach po 520,00 Eur. V úverovej zmluve neboli uvedené úroky
z úveru ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy
boli všeobecné podmienky. V článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli o vyplnení zmenky. Ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku
dňu 17.07.2009 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 17. júla 2009, v zmenke nebola uvedená
zmenková suma 1.143,97 Eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25 % denne. Tieto údaje mal vyplniť
jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 zmluvy stane splatný celý dlh, to je,
keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len sčasti. Zmenková suma mala
pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku
dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom,
kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený
v budúcnosti remitentom. Tým mal okresný súd preukázané, že sporná zmenka je neúplná zmenka -
blankozmenka, ktorú jednostranne v neprítomnosti dlžníka vypísal veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, ktorý ju následne previedol (indosoval) na žalobcu. Okresný súd mal preukázanú
vedomosť žalobcu o kauze zmenky ako zabezpečovacieho právneho úkonu k úverovej spotrebiteľskej
zmluve. Táto informácia mu bola známa priamo z obsahových náležitostí zmenky, kde bolo číslo úverovej
spotrebiteľskej zmluvy uvedené.

Okresný súd mal preukázané, že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k
spotrebiteľskej zmluve. Tento záver potvrdzuje aj samotná zmenka, ktorá obsahuje číslo úverovej
spotrebiteľskej zmluvy 50860002, ktoré je zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom
konaní pod sp. zn. 11Er/767/2010. Zmenka, ktorá tvorila predmet sporu sp. zn. 16C/263/2013,
bola totožná so zmenkou v konaní sp. zn. 11Er/767/2010, ktorá bola vystavená ako zabezpečovací
prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve, čo vyplýva z článku 17 všeobecných podmienok úverovej
zmluvy - dohody o vyplnení zmenky, aj zo záverov rozhodcovského súdu. Zmenka a spotrebiteľská
úverová zmluva boli vystavené v totožný deň 17.07.2009. Úlohou okresného súdu bolo z úradnej moci
skúmať platnosť primárneho právneho úkonu spotrebiteľskej zmluvy, osobitne článok 17 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky
v budúcnosti. Na základe dohody neskôr veriteľ sám jednostranne zmenku vyplnil čo do zmenkovej sumy
1.143,97 Eur a čo do splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne. V čase uzavretia úverovej zmluvy,
dňa 17.07.2009, ktorý dátum bol totožný s časom vystavenia zmenky, zmenka neobsahovala zmenkovú
sumu a dátum splatnosti zmenkového úroku 0,25 % denne.



Okresný súd aplikoval Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
Smernicu Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicu Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na
vnútornom trhu, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/07 zo dňa 6.5.2008 a za aplikácie rozhodných
citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Bez platnej
dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka. Ak dohoda o vypĺňacom práve pri
blankozmenke nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa
plnenie z neprijateľných podmienok, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V nadväznosti na § 17
zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) bolo potrebné
posúdiť, či takýmto konaním indosatár nekonal na škodu žalovanej ako dlžníčky zo spotrebiteľského
úveru. Okresný súd dospel k záveru, že článok 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná
podmienka v článku 17 všeobecných podmienok spotrebiteľskej zmluvy neplatným právnym úkonom
v tejto časti. Neplatným spôsobom bolo dojednané vyplnenie zmenky. Sporná zmenka, ktorá vznikla
ako zabezpečovací právny úkon k primárnemu právnemu úkonu spotrebiteľskej zmluve nemôže byť
považovaná za platný právny úkon, keď bola vystavená a vyplnená na základe neplatného dojednania,
neplatnej dohody o vyplnení zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. Táto podmienka je neprijateľná zmluvná podmienka podľa  § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože nebola individuálne so spotrebiteľom dojednaná a tvorila neoddeliteľnú súčasť formulárovej
úverovej spotrebiteľskej zmluvy - všeobecných podmienok a bez jej podpisu by spotrebiteľ nedostal úver,
preto podmieňovala uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej
zmluvy a článku 17 všeobecných podmienok o vyplnení zmenky nemohol ovplyvniť. Dôkazné bremeno
na preukázanie opaku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka mal veriteľ, t.j. právny predchodca
žalobcu. Dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok o vypĺňacom
práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho
zákonníka, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto ustanovením oboznámiť pred uzavretím
spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. b), m) Občianskeho zákonníka je dojednanie o
vypĺňacom práve zmenky (článok 17 všeobecných podmienok) neprijateľnou zmluvnou podmienkou
aj preto, že na základe tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu
spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu, čím došlo k zhoršeniu
postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť
realizovať práva spotrebiteľa. Takýto záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré
nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv.

Okresný súd v ďalšom skonštatoval, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dojednanie v článku
17 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto,
že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa
v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu.
Okresný súd preto nevychádzal len z prísnej formálnosti zmenkového práva, pretože mal preukázané,
že došlo k zneužitiu inštitútu zmenkového práva v neprospech jednej zmluvnej strany - spotrebiteľa
obchádzaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je zároveň aj rozpor so zákonom, a teda
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka. Značnú
nerovnováhu v právach podľa názoru okresného súdu spôsobilo dojednanie v článku 17 všeobecných
podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy aj preto, že veriteľ sám vyplnil zmenku v deň splatnosti
celého dlhu. Žalovaná ako spotrebiteľ nijako nemohla ovplyvniť výšku zmenkovej sumy, dátum splatnosti
zmenkového úroku, ktoré si do zmenky jednostranne dopísal veriteľ. Dojednanie vypĺňacieho práva
zmenky v článku 17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo neplatné aj podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť. Dojednanie bolo neurčité,
nepreskúmateľné v časti: „Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia.“. Suma bola jednostranne do zmenky uvedená
veriteľom a ku dňu uzavretia dohody v článku 17 všeobecných podmienok spotrebiteľ nevedel, aká
suma do zmenky bude dopísaná. V momente uzavretia dohody uzavrel neurčitú dohodu čo do článku
17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Nebola konkretizovaná výška zmenkovej
sumy, ktorá mala byť dopísaná do zmenky na základe vypĺňacieho práva zmenky a neboli ani určitým,
preskúmateľným spôsobom stanovené kritériá, na základe ktorých zmenková suma do zmenky mala
byť dopísaná tak, aby bola určiteľná a preskúmateľná za pomoci výkladových pravidiel.



Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 17 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa názoru okresného súdu, aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka,
pretože výška úveru a úroku mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru,
kedy vzniklo veriteľovi právo vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku
17 všeobecných podmienok. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 17 všeobecných
podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal
spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej
spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne x 365 dní, vo výške 91,25 % ročne. K vyplneniu zmenky veriteľom došlo momentom zosplatnenia
dlhu. Išlo o rozpor so zákonom podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zároveň podľa záveru
okresného súdu išlo o nekalú podmienku podľa článku 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy bodu
1 písm. e) Smernice Rady 93/13 EHS. Touto nekalou zmluvnou podmienkou a zároveň neprijateľnou
si veriteľ zabezpečil za nesplnenie záväzku spotrebiteľa neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky,
a to zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Išlo o neplatnosť tohto dojednania aj v nadväznosti na §
3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa
§ 265 Obchodného zákonníka.

Okresný súd uzavrel, že dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 17 všeobecných podmienok
úverovej spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, pretože v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona uvedené dojednanie umožnilo obísť
zákonné ustanovenia a vpísať do zmenky pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré vôbec žalobcovi
nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z., § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Neobsahuje údaj o RPMN a
neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010
Z.z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Skutočný úver bez poplatkov bol
poskytnutý žalovanej vo výške 800 Eur. Veriteľovi preto nevzniklo právo na vrátenie poplatku vo výške
240 Eur, o ktorý úver navýšil, ani na úrok. Napriek tomu do zmenky bola dopísaná zmenková sumu
1.143,97 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (91,25% ročne).

V danom prípade okresný súd konštatoval, že dojednanie v článku 17 všeobecných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zároveň neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná
podmienka bola neplatná aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka.

Okresný súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008, v ktorom sa
konštatuje, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie
blankozmenky. Okresný súd podľa § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci určil zmluvnú podmienku v článku
17 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy o dojednaní vypĺňacieho práva zmenky
veriteľom za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú
podmienku v celom rozsahu. Z titulu neplatnej dohody o vypĺňacom práve zmenky nemohla byť preto
platným spôsobom veriteľom vyplnená zmenka zo dňa 17.07.2009. Podľa § 154 ods. 4 O.s.p. a podľa §
494 Občianskeho zákonníka z neplatného právneho úkonu, t.j. z neplatnej zmenky okresný súd nemohol
priznať žalobcovi zmenkové plnenie, preto žalobu zamietol. Okresný súd nemohol žalobcovi priznať
nároky tvoriace predmet sporu, keď dospel k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom.

Okresný súd uviedol, že predmetom sporu nebolo zaplatenie úveru a príslušenstva podľa úverovej
spotrebiteľskej zmluvy k tomu, aby mohol zvažovať, že návrhu vyhovie v tom rozsahu, že by priznal
bezúročný úver, resp. zostatok úveru bez poplatkov podľa zákona 258/2001 Z.z. a zákona č. 129/2010
Z.z.. Pokiaľ bol nárok uplatnený na základe zmenky ako právneho titulu a nebol uplatnený na
základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy, tak okresný súd ani nemohol posudzovať nároky cez úverovú
spotrebiteľskú zmluvu. Okrem viazanosti predmetom sporu, ktorá je daná súdu, rozhodnutiu okresného
súdu priznať žalobcovi úver, resp. zostatok úveru bez úrokov, bez poplatkov, bránila aj tá skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, koľko skutočne žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru 800 Eur ku dňu
rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O.s.p.. Okresný súd porovnal zmenkový nárok podľa zmenky
vo výške 1.143,97 Eur s výškou nároku uplatneného v danom konaní 923,97 Eur a bez účtovných



dokladov o zaplatení mohol len uvažovať, že rozdiel vo výške 220 Eur žalovaná zaplatila. Z úverovej
spotrebiteľskej zmluvy vyplynulo, že spotrebiteľský úver bez úrokov, bez poplatkov bol poskytnutý
vo výške 800 Eur. Pri aplikácii logického výkladu by potom nezaplatený úver bez úroku, poplatkov
predstavoval maximálne sumu 580 Eur a nie sumu 923,97 Eur. Tieto závery vyplývajú zo skutkového
stavu, ktorý bol tvrdený v návrhu. Dlh s rovnakým základom nároku bol súčasne vymáhaný aj v
zmenkovom konaní, aj v exekučnom konaní, preto okresný súd nemal preukázané ani to, či dlžník
nezaplatil viac, ako mu ukladá zákon. Okresný súd preto nemohol za tejto skutkovej a dôkaznej situácie
z úradnej povinnosti podľa § 153 ods. 4 O.s.p. zaviazať žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
vo výške preplatku zákonného plnenia. V nadväznosti na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 okresný súd dospel k záveru, že v tomto
prípade boli splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus), a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.
Okresný súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka -
spotrebiteľa. V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na
škodu) spotrebiteľa a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa
v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Takémuto konaniu okresný súd nemohol poskytnúť právnu
ochranu. Okresný súd dospel k záveru, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo inkasovať
zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej
moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Okresný
súd sa preto domnieval, že pokiaľ aj žalovaná v danom konaní neprodukovala námietky, okresný súd z
úradnej moci chránil jej práva spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však návrhom náhradu trov
konania neuplatnila, preto je ich náhrada nebola priznaná.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku I., II., o zamietnutí
žaloby a určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a neplatnú. Žalobca mal za to, že rozhodnutím
okresného súdu došlo k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu článku 4, 5 a 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie“),
pretože žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa článku 5 ods. 3, 6 Nariadenia, a tým
okresný súd bol povinný postupovať podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia a vo veci mal byť vydaný rozsudok
o pohľadávke žalobcu. Ak takto okresný súd nepostupoval, tak jeho rozhodnutie je prekvapivým
rozhodnutím. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie, okrem iného
oboznámením sa s exekučným spisom, úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca ani
žalovaná dokazovanie exekučným spisom, úverovou zmluvou či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.
Žalobca poukázal na ust. § 120 O.s.p.. Tým, že na uplatnené práva predložil platnú zmenku, pretože
táto spĺňa aj všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom č. 191/1950 Zb., tak za tohto
stavu preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd preto mohol rozhodovať len o právach zo zmenky. Podľa článku
5 ods. 3 a 6 Nariadenia žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na
ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa však takejto ochrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním
ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere,
aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby. Takýto postup zasahuje do práva
na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj
článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ani jeden z účastníkov nepredkladal
tvrdenia, ktoré iniciatívne posudzoval a vyjadroval okresný súd v napadnutom rozsudku. Nie je zrejmé,
ako mohol okresný súd dospieť k nesporným skutočnostiam, keď žalobca ani žalovaná sa k týmto
skutočnostiam nevyjadrili. Okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca zdôraznil,
že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca poukázal na § 17 zákona č.
191/1950 Zb. z ktorého vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ
tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 3/2008. Podľa žalobcu ustanovenie § 17 zákona č.
191/1950 Zb. vyžaduje aktívnu účasť dlžníka, ktorý musí zároveň splniť povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť, teda preukázať, že majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka a zároveň musí vzniesť



námietky, ktoré by mohol dlžník vznášať voči predchodcom majiteľa zmenky. Okresný súd v rámci
dokazovania prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Ďalej žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Žalobca zdôraznil
úplnú samostatnosť, nezávislosť zmenkového záväzku. Nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je
zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
danom konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku a nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a preto v prostredí
spotrebiteľských úverov mohla byť použitá. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a
zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vypĺňacom práve. Žalobca poukázal
na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. so záverom, že dohoda o vypĺňacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

K postupu okresného súdu podľa § 153 ods. 2 O.s.p. žalobca uviedol, že v tejto veci nešlo o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy. Prejednával sa spor zo zmenky ako cenného papiera a ak okresný súd sám
vykonal dôkaz spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k uvedenému vyjadriť, nebolo možné
uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade okresný súd nerešpektoval znenie §
153 ods. 2 O.s.p. a aj napriek odlišnému predmetu sporu vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
Ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú nadobudol právoplatnosť, stane sa
záväzným tak pre účastníkov konania ako aj pre všetky orgány a teda najmä súdy. Žalobca zdôraznil, že
okresný súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ktorá nie je účastníkom tohto konania. Naopak, výrok sa bude vzťahovať na žalobcu, ktorý zmluvnú
podmienku vôbec nepoužíva. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 19. februára 2015 sp. zn. 41Cob 42/2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.
februára 2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/18/2013 zo dňa 28.
novembra 2013. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona č. 191/1950 Zb., preto nebolo možné v
tomto prípade poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 161/2007.
Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, z
ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná,
neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa
obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v svojom konaní
aj preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu
k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto
kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k
podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné
doklady alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Ak samotná odpoveď žalovanej k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená súdu
v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanej, musí súd vydať rozsudok. Žalobca poukázal
na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že v prípade
pasivity žalovanej, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí súdu odpoveď,
musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie
uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa článku 7 ods. 1, 3 Nariadenia
žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa
21.11.2013. Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaná podpísala a ktorú pôvodný majiteľ
previedol na žalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný.

Okresným súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a
zrozumiteľne v tlačive A uplatnil právo zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom,
ale je indosatárom. Žalovaná ako dlžníčka v pozícii spotrebiteľa nepreukázala, že nový majiteľ zmenky
konal pri jej nadobúdaní vedome na jej škodu a keď nepodala žiadne námietky vyplývajúce z jej vzťahu k



žalobcovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, teda voči remitentovi ako
skoršiemu majiteľovi zmenky, nebolo možné postup okresného súdu a výklad jednotlivých zákonných
ustanovení, ako uskutočnil okresný súd, akceptovať. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam
len vtedy, ak by žalovaná ako spotrebiteľka vzniesla voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jej
škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky,
čo by však v konaní musela aj preukázať. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Podľa zákona zmenkového a šekového preto okresný súd bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky vystavenia, ani jej neprípustnosť. Žalobca žiadal
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žalobe vyhovené, spolu s priznaním trov súdneho
konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v spojení s
opravným uznesením zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Primárne sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom, a to tak v
rovine vedľajšieho účastníctva ako aj dokazovania, ktoré v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku
mal uskutočniť okresný súd.

V spisovom materiáli okresného súdu na č.l. 65 spisu sa nachádza podanie zo dňa 31.10.2014,
ktorým Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v zastúpení JUDr. Patrik Podhorský
oznamuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, a to na podporu žalovanej. Podanie zo dňa
31.10.2014 o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené Okresnému súdu Čadca
dňa 3.11.2014. Následne v spisovom materiáli je žurnalizovaná námietka neprípustnosti vedľajšieho
účastníka zo strany žalobcu v podaní zo dňa 27.01.2015, doručenom Okresnému súdu Čadca dňa
28.01.2015, č.l. 70 spisu. Okresný súd na č.l. 72 spisu uskutočnil úpravu, podľa ktorej bude dňa 2.4.2015
o 7.30 hod., číslo pojednávacej miestnosti 10 vyhlásený rozsudok. Okresný súd podaním z 02.03.2015,
č.l. 76 spisu, oznámil občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktorý subjekt
zahlásil vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovanej, že v zmysle § 93 ods. 3 druhá
veta novely O.s.p. je potrebné v lehote 15-tich dní doručiť okresnému súdu v potrebnom počte súhlas
účastníka, popri ktorom sa Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov zúčastňuje na konaní, v opačnom
prípade podľa § 101 ods. 3 O.s.p., v nadväznosti na § 93 ods. 3 O.s.p., okresný súd nebude na
oznámenie o vstupe do konania prihliadať. Na č.l. 77 spisu sa nachádza ďalšia úprava o pripojení spisu
Er zo strany sudkyne okresného súdu. Na č.l. 78 spisu sa nachádza Zápisnica o vyhlásení rozsudku
zo dňa 02.04.2015, podľa obsahu ktorej bolo zistené konštatovanie, že podľa úradného záznamu na
č.l. 77 spisu nebolo možné pripojiť spis 11Er/767/2010, z ktorého dôvodu bolo pojednávanie odročené
na neurčito, za účelom pripojenia a prefotenia spisu 11Er/767/2010. Nasledovalo doručenie vyjadrenia
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka k vedľajšiemu účastníctvu a novele O.s.p.. Podľa úpravy na
č.l. 101 rub spisu bol nariadený termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 6. 10.2015 o 11,30 hod.
číslo dverí 54. Z obsahu Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 06.10.2015 bolo zistené, že bol
vyhlásený rozsudok, ktorý rozsudok v spojení s opravným uznesením bol v zákonnej lehote napadnutý
odvolaním žalobcu.

V súvislosti s oznámením vstupu vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovanej, a to podaním
zo dňa 31.10.2014, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014, č.l. 65 spisu, krajský súd
uvádza, že bol odlišného právneho názoru oproti postupu okresného súdu a vyjadreného záveru v
napadnutom rozsudku okresného súdu, keďže mal za to, že úkon zahláseného vstupu vedľajšieho
účastníka do konania zo dňa 31.10.2014, doručený Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014, ako
procesno-právny úkon vyvolal účinky k momentu jeho uskutočnenia, preto k tomuto dátumu v ďalšom
postupe oznámeného vstupu vedľajšieho účastníka do konania bolo potrebné prihliadať na znenie
Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p.. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., znenia platného
a účinného k dátumu 3.11.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh. Uvedený záver krajského súdu vychádza aj z ust.  § 355 druhá veta O.s.p. podľa ktorého,



právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
Úkon oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podaním zo dňa 31.10.2014, doručeným
Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014 a z neho vyplývajúce účinky zostali zachované k momentu
uskutočnenia tohto úkonu pred Okresným súdom Čadca, a preto v ďalšom postupe tohto okresného
súdu bolo nevyhnutné vychádzať z platnej právnej úpravy k dátumu, keď účinky tohto úkonu zostali
zachované uskutočnením tohto úkonu, t.j. k dátumu 3.11.2014. Uvedené vyplýva z toho, že sa koná v
dôvere subjektov v právo platné v čase takéhoto konania, čo zabezpečuje aj právnu istotu pri konaní
subjektu, ktorý práve v rámci svojho konania vychádza z právneho stavu platného k momentu jeho
konania, čo vyúsťuje aj do predvídateľnosti postupu a rozhodovania súdu. Účinky procesných úkonov,
ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014 zostávajú v plnej miere zachované a nie je
možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava
účinná do 31.12.2014 nevyžadovala. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje
procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu. Žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014
nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane.

To, že pri oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania podaním zo dňa 31.10.2014, doručeným
Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014, bolo potrebné vychádzať v tom čase z platného znenia ust. § 93
ods.3 O.s.p., vyplýva podľa názoru krajského súdu aj  z toho, že zmena Občianskeho súdneho poriadku
vykonaná zákonom č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 neobsahovala ustanovenie, že na konanie
začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, tak
ako je to vyjadrené v situácii iných navrhovaných a prijatých zmien Občianskeho súdneho poriadku, ako
to bolo v prípade zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa O.s.p. v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v ust. § 372y O.s.p. mal úpravu, že na konania
začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona,
čo však pri vedľajšom účastníkovi konania nebolo vyjadrené pri úprave ust. § 93 ods. 3 O.s.p. zákonom
č. 353/2014 Z.z..

Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd v novom konaní bude postupovať v zmysle vysloveného
právneho názoru krajským súdom, a to, že ohľadom oznámeného vstupu vedľajšieho účastníka do
konania podaním zo dňa 31.10.2014, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 3.11.2014, sa bude
prihliadať na v tom čase platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku § 93 ods. 3 O.s.p., avšak za
rešpektovania toho, že vedľajší účastník nemôže v konaní vystupovať na strane žalovanej v prípade jej
nesúhlasu alebo proti jej vôli.

V ďalšom postupe uskutočnenom okresným súdom na základe odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský
súd zaoberal, akým spôsobom došlo, resp. nedošlo k vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom.
Zo spisového materiálu vyplynulo, a to z úpravy na č.l. 60 rub  spisu, že žalovanej bolo doručované
spolu s návrhom i tlačivo „C“ na odpoveď v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“). Žalovaná odpoveď na tlačivo „C“ v Nariadením určenej lehote nezaslala a neuplatnila
námietky proti uplatneným nárokom žalobcu. I napriek tomuto stavu okresný súd sám si pripojil spis
sp. zn. 11Er/767/2010, z ktorého vyhotovil fotokópie listín, ku ktorým prihliadol a rozsudkom č.k.
16C/263/2013-104 zo dňa 06. októbra 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 16C 263/2013-139
zo dňa 23. marca 2016 žalobu žalobcu zamietol s určením neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej
neplatnosti. Tento rozsudok bol vyhlásený podľa Zápisnice o vyhlásení rozsudku dňa 06.10.2015.
Ak aj žalovaná v tejto sporovej právnej veci neuskutočnila námietky proti žalobcovým nárokom a ak
okresný súd iniciatívne sa oboznámil so spisovým materiálom sp. zn. 11Er/767/2011 v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598
proti žalovanej, v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.341,55 Eur s príslušenstvom, tak
vzhľadom na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a za vzatia do úvahy Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93, bolo
možné akceptovať takýto postup okresného súdu. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva: ...
„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu



procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento
ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom
má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu,
súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc
ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to
z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až
po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté
Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme
dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

Krajský súd i napriek uvedenému poukazuje na to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z ním
pripojeného spisu sp. zn. 11Er/767/2010, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom pojednávaní,
keďže došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom, tak takýmto postupom bola odňatá



možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia sa s dôkazmi,
a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ako rozhodné
procesné právo v zmysle článku 19 Nariadenia sa použije na konanie o uplatnenom nároku žalobcom.
Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia,
na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej
miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie
z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného
bremena daného účastníka. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil výlučne sám s
dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sp. zn. 11Er/767/2010 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na
nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu
splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadal na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa. V rámci
nového konania pred okresným súdom je preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného
dokazovania a rovnako aj práva žalovanej ako druhej sporovej strany.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní
bude pri vedľajšom účastníctve postupovať v zmysle uvedeného právneho názoru krajského súdu a
vo vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude
rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

Z dôvodu, že rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené, bude to okresný súd, ktorý v rámci nového
konania rozhodne aj o čiastočnom späťvzatí v zmysle návrhu žalobcu obsiahnutom v podaní zo dňa
21.12.2015, č.l. 135 spisu.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/263/2013", "guid": "5015e44e-c7e1-4877-824d-6e9e3384431c:0b7135d6-6619-4d72-b0aa-ac553c8cebca", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "53f34a92-aacb-4920-8865-e2140476c1dd:a2b71031-8c9f-4777-b006-ce3709eff4c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113207749.1", "spisova_znacka": "43CoZm/18/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/18/2013 z 27. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113207749.1"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}], "citovane_v": []}