{"guid": "db020e5d-e961-44ab-8091-6ec07fcc1ea0:87a73b68-2a43-448a-856c-5c1242a9f47a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111219852.1", "spisova_znacka": "3CoP/16/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/16/2012 z 3. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. apríla 2012, sp. zn. 3CoP/16/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8111219852.1", "identifikacne_cislo": "8111219852", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2012-04-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87a73b68-2a43-448a-856c-5c1242a9f47a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111219852.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111219852.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8111219852.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219852
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111219852.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. R., D. XX proti odporcovi P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., W. X,. v konaní o
zrušenie výživného pre dospelé dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov
z 27.10.2011 č.k. 15C 109/2011 - 15 takto jednohlasne rozhodol

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov ( ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol
a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporcovi
z dôvodu, že je nezamestnaný, odkázaný len na dávku v hmotnej núdzi a pribudla mu vyživovacia
povinnosť k maloletej S. C., nar. XX.X.XXXX.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca pochádza z rodičov E. G. a
D. C. ( navrhovateľa), ktorí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného
súdu Prešov z 4.7.1991, č.k. 16Nc 57/1991 bol v tom čase maloletý P. zverený do starostlivosti matky s
povinnosťou otca platiť výživu sumou 400,- Sk mesačne. Posledná úprava výživného bola realizovaná
rozsudkom tamojšieho súdu z 9.11.2007 č.k. 27P 31/2007 - 54 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
z 31.1.2008 sp. zn. 2CoP 1/2008. Citovaným rozsudkom bolo pre maloletého Kristiána zo strany otca
zvýšené výživné zo sumy 800,- Sk na sumu 1.200,- Sk mesačne počnúc dňom 1.9.2006. V čase
poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ dlhodobo nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 3.600,- Sk mesačne. Okrem maloletého
P. inú vyživovaciu povinnosť nemal. V tom čase maloletý P. navštevoval 1. ročník Strednej priemyselnej
školy elektrotechnickej. V súčasnosti je navrhovateľ naďalej nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej
núdzi v sume 62,50 Eur a pribudla mu vyživovacia povinnosť k maloletej S. C., nar. XX.X.XXXX.
Navrhovateľ žije s družkou a maloletou S. v spoločnej domácnosti a za bývanie mesačne uhrádza 250
Eur. Družka navrhovateľa je na materskej dovolenke a jej príjem predstavuje 280 Eur mesačne. Odporca
je študentom 1. ročník Technickej univerzity v Košiciach. Zistený skutkový stav súd prvého stupňa posúdil
podľa ustanovenia § 62 ods. 1,2,3, Zákona o rodine a uzavrel, že nie je dôvod na zrušenie vyživovacej
povinnosti, pretože každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný



plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Odporca je študentom vysokej školy, študuje dennou formou a teda
nie je schopný sám sa živiť. Súd sa nestotožnil s argumentmi navrhovateľa, že narodením ďalšieho
dieťaťa sa jeho vyživovacia povinnosť obmedzí na novonarodené dieťa, pretože navrhovateľ je otcom aj
plnoletého dieťaťa - odporcu, ktorý zatiaľ nie je schopný sám sa živiť a jeho výdavky na uspokojovanie
potrieb sú nepochybne vysoké. Predmetné konanie je konaním medzi dvoma plnoletými osobami, a
preto súd je návrhom navrhovateľa viazaný. Kým v konaní starostlivosti o maloleté dieťa súd podľa
zmeny pomerov posúdi dôvodnosť zvýšenia, resp. zníženia výživného, v tomto konaní sa súd touto
otázkou nezaoberal, pretože bol viazaný  návrhom navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti v konaní preukázané neboli a preto bol návrh navrhovateľa
ako neopodstatnený zamietnutý. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Aj keď navrhovateľ v konaní nebol úspešný, ale s prihliadnutím
na charakter konania súd nepovažoval za dôvodné priznať ktorémukoľvek z účastníkov náhradu trov
konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v skutočnosti, že medzi účastníkmi konania
je blízky príbuzenský vzťah.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zo strany navrhovateľa zrušil vyživovaciu povinnosť pre dospelé
dieťa. Poukázal, že súd nesprávne vychádzal len z predloženého potvrdenia odporcu, že je študentom
Technickej univerzity v Košiciach, ale vôbec neskúmal, či skutočne na tejto vysokej škole aj študuje.
Zdôraznil, že Technická univerzita v Košiciach prijíma študentov bez prijímacích  pohovorov, na
vysokoškolské štúdium je možné prihlásiť sa aj v auguste, teda pred nástupom na vysokú školu.
Domnieva sa, že zo strany odporcu išlo o účelovosť. Odporca sa účelovo prihlásil na technickú univerzitu,
ale v skutočnosti túto školu nenavštevuje, ale je zamestnaný, čím je schopný sám sa živiť. Súd nevzal
do úvahy skutočnosť, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S. C., nar. XX.X.XXXX.,
čím sa jeho náklady zvýšili. Tiež nevzal do úvahy jeho momentálny zdravotný stav, ktorý mu bráni nájsť
si zamestnanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/
O.s.p. nariadil pojednávanie. Na pojednávanie riadne predvolal účastníkov konania, zároveň pre účely
pojednávania, podaného odvolania zabezpečil listinné dôkazy: správu z Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny v Prešove zo dňa 16.3.2012 a zo dňa 23.3.2012, správu z Technickej univerzity v Košiciach,
Fakulty výrobných technológií, Bayerova 1, Prešov zo dňa 15.3.2012.  Na nariadenom pojednávaní
odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so správou z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
z 16.3.2012 a z 23.3.2012, správou z Technickej univerzity v Košiciach, Fakulta výrobných technológií,
Bayerova 1, Prešov ( študijné oddelenie ) a potvrdením Technickej univerzity v Košiciach, Fakulta
výrobných technológií o návšteve školy odporcom. Napadnutý rozsudok súd prvého stupňa preskúmal
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Po preskúmaní rozsudku súdu
prvého stupňa odvolací súd ( aj po zohľadnení výsledkov doplneného dokazovania ) dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti  rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.



Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná
suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na
budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje
život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od
veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú na výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého
stupňa správne a zákonne rozhodol, keď návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. Odvolacia
námietka navrhovateľa, že odporca sa na vysokoškolské štúdium prihlásil účelovo a v skutočnosti školu
nenavštevuje, ale je zamestnaný v „nejakej firme“, neobstojí. Odvolací súd v tejto súvislosti doplnil
dokazovanie vyžiadaním aktuálnej správy od Technickej univerzity v Košiciach, Fakulty výrobných
technológií so sídlom v Prešove, Bayerova 1. Zo správy z Technickej univerzity v Košiciach z 15.3.2012
vyplýva, že odporca je v akademickom roku 2011/2012 študentom 1. ročníka bakalárskeho štúdia v
dennej forme. Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove z 16.3.2012 a
23.3.2012, navrhovateľ je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.10.2001 naďalej. Je poberateľom
dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi od februára 2004 doposiaľ, v súčasnosti v sume 97,19
Eur mesačne.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné
samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu. Len samotné tvrdenie navrhovateľa, že odporca účelovo študuje na
vysokej škole a v skutočnosti je zamestnaný v „nejakej firme“ nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej
povinnosti. Navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, aby skutočne odporca bol riadne zamestnaný, tiež
nepreukázal, aby odporca nepokračoval v ďalšom štúdiu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
že vždy sa uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa odporca rozhodol pokračovať v
ďalšom vzdelávaní, povinnosť navrhovateľa ako rodiča vyživovať dieťa - odporcu, nezaniká. Súhrnne
možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť až vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny stav, aby odporca bol
schopný sám sa živiť nenastal. Za takéhoto stavu právna povinnosť navrhovateľa určená rozhodnutím
súdu o plnení vyživovacej povinnosti nemôže zaniknúť. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že narodením ďalšieho dieťaťa navrhovateľovi ( navrhovateľovi pribudla okrem
odporcu vyživovacia povinnosť aj k maloletej S. C., nar. XX.X.XXXX ) sa jeho vyživovacia povinnosť
k odporcovi nezrušuje, pretože navrhovateľ je otcom aj plnoletého dieťaťa ( odporcu ), ktoré zatiaľ
nie je schopné samo sa živiť a výdavky na uspokojovanie jeho potrieb sú nepochybne vysoké.
Predmetné konanie je konanie medzi dvoma plnoletými osobami, a preto súd zo zákona je viazaný
návrhom navrhovateľa. Preto ak navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha  zrušenia vyživovacej
povinnosti, súd je viazaný návrhom navrhovateľa o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti, ktorý návrh je
neopodstatnený. Keďže odporca po skončení strednej odbornej školy sa rozhodol pokračovať v štúdiu
na vysokej škole, právna povinnosť navrhovateľa o plnení vyživovacej povinnosti voči odporcovi určená
rozhodnutím súdu nemohla zaniknúť.



Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V
podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa.

Úspech v odvolacom konaní mal odporca. V dôsledku toho v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a § 224
ods. 1 O.s.p. odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca nežiadal priznať
náhradu trov odvolacieho konania a ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania odporcovi
nevznikli. Preto súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/109/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}