Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/114/2016 z 24. 5. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2017, sp. zn. 3Co/114/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1313228784.1
Krajský súd Bratislava | 3Co/114/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1313228784.1 | 2017-05-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46487b33-e784-480f-a8db-7cbce2beddde
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1313228784.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/114/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313228784
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1313228784.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. S., F. XXX, O., 2/ Y.
O., P. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobcu 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 45C/114/2014-300, zo dňa 22.9.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .

Žalovanému  p r i z n á v a  proti žalobcovi 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 13.12.2013 domáhali uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 1/ istinu 24.350,18 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 20.142,85 eura od 1.8.2013 do zaplatenia a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
2/ istinu 24.350,18 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.142,85 eura od 1.8.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania; na tom skutkovom základe, že podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) žalobcovia žiadali listom zo dňa 21.2.2013
Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá im vznikla v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. J. Á. v exekučných konaniach
vedených pod sp. zn. EX 34325/2010, 8Er/21/2010 a EX 35787/2010, 7Er/514/2010. Ministerstvo
spravodlivosti SR v liste č. 26710/2013/34 zo dňa 31.7.2013 im oznámilo, že predmetnú žiadosť posúdilo
ako nedôvodnú, nakoľko vo veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody
spôsobenej výkonom verejnej moci. V návrhu ďalej uviedli, že žalobca 1/ ako oprávnený dňa 7.1.2010
podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. J. Á. na vymoženie pohľadávky od
povinnej A. S. vo výške 17.820,88 eura, príslušenstva pohľadávky 6 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 17.820,88 eura od 15.3.2009 do zaplatenia, trov súdneho konania 1.069 eur, trov právneho
zastúpenia 818,38 eura, nákladov exekučného konania 101,44 eura. Exekúcia je vedená pod sp.
zn. EX 34325/2010, 8Er/21/2010; dňa 27.1.2010 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie a
následne 2.2.2010 povinná podala proti exekúcii námietky. Dňa 15.2.2010 podal žalobca 1/ návrh na
zriadenie exekučného záložného práva na majetok povinnej A. S., ktorá bola vlastníčkou nehnuteľnosti,
stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXX/XX, pozemku parc. č. XXX/
XX o výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/X4 o výmere 269 m2



zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Z., vydanom Správou katastra Dunajská
Streda, v 1 pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 172 m2, zastavené plochy a nádvoria, zapísaný
na LV č. XXX, k.ú. Z., vydanom Správou katastra Dunajská Streda. Dňa 10.2.2011 bolo vydané
upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností; exekútor JUDr. J. Á. exekučné záložné
právo podľa § 167 ods. 2 a § 168 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. nezriadil, v dôsledku
čoho došlo 18.1.2011 k predaju vyššie uvedených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, nakoľko boli
zaťažené záložným právom ČSOB a.s. z dôvodu poskytnutia úveru. Z odôvodnenia žaloby vyplýva,
že žalobca 2/ dňa 17.5.2010 podal súdnemu exekútorovi JUDr. J. Á.i návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky od A. S.j vo výške 17.820,88 eura príslušenstva pohľadávky 6 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 17.820,88 eura od 15.3.2009 do zaplatenia, trov súdneho konania 1.887,38 eura,
trov právneho zastúpenia 418,09 eura, nákladov exekučného konania 16,50 eura; exekúcia je vedená
pod sp. zn. EX 35787/2010, 7Er/514/2010, pričom dňa 10.6.2010 bolo vydané upovedomenie o začatí
exekúcie a následne 21.6.2010 povinná podala proti exekúcii námietky, ktoré Okresný súd Dunajská
Streda 1.3.2012 zamietol. Návrh na zriadenie exekučného záložného práva žalobca 2/ nepodal, keďže
exekučné záložné právo malo byť zriadené už na základe návrhu žalobcu 1/, resp. žalobca 2/ ako
oprávnený mal byť vyzvaný exekútorom na potrebnú súčinnosť na zriadenie exekučného záložného
práva. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností bolo vydané 10.2.2011. Uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. J. Á.
odôvodnili tým, že exekútor neurobil potrebné úkony, aby zabránil predaju predmetnej nehnuteľnosti;
10.2.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, avšak exekučné záložné
právo nezriadil, aj keď to žalobca 1/ navrhol, v dôsledku čoho došlo ešte pred jeho vydaním 18.1.2011
k predaju predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia mali za to, že ide o nesprávny
úradný postup exekútora, ktorý bol nečinný, nakoľko 27.1.2010 vydal upovedomenie o začatí exekúcie v
prípade žalobcu 1/ a 10.6.2010 v prípade žalobcu 2/, avšak upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností bolo vydané v prípade oboch žalobcov až 10.2.2011, v prípade žalobcu 1/ až s ročným
oneskorením; navyše žalobca 2/ opakovane písomne žiadal exekútora o písomné vyjadrenie, ako sa v
danej veci postupovalo a ktoré úkony sa vykonali od vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Exekútor
sa žiadnym spôsobom nevyjadril a žalobca 2/ sa písomne obrátil na Slovenskú komoru exekútorov,
ktorá ho vyrozumela s tým, že exekútor nemá povinnosť oprávneného informovať a ak chce získať
všetky relevantné informácie, má možnosť nahliadnuť do spisu. Žalobca 2/ sa dostavil osobne za
účelom nahliadnutia do spisu k exekútorovi, ktorý vyhotovil fotokópie a žalobca 2/ neskôr zistil, že
mu nevyhotovil fotokópie celého spisového materiálu ako napr. poverenie na vykonanie exekúcie z
27.5.2010 a upovedomenie o predaji predmetnej nehnuteľnosti z 9.2.2011. Exekútor začal konať vo veci
oboch žalobcov až potom ako bol upovedomený, že došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti a tak na
druhý deň 10.2.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zároveň zaslal
Správe katastra Dunajská Streda žiadosť o zápis poznámky o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalobcov, výsluchom svedka
JUDr. J. Á., ktorý uviedol, že žalobca 1/ podal návrh na začatie exekúcie 7.1.2010; 25.1.2010 obdržal
zo súdu poverenie na vykonanie exekúcie, povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie 2.2.2010
proti ktorému podala námietky 10.2.2010, v ktorých okrem iného napadla právoplatný exekučný titul a
to zmenkový platobný rozkaz a poukázala na trestné konanie vedené voči A. S. (žalobcovi 1/). Žalobca
1/ sa 15.2.2010 vyjadril k námietkam povinnej, návrh na rozhodnutie o podaných námietkach povinnej
bol 18.2.2010 doručený súdu, ktorý o nich rozhodol uznesením zo dňa 18.11.2013, bolo doručené
exekútorovi dňa 26.11.2013 a dňa 18.12.2013 nadobudlo právoplatnosť. Z výpovede svedka ďalej
súd prvej inštancie zistil, že podľa § 168 zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“)
možno vydať exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva po uplynutí lehoty na
podanie námietok, alebo po doručení právoplatného uznesenia súdu, ktorým boli námietky zamietnuté.
Na predmetné nehnuteľnosti povinnej A. S. bolo od roku 2009 zriadené záložné právo ČSOB a.s.
Katastrálny úrad v Dunajskej Strede dňa 25.2.2011 doručil exekútorovi oznámenie o tom, že povinná
už nie je vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko dňa 18.1.2011 bola vykonaná dobrovoľná dražba; uvedenú
informáciu oznámila exekútorovi aj povinná listom zo dňa 18.3.2011. Na základe uvedených skutočností
nebolo možné zriadiť exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, lebo o podaných námietkach
povinnej proti exekúcii nebolo rozhodnuté. Exekútor v exekučnej veci priebežne zisťoval majetok
povinnej, boli realizované zrážky zo mzdy povinnej, ktorá niekoľkokrát zmenila zamestnávateľa a iný
majetok povinnej zistený nebol. Žalobcovi 1/ bola 25.3.2014 vyplatená suma 430 eur s tým, že exekučné
konanie v súčasnej dobe nie je zastavené, ani právoplatne skončené. Žalobca 1/ podal dve sťažnosti na
Slovenskú komoru exekútorov voči súdnemu exekútorovi, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené



z dôvodu, že exekútor postupoval v exekučnej veci v súlade s exekučným poriadkom. Svedok JUDr.
J. Á. tiež vypovedal, že žalobca 2/ podal návrh na začatie exekúcie 17.5.2010, exekučné konanie a
dňa 9.6.2010 obdržal zo súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Povinná prevzala upovedomenie o
začatí exekúcie dňa 14.6.2010, proti ktorému podala námietky 21.6.2010, v ktorých okrem iného napadla
právoplatný exekučný titul a to zmenkový platobný rozkaz a poukázala na trestné konanie vedené voči
Y. O. (žalobca 2/). Návrh na rozhodnutie o podaných námietkach povinnej bol 25.6.2010 doručený súdu,
ktorý rozhodol o námietkach uznesením zo dňa 1.3.2012, ktoré bolo 9.3.2012 doručené exekútorovi
a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.3.2012. Svedok zopakoval, že podľa § 168 Exekučného
poriadku možno vydať exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva po uplynutí lehoty na
podanie námietok, alebo po doručení právoplatného uznesenia súdu, ktorým boli námietky zamietnuté.
Na predmetné nehnuteľnosti povinnej A. S. bolo od roku 2009 zriadené záložné právo ČSOB a.s.
Katastrálny úrad v Dunajskej Strede 25.2.2011 doručil exekútorovi oznámenie o tom, že povinná už
nie je vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko dňa 18.1.2011 bola vykonaná dobrovoľná dražba; uvedenú
informáciu oznámila exekútorovi aj povinná listom zo dňa 18.3.2011. Na základe uvedených skutočností
podľa svedka nebolo možné zriadiť exekučné záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, lebo o
podaných námietkach povinnej proti exekúcii nebolo rozhodnuté. Svedok v exekučnej veci priebežne
zisťoval majetok povinnej, boli realizované zrážky zo mzdy povinnej, ktorá niekoľko krát zmenila
zamestnávateľa a iný majetok povinnej zistený nebol. Žalobcovi 2/ bolo vyplatených (12.3.2013) 150
eur, (15.4.2013) 150 eur, (07.6.2013) 300 eur, (9.7.2013) 150 eur, (12.8.2013) 150 eur, (7.10.2013) 150
eur, (11.11.2013) 150 eur, (10.12.2013) 320 eur, (17.12.2013) 130 eur, (23.6.2014) 800 eur, (15.7.2014)
300 eur, (20.7.2014) 150 eur, celkovo vo výške 2.900 eur. Exekučné konanie v súčasnej dobe nie je
zastavené, ani právoplatne skončené a voči povinnej je vedených asi päť exekučných konaní, pritom
ani v jednom exekučnom konaní nebol poskytnutý preddavok, oprávnení v obidvoch konaniach bez
ohlásenia navštevovali Exekútorský úrad JUDr. J. Á., informovali sa o priebehu exekúcie, viackrát im
navrhol, že môžu požiadať o zmenu súdneho exekútora, čo doposiaľ nespravili.

4. Z exekučného spisu sp. zn. EX 34325/2010 vedeného u súdneho exekútora JUDr. J. Á. súd prvej
inštancie zistil, že oprávnený A. S. dňa 7.1.2010 podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej A. S.
na základe vykonateľného rozhodnutia zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 3Zm/423/2009-22, zo dňa 8.7.2009, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 17.820,88
eura spolu s úrokom 6 % ročne od 15.3.2009 do zaplatenia, trovami konania 1.069 eur za súdny
poplatok, trovami právneho zastúpenia 818,38 eura a s trovami exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda
vo veci vedenej pod sp. zn. 8Er/21/2010-9 vydal v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku dňa
21.1.2010 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. J. Á.. Súdny exekútor 27.1.2010 vydal upovedomenie
o začatí exekúcie, proti ktorému povinná 10.2.2010 podala námietky. Oprávnený sa podaním zo dňa
15.2.2010 vyjadril k námietkam povinnej a 15.2.2010 podal návrh na zriadenie exekučného záložného
práva na majetok povinnej, stavby rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXX/XX,
pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc. č. XXX/XX
o výmere 269 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Z., vydanom Správou
katastra Dunajská Streda, v 1 pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 172 m2, zastavené plochy a
nádvoria, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Z., vydanom Správou katastra Dunajská Streda. Z vykonaného
dokazovania súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že súdny exekútor JUDr. J. Á. podal 16.2.2010 na
Okresný súd Dunajská Streda návrh na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii; uznesením Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 8Er/21/2010-73, zo dňa 18.11.2013, boli námietky povinnej proti exekúcii
zamietnuté. Podľa exekučného spisu sp. zn. EX 35787/2010 vedeného u súdneho exekútora JUDr.
J. Á. oprávnený Y. O. podal 17.5.2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej A. S., na základe
vykonateľného rozhodnutia zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V,
č.k. 1Zm/422/2009-22, zo dňa 2.7.2009, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 17.820,88
eura spolu s úrokom 6 % ročne od 15.3.2009 do zaplatenia, trovami konania 1.069 eur za súdny
poplatok, trovami právneho zastúpenia 818,38 eura a trovami exekúcie. Okresný súd Dunajská Streda
vo veci vedenej pod sp. zn. 7Er/514/2010-109 vydal v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku dňa
27.5.2010 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. J. Á., ktorý dňa 10.6.2010 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie, proti ktorému povinná 21.6.2010 podala námietky. Súdny exekútor podal dňa 23.6.2010 na
Okresný súd Dunajská Streda návrh na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii. Uznesením Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 7Er/514/2010-39, zo dňa 1.3.2012, boli námietky povinnej proti exekúcii
zamietnuté.



5. Súd prvej inštancie poznamenal, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
exekučného poriadku je založená na súčasnom kumulatívnom splnení troch podmienok: existencii
nesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. V predmetnej veci nebola splnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok.
Mal za to, že žalobcovia nepreukázali, že by v konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdneho
exekútora, keď v odôvodnení žaloby iba skonštatovali, že súdny exekútor neurobil potrebné úkony,
aby zabránil predaju predmetnej nehnuteľnosti a tak zabezpečil vymoženie pohľadávok žalobcov, keď
nezriadil exekučné záložné právo aj keď to žalobca 1/ navrhol v dôsledku čoho došlo ešte pred jeho
vydaním k predaju predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Vyslovil názor, že súdny exekútor
postupoval v súlade s exekučným poriadkom a po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo súdu
vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré 14.6.2010d doručil povinnej do vlastných rúk. Povinná proti
exekúcii podala 21.6.2010 námietky, uznesenie súdu o zamietnutí námietok bolo súdnemu exekútorovi
doručené 9.3.2012; keďže exekučný súd nedoručil súdnemu exekútorovi právoplatné rozhodnutie
o námietkach povinnej, súdny exekútor nemohol zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť
povinnej. Podotkol, že správnosť postupu súdneho exekútora konštatovala aj Slovenská komora
exekútorov, ktorá vyhodnotila sťažnosti žalobcu 2/ ako neopodstatnenú. Žalobcovia nepreukázali, že
im vznikla škoda; za skutočnú škodu považoval súd prvej inštancie ujmu spočívajúcu v neuspokojenej
pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti
pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi
stalo fakticky nevymáhateľným (v tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR
zo dňa 26.11.2009, sp. zn. III.US 361/09). Aby bol splnený tento zákonný predpoklad musí škoda
existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Ak neexistuje škoda v dobe
rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jeho náhradu, bol nárok uplatnený predčasne čo má za
následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať splnením ďalších predpokladov
zodpovednosti za škodu. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá, že jeho právo na plnenie proti
dlžníkovi nie je uspokojené, resp., že pohľadávka sa stala nevymáhateľnou. Exekučné konania, v rámci
ktorých si žalobcovia uplatňujú svoje pohľadávky voči dlžníčke, stále prebiehajú, exekúcia sa realizuje
zrážkami zo mzdy povinnej, a ak by aj tieto exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinnej boli
zastavené, pohľadávky žalobcov sa nestanú nevymáhateľnými skôr, ako uplynutím desať ročnej lehoty
odo dňa vzniku exekučného titulu.

6. Súd prvej inštancie mal za nepochybné, že už v čase začatia exekučných konaní proti povinnej
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa
Československej obchodnej banky a.s. na základe záložnej zmluvy z 15.1.2009. Z oznámenia o výsledku
dobrovoľnej dražby, ktorá bola zverejnená v obchodnom vestníku v čiastke 14D/2011 mu vyplynulo,
že na základe návrhu banky ako záložného veriteľa bola 18.1.2011 vykonaná dobrovoľná dražba
nehnuteľností vo vlastníctve povinnej, cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom
na 60.400 eur, avšak výška ceny vydražením predstavovala 45.300 eur; s ohľadom na uvedené
skonštatoval, že nebolo možné predpokladať, že po uspokojení pohľadávky banky by zostatok z výťažku
dražby postačoval na uspokojenie pohľadávok žalobcov (48.700,36 eura s prísl). Zdôraznil, že ak by
aj súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo, pohľadávky žalobcov by boli uspokojované až v
tretej skupine po súdnych trovách a trovách exekúcie a po pohľadávkach bánk z hypotekárnych úverov.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, že vo veci náhrady škody v mene štátu koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie; pre vznik zodpovednosti sa
vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené
kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu
škody nie je daný. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní,
najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym
úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Súd prvej



inštancie mal v konaní za preukázané, že súdny exekútor postupoval podľa Exekučného poriadku,
keď po podaní návrhu žalobcom 1/ na vykonanie exekúcie 7.1.2010 požiadal príslušný súd o udelenie
poverenia; Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 8Er/21/2010, Ex 34325/2010 dňa 21.1.2010
vydal poverenie č. XXXX XXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. J. Á. na vykonanie exekúcie na
základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, zmenkového platobného rozkazu
č.k. 32Zm/423/2009-22, zo dňa 8.7.2009, proti povinnej A. S. na vymoženie pohľadávky vo výške
17.820,88 eura spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania a trov exekúcie. Následne súdny
exekútor dňa 27.1.2010 vydal podľa § 47 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie,
proti ktorému povinná podala námietky v lehote stanovenej zákonom; súdny exekútor doručil námietky
oprávnenému na vyjadrenie a spis bol 18.2.2010 doručený súdu na rozhodnutie o námietkach proti
exekúcii. Žalobca 1/ ako oprávnený podaním zo dňa 15.2.2010 udelil súhlas súdnemu exekútorovi na
predaj predmetných nehnuteľností a podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva na majetok
povinnej. Súdny exekútor podľa § 135 ods. 1 Exekučného poriadku vydal 10.2.2011 upovedomenie o
začatí exekúcie predajom nehnuteľností, proti ktorému nebol prípustný opravný prostriedok. Uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8Er/21/2010-73, zo dňa 18.11.2013, boli námietky povinnej proti
exekúcii zamietnuté podľa § 50 Exekučného poriadku, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.12.2013.
Z odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie zistil, že povinná v podaných námietkach namietala, že
exekúcia je vedená nezákonne z dôvodu trestného stíhania oprávneného a v súvislosti s touto exekúciou
bola podaná obžaloba na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 5T/60/2010, vec nebola rozhodnutá.
Námietky povinnej proti exekúcii súd zamietol s tým, že právo priznané oprávnenému exekučným
titulom nezaniklo a povinná nepreukázala zánik pohľadávky jej splnením. V konaní mal súd prvej
inštancie ďalej preukázané, že súdny exekútor postupoval podľa Exekučného poriadku, keď po podaní
návrhu žalobcom 2/ na vykonanie exekúcie 17.5.2010 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia;
Okresný súd Dunajská Streda pod sp. zn. 7Er/514/2010, EX 35787/2010 vydal 27.5.2010 poverenie č.
XXXX XXXXXXX pre súdneho exekútora JUDr. J. Á. na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V, zmenkového platobného rozkazu č.k. 1Zm/422/2009-22,
zo dňa 2.7.2009, proti povinnej A. S. na vymoženie pohľadávky vo výške 17.820,88 eura spolu s
príslušenstvom a náhrady trov konania a trov exekúcie. Následne súdny exekútor dňa 10.6.2010 vydal
upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 47 Exekučného poriadku, proti ktorému povinná podala
námietky v lehote stanovenej zákonom. Dňa 25.6.2010 bol spis doručený súdu na rozhodnutie o
námietkach proti exekúcii. Súdny exekútor dňa 10.2.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľností podľa § 135 ods. 1 Exekučného poriadku, proti ktorému nebol prípustný opravný
prostriedok. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7Er/514/2010-39, zo dňa 1.3.2012, boli
námietky povinnej proti exekúcii zamietnuté podľa § 50 Exekučného poriadku, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 21.3.2012. Z odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie zistil, že povinná v podaných
námietkach namietala, že 24.2.2010 podala na Okresnom súde Bratislava V návrh na obnovu konania
vo veci sp. zn. 1Zm/422/2009, ktorý bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
3Cb 51/2010. Povinná podala proti uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
1CoZm/24/2011-60, zo dňa 21.11.2011 (právoplatné 19.1.2012), napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Vychádzajúc zo znenia § 168 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku mal súd prvej inštancie za
preukázané, že povinná v uvedených exekučných konaniach vzniesla námietky proti upovedomeniu
o začatí exekúcie, o ktorých rozhodoval exekučný súd. Súdny exekútor nemohol vydať príkaz na
zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť povinnej z dôvodu, že exekučný súd nedoručil
súdnemu exekútorovi právoplatné rozhodnutie o námietkach povinnej, ktorú skutočnosť mal preukázanú
z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8Er/21/2010-73, zo dňa 18.11.2013, (právoplatné
18.12.2013), ktorým boli námietky povinnej proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku zamietnuté
a z uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7Er/514/2010-39, zo dňa 1.3.2012, (právoplatné
21.3.2012), ktorým boli námietky povinnej proti exekúcii zamietnuté podľa § 50 Exekučného poriadku.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že žalobca 1/ podal návrh na zriadenie exekučného záložného práva
na majetok povinnej a súdny exekútor neurobil potrebné úkony, aby zabránil predaju predmetnej
nehnuteľnosti súd prvej inštancie argumentoval tým, že ako už bolo konštatované, nehnuteľnosť povinnej
bola zaťažená záložným právom ČSOB a.s.; dňa 18.11.2011 bola vykonaná dobrovoľná dražba, ktorá
sa ale uskutočnila pred vydaním uznesenia o zamietnutí námietok povinnej voči exekúcii. Vo vzťahu k
žalobcovi 2/ uviedol, že tento súdnemu exekútorovi takýto návrh na zriadenie exekučného záložného
práva nepodal a preto nebol splnený zákonný predpoklad na posudzovanie nároku na náhradu škody
na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora z dôvodu nezriadenia exekučného
záložného práva, keďže exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností



možno zriadiť len na návrh oprávneného podľa § 167ods. 2 Exekučného poriadku. Uzavrel, že
správnosť postupu súdneho exekútora konštatovala aj Slovenská komora exekútorov, ktorá v stanovisku
č.751-8141/2012, zo dňa 12.11.2012, uviedla, že od začiatku exekúcie boli vykonané súčinnosti na
dopravný inšpektorát, sociálnu poisťovňu, registre obyvateľov, boli vydané príkazy na začatie exekúcie
zrážkami zo mzdy ako aj exekučné príkazy na vykonanie exekúcie asi do 13 bánk na území SR, bol
vydaný aj exekučný príkaz zrážkami zo mzdy povinnej, dražba sa uskutočnila pred vydaním uznesenia
o zamietnutí námietok voči exekúcii; sťažnosť Y. O. považovala za neopodstatnenú a konštatovala, že
súdny exekútor JUDr. J. Á. postupoval pri vykonávaní predmetnej exekúcie v súlade s ustanoveniami
zákona č. 233/1995 Z.z.

8. Záverom súd prvej inštancie zhrnul, že žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody každý po
24.350,18 eura, ktorá im mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, nevymožením istiny
17.820,88 eura, 6 % ročného úroku z omeškania od 15.3.2009 ku dňu podania návrhu (4.207,33 eura),
trov súdneho konania 1.887,38 eura, trov právneho zastúpenia 418,09 eura, nákladov exekučného
konania 16,50 eura. Podaním zo dňa 22.04.2015 žalobcovia vzali žalobu v časti späť a žalobu rozšírili
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ 23.547,45 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2.321,97 eura od 1.8.2013 až do zaplatenia; žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
1/ 24.350,18 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.321,97 eura od 1.8.2013 až do
zaplatenia. Poukázal na to, že škoda je ujma ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v
zmenšení jeho majetkového stavu, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, najmä peňažného. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnožovaniu majetkových hodnôt, ktoré poškodený mohol
očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, aby bol splnený
tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku
rozhoduje; podčiarkol, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).
Vychádzal aj z toho, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávny úradným postupom vo voči štátu
môže byť úspešne uplatnený vtedy, ak poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Vznik škody na strane veriteľa predpokladá, že jeho právo
na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, resp., že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou;
dôvodil, že táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka,
ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným
(mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.10.2004, sp. zn. 25 Cdo 105/2004). Ak
neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený
predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať splnením
ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti mal súd prvej inštancie za zrejmé,
že exekučné konania stále prebiehajú, nie sú právoplatne skončené; taktiež pohľadávky žalobcov ako
oprávnených sa nestanú nevymáhateľnými skôr ako uplynutím desaťročnej lehoty odo dňa vzniku
exekučného titulu, preto mal za to, že nie je možné určiť v akej výške žalobcom vznikne škoda, nakoľko
škoda vzniká až v okamihu, kedy sa právo na plnenie proti dlžníkovi fakticky stalo nevymáhateľným
a je vylúčené, aby bolo uspokojené. Súd prvej inštancie tak okrem toho, že žalobcovia nepreukázali
nesprávny úradný postup súdneho exekútora, ako prvú zákonnú podmienku pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom dospel tiež k záveru, že žalobcovia podali
žalobu voči žalovanému predčasne, keď žalobcovia nepreukázali vznik samotnej škody. K ďalšiemu
predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, ktorou je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
nesprávnym úradným postupom uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe atribútom príčinnej súvislosti
je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku
a vyvoláva ho; vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Súd prvej inštancie vyvodil nedostatok príčinnej súvislosti s poukazom na
tú skutočnosť, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup ani vznik škody, preto mu absentovala
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené
kumulatívne.

9. Keďže žalobcovia nepreukázali splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobcov v zmysle
§ 1 písm. a), písm. c), § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 5, § 18 ods. 2, ods. 3, § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.,
§ 167 ods. 1, ods. 2, § 168 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z., § 420 ods. 1, § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. O trovách konania rozhodol



podľa zásady zodpovednosti za výsledok sporu a úspešnému žalovanému v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
náhradu trov konania proti žalobcom nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil.

10. Proti tej časti rozsudku, ktorou bola žaloba na náhradu škody 24.350,18 eura proti žalobcovi 2/
zamietnutá, podal odvolanie žalobca 2/ a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že vec nesprávne právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na
nesprávny postup, ktorým súd zamietol jeho návrh na doplnenie dokazovania; chcel preukázať fakt, že
nehnuteľnosť, ktorá mala po dokončení trhovú hodnotu 177.000 eur bola vydražená za zlomok hodnoty.
V tomto kontexte chcel preukázať vadný znalecký posudok, ktorý hodnotu nehnuteľnosti stanovil na
60.400 eur. Uviedol, že u peňažného ústavu, ktorý poskytoval povinnej A. S.V. úver, sa nachádza
znalecký posudok, ktorý nehnuteľnosť ocenil na sumu cez 4.000.000,- Sk pred jej dokončením, v štádiu
rozostavanosti, takže dostala úver presahujúci podľa jeho vedomostí sumu takmer 100.000 eur (mala
dostať 122.000 eur). Z uvedeného majetku by sa jeho speňažením zákonným spôsobom uspokojili všetci
veritelia - aj žalobcovia. Celú vec vníma ako výsmech spravodlivosti, keďže povinná A. S. v nehnuteľnosti
aj naďalej spokojne býva. Úvahy o tom, že celá dražba bola účelová, vykonštruovaná a zmanipulovaná
záležitosť, obchádzajúca (možno aj porušujúca) zákon, nie sú celkom nelogické. Mal za to, že súdny
exekútor pochybil, keď nezisťoval riadne a včas majetkové pomery povinnej, nevyzval oprávnených na
podanie návrhu na realizáciu exekučného záložného práva, včas nerealizoval exekučné záložné právo,
neinformoval oprávnených, že sa vykoná dražba nehnuteľného majetku povinnej, v ktorej mali právo
účasti v postavení prví medzi rovnými. Mohli to byť oni, ktorí by nehnuteľnosti vydražili a započítali
svoje pohľadávky do ceny nehnuteľnosti po uspokojení banky. Podľa názoru žalobcu 2/ neobstojí právna
úvaha súdu prvej inštancie, že postupom súdneho exekútora musí dôjsť k stavu, že pohľadávka sa stala
nevymáhateľnou; napokon k tomu v tomto konkrétnom prípade došlo, pretože pohľadávku nemožno
v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom exekútora vo vyššie naznačených faktoch, pri posúdení
bonity povinnej ako dlžníka, za života oprávneného a povinnej vymôcť. V tomto smere sa mu javí
ustanovenie zákona o zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu ako bezzubé a obsolentné.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu 2/ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.5.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

12. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny
a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Závery obsiahnuté v napadnutom rozsudku ako celok
totiž neodporujú zmyslu a účelu zákona č. 514/2003 Z.z. a nemožno súhlasiť s takým subjektívnym
hodnotením veci žalobcom 2/, podľa ktorého súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a
nedostatočne zistil skutkový stav, a že (iba pre jeho neúspech v konaní) ustanovenia zákona č. 514/2003
Z.z. sú ako celok bezzubé a obsolentné.

13. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené
(reagujúce na všetky podstatné okolnosti prípadu, ktoré musia byť splnené pre posúdenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako aj na námietky strán sporu). S poukazom
na súdom prvej inštancie správne vyhodnotenie nesplnenia ani jedného z kumulatívne stanovených
podmienok pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., neboli žalobcom 2/ uvádzané skutočnosti
v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol
ustálený súdom prvej inštancie.

14. V zmysle § 167 ods. 1 Exekučného poriadku sa na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností
zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že
nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. Súčasne platí, že exekútor môže v priebehu
exekučného konania zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného iba na
výslovný návrh oprávneného (§ 167 ods. 1 Exekučného poriadku). Je nesporné, že žalobca 2/ ako



oprávnený v exekúcii vedenej proti povinnej A. S. na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.
7Er/514/2010, EX 35787/2010, takýto návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
patriacu povinnej nepodal. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolacia argumentácia žalobcu 2/, že
súdny exekútor riadne a včas nezisťoval majetkové pomery povinnej, že ho nevyzval na podanie
návrhu na realizáciu exekučného záložného práva a včas nerealizoval exekučné záložné právo vyznieva
absurdne, bez objektívnej právnej sebareflexie; ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, vo vzťahu
k žalobcovi 2/ nebol splnený zákonný predpoklad na posudzovanie nároku na náhradu škody na základe
nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora z dôvodov nezriadenia exekučného záložného
práva, keďže exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť
len na návrh oprávneného podľa § 167 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor nepochybil ani
v tom, že neinformoval žalobcu 2/ ako oprávneného, že bude vykonaná dražba nehnuteľného majetku
povinnej podľa zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách; dražobné spoločnosti nie sú zo zákona
povinné informovať exekučné úrady o konaní dobrovoľnej dražby, aby sa na nej oprávnení mohli
zúčastniť.

15. Pokiaľ žalobca 2/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na doplnenie
dokazovania, ktorým chcel preukázať, že nehnuteľnosť v trhovej hodnote 177.000 eur bola vydražená
za zlomok hodnoty, odvolací súd pripomína, že rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov
budú vykonané patrí výlučne súdu, a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Nevykonanie dôkazov
navrhnutých žalobcom 2/ preto nie je postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať
pred súdom. Odvolací súd sa s vyhodnotením relevantnosti navrhovaných dôkazov pre rozhodnutie súdu
v prejednávanej veci stotožnil, pretože vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom 2/ (zabezpečenie
znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti patriacej povinnej A. S. a jej výsluch) nebolo potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. takto označené dôkazy nie sú podľa hmotného práva pre
rozhodnutie vo veci samej vôbec významné, keď predmetom konania je namietaný nesprávny úradný
postup súdneho exekútora a nie nezákonnosť (dobrovoľnej) dražby, alebo podozrenia pri machinácii
dražby.

16. Na uvedenom základe odvolací súd v plnom rozsahu neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobcu
2/, na ktorej založil svoje odvolacie dôvody; a keďže na vyvodenie zodpovednosti žalovaného za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom
stanovených podmienok, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu bolo dostatočným dôvodom
na zamietnutie samotnej žaloby; odvolací súd ďalej nepovažoval v rámci konštatovania správnosti
dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.) napadnutého rozsudku za potrebné reagovať aj na splnenie ďalších
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi 2/ plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).