{"guid": "da756eb0-251c-47e2-9de6-a28aab622a21:a98f34d9-e0b9-4b44-8875-e19f850aaffc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2708208258.1", "spisova_znacka": "21CoE/159/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21CoE/159/2012 z 26. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 26. decembra 2012, sp. zn. 21CoE/159/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2708208258.1", "identifikacne_cislo": "2708208258", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2012-12-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a98f34d9-e0b9-4b44-8875-e19f850aaffc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2708208258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2708208258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2708208258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoE/159/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708208258
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2708208258.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci oprávneného: EURO PROVIDUS, a.s. Dunajská 15/A, Bratislava,
IČO: 35962 682,zastúpený LAW FIRM Trenčín s.r.o. Mierové nám. 37, Trenčín, proti povinnému: A. E.,
nar. X.XX.XXXX, S. E. XXXX/XX, D., o vymoženie 577,57 eur súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom
Šupom, o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu Okresného súdu Skalica č.k. 1Er/4873/2008-29 zo
dňa 18.10.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku
(EP) ju zastavil  a súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške
50,72 eur, ktorú povinnosť zaplatiť uložil oprávnenému.
Rozhodol tak po posúdení žiadosti súdneho exekútora, ktorý žiadal súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 577,57 eur (17.400,-Sk) s príslušenstvom na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
IUDEX v Bratislave  č.k. i846.4565 zo dňa 21.8.2008, podľa ktorého bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 17.400,- Sk s 0,1 % úrokom z omeškania od 24.1.2008 do zaplatenia,
uhradiť trovy právneho zastúpenia a trovy exekúcie.
Súd sa zaoberal skúmaním predpokladov formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu,
vrátane spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
aby posúdil, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi.
Súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 9090701196 zo dňa 3.9.2007, uzavretú účastníkmi
konania, ktorú posúdil ako spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5 a § 54
ods. 1, ods. 2 Obč. zák., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s nepodnikateľom. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné
obchodné podmienky, ktoré v bode 4. obsahovali rozhodcovskú doložku a ktorú súd  vyhodnotil ako
neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 a ods. 5 Obč. zák. absolútne neplatná, nakoľko bola
súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, teda sa nejednalo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku
a rozhodcovská doložka vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom boli rozhodované výlučne
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri IUDEX v Bratislave. Na základe tohto dojednania veriteľ
môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý
by inak bol príslušný. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu
vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul
je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku a exekúcia je podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku neprípustná. Rozhodnutie o
trovách exekúcie zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 200 ods. 2 a § 203 ods.1 Exekučného poriadku



a exekútorovi priznal trovy exekúcie s odkazom na ust. § 196 Exekučného poriadku v spojení s § 14 a
§ 22 vyhl. č.. 288/1995 Z.z. vo výške 50,72 eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby ho
odvolací súd zrušil.
V odôvodnení označil za nepochopiteľný záver, ku ktorému dospel prvostupňový súd po vyše roku a pol
roka odo dňa udelenia poverenia súdnemu exekútorovi, podľa ktorého považuje rozhodcovskú doložku
uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto za neplatnú.
Podľa odvolateľa zmluva o spotrebiteľskom úvere v čase uzatvorenia medzi povinným a oprávneným
nemala charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona) a
rozhodcovský súd túto otázku posúdil správne, pri rozhodovaní vo veci nemohol tušiť, aká bude právna
úprava o dva či tri roky neskôr. Keďže zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným tak nemala
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách na ňu aplikovať nebolo možné. V závere poukázal na § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku z ktorého podľa odvolateľa vyplýva, že súd môže exekúciu zastaviť až po tom,
čo ju vyhlásil za neprípustnú, a teda môže vydať uznesenie o zastavení exekúcie až po tom, čo je
právoplatné uznesenie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Postup pri ktorom tak súd urobí jedným
uznesením je nesprávny a nemá oporu v zákone.

Povinný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu oprávneného sa nevyjadril.

Odvolací súd (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP) po zistení, že odvolanie podal
včas účastník konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 202 OSP, § 58 ods. 3 EP), preskúmal v rozsahu napadnutom odvolaním uznesenie súdu
prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa   v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 OSP) po preskúmaní uznesenia
v napadnutej časti a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa
zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na
toto poukazuje.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa s odvolacími námietkami a pre zdôraznenie správnosti napadnutého
uznesenia odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzatvorená medzi účastníkmi konania bola správne súdom prvého stupňa posúdená ako spotrebiteľská
zmluva, na ktorú je potrebné použiť príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď preskúmal rozhodcovskú doložku i v zmysle
smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach  v spotrebiteľských zmluvách. (Podľa rozhodnutia
C 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku a to v tom zmysle, či
nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy).

K námietke oprávneného, podľa ktorej v čase jej uzatvorenia zmluva o úvere medzi povinným a
oprávneným nemala charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa
najskôr  zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do
30.6.2007, ktorý v ust. § 23a,  účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvil tzv. typovú zmluvu,
ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať:



a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä  podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na
odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, na podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.6.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť zákon
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zák. č. 397/2008 s účinnosťou od 1.11.2008. V ostatnom
znení má § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval
spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období
od 1.1.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu
na uzavretie  zmluvy. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu
už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4
cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa  znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v
čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkmi, zmluva o úvere upravená
v Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka
nespadala, napriek tomu je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
právneho poriadku Slovenskej republiky. Odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na
spotrebiteľské zmluvy, keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej
zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy a je i veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na ktorý právny predpis samotná zmluva odkazuje.
Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z.z. Zmluvou o  úvere sa zaviazal poskytnúť oprávnený ako dodávateľ povinnému
ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a povinný ako spotrebiteľ sa zaviazal
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
čím zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §
2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z.. V konaní nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi
účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., teda nie je vylúčená
spod jurisdikcie tohto zákona z čoho vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou
zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,



ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, je nevyhnutné predmetný
právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

K námietke oprávneného, podľa ktorej  exekučný titul bol predmetom prieskumu súdu už v čase vydania
poverenia a bol súdom posúdený za súladný so zákonom, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. II.  ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Odvolateľ tiež v závere odvolania poukázal na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého
exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať. Podľa názoru odvolacieho súdu pri tomto dôvode neprípustnosti exekúcie
súd rozhodne o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaví jedným uznesením, v ktorom sa uvedie výrok
o neprípustnosti i výrok o zastavení exekúcie. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie
a osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by navyše odporovalo hospodárnosti
a účelu exekučného konania.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, správne rozhodol tiež o trovách
exekúcie, na základe čoho  odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP, ale povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci bol v odvolacom konaní úspešný
a to z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Er/4873/2008", "guid": "27079ac3-c3e4-4bb5-a204-90c2d158bc91:6a42e034-5378-43f8-9434-d1698a4a6ee8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}