{"guid": "d8fcede6-8fbd-4ca2-8d68-e9832b4b1d2e:a2004740-5039-4d08-b8e4-c007f9850f8d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5612210038.1", "spisova_znacka": "6Co/354/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/354/2013 z 26. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. novembra 2013, sp. zn. 6Co/354/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5612210038.1", "identifikacne_cislo": "5612210038", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2013-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a2004740-5039-4d08-b8e4-c007f9850f8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210038.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210038.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5612210038.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/354/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210038
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5612210038.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, Q. K., proti odporcovi: Základná organizácia Slovenského zväzu
záhradkárov 20-45 Kalištie, Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 4330/25, Liptovský Mikuláš, IČO: 37
903 519, v zastúpení JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom, Advokátska kancelária M. N. XXX/X, Q.
K., v konaní o uložení povinnosti uviesť pozemok do predošlého stavu, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/83/2012-74 zo dňa 7. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/83/2012-74 zo dňa 07. mája
2013   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ   j e    p o v i n n ý   nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 81,46 Eur k
rukám splnomocneného zástupcu odporcu JUDr. Martina Cibuľu v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti uviesť do predošlého stavu pozemok parc. č. 6193
nachádzajúci sa v kat. území Q. K., zapísaný na LV č. XXXX a na vlastné náklady odstrániť sypanú poľnú
cestu zriadenú na vyššie uvedenom pozemku. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi trovy konania
v sume 325,82 Eur, advokátovi JUDr. Martinovi P. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom parc. registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. 6193/2, vo výmere 1140
m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre okres a obec Q. K., katastrálne územie Q. K.. Táto parcela
sa nachádza v záhradkárskej osade 20 - 45 Kalištie, Liptovský Mikuláš s tým, že čiastočne je užívaná
ako prístupová cesta k záhradkám a čiastočne zasahuje aj do záhradiek vyčlenených jednotlivým
členom záhradkárskej osady. V minulosti uvedený pozemok užívalo JRD  ZČSP Liptovský Mikuláš, ktoré
ako správca nehnuteľností zmluvou,uzavretou dňa 03. 09. 1984, prenechalo túto parcelu a aj ďalšie
Slovenskému ovocinárskemu a záhradkárskemu zväzu, Základnej organizácii 20 - 45 Kalištie, Liptovský
Mikuláš do dočasného užívania na 30 rokov. Právo dočasného užívania predmetných nehnuteľností bolo
zriadené bezodplatne. Odporca vznikol ako dobrovoľné združenie občanov podľa Zákona č. 83/1990
Zb., založené za účelom vykonávania záhradkárskej činnosti v určenej územnej lokalite s tým, že
Stanovy Základnej organizácie slovenského zväzu záhradkárov 20 - 45 Kalištie, Liptovský Mikuláš zo
dňa 25. 03. 2003 boli zaregistrované na Ministerstve vnútra SR dňa 24. 07. 2003. Odporca je občianskym
združením so samostatnou právnou subjektivitou. V zmysle článkov 2 Stanov poslaním odporcu je
organizovať, zabezpečovať a rozvíjať záhradkársku činnosť svojich členov a tým sa podieľať na tvorbe a
ochrane zdravého životného prostredia efektívnym využívaním menej hospodárnej poľnohospodárskej



pôdy. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že medzi nimi nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy v zmysle
Nariadenia vlády SR č. 208/1994 Z. z.  o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme
poľnohospodárskeho podniku, a preto v zmysle § 3 ods.  1 Zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov
v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim vznikol medzi nimi nájomný vzťah
dňom 26. 03. 1997, t. j. dňom, kedy citovaný právny predpis nadobudol účinnosť. Na základe uvedeného
okresný súd konštatoval, že navrhovateľ, aj keď je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, je povinný strpieť
užívanie tejto nehnuteľnosti členmi záhradkárskej osady. Navrhovateľ by mohol vypovedať nájomný
vzťah iba za podmienok určených v § 3 ods. 2 citovaného zákona a v takomto prípade by bol povinný
poskytnúť užívateľom náhradu v rozsahu stanovenom v § 3 ods. 3 citovaného zákona. Navrhovateľ
teda, aj keď je vlastník nehnuteľnosti, ktorá je začlenená do záhradkárskej osady,nemôže svojvoľne
rozhodovať o spôsobe užívania spornej nehnuteľnosti, avšak má v zmysle § 4 ods. 1 citovaného zákona
právo na nájomné za užívanie pozemkov. Keďže navrhovateľ pozemok odmietol predať, jeho nároky
sa vysporiadajú v rámci konania, ktoré sa začalo dňa 25. 11. 2005, kedy odporca podal na Obvodný
pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši návrh na začatie konania vo veci vysporiadania pozemkov
v záhradkárskej osade. Spôsob vysporiadania je daný zákonom, a to buď pridelením náhradných
pozemkov v hodnote pozemku podľa registra pôvodného stavu alebo poskytnutím náhrady v peniazoch
tak, ako to je upravené v § 10 ods. 1 zákona. Konanie sa začalo v zákonnej lehote, t. j. do 31. 12.
2008 a doposiaľ nebolo skončené. Navrhovateľ je však povinný stále rešpektovať daný stav a nemôže
rozhodovať o spôsobe užívania pozemku, aj keď je jeho vlastníkom. Ako ďalší dôvod pre zamietnutie
návrhu prvostupňový súd uviedol to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemok vlastnícky
patriaci navrhovateľovi neužíva odporca, ale jeho jednotliví členovia, a to čiastočne ako prístup ku
záhradkám a čiastočne ho obhospodarujú v rámci vyčlenenej záhradky. Z hľadiska uvedeného preto
nebola v prejednávanej veci daná ani pasívna vecná legitimácia odporcu. O trovách konania rozhodol
prvostupňový súd v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) v prospech odporcu, ktorý mal v konaní plný úspech. V zmysle zásady úspechu zakotvenej
v ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p. prvostupňový súd priznal odporcovi náhradu všetkých účelne
vynaložených trov spojených s bránením práva spolu v sume 325,82 Eur, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie. S poukazom na zmluvu o dočasnom
užívaní pozemkov, uzavretú medzi Jednotným roľníckym družstvom ZČSP Liptovský Mikuláš v
zastúpení predsedom F. J. na strane odovzdávajúcej organizácie a Slovenským zväzom záhradkárov
ZO 20 - 45 Kalištie v Liptovskom Mikuláši, zastúpenej C. I. na strane preberajúcej organizácie,
mal zato, že pasívne legitimovaný subjekt v označenom odporcovi bol určený správne, lebo práve
on sporný pozemok prevzal do dočasného užívania. Navyše aktuálny stav pozemku nezodpovedá
zápisu v katastri nehnuteľností, podľa ktorého sa jedná o ornú pôdu, ale odporca z tohto pozemku
vytvoril sypanú poľnú cestu. Túto zriadil bez stavebného povolenia, ktoré bolo nutnou záležitosťou
pre uskutočnenie akéhokoľvek stavebného diela. Uvedeným konaním odporca porušil vlastnícke právo
navrhovateľa. Prvostupňový súd tiež pochybil, keď po vykonanej ohliadke sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevyjadril, či sporný pozemok je sypanou poľnou cestou alebo nie. Preto odvolateľ navrhol,
aby si odvolací súd vyžiadal stanovisko Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava.
Rovnako takisto prvostupňový súd pochybil, keď sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril
k otázke vysporiadania pozemkov záhradkárskej osady a tiež plateniu nájmu. Odporca pritom už
desaťročia uskutočňuje kolosálny podvod, keď z peňazí, ktoré by mal jednoznačne platiť vo forme
nájmu, konkrétne vlastníkom uskutočňuje kúpu pozemkov. Odvolateľ taktiež nesúhlasil so zaviazaním
na zaplatenie trov konania.

Odporca v podanom vyjadrení zo dňa 29. 07. 2013 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Odvolanie navrhovateľa
označil za nezrozumiteľné, vnútorne rozporné a nedôvodné. Neuviedol v ňom žiadne ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd už nevyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Poukázal aj na tú skutočnosť, že za účelom riadneho a úplného zistenia skutkového stavu veci bola
vykonaná aj ohliadka na mieste samom, pri ktorej sa nezistila existencia sypanej poľnej cesty, ktorej
odstránenia sa navrhovateľ domáha.



Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania, tak odvolateľ - navrhovateľ, ako aj v
písomnom vyjadrení odporca konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom,s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní, aj keď v pomerne rozsiahlom, neuviedol žiadne také skutočnosti,
ktoré by neboli známe ešte počas prvostupňového konania. Jeho odvolacie námietky sú totožné s
tými, čo predniesol ešte v konaní pred okresným súdom. S týmito skutočnosťami sa však náležitým a
presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd. Zároveň je potrebné uviesť, že povinnosťou
súdu nie je vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými účastníkom konania, ale len s tými,
ktoré majú podstatný, rozhodujúci význam pre prejednávanú vec. Inak povedané všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako ESĽP pripomenul,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). S poukazom na uvedené prvostupňový súd žiadnym spôsobom
nepochybil, keď sa v dôvodoch rozhodnutia nevyjadril ku charakteru pozemku, ktorý je predmetom
konania a bližšie tiež k otázke vysporiadania pozemkov záhradkárskej osady a  plateniu nájmu. Odpoveď
na tieto otázky ani odvolací súd nepovažoval za rozhodujúce pre prejednávanú vec. Do obsahu práva
účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov,
prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997).

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a vyplýva to aj z fotodokumentácie vyhotovenej
na ohliadke na mieste samom, že nehnuteľnosť vlastnícky nesporne patriacu navrhovateľovi neužíva
odporca, ale jeho jednotliví členovia, či už sčasti ako prístupovú cestu, resp. súčasť samotných záhradok.
Za daného stavu preto prvostupňový súd správne konštatoval, že odporca nie je tým subjektom,
ktorý by bol nositeľom hmotno-právneho vzťahu z hľadiska subjektu, ktorý by mal platiť za užívanie
cudzej nehnuteľnosti. Tiež dospel k správnemu právnemu záveru, že medzi tými osobami, ktoré užívajú
spornú nehnuteľnosť a navrhovateľom vznikol zo zákona nájomný vzťah, a preto plnenia z neho
sa môže navrhovateľ domáhať len voči jednotlivým užívateľom svojej nehnuteľnosti. Odvolací súd
nespochybňuje, že navrhovateľovi patrí za užívanie jeho nehnuteľnosti nájomné, avšak tohto, ako už
bolo uvedené, sa musí domáhať voči jednotlivým fyzickým osobám.



Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade
zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s.
p.). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v
žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. v prospech odporcu, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech.
S poukazom na uvedené odvolací súd priznal odporcovi náhradu všetkých účelne vynaložených trov
spojených s bránením práva voči navrhovateľovi, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden
úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 60,07 Eur + režijný paušál v sume 7,81 Eur a
20% DPH vo výške 13,58 Eur, všetko v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, trovy odvolacieho konania spolu v sume 81,46 Eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie     n i e    j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/83/2012", "guid": "a6d42be2-08e8-4c2b-8a77-73a2ace9e2a2:b25c9519-c107-4dd1-a352-39e0f66a60f8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}