Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/28/2016 z 1. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. mája 2017, sp. zn. 3Cob/28/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8114223034.1 Krajský súd Prešov | 3Cob/28/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8114223034.1 | 2017-05-01 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89ddd745-e904-4b3f-ae20-e59b73d4909c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114223034.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223034
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114223034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Košča a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: FLOW-RMT s.r.o. Prešov, so sídlom Prešov,
Športová 7, IČO: 36 482 650, zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom AK v Prešove, Hlavná
111, P.O.BOX 265, proti žalovanému: EKOINŠTAL s.r.o., so sídlom Sabinov, Priemyselná štvrť 32, IČO:
36 486 213, zastúpený JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., advokátska spoločnosť, so sídlom v Košiciach,
Hlavná 6, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 2.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 8Cb/264/2014-50 zo dňa 23.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- eur
s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.940,- eur od 30.12.2013 do 11.04.2014, zo sumy
5.500,- eur od 12.04.2014 do 25.06.2014, zo sumy 5.000,- eur od 26.06.2014 do 06.02.2015, zo sumy
2.500,- eur od 07.02.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 300,- eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 345,34 eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 5.000,- eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.940,- eur od 30.12.2013
do 11.04.2014, zo sumy 5.500,- eur od 12.04.2014 do 25.06.2014 a zo sumy 5.000,- eur od 26.06.2014
do zaplatenia. Zároveň žiadal náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že na základe ústnej zmluvy
realizoval pre žalovaného strojové vrty pod komunikáciou. Vykonané práce vyfakturoval faktúrou č.
XXXXX zo dňa 25.09.2013 vo výške 5.940,- eur s DPH, splatnou 29.12.2013. Dňa 11.04.2014 žalovaný
z fakturovanej sumy uhradil 440,- eur a dňa 25.06.2014 sumu 500,- eur. Spolu uhradil 940,- eur.

2. Dňa 24.10.2014 súd vydal platobný rozkaz č. k. 8Rob/567/2014-10, ktorým vyhovel žalobcovi v celom
rozsahu.

3. Dňa 19.11.2014 žalovaný doručil súdu odpor proti uvedenému platobnému rozkazu, v ktorom
uviedol, že ho považuje za neopodstatnený a uplatnený nárok neuznáva. Uviedol, že medzi účastníkmi
bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca vykonal pre neho strojové vrty pod
komunikáciou, avšak uvedené práce nespĺňali výškové hodnoty požadované pre zadávané práce.
Tieto vykazovali vady, ktoré žalovaný u žalobcu včas uplatnil. Zároveň poskytol žalobcovi primeranú
dodatočnú lehotu na ich odstránenie. Žalobca však vady neodstránil, preto si žalovaný u neho uplatnil



zľavu z ceny, ktorá zodpovedá sume, ktorú žalobca v konaní žaluje. Navrhol žalobu zamietnuť a zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

4. Dňa 25.02.2015 zobral žalobca žalobu v časti 2.500,- eur späť, nakoľko žalovaný uhradil dňa
06.02.2015 sumu 2.500,- eur.

5. Súd uznesením č. k. 8Cb/264/2014-26 zo dňa 19.05.2015 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške
2.500,- eur zastavil a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.06.2015.

6. Žalobca v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.09.2015, uviedol, že medzi účastníkmi došlo k
dohode o urovnaní dňa 19.12.2014, v zmysle ktorej mal žalovaný zaplatiť žalovanú istinu do 31.01.2015
vrátane súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia. Žalovaný túto dohodu nesplnil a až dňa
06.02.2015 uhradil žalobcovi sumu 2.500,- eur a právnemu zástupcovi 251,91 eur. Vzhľadom na
uvedené zobral žalobu v časti 2.500,- eur žalobca späť a na základe toho aj upravil petit žaloby. V
zmysle dohody o urovnaní zo dňa 19.12.2014 pri nesplnení záväzku zaplatiť predmet sporu vrátane
príslušenstva v dohodnutom termíne, t. j. do 31.01.2015, si žalobca uplatní svoje nároky. Žalobca mal
za to, že žalovaný v priebehu súdneho konania uznal žalovanú sumu vrátane príslušenstva čo do výšky
a dôvodu.

7. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 18.02.2016 súhlasil, aby
súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca realizoval na
základe ústnej dohody pre žalovaného strojové vrty pod komunikáciou a za tieto vyfakturoval cenu s tým,
že žalovaný nereklamoval kvalitu ani žiadne vady. Dňa 27.01.2015 v súlade so Zákonom o účtovníctve č.
431/2002 Z.z. požiadal žalovaného, ako aj iných dlžníkov, aby odsúhlasili dlhy voči žalujúcej spoločnosti
s tým, že ak neobdrží žalobca odpoveď od dlžníka do štrnástich dní, bude stav pohľadávok považovať za
odsúhlasený. Žalovanému bola uvedená výzva zaslaná 27.01.2015, pričom žalovaný na výzvu žiadnym
spôsobom nereagoval, z čoho žalobca vyvodil záver odsúhlasenia pohľadávky. Účastníci konania
spolupracovali aj v minulosti.

9. Z dohody o urovnaní uzavretej v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 19.12.2014
vyplýva, že účastníci konania sa urovnali mimosúdne, a to tak, že žalovaný sa zaviazal splatiť peňažný
dlh vo výške 5.000,- eur do 31.01.2015. Rovnako sa zaviazal v uvedenej lehote zaplatiť žalobcovi aj
prvú nevratnú časť zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalobca vo zvyšnej časti,
a to úrokov z omeškania, žalovanému tieto odpúšťa za podmienky úhrady svojich vyššie uvedených
záväzkov. Žalobca sa zaviazal vziať svoj návrh na začatie konania, ktoré je vedené na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 8Rob/567/2014, v celom rozsahu späť po úhrade záväzkov.

10. Faktúrou č. XXXXX, vystavenou 30.09.2013, splatnou 29.12.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému
práce na stavbe N. - X. Š., v celkovej sume 5.940,- eur. Z výpisu účtu žalobcu vedeného v UniCredit
Bank vyplýva, že dňa 25.06.2014 zaplatil žalovaný časť faktúry vo výške 500,- eur, dňa 11.04.2014
zaplatil časť faktúry vo výške 440,- eur. Žalobca vyzval žalovaného na odsúhlasenie stavu záväzkov a
pohľadávok k 31.12.2005 v celkovej sume 5.500,- eur s tým, že ak neobdŕži odpoveď do štrnástich dní,
bude stav pohľadávok považovať za odsúhlasený.

11. Žalovaný potvrdil, že medzi ním a žalobcom bola uzavretá zmluva o dielo, že žalobca vykonal pre
neho strojové vrty pod komunikáciou, avšak uvedené práce nezodpovedali výškovým hodnotám, preto
si vady diela včas uplatnil a zároveň poskytol žalobcovi primeranú dodatočnú lehotu na ich odstránenie.
Žalobca vady v poskytnutej lehote neodstránil, preto si žalovaný u žalobcu uplatnil zľavu z ceny, ktorá
zodpovedá sume, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal podanou žalobou. Zároveň uviedol, že síce
uzatvoril so žalobcom dohodu o urovnaní, v ktorej sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ním požadovanú
sumu, avšak to len z dôvodu urovnania vzťahov medzi obchodnými partnermi a v záujme zachovania
obchodnej spolupráce aj do budúcna. Napriek tomu žalovaný považoval cenu diela vyfakturovanú za
práce vykonané žalobcom vzhľadom na už vyššie uvedené za nedôvodnú.

12. V ďalšom odôvodnení rozsudku súd citoval ust. § 536 ods. 2, 3, ust. § 538, ust. § 546 ods. 1, ust. § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú



niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Bolo nesporné, že medzi žalobcom
a žalovaným došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka,
pričom predmetom zmluvy bola realizácia strojových vrtov pod komunikáciou. Nebolo sporné, že došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo a k jej realizácii. Žalobca za vykonané práce vyfakturoval žalovanému faktúrou
č. XXXXX zo dňa 25.09.2013, splatnou 29.12.2013, cenu za zrealizované práce v celkovej výške 5.940,-
eur. V danej veci došlo dňa 11.04.2014 zo strany žalovaného k čiastočnej úhrade záväzku vo výške 440,-
eur, dňa 25.06.2014 vo výške 500,- eur a dňa 06.02.2015, teda po podaní žaloby, k úhrade sumy 2.500,-
eur a právnemu zástupcovi žalobcu 251,91 eur. V dôsledku uvedeného možno usudzovať, že žalovaný
uznal aj zvyšok dlhu, keďže nepreukázal súdu, že by z jeho strany došlo k prejavu vôle vyjadrujúcej
neuznanie zvyšku tohto záväzku. O uvedenom svedčí aj dohoda o urovnaní zo dňa 19.12.2014, v
zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal splatiť svoj peňažný dlh voči žalobcovi do 31.01.2015. Súd mal
za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, že žalovaný svojím konaním uznal nárok žalobcu, teda
povinnosť plniť z faktúry č. XXXXX zo dňa 30.09.2013. Tvrdenia žalovaného považoval súd za účelové,
nakoľko tieto nepreukázal. Žalovaný sa síce k návrhu na začatie konania vyjadril v odpore, avšak
svoje tvrdenia ničím nepodložil. Nespornosť uplatneného nároku tak vyplýva aj z dohody o urovnaní
zo dňa 19.12.2014. Argumentácia žalovaného v nadväznosti na listinné dôkazy predložené žalobcom
neobstojí. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu,
a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.500,- eur s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 5.940,- eur od 30.12.2013 do 11.04.2014, zo sumy 5.500,- eur od 12.04.2014 do
25.06.2014, zo sumy 5.000,- eur od 26.06.2014 do 06.02.2015, zo sumy 2.500,- eur od 07.02.2015
do zaplatenia. Žalovaný v konaní nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by
spochybnil alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu. Nakoľko žalovaný faktúru neuhradil v
lehote jej splatnosti, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti faktúry. Súd na základe uvedeného žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej v súlade s ustanovením § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..

14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol tento zrušiť alebo zmeniť a žalobu
zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukázal na to, že na základe
ústnej dohody žalobca vykonal pre neho strojové vrty pod komunikáciou, avšak tieto nespĺňali výškové
hodnoty požadované pri zadávaní týchto prác. Práce žalobcu vykazovali vady, ktoré žalovaný u neho
včas uplatnil a zároveň poskytol primeranú dodatočnú lehotu na ich odstránenie. Žalobca však vady
v lehote poskytnutej neodstránil, a preto si žalovaný u žalobcu uplatnil zľavu z ceny, ktorá zodpovedá
sume, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal podanou žalobou. Naviac žalovaný považoval cenu diela
vyfakturovanú zo strany žalobcu za premrštenú oproti cene, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné práce.
Uviedol, že síce uzatvoril so žalobcom dohodu o urovnaní, v ktorej sa zaviazal zaplatiť mu požadovanú
sumu, avšak to len z dôvodu urovnania vzťahu medzi obchodnými partnermi a v záujme zachovania
obchodnej spolupráce aj do budúcna. Napriek tomu však považoval cenu vyfakturovanú za vykonané
práce za značne navýšenú a naviac práce, ktoré neboli vykonané riadne. Uviedol, že žalobca vykonal pre
neho strojové vrty pod komunikáciou na základe ústnej dohody, ktorej súčasťou nebola dohoda o cene za
vykonané práce, cena nebola ani určená. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal
otázkou primeranosti ceny za dielo, resp. výškou obvyklej ceny za porovnateľné dielo v čase uzatvorenia
zmluvy. Podľa žalovaného, ak nebola výška ceny diela v zmysle uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi
dohodnutá, určená ani určiteľná, mal sa súd zaoberať primeranosťou žalobcom vyfakturovanej sumy,
resp. porovnaním žalobcom vyfakturovanej sumy za zhotovenie diela s výškou obvyklej ceny diela v
čase uzatvorenia zmluvy.

15. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného zdôraznil, že odvolanie považuje za účelové
smerujúce len k tomu, aby žalovaný oddialil právoplatnosť napadnutého rozsudku s cieľom dovtedy
urobiť kroky smerujúce k nevymožiteľnosti pohľadávky. Tak ako v odpore, tak aj v odvolaní sa odvoláva
na skutočnosti, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukázal. Žiadne vady neboli žalovaným reklamované
u žalobcu, a to či už ústne alebo písomne. O tom, že dielo bolo vykonané bezchybne svedčí aj fakt,
že žalovaný uzavrel v priebehu tohto konania dohodu o urovnaní, ktorú však nenaplnil. Jeho tvrdenie,
že túto dohodu uzavrel len z dôvodu zachovania dobrých obchodných vzťahov, je klamstvom. Ak by
toto tak bolo, tak by následne po uzavretí tejto dohody bol u žalobcu objednal výkon ďalších vrtov, čo



však doteraz neurobil. Evidentne konanie žalovaného už od začiatku malo jediný cieľ, a to zamedziť
právoplatnému rozhodnutiu v tejto veci a vyhnúť sa plneniu, a to hlavne plneniu vynúteného exekútorom.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

16. Na uvedené vyjadrenie, ktoré bolo zástupcovi žalovaného doručené, sa tento nevyjadril.

17. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v zmysle § 470 ods. 2 CSP podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané 13.4.2016. S ohľadom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal podľa právnej úpravy
účinnej v čase jeho podania. Naviac odvolanie žalovaného bolo podané z dôvodu uvedeného v § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. a týmto odvolacím dôvodom sa musel odvolací súd zaoberať.

18. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody prejednal odvolací súd odvolanie žalovaného podľa § 212
ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné.

19. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti uvádza
nasledovné:

20. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že účastníci tohto konania uzavreli zmluvu o dielo, že došlo
k realizácii predmetu diela, ako aj to, že sa dohodli na cene diela, čo vyplýva nepochybne z dohody o
urovnaní uzavretej dňa 19.12.2014. Touto dohodou o urovnaní vlastne žalovaný uznal svoj dlh vo výške
5.000,- eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť do 31.1.2015 a tento svoj záväzok nijako nespochybnil uvedenými
tvrdeniami, keďže tieto v priebehu prvostupňového i druhostupňového konania nijako nepreukázal.
Uvádzané skutočnosti zostali len v rovine tvrdenia, preto na tieto nemohol súd prihliadať. Z tohto hľadiska
odvolacie námietky sú právne nevýznamné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

21. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

22. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).