Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/750/2016 z 13. 7. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 13. júla 2017, sp. zn. 16CoE/750/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7607207401.1
Krajský súd Košice | 16CoE/750/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7607207401.1 | 2017-07-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-387
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f10886c2-a262-4bb3-9528-e84be7dfad8c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7607207401.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/750/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607207401
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7607207401.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO : 00
151 866, proti povinnému : A.. F. O., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Ž. XXX, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Petra Cirbesa, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Ďumbierska 2, pod sp. zn. EX
429/2007, o vymoženie 132,78 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.10.2016, č. k. 1Er/350/2007-15

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu
zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 19,92 €.

2. V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 4.2.2016 navrhol súdny exekútor zastaviť
exekúciu z dôvodu, že povinný dňa 3.12.2009 zomrel, pričom po poručiteľovi - povinnom nebol zistený
žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania a dedičské
konanie bolo uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves  č.k. 8D/213/2009-13, 3 Dnot 15/2010 zo
dňa 4.2.2010 zastavené pre jeho nemajetnosť. Súd prvej inštancie následne exekúciu zastavil podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok).

3. Na náhradu trov exekúcie v sume 19,92 € zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Uviedol, že súdny exekútor nevyčíslil trovy exekúcie v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), kvôli čomu mu súd nepriznal
náhradu trov exekúcie pozostávajúcich z odmeny a náhrady hotových výdavkov. Súdnemu exekútorovi
priznal iba odmenu za spísanie návrhu oprávneného do zápisnice v zmysle § 21a  vyhlášky vo výške
16,60 €, vrátane DPH vo výške 3,32 €, teda spolu sumu 19,92 €, nakoľko je z obsahu spisu zrejmé, že
k vykonaniu takéhoto úkonu zo strany súdneho exekútora došlo.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie.

5. Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre
nemajetnosť povinného. Uviedol, že súd prvej inštancie mal zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože primárnym dôvodom k zastaveniu exekúcie je uplynutie
prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do



31.8.2008). Vyslovil presvedčenie, že v predmetnom konaní oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie,
ale k zastaveniu exekúcie došlo uplynutím času, a preto nie sú splnené ani podmienky na úhradu trov
exekúcie oprávneným. Trval teda na tom, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastavenej
exekúcie znášal oprávnený v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. K uvedenému uviedol, že
Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie takým spôsobom, že
exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je
odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie. V dôvodoch odvolania namietal tiež, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá
požiadavkám ust. § 220 CSP o požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

6. Krajský súd ako odvolací súd (podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného
od 1.júla 2016; ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal
uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, účinného do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len
v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.). V
posudzovanom prípade povinný zomrel v priebehu exekučného konania dňa 3.12.2009 (exekučné
konanie začalo spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie dňa 25.5.2007).

11. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017; ďalej len Exekučný poriadok), ale prechádzajú na
dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností; veritelia môžu od
nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

12. V tomto prípade však poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves I  č.k. 8D/213/2009-13, 3 Dnot 15/2010 zo dňa 4.2.2010 zastavené
podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť.

13. Súd prvej inštancie preto správne konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný,
a preto oprávneným navrhované použitie ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku pre zastavenie
exekúcie nie je správne (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.mája 2011
sp.zn. 7M Cdo 5/2011). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadnym a zrozumiteľným spôsobom
odôvodnil.

14. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách exekúcie, ak zaviazal oprávneného na
náhradu trov súdneho exekútora, keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku). Trovy súdneho exekútora boli
súdom prvej inštancie priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov a boli priznané v správnej výške. Odvolací súd preto uznesenie potvrdil aj vo výroku
o trovách exekúcie.



16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v odvolacom konaní nebol úspešný.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e  j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).