Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/766/2015 z 11. 7. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. júla 2016, sp. zn. 6Co/766/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3214204703.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/766/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3214204703.1 | 2016-07-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6dcf0e9-e52c-42a8-8d3b-7039ce9e06fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3214204703.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/766/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214204703
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214204703.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu R. proti žalovanej H. o zaplatenie 1.172,25
eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 12. mája 2015, č.k. 6C/201/2014-55, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom žalobcu R..

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 12.05.2015, č.k. 6C/201/2014-55 súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.172,25 eur spolu s úrokmi
vo výške 39 % ročne zo sumy 104,02 eur od 16.07.2013 do zaplatenia a vo výške
27,48 % ročne zo sumy 917,47 eur od 17.01.2014 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 109,36 eur od 16.07.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy
1.024,19 eur od 17.01.2014 do zaplatenia. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení súd
prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
upravenej v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení
§ 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných
z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie
§ 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. V
danom prípade súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje opis tovaru alebo služby,
na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje (§ 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.
z.). Takisto v predmetnej zmluve absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca síce predložil
súdu splátkový kalendár, resp. plán amortizácie, avšak ako samostatnú listinu, nie ako súčasť zmluvy
(tento dokument nie je krytý podpismi účastníkov zmluvy a ani sa naň v zmluve neodkazuje). Ani nič v
zmluve nenasvedčuje tomu, že by bol splátkový kalendár (plán amortizácie, prípadne iná forma uvedenia
spôsobu započítavania budúcich splátok) súčasťou samotnej zmluvy, resp. že by takáto listina bola
pri podpise zmluvy predložená žalovanej. Vzhľadom na absenciu dvoch vyššie uvedených náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje podľa § 9
ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.) súd považoval úver poskytnutý
žalobcom žalovanej za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)



zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca má teda právo len na vrátenie istiny, ktorú žalovanej na základe
zmluvy poskytol, bez zmluvných úrokov a poplatkov. Ako už bolo uvedené vyššie, z vyjadrenia žalobcu
v žalobe vyplýva, že žalovaná do podania žaloby vrátila žalobcovi 432,34 eur, teda viac, než jej žalobca
poskytol ako spotrebiteľský úver (429 eur). Súd úverový prípad XXXXXXXXXXXXXX považoval za
poskytnutý bez úroku a bez poplatkov a za uhradený, a pokiaľ ide o úverový prípad
(revolvingový spotrebiteľský úver, vedený u žalobcu pod č. XXXXXXXXXXXXXX),
uviedol, že žalobca nepreukázal poskytnutie revolvingového úveru žalovanej a čerpanie jednotlivých
položiek žalovanou. Žalobca preukazoval poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej iba vlastnou
tabuľkou, ktorú síce označil ako výpis z úverového účtu žalovanej, avšak nejde o výstup z bankového
systému vo forme výpisu z účtu v banke. Podobne potvrdenie o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a potvrdenie o prijatí splátok súd považoval len za tvrdenia žalobcu, ktoré neboli potvrdené
žiadnymi dôkazmi. Samotná zmluva pritom predstavuje iba záväzok poskytnúť finančné prostriedky,
sama osebe nie je dôkazom o ich skutočnom poskytnutí. Navyše v potvrdení o odfinancovaní
peňažných prostriedkov sú najväčšie položky označené „finan. FMRB“, pričom žalobca neuviedol, čo
toto označenie znamená (súd na pojednávaní uviedol v rámci skutkového posúdenia nejasnosť týchto
položiek a uviedol aj predbežné právne posúdenie). Položky označené v potvrdení o odfinancovaní
peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX
ako „výber v ATM“ (teda nie položky označené „finan. FMRB“) predstavujú spolu 200 eur, pričom podľa
potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade XXXXXXXXXXXXXX mala žalovaná
vrátiť 232,72 eur (položky označené ako „platba zloženkou ING“). Keďže však žalovaná spochybnila
poskytnutie kreditnej karty a tiež poskytnutie akýchkoľvek peňažných prostriedkov nad rámec prvého
úveru vo výške 429 eur a žalobca poskytnutie prostriedkov formou revolvingového úveru nepreukázal
žiadnymi dôkazmi, súd považoval poskytnutie peňažných prostriedkov formou revolvingového úveru
za nepreukázané. To, že žalobca započítal uvedené platby žalovanej vo výške 232,72 eur na úverový
prípad XXXXXXXXXXXXXX, je jeho priradenie platieb od žalovanej, avšak nepreukazuje to, že žalovaná
skutočne poskytovala žalobcovi platby na úverový prípad XXXXXXXXXXXXXX, teda, že
si bola vedomá čerpania prostriedkov z úverového prípadu XXXXXXXXXXXXXX.O
trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Žalovaná
bola v konaní úspešná, avšak nežiadala o náhradu trov konania, preto jej súd náhradu
trov konania nepriznal. Vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
účinnom k 27.12.2012.

2. Proti tomuto rozsudku „v časti revolvingového úveru“ podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie „v napadnutej časti“ a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Na
preukázanie čerpania revolvingového úveru v konaní súdu predložil výpis z úverového účtu žalovanej a
Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, z ktorých je zrejmé, že žalovaná čerpala peňažné
prostriedky platbami na vybraných obchodných miestach a výbermi hotovosti z
bankomatov. V tejto súvislosti poukazuje na bod 3.1 časti 2. úverovej zmluvy. Nesúhlasí s konštatovaním
súdu, že výpis z úverového účtu, ktorý v konaní predložil, je len nejakou tabuľkou. Poukazuje na bod
1.2 časti 2. úverovej zmluvy, podľa ktorého je V. povinný viesť pre Dlžníka úverový účet. Podľa bodu
3.2 časti 2. úverovej zmluvy V. eviduje čerpanie a splácanie revolvingového úveru na úverovom účte
dlžníka. Je to len žalobca, kto môže v konaní predložiť prehľad čerpania a splácania úveru, čo v konaní
aj predložil. Námietka súdu, že predložený prehľad je len tabuľkou, sa javí ako nedôvodná, keďže
platná práva úprava nepredpisuje žalobcovi žiadnu formu takejto evidencie. Žalobca predkladá súdu
v prílohe potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov žalovaným. Žalobca sa súčasne domnieva,
že je potrebné prihliadať na ust. § 407 ods. 3 ObZ ,v zmysle ktorého, ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva
aj zvyšok záväzku. Poukazuje na skutočnosť, že súd v priebehu konania neuviedol spornosť otázky
týkajúcej sa poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému. Občiansky súdny poriadok stojí na zásade
predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením
veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho
názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Domnieva sa, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s uvedenými zásadami sporového konania. Preto namieta, že takýmto postupom súdu došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom.



3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny.

4. Podaním zo dňa 01.07.2016 oznámil R., že s účinnosťou k 01.07.2016, došlo k cezhraničnému
zlúčeniu spoločností V. a R.. V dôsledku cezhraničného zlúčenia sa spoločnosť V. zanikla bez likvidácie
a spoločnosť R. sa stala ku dňu 01.07.2016 jej nástupníckou spoločnosťou.

5. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

6. Keďže žalobca V. zanikol skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, postupoval odvolací súd podľa
citovaného ustanovenia a rozhodol, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z. z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

8. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí prejednacia zásada. Prejednacia zásada
spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať
dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť
za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z
toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k
preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia (§ 131 a § 150 a § 151 C.s.p.) a povinnosť
dôkazu.
K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť
k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a
dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať
skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne
známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné
tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.

9. K naplneniu tohto následku došlo aj v prejednávanej veci. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu a dôvodnosť pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere
nepreukázal.
10. K namietanému nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie v konaní odvolací súd uvádza, že toto
tvrdenie žalobcu je absolútne nepravdivé a v rozpore so skutočnosťami zistenými zo spisu súdu prvej
inštancie. Žalobca sa pred podaním odvolania zrejme neoboznámil so spisom a najmä so zápisnicou z
pojednávania zo dňa 12.05.2015, ktorého sa nezúčastnil.

11. Žalobca sa sám svojou bezdôvodnou neúčasťou na pojednávaní zbavil možnosti, aby si vypočul
závery súdu o spornosti predložených dôkazov žalobcu (ktoré boli dôvodom nevyhovenia žalobe) podľa
§ 118 ods. 2 O.s.p, ktorým ustanovením sa súd prvej inštancie riadne a dôsledne riadil, čo preukazuje
zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.05.2015. Súd prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že cit. „za
zhodné považuje, že navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 06.09.2012
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. ..... V druhej časti
zmluvy bol dohodnutý revolvingový úver. V tejto časti zmluvy nie je zrejmé, prečo je uvedená výška
úverového rámca 5.000 eur a súčasne aktuálna výška úverového rámca 600 eur. Zo zhodných
vyjadrení navrhovateľa a odporkyne vyplýva, že navrhovateľ financoval v prospech odporkyne 429 eur
dňa 07.09.2012, odporkyňa vrátila navrhovateľovi v splátkach spolu 432,34 eur. Pokiaľ ide o
druhý úverový prípad (revolvingový spotrebiteľský úver), navrhovateľ preukazuje poskytnutie peňažných
prostriedkov odporkyni iba vlastnou tabuľkou, ktorú síce označuje ako výpis z úverového účtu odporkyne,
avšak nejde o výstup z bankového systému vo forme výpisu z účtu v banke. Podobne potvrdenie o
odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenie o prijatí splátok súd považuje len



za tvrdenia navrhovateľa. Sporné teda zostáva poskytnutie kreditnej karty odporkyni a jej výbery, resp.
platby touto kartou. V potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov (č.l. 37, 42), nie je
jasné, čo znamenajú položky „finan.FMRB“. Navrhovateľ sa k tomu vo svojich podaniach nevyjadril. Súd
považuje za zhodné, že navrhovateľ zaslal odporkyni dňa 15.01.2014 predžalobnú upomienku
a dňa 24.01.2014 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru. Odporkyňa
uhradila navrhovateľovi spolu 232,72 eur, ktoré odporca započítal ako úhradu na úverový prípad ...1100“.

12. Zároveň vyjadril svoj predbežný právny názor podľa § 100 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého cit. „Pokiaľ
ide o revolvingový spotrebiteľský úver, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal poskytnutie
revolvingového úveru odporkyni a čerpanie jednotlivých položiek odporkyňou, preto nebolo potrebné
zaoberať sa obsahom časti 2 zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa.“

13. Ak by sa žalobca uvedeného pojednávania zúčastnil, mohol na súde prvej inštancie uplatniť príslušné
procesné prostriedky (skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, dôkazy resp. návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky, právnymi závery a argumenty), ktoré v rozpore s
procesným poriadkom uplatnil až v odvolaní.

14. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251
ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) (§ 428 CSP).