{"guid": "d8f4dae5-b17a-438b-bb5c-e61ba5b6bd4d:2428ddc3-a69b-4b56-9af6-a2dd71f3a109", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200706.1", "spisova_znacka": "6Sžf/46/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/46/2015 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. 6Sžf/46/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4014200706.1", "identifikacne_cislo": "4014200706", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2428ddc3-a69b-4b56-9af6-a2dd71f3a109", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200706.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200706.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200706.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/46/2015\n4014200706\n24. 05. 2017\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2017:4014200706.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu FENESTRA Sk,\nspol. s r.o., so sídlom Priemyselná 17, Zlaté Moravce, zastúpeného spoločnosťou BOĽOŠ, Advokátska\nkancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu č. 1100304/1/243061/2014 z 26. mája 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/137/2014-41 z 01. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/137/2014-41 z 01. apríla\n2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďa1ej aj \"krajský súd\" alebo \"prvostupňový súd\")\nzamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len \"OSP\") žalobu žalobcu,\nktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.\n1100304/1/243061/2014 z 26. mája 2014. Predmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane v zmysle ust. 156 ods. l písm. d/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil úrok z omeškania v\nsume 2.017,10 Eur „za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za\nzdaňovacie obdobie december 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške“.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo\ndňa 20.02.2014 (ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania) vznikla správcovi dane pohľadávka\nvo vzťahu k žalobcovi ako platiteľovi preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, z čoho potom\nvyplýva, že pohľadávku na úroku z omeškania si žalovaný nemohol uplatniť v reštrukturalizačnom\nkonaní, nakoľko v čase jeho začatia ani skončenia táto pohľadávka neexistovala. Z uvedeného nesporne\nvyplýva, že úrok z omeškania sa stal daňovým nedoplatkom žalobcu v zmysle ust. § 2 písm. f) daňového\nporiadku až po vyrubení (inak povedané úrok z omeškania pred vyrubením, resp. bez vyrubenia nie je\nmožné považovať za daňový nedoplatok a pohľadávku správcu dane). Pokiaľ žalobca v žalobe namietal,\nže predmetná pohľadávka správcu dane vo forme úroku z omeškania vznikla voči žalobcovi ešte pred\nzačatím reštrukturalizačného konania a túto mal správca dane prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní\npostupom podľa zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, súd túto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. Takýto\nnázor žalobcu podľa súdu nie je správny a súladný s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.\nKrajský súd mal za to, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že predmetná pohľadávka (úrok\nz omeškania) zanikla v zmysle ust. 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, pretože podľa tohto\n\nzákonného ustanovenia zanikajú tie pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas\nprihlásené, (hoci prihlásené byť mali a mohli), ani s tvrdením žalobcu, že tieto pohľadávky po skončení\nreštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť, pretože v predmetnom prípade sa nejedná o pohľadávku,\nktorá mala byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, keďže v čase jeho začatia a ani skončenia\nnebola daňovým nedoplatkom v zmysle ust. § 158 ods. 1 daňového poriadku v spojení s ust. § 2 písm.\nf) toho zákona. Záver žalovaného, že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade s ust. § 156 ods. 1 písm.\nd) a ust. § 156 ods. 2 daňového poriadku je teda výsledkom správneho právneho posúdenia veci a\nsprávnej aplikácie ustanovení daňového poriadku a zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K námietke žalobcu ohľadne\nnevymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania, ktorá je podľa jeho názoru nespochybniteľná, súd\nuvádza, že správca dane musel postupovať podľa ust. § 156 ods. l, písm. d) a ods. 2 daňového poriadku\na úrok z omeškania žalobcovi vyrubiť, pričom v tomto konaní nemohol posudzovať vymáhateľnosť tejto\npohľadávky. Rovnako tak otázku vymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania neposudzoval ani súd\nv tomto konaní, nakoľko predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo\ndňa 26.05.2014 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, teda dôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní\núspech nemal, právo na ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov podľa\nust. § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa ust. § 205 ods. 2\npísm. f) OSP.\nŽalobca mal za to, že právne posúdenie vykonané zo strany prvostupňového súdu nie je správne, keďže\nsúd neaplikoval všetky relevantné právne normy a (aj z toho dôvodu) ním aplikované právne normy\nnesprávne interpretoval.\nŽalobca trval na tom, že pohľadávka ktorej zodpovedá právna povinnosť žalobcu zaplatiť úrok\nz omeškania, je právom na peňažné plnenie, ktoré v zmysle ZKR vzniklo pred začatím\nreštrukturalizačného konania žalobcu, a preto ho bolo za účelom dosiahnutia plnenia potrebné riadne a\nvčas uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou podľa ust. § 121 a nasledujúcich ZKR.\nĎalej poukázal na to, že na posúdení úroku z omeškania ako tzv. predreštrukturalizačného\nzáväzku žalobcu v zmysle argumentácie uvedenej v predchádzajúcich bodoch nemôže nič zmeniť,\nani konštitutívny charakter rozhodnutia v prvom stupni, ktorým bol úrok z omeškania vyrubený\npo skončení reštrukturalizácie, pretože s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti (najmä\nzačatie reštrukturalizačného konania žalobcu) je potrebné konštatovať, že jeho konštitutívnosť\nje v insolvenčných pomeroch prelamovaná inou rozhodujúcou skutočnosťou, a to povolením\nreštrukturalizácie (a samotným účelom reštrukturalizácie), ktorá umožňuje uplatnenie pohľadávky\nprihláškou aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia samostatným rozhodnutím. Výkladom relevantných\nustanovení daňového poriadku možno totiž dospieť k záveru, že vznik práva na peňažné plnenie\nzodpovedajúce úroku z omeškania nemožno v insolvenčných pomeroch viazať len na vydanie\nrozhodnutia o jeho vyrubení.\nŽalobca mal za to, že súd konajúci v prvom stupni na predmetnú vec ust. § 63 ods. 1 DP nesprávne\naplikoval, respektíve toto nesprávne interpretoval. Daňový poriadok stanovuje, že povinnosti možno\nukladať len rozhodnutím, ale zároveň dodáva, že uvedené platí, ak daňový poriadok v špeciálnej právnej\nnorme neustanovuje inak, s touto časťou predmetného ustanovenia („ak tento zákon neustanovuje inak“)\nsa však súd vôbec nevysporiadal ani neuplatnil pravidlá najmä teleologického a podporne historického\nvýkladu právnych noriem, t.j. nezohľadnil základný účel reštrukturalizácie podľa ZKR (naopak, tento účel\ndôsledkami vyplývajúcimi z jeho právneho posúdenia poprel). Na účely reštrukturalizácie špeciálnou\nprávnou normou voči všeobecnému ust. § 63 ods. 1 DP je ust. § 158 ods. 5 DP, z ktorého v\nnadväznosti na právnu reguláciu podľa ZKR vyplýva, že okamihom povolenia reštrukturalizácie je\nsprávca dane povinný postupovať výlučne podľa ZKR, t.j. v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou nároky\npodľa ust. § 120 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 158 ods. 3 DP, a teda stráca oprávnenie vo vzťahu k\nnim vydávať akékoľvek rozhodnutia. Ďalej uviedol, že otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania\nje nutné skúmať v rámci posudzovania zákonnosti jeho vyrubenia. Pretože vymáhateľnosti úroku\nz omeškania bránia účinky skončenej reštrukturalizácie, napádané rozhodnutie je potrebné označiť\nza nezákonné. Napokon namietal, že akceptáciou napadnutého rozhodnutia by nepochybne došlo\nk porušeniu zásady rovnosti účastníkov insolvenčného konania, a to v dôsledku neodôvodneného\n(bez existencie primeraného a ústavne konformného legitimizačného dôvodu) zvýhodnenia veriteľov\npohľadávky odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného oproti iným veriteľom pohľadávok\nvzniknutých na základe súkromného práva, a to napriek skutočnosti, že ich nároky voči žalobcovi\n\nboli rovnako založené na skutkových dejoch, ktoré nastali z právneho hľadiska v totožnom čase pred začatím reštrukturalizačného konania, čo vzhľadom na zásady insolvenčného konania vo forme\nreštrukturalizácie upravenej v ZKR, ako aj všeobecné princípy civilného konania nie je prístupné.\nŽiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil tak, že predmetné\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil Krajskému\nsúdu v Nitre na ďalšie konanie.\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. <http://www.nsud.sk.> (§ 156 ods. 1,3 OSP v spojení s § 211 ods. 2\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPodľa § 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byt' vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byt' priamo dotknuté (§ 244 ods. 1,2 OSP).\nPodľa § 245 ods. 2 OSP, pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 31.01.2013 správcovi dane\nprehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil ako zamestnávateľ,\nktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa § 35 zák. č. 595/2003 Z. z.\no dani z príjmov v znení neskorších predpisov za mesiac december 2012. Dňa 23.10.2013 podal opravný\nprehľad o príjmoch zo závislej činnosti za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie, v ktorom uviedol svoju\nodvodovú povinnosť - preddavky na daň v sume 62.255,04 Eur, pričom z tejto sumy ostalo na uhradenie\n59.857,97 Eur. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 15.05.2013 v konaní pod sp. zn.\n32R/3/2013 sa u žalobcu začalo reštrukturalizačné konanie, pričom uznesením zo dňa 31.01.2014 bol\nreštrukturalizačný plán potvrdený a reštrukturalizácia ukončená.\n\nSprávca dane vydal dňa 20.02.2014 rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume\n2.017,10 Eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie\nobdobie december 2012, a to ku dňu vykonania ročného zúčtovania, t. j. 28.04.2013. Z odôvodnenia\ntohto rozhodnutia vyplýva, že preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti boli splatné dňa\n05.02.2013, ročné zúčtovanie preddavkov bolo vykonané dňa 28.04.2013 a dlžná suma preddavkov k\ntomuto dňu bola 59.857,97 Eur za zdaňovacie obdobie december 2012. Na základe odvolania žalobcu\nproti rozhodnutiu správcu dane, ktorého dôvody sú totožné s dôvodmi podanej žaloby, vo veci rozhodoval\nžalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 26.05.2014 potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods.\n2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli\nprameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania\na ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ktorému správny\norgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.05.2014\na posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.02.2014, ktorým bol žalobcovi ako zamestnávateľovi\nvyrubený úrok z omeškania v sume 2.017,10 Eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z\npríjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012 v ustanovenej lehote.\nPodľa § 2 písm. b), e), f) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely\ntohto zákona sa rozumie\nb) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa\nosobitného predpisu,\ne) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon\nneustanovuje inak,\nf) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.\n\nPodľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto\nzákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 156 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4, 5, 6 písm. d), ods. 8 vyššie citovaného zákona, úrok z omeškania\nsprávca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote\nalebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane\nd) vybraný preddavok na daň.\nSprávca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije\nštvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového\nnedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo\nodvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije\nzákladná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského\nštátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\nnedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca\ndane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po\ndni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania\nkompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného\ndaňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného\ndaňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj\npriebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.\nAk daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z\nomeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu\ndoručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako\nsa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním.\nAk preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote\nalebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku\n2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.\nAk preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v lehote podľa\nosobitného predpisu, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa odseku 2 do dňa platby vrátane alebo\ndo dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty\nna podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň.\nÚrok z omeškania sa nevyrubí\nd/ daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní.\nÚrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol\npovinný\na/ zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane,\nb/ odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.\nPodľa § 158 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a\nreštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie\nsprávca dane postupuje podľa osobitného predpisu.\nV konaní nebolo sporné, že žalobca je zamestnávateľom a platiteľom dane z príjmu zo závislej činnosti\nsvojich zamestnancov - daňovníkov. Z ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších predpisov účinnom do 31.12.2012 vyplýva pre žalobcu (ako zamestnávateľa a platiteľa\ndane z príjmov zo závislej činnosti) povinnosť vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy svojich\nzamestnancov, tento preddavok zraziť pri výplate, pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy\nzamestnancovi k dobru a tieto preddavky odviesť správcovi dane najneskôr do piatich dní po dni výplaty,\npoukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane neurčí inak.\nV opravnom prehľade o príjmoch zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012 žalobca\nuviedol svoju odvodovú povinnosť z titulu preddavkov na daň v sume 62.255,04 Eur, pričom táto suma\nsa čiastočnými úhradami znížila na sumu 59.857,97 Eur, ktorú sumu mal žalobca odviesť správcovi dane\nnajneskôr 05.02.2013, a to s poukazom na ust. § 35 ods. 3 a 6 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov účinnom do 31.12.2012, čo v konaní nebolo ani sporné. Rovnako nebolo\nsporné, že od 06.02.2013 bol žalobca s odvedením tohto preddavku v sume 59.857,97 Eur správcovi\ndane v omeškaní a na základe uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 15.05.2013 v konaní pod sp.\nzn. 32R13/2013 sa u neho začalo reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo ukončené na základe súdom\n\npotvrdeného reštrukturalizačného plánu u žalobcu ako dlžníka, a to uznesením súdu zo dňa 31.01.2014,\nktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.02.2014.\nSprávca dane vydal svoje rozhodnutie dňa 20.02.2014 (teda po skončení reštrukturalizačného konania),\nktorým vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 2.017,10 Eur podľa ust. § 156 ods. 1 písm. d) zák.\nč. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, teda za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo\nzávislej činnosti za zdaňovacie obdobie december 2012 v stanovenej výške a lehote. Žalobca s takýmto\npostupom nesúhlasil, tvrdiac, že pokiaľ správcovi dane z tohto titulu, t. j. neodvedenia preddavkov na\ndaň z príjmov zo závislej činnosti žalobcom vo výške alebo v lehote podľa zák. č. 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov v znení neskorších predpisov vznikla pohľadávka vo forme úroku z omeškania, jedná sa o\npohľadávku vzniknutú pred začatím reštrukturalizačného konania a bolo potrebné ju do tohto konania\nprihlásiť.\nV predmetnej veci bolo teda potrebné prioritne posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úroku z omeškania,\nktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa ust. § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku a\nposúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku z titulu úroku z omeškania (z\ndôvodu nezaplatenia alebo neodvedenia preddavkov na daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej\nvýške) prihláškou do reštrukturalizačného konania. Vychádzajúc zo znenia relevantných zákonných\nustanovení, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá\nsa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel aj najvyšší súd k záveru, že v danom prípade\nnebolo možné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť\ndo reštrukturalizačného konania skončeného na základe uznesenia súdu zo dňa 31.01.2014, ktoré\nbolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.02.2014, nakoľko táto pohľadávka vo forme úroku\nz omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 20.02.2014, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 04.06.2014, teda až po skončení reštrukturalizačného konania.\nKrajský súd správne vychádzal z ust. § 2 písm. b) daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre\núčely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa ust. § 2 písm.\ne) a f) daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku\nz omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je\ndlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu bolo potrebné vychádzať z ust. § 63 ods. 1 daňového poriadku,\nz ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len\nrozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z\nuvedeného krajský súd správne vyvodil záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a\npohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za neodvedenie preddavkov na daň z príjmov\nzo závislej činnosti v ustanovenej lehote alebo výške vznikla, až keď bol tento úrok správcom dane\nrozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že v prípade žalobcu sa jedná o neodvedenie zrazených preddavkov\nna daň z príjmov zo závislej činnosti v zákonom ustanovenej lehote, preto správca dane bol povinný\npostupovať podľa § 156 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania správca\ndane vyrubí podľa ods. 2, ak daňový subjekt neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej\nvýške vybraný preddavok na daň. Následne postupoval aj podľa § 156 ods. 5 daňového poriadku,\npodľa ktorého ak preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti nebol odvedený vo výške alebo v\nlehote podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov, správca dane vyrubí úrok z omeškania podľa ods. 2 do dňa platby vrátane alebo do\ndňa vykonania ročného zúčtovania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia správcu dane obsahuje\ntabuľku výpočtu úroku z omeškania, z ktorej vyplýva, že správca dane vypočítal úrok z omeškania do\n28.04.2013, t.j. dátum ročného zúčtovania. Ako je vyššie uvedené, citované rozhodnutie po následnom\nodvolacom konaní nadobudlo právoplatnosť 04.06.2014, z čoho vyplýva, že námietka žalobcu, že\núroky z omeškania predstavujú pohľadávku, ktorá sa mala v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou je\nneopodstatnená, pretože citovaným rozhodnutím vyrubené úroky z omeškania sa stali pohľadávkou\naž po 04.06.2014, a preto nemohla byť prihlásená prihláškou podľa § 121 ods. 1 ZKR doručenou\nsprávcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie t.j. do 28.07.2013, ako to namietal žalobca.\nZ uvedeného dôvodu nemohla zaniknúť podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku.\nNajvyšší súd poukazuje taktiež na to, že daňový poriadok v § 156 ods. 1 písm. d) určuje, že úrok z\nomeškania správca dane „vyrubí“, t.j. má povinnosť vyrubiť, ak daňový subjekt neodvedie v ustanovenej\nlehote vybraný preddavok na daň. Ustanovenie § 156 ods. 6 písm. a) až d) daňového poriadku určuje\nprípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden z nich sa nevzťahuje na prípad\n\nžalobcu. Daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma po lehote\nsplatnosti, totiž vznikol ako pohľadávka v zmysle vyššie citovaného ustanovenia daňového poriadku\naž po 04.06.2014. Z toho vyplýva, že nemohlo dôjsť k žalobcom uvádzanému zvýhodneniu veriteľov\npohľadávky, vychádzajúcej z noriem práva verejného oproti iným veriteľom pohľadávok vzniknutých\nna základe súkromného práva, pretože tieto nároky nevznikli rovnako v totožnom čase - pred začatím\nreštrukturalizačného konania, ako to nesprávne namietal žalobca, pretože úroky z omeškania nevznikli\nako pohľadávka pred začatím reštrukturalizačného konania.\nNeopodstatnená je aj námietka žalobcu, že otázku vymáhateľnosti úroku z omeškania je nutné skúmať\nv rámci posudzovania zákonnosti jeho vyrubenia. Aj podľa najvyššieho súdu správca dane musel\npostupovať podľa ust. § 156 ods. 1 písm. d) a ods. 2 daňového poriadku a úrok z omeškania žalobcovi\nvyrubiť, pričom v tomto konaní nemohol posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Rovnako tak\notázku vymáhateľnosti vyrubeného úroku z omeškania nemohol posudzovať ani krajský súd v tomto\nkonaní, nakoľko predmetom žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa\n26.05.2014 a postup predchádzajúci jeho vydaniu, teda dôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania.\nZ rozhodnutí správnych orgánov je jednoznačne zrejmé, ktoré dôkazy považovali za rozhodujúce, ako\nich vyhodnotili, pričom správne uváženie, na základe ktorého dospeli k rozhodnutiu dostatočne objasnili,\npričom toto voľné správne uváženie nie je v rozpore so zákonom ani so zásadami logického myslenia.\nNajvyšší súd nedospel ani k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci\nurobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené základné\npráva žalobcu.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nnie\n\nj e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}