{"guid": "dae4d344-e94b-4903-9b23-0192c0eddd90:cf245ec4-7b37-4ed5-8f29-bd5b01ac801e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3811210576.1", "spisova_znacka": "4CoP/135/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/135/2012 z 6. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 6. februára 2013, sp. zn. 4CoP/135/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3811210576.1", "identifikacne_cislo": "3811210576", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-02-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf245ec4-7b37-4ed5-8f29-bd5b01ac801e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3811210576.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3811210576.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3811210576.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/135/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811210576
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3811210576.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného H.., dieťa rodičov: matky D. F., bytom F., ul. S. č. X/XXX a otca H. A., bytom N. A. X., A. P.
XXR., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júla
2012, č. k. 9P/23/2011-227 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa      p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sú prvého stupňa zamietol návrh otca o zníženie výživného. Vychádzal zo
zistenia, že Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k. 12P 18/2010-49 zo dňa 18.11. 2010 schválil
rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý Y., nar. XX.XX.XXXX zostal v osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal platiť výživné sumou 70 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu otec dieťaťa od
14.06.2010 bol nezamestnaný, pracoval len príležitostne, z titulu výkonu ktorej práce do 18.11.2010
dosiahol príjem celkovo 500 eur. Matka dieťaťa z dôvodu starostlivosti o maloletého Y. čerpala rodičovskú
dovolenku. Dňa 01.02.2011 medzi otcom dieťaťa a B. M., a. s. F. bola uzavretá pracovná zmluva, na
základe ktorej bol prijatý na prácu operátora výroby. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo okamžitým
zrušením zo strany zamestnávateľa ku dňu 02.06.2011 z dôvodu, že nastúpil výkon trestu odňatia
slobody. Počas trvania pracovného pomeru dosiahol priemerný mesačný netto príjem 10.211.- Kč. Z
podania, označeného ako nariadenie výkonu trestu, zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že bol odsúdený k
úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov. Od 21.04.2011 bol vzatý do predbežnej väzby.
Výkon trestu nastúpil dňa 01.06.2011 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach
nad Parnou, odkiaľ bol dňa 31.08.2011 premiestnený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Košice. Prepustený bol dňa 05.09.2011 na základe uznesenia Okresného
súdu Michalovce č. k. 2T 163/2010-174 zo dňa 05.09.2011, ktorým bol zrušený trestný rozkaz zo
dňa 23.09.2010. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol na základe vlastnej žiadosti zaradený na
pracovisko Dias, kde za 13 odpracovaných dní mu bola vyplatená odmena 82,56 eur. Počas výkonu
trestu v Košiciach z organizačných dôvodov nebol pracovne zaradený. Dňa 11.10.2011 medzi otcom
dieťaťa a B. M., a. s. W. bola uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej bol prijatý na prácu
montážneho pracovníka. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 16.05.2012. Návrh
na skončenie pracovného pomeru dohodou dal zamestnávateľ z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny
otcom dieťaťa ako zamestnancom. Počas trvania pracovného pomeru dosiahol priemerný mesačný
netto zárobok 253,33 eur. Na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 21.05.2012, je zamestnancom
B. M., s. r. o. F., s miestom výkonu práce S. Y., s. r. o. N. A. X.. Pracovný pomer je uzavretý na dobu
dočasného pridelenia k užívateľovi so skúšobnou dobou tri mesiace. Za mesiac máj 2012 dosiahol
netto príjem 4416.- Kč a za jún 2012 13.576.- Kč. Z účastníckej výpovede otca dieťaťa vyplýva, že
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mu finančne vypomáhali rodičia a priateľka Mgr. P.



F.. Z odboru sociálnych vecí mu bola vyplatená jednorazová sociálna dávka 60 eur. O zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie nepožiadal, prácu si zabezpečoval sám. Je absolventom SOU,
odbor automechanik, s výkonom ktorej práce však skúsenosti nemá. Počas trvania pracovného pomeru
s B. M., a. s. W. mu užívateľský zamestnávateľ AU E. X., a. s. S. platil nájomné za ubytovňu, kde
býval. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému Y. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Má dlh na
zameškanom výživnom a na úveroch, ktoré mu boli poskytnuté za účelom financovania nákladov
na jeho potreby pred nástupom výkonu práce v Českej republike. Z vyjadrenia ÚPSVaR Prievidza
vyplýva, že otec dieťaťa bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do 11.04.2006. V
evidencii vozidiel je evidovaný ako vlastník motorového vozidla zn. Škoda. V pôsobnosti Správy katastra
Prievidza nemá evidovaný nehnuteľný majetok. Zo svedeckej výpovede Mgr. P. F. vyplýva, že v období
trvania pracovného pomeru otca dieťaťa v B. M., a. s. W.,  zálohové platby za užívanú ubytovňu platil
zamestnávateľ. Otec dieťaťa okrem príjmu, ktorý dosahoval u uvedeného zamestnávateľa, iný príjem
nemal. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mu spolu s jeho matkou finančne vypomáhala.
Slovenská sporiteľňa, a. s. jej poskytla úver na financovanie kúpnej ceny 930 eur motorového vozidla
zn. Ford Mondeo, ktorého užívateľom je otec dieťaťa, lebo ona nie je držiteľkou vodičského oprávnenia.
Matka dieťaťa je poberateľkou rodičovského príspevku 190 eur mesačne a rodinných prídavkov 22,01
eur. Na základe rozhodnutia ÚPSVaR Prievidza zo dňa 08.08.2011 je jej poukazované náhradné výživné
70 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s O. H., ktorý v M., a. s. F. dosahuje priemernú mesačnú
netto mzdu 680,19 eur. Bývajú na ubytovni, kde platia zálohové platby v celkovej výške 131 eur, a za
dodávku elektrickej energie 35 eur,  každý v polovici. Výška poplatku za odvoz smetí ročne je 30 eur.
Náklady na úhradu odôvodnených potrieb maloletého Y. pozostávajú zo zabezpečovania oblečenia,
obuvi, stravy, hygienických a kozmetických potrieb, vrátane plienok, hračiek na rozvíjanie motorických
schopností. Kúpna cena za plienky v priemere mesačne predstavuje 23 eur. Zo správy o prešetrení
rodinných pomerov vyplýva, že v doterajšej starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky.
Ďalej súd konštatoval, že výživné sa určuje podľa stavu, zisteného v čase vydania rozhodnutia, pri
rozhodovaní o zmene (aj znížení) výživného súd porovnáva pomery v čase skoršieho rozhodnutia,
ako aj v čase novej úpravy výživného. Musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru, ku ktorej
môže dôjsť v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa alebo v dôsledku zmien v
schopnostiach a možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa sa podaným návrhom
domáhal zníženia rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému Y., s účinnosťou od 01.07.2011. V čase
rozhodovania súdu vo veci č. k. 12P 18/2010 bol nezamestnaný, pracoval len príležitostne, z titulu
výkonu ktorej práce od 14.06.2010 do 18.11.2010 dosiahol príjem celkovo 500 eur, čo bolo v priemere
mesačne 100 eur. Ako už bolo uvedené, otec dieťaťa od 01.07.2011 (do uvedeného dátumu bol v
predbežnej väzbe), od ktorého dňa sa domáhal zníženia rozsahu vyživovacej povinnosti, do 05.09.2011
bol vo výkone trestu odňatia slobody. Z predloženej obžaloby vyplýva, že bola na neho a ďalších
dvoch obvinených podaná za prečin neoprávneného obohatenia podľa § 226 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona
spolupáchateľstvom. Trestný rozkaz Okresného súdu Michalovce č. k. 2T 163/2010 zo dňa 23.09.2010
bol zrušený, a vec nie je právoplatne skončená. Ak je povinný rodič vo výkone trestu, jeho schopnosti a
možnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, v rámci pracovných miest
vytvorených v ústave. Uvedený postup však neplatí bezvýhradne. V prípade, ak je povinný rodič vo
výkone trestu odňatia slobody pre neplatenie vyživovacej povinnosti, prípadne pre krátkodobý trest,
nejedná sa o kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá by podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňovala
zníženie výživného. Od 01.07. 2011 do 05.09.2011, kedy bol otec dieťaťa prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, uplynula doba 3 mesiacov a 5 dní. Pracovné možnosti vytvorené v ústave, v ktorom
bol umiestnený, boli limitované a odpracoval len 13 dní, za ktoré mu bola vyplatená odmena 82,56
eur. Pri posudzovaní uplatneného nároku však súd vychádzal z toho, že išlo o krátkodobý výkon trestu,
ktorý nie je kvalifikovanou zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Preto pokiaľ sa otec
dieťaťa domáhal zníženia výživného za obdobie od 01.07.2011 do 05.09.2011, súd návrh v tejto časti
ako neopodstatnený zamietol. Od 06.09.2011 do 10.11.2011 otec dieťaťa bol nezamestnaný, nepožiadal
ÚPSVaR Prievidza o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z jeho účastníckej výpovede
vyplýva, že voľné pracovné miesto si zabezpečoval sám, pričom od 11.10.2011 (pracovná zmluva zo dňa
11.10.2011) bol prijatý do pracovného pomeru do B. M., a. s. W.. V období od 05.09.2011 do 11.10.2011
býval u rodičov, ktorí mu spolu s jeho priateľkou finančne vypomohli. Z odboru sociálnych vecí mu bola
vyplatená jednorazová sociálna dávka 60 eur. Od 06.09.2011 do 10.11.2011 uplynul len 1 mesiac a
4 dni, ktoré obdobie tiež nie je možné vyhodnotiť ako kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá by podľa
§ 78 ods. 1 Zák. o rodine umožňovala zníženie výživného z dôvodu poklesu príjmu na strane otca
dieťaťa. Od 11.10.2011 do 16.05.2012 vykonával prácu ako zamestnanec spoločnosti B. M., a.s. W., za



ktorú dosahoval priemerný mesačný netto príjem 253,33 eur. Užívateľský zamestnávateľ mu zabezpečil
ubytovanie, z ktorého titulu mu nevznikli žiadne výdavky. Z príjmu, ktorý dosahoval za vykonanú prácu,
si hradil ostatné náklady na svoje odôvodnené potreby. Jeho príjem v porovnaní s obdobím poslednej
úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti bol vyšší o 153,33 eur (ako to už bolo uvedené, za obdobie od
14.06.2010 do 18.11. 2010 z titulu výkonu brigádnickej práce dosiahol v priemere mesačne príjem 100
eur), čo nie je možné vyhodnotiť ako kvalifikovanú zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine.
Faktom je, že suma 253,33 eur, z ktorej mal zaplatiť aj výživné 70 eur mesačne, postačovala len na
úhradu jeho základných potrieb, v porovnaní s ním však matka s maloletým Y. ako dve osoby mali k
dispozícii len rodičovský príspevok, rodinné prídavky, náhradné výživné, z ktorého príjmu musela ešte
platiť polovicu zálohových platieb, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním miestnosti na ubytovanie,
pričom jej partner k nej nemá vyživovaciu povinnosť. Skončenie pracovného pomeru s B. M., a. s. W. nie
je možné vyhodnotiť, že sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, lebo v B. M., s. r. o. F. si zabezpečil prácu,
za výkon ktorej, a to za celý odpracovaný mesiac jún 2012, dosiahol netto mzdu 13.576.- Kč, z ktorej je
schopný platiť výživné 70 eur mesačne. Preto súd návrh aj v časti, kde sa otec dieťaťa domáhal zníženia
výživného po dátume 21.05.2012 (dátum vzniku pracovného pomeru s B. M., s. r. o. F.), zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa. Dôvodil tým, že jeho mesačný
príjem je 9.900 Kč, 400 Kč za zmennosť a prémie za nadčasy a výkonnostný bonus, a to všetko v brutto.
V júni 2012 dosiahol netto mzdu 13.576 Kč z dôvodu, že vykonával viac nadčasov, čo v momentálnej
situácii v práci nie je možné. Jeho náklady na bývanie sú 930 Kč mesačne, raz mesačne cesta na
Slovensko do 1.500 Kč, výdavky do práce 2.500 Kč, strava a hygiena do 3.000 Kč, výživné 1.160 Kč
mesačne, posielanie listov na Slovensko 200 Kč. Na základe rozhodnutia ÚPSVaR Prievidza zo dňa
08.08.2011 bolo D. F. poukazované náhradné výživné 70 eur mesačne, nakoľko mu vznikol dlh voči
ÚPSVaR, ktorý má záujem splácať po dohode z dôvodu toho, aby sa voči tejto pohľadávke nedostal do
výkonu trestu odňatia slobody.

Matka dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení s odvolaním otca nesúhlasila. Uviedla, že otec by si mal
uvedomiť, že jeho dieťa potrebuje viac finančných prostriedkov, aby sa mohlo rovnať s inými deťmi.
Počas dvoch rokov mu otec neprišiel zagratulovať ani na meniny a narodeniny, Mikuláša či Vianoce.
Za dva roky ho prišiel pozrieť 3 krát, a kúpil dve hračky. Ako otec by mal pochopiť, že má záväzky voči
svojmu synovi, a nie sa nechať odsúdiť, alebo striedať jedno zamestnanie za druhým. Mala pochybnosti
o výdavkoch otca, uvedené v odvolaní.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené,
a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu
si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p., a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného, a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.



V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností /§120 ods. 1, 2 O.s.p./ a pri posudzovaní osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca maloletého postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení
Zákona o rodine. Súdom prvého stupňa zistené osobné, zárobkové a majetkové pomery otca maloletého
ako osoby povinnej a oprávnené potreby maloletého Y. ako osoby oprávnenej sú dostatočným
podkladom pre záver, že návrh otca na zníženie výživného nie je opodstatnený. Odvolaciu námietku
otca, že v júni 2012 dosiahol vyššiu netto mzdu 13.576 Kč z toho dôvodu, že vykonával viac nadčasov,
inak táto mzda nie je u neho pravidelná a špecifikoval náklady, ktoré vynakladá na bývanie, stravu
a hygienu a náklady do práce, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že
otec často menil zamestnanie a páchal trestnú činnosť, v dôsledku ktorej bol aj v čase rozhodovania
súdom prvého stupňa vo výkone trestu. Podľa poslednej pracovnej zmluvy, ktorú má otec uzavretú so
spoločnosťou B. M. s.r.o. sídlom v F., C. jeho dohodnutá mzda za vykonanú prácu predstavuje 9.900 Kčs
mesačne + 400 Kčs mesačne v prípade dvoj a trojzmennej prevádzky. Otec tvrdí, že jeho mzda za mesiac
jún 2012 bola vyššia oproti ďalším mesiacom, avšak žiadny dôkaz (výplatnú pásku, potvrdenie o výške
mzdy za ďalšie mesiace) nepredložil. Odvolací súd však zdôrazňuje, že posledná úprava výživného
zo strany otca bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 12P 18/2010-49 dňa 18.11.
2010,  ktorým súd schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletý Y. bol zverený do  osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal platiť výživné sumou 70 eur mesačne. V čase tohto rozhodovania otec dieťaťa
bol od 14.06.2010 nezamestnaný, pracoval len príležitostne, z titulu výkonu ktorej práce do 18.11.2010
dosiahol príjem celkovo 500 eur. Pri porovnaní s týmito pomermi otca treba konštatovať, že otec je v
súčasnosti zamestnaný a dosahuje vyšší príjem, ako v čase poslednej úpravy výživného. Z toho dôvodu
potom na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na
maloletého Y..

Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/23/2011", "guid": "dd131c57-47c2-4e2d-9e29-e366dc2fd2ec:1513e327-04e9-4c56-825b-4b7a95a5c460", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}