Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/96/2011 z 12. 4. 2012 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 12. apríla 2012, sp. zn. 24S/96/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201019.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/96/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011201019.1 | 2012-04-12 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 10 ods. 9 zákona č. 599/2003 Z. z., § 26 ods. 2 zákona č. 599/2003 Z. z., § 19 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1df29887-2bb2-47a4-b33c-8c19ca4bbf7f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011201019.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/96/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201019
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201019.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedkyne senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobkyne: Z. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. č. XX, XXX XX F. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8,
812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/16888/OPHN zo dňa
26.10.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Lučenci č. A/2010/14571/07/BUT zo dňa 08.09.2011, ktorým tento prvostupňový správny orgán
rozhodol v zmysle § 26 ods. 2 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) a zák.
č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o životnom minime“) tak, že žalobkyni znížil preddavkovo poskytovanú dávku
a príspevky od 01.09.2011 na sumu 137,98 Eur mesačne z dôvodu, že dcére E., nar. XX.XX.XXXX.
nevzniká nárok na dávku v sume 17,20 Eur mesačne, nakoľko ukončila povinnú školskú dochádzku.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa je pre účely poskytovania dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi posudzovaná spolu s manželom poberajúcim invalidný dôchodok vo výške
204,30 Eur mesačne a tromi nezaopatrenými deťmi. S účinnosťou od 01.09.2010 jej bola priznaná
preddavkovo dávka a príspevky v hmotnej núdzi vo výške 157,95 Eur z dôvodu prebiehajúceho konania
vo veci odvolania sa voči rozhodnutiu o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie. Výška dávky a
príspevkov sa menila v závislosti od zmeny výšky príjmu do rodiny a nároku na príspevok na bývanie,
pričom naposledy boli preddavková dávka a príspevky žalobkyni poskytované vo výške 155,18 Eur
mesačne od 01.05.2011. Táto suma pozostávala z dávky v hmotnej núdzi 157,60 Eur, príspevku na
zdravotnú starostlivosť 10,- Eur a príspevku na bývanie 89,20 Eur. Započítateľný príjem do rodiny bol vo
výške 153,22 Eur (t.j. 75% z invalidného dôchodku manžela žalobkyne vo výške 204,30 Eur). Nárok na
dávku a príspevky rodine vznikol vo výške rozdielu medzi sumou nárokov 256,80 Eur a započítateľným
príjmom 153,22 Eur, t.j. v sume 103,58 Eur. Táto suma bola zvýšená o dávku pre 3 deti plniace si povinnú
školskú dochádzku vo výške 51,60 Eur, t.j. spolu 155,18 Eur mesačne. V mesiaci september 2011
žalobkyňa predložila prvostupňovému správnemu orgánu potvrdenia o školskej dochádzke detí - dvoch
synov navštevujúcich 3. a 9. ročník základnej školy a potvrdenie o návšteve strednej školy dcéry E., ktorá
navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy v F.. Z dôvodu ukončenia povinnej školskej dochádzky dcéry
E. prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 08.09.2011 znížil preddavkovo poskytovanú
dávku a príspevky zo sumy 155,18 Eur na sumu 137,98 Eur mesačne od 01.09.2011, t.j. o sumu 17,20
Eur. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala. Žalovaný v odvolacom konaní
zistil, že dcéra E., nar. XX.XX.XXXX od mesiaca september 2011 začala navštevovať Strednú odbornú
školu v F. a od 01.09.2011 podľa § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi nespĺňa nárok na dávku
pre dieťa plniace si povinnú školskú dochádzku vo výške 17,20 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu bola



podľa žalovaného stanovená výška dávok a príspevkov v hmotnej núdzi pre rodinu žalobkyne vo výške
137,98 Eur mesačne od 01.09.2011 v súlade so zákonom, pretože zákonom stanovená suma nárokov
na dávku v hmotnej núdzi a príspevky predstavuje sumu 256,80 Eur (dávka v hmotnej núdzi 157,60 Eur,
príspevok na zdravotnú starostlivosť 10,- Eur a príspevok na bývanie 89,20 Eur). Započítateľný príjem do
rodiny žalobkyne bol vo výške 153,22 Eur (t.j. 75% z invalidného dôchodku vo výške 204,30 Eur). Nárok
na dávku a príspevky rodine vzniká vo výške rozdielu medzi sumou nárokov 256,80 Eur a započítateľným
príjmom 153,22 Eur, t.j. v sume 103,58 Eur. Táto suma sa zvyšuje o dávku pre dve deti plniace si povinnú
školskú dochádzku vo výške 34,40 Eur, t.j. spolu na 137,98 Eur. Keďže žalobkyňa nepreukázala tvrdenie
uvedené v odvolaní, že jej dcéra E. plní od 05.09.2011 povinnú 10-ročnú školskú dochádzku, žalovaný
odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

V zákonom stanovenej lehote sa žalobkyňa žalobou podanou 08.11.2011 domáhala preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného a žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť.
V žalobe uviedla, že dcéra E. začala povinnú 10-ročnú školskú dochádzku navštevovať v 1.triede v
školskom roku 2002/2003, pričom základnú školu ukončila v 9. triede v školskom roku 2010/2011 a
povinný 10. školský rok začala navštevovať 05.09.2011 ako prváčka na strednej škole. Žalovaný podľa
žalobkyne preto nezákonne rozhodol a postupoval, keď neprihliadol k tomu, že základná škola trvá
9 rokov a dcéra žalobkyne E. začala navštevovať posledný 10. rok povinnej školskej dochádzky v
školskom roku 2011/2012.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 13.01.2012, v ktorom uviedol,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný dôvod uvedený v žalobe považoval za nedôvodný, pretože
z vykonaného dokazovania je preukázané, že dcéra žalobkyne E. N., nar. XX.XX.XXXX začala
navštevovať 1. triedu základnej školy v F. v školskom roku 2002/2003 a 9. triedu základnej školy ukončila
v školskom roku 2010/2011. Z predložených listinných dôkazov (potvrdenia o návšteve Strednej odbornej
školy v F. zo dňa 05.09.2011 a 10.01.2012) je síce preukázané, že dcéra žalobkyne je žiačkou 1. ročníka
Strednej odbornej školy v F., ale nie je preukázané, že ide o plnenie povinnej školskej dochádzky.
Žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Školský
zákon“), v zmysle ktorých je povinná školská dochádzka 10-ročná a trvá najdlhšie do konca školského
roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku
plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval 10 rokov vzdelávania podľa tohto zákona, alebo dňom
31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. Dcéra žalobkyne E., nar.
XX.XX.XXXX dovŕšila 16. rok veku dňa 20.03.2011, a preto žalobná námietka žalobkyne, že jej dcéra
od 05.09.2011 v školskom roku 2011/2012 začala navštevovať 10. ročník povinnej školskej dochádzky,
je nedôvodná.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu (žalovaného)
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam
predchádzalo.

Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím z
08.09.2011 o znížení žalobkyni preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov od 01.09.2011 na sumu
137,98 Eur, t.j. o sumu 17,20 Eur mesačne z dôvodu, že jej dcére E., nar. XX.XX.XXXX nevzniká nárok
na dávku v sume 17,20 Eur z dôvodu ukončenia povinnej školskej dochádzky. Odvolací správny orgán
odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.



Z predloženého administratívneho spisu a výpočtového listu dávok v hmotnej núdzi sp. zn. A/2010/14571
z 08.09.2011 vyplýva, že žalobkyni vznikol od 01.09.2011 nárok na dávku v hmotnej núdzi vo
výške 157,60 Eur v zmysle § 10 ods. 2 písm. d/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pretože je
posudzovaná spolu s manželom, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 204,30 Eur mesačne a
tromi nezaopatrenými deťmi, ďalej jej bol s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi
priznaný príspevok na zdravotnú starostlivosť vo výške 10,- Eur (2,- Eurá na osobu, t.j. 5 osôb po 2,-
Eurá) a príspevok na bývanie v zmysle § 13 ods. 2 písm. b/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi vo výške
89,20 Eur. Započítateľný príjem do rodiny žalobkyne bol vo výške 153,22 Eur (t.j. 75% z invalidného
dôchodku manžela žalobkyne vo výške 204,30 Eur). Nárok na dávku a príspevky v hmotnej núdzi rodine
vznikol vo výške rozdielu medzi sumou nároku 256,80 Eur a započítateľným príjmom 153,22 Eur, t.j. v
sume 103,58 Eur. Táto suma bola zvýšená o dávku pre 2 deti plniace si povinnú školskú dochádzku vo
výške 34,40 Eur v zmysle § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi (2x 17,20 Eur) na deti: T. N. a A.
N.. Celkovo dávka v hmotnej núdzi a príspevky boli od 01.09.2011 žalobkyni priznané vo výške 137,98
Eur. Pôvodne bola žalobkyni priznaná dávka na 3 deti plniace si povinnú školskú dochádzku vo výške
51,60 Eur (17,20 x 3), t.j. aj na dcéru E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá však dňom 20.03.2011 dovŕšila 16-ty
rok veku, a preto nespĺňa nárok na dávku podľa § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi pre dieťa
plniace si povinnú školskú dochádzku. Správny orgán vzhľadom na uvedenú skutočnosť prehodnotil
nárok na pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu zmeny skutočnosti rozhodujúcej pre vznik, resp. zánik nároku
na dávku pre dieťa plniace si povinnú školskú dochádzku a s poukazom na § 26 ods. 2 Zákona o pomoci v
hmotnej núdzi znížil žalobkyni poskytovanú dávku a príspevky o 17,20 Eur s odôvodnením, že žalobkyňa
nepreukázala, že dcéra Kristína začala 05.09.2011 povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.

Z „Potvrdenia o návšteve strednej školy“ zo dňa 05.09.2011 vyplýva, že dcéra žalobkyne E., nar.
XX.XX.XXXX bola prijatá do 1. ročníka denného štúdia Strednej odbornej školy v F.. Z „Potvrdenia o
návšteve Strednej odbornej školy v F.“ zo dňa 10.01.2012 vyžiadaného správnym orgánom pre účely
správneho konania vyplýva, že E. N. je žiačkou 1. ročníka tejto školy.

Podľa § 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb,
ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi fyzické osoby, ktoré sa spoločne
posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a
pomoci v hmotnej núdzi, sú

a/ manžel a manželka,

b/ rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti.

Podľa § 5 ods. 2 písm. a/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení
základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa na účely zisťovania príjmu započítavajú
u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela (manželky).

Podľa § 5 ods. 4 písm. d/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi za príjem sa pri posudzovaní hmotnej
núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona
nepovažuje 25% z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi
a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie
základných životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a/ až h/.

Podľa § 10 ods. 2 písm. d/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka v hmotnej núdzi je u dvojice s
dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 157,60 eura mesačne.

Podľa § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka na účely tohto zákona je za podmienok
ustanovených týmto zákonom aj 17,20 eura mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných
životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.



Podľa § 10 ods. 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi výška dávky a príspevkov určená podľa § 17 sa
zvýši o dávku podľa odseku 9.

Podľa § 11 ods. 1, 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí
občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne
posudzuje, na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ak splnili podmienky nároku na dávku. Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 2,00 eura mesačne.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi príspevok na bývanie je 89,20 eura
mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne
posudzujú.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi
sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 alebo 3
a príjmom.

Podľa § 23 písm. a/ bod 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad rozhoduje o zvýšení a znížení dávky
a príspevkov.

Podľa § 26 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví
alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na vznik nároku.

Podľa § 19 ods. 2 Školského zákona povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca
školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 22 ods. 1 Školského zákona žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku
plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona
alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

V prejednávanej veci nie je medzi účastníkmi konania sporná výška priznanej dávky v hmotnej núdzi
podľa § 10 ods. 2 písm. d/ Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ani výška poskytnutých príspevkov podľa §
11 ods. 2, § 13 ods. 2 písm. b/ a § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi (na dve školopovinné deti),
sporná je otázka nepriznania dávky vo výške 17,20 Eur mesačne na dcéru žalobkyne E. poskytovanej
v zmysle § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi pre dieťa na účely zabezpečenia jeho životných
podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

Z administratívneho spisu a nesporných vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že dcéra žalobkyne E. N.,
nar. XX.XX.XXXX začala navštevovať základnú školu 1. ročníkom v školskom roku 2002/2003 a ukončila
ju 9. ročníkom v školskom roku 2010/2011. Počas navštevovania 9. ročníka základnej školy v školskom
roku 2010/2011 dovŕšila E. N. 16-ty rok veku. Následne od 05.09.2011 začala navštevovať 1. ročník
Strednej odbornej školy v F.. V zmysle § 19 ods. 2 Školského zákona je na území SR povinná školská
dochádzka 10-ročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom dovŕši žiak 16-ty rok veku. Podľa
§ 22 ods. 1 Školského zákona žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia
školskej dochádzky absolvoval 10 rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona, alebo dňom 31.
augusta príslušného školského roku, v ktorom dovŕšil 16-ty rok veku. Vzhľadom na citované ustanovenia



Školského zákona je nepochybné, že dcéra žalobkyne E., nar. XX.XX.XXXX dovŕšila 16-ty rok veku
dňa 20.03.2011, t.j. v šk. roku 2010/2011, kedy navštevovala 9. ročník základnej školy, a preto dňom
31.08.2011 (t.j. dňom 31. augusta príslušného šk. roka 2010/2011, v ktorom ako žiačka dovŕšila 16-ty rok
veku), skončila E. N. plnenie povinnej školskej dochádzky, keďže táto v zmysle § 19 ods. 2 Školského
zákona trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16-ty rok veku. Dcéru žalobkyne
E. N. teda od 01.09.2011 nie je možné považovať za dieťa plniace si povinnú školskú dochádzku (a
to napriek tomu, že v skutočnosti navštevuje 10-ty rok školskej dochádzky), a preto nie sú splnené
podmienky podľa § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi pre priznanie dávky na dieťa (E. N.)
vo výške 17,20 Eur mesačne od 01.09.2011. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán preto vec
správne právne posúdili, keď vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na § 26 ods. 2
Zákona o pomoci v hmotnej núdzi znížili žalobkyni výplatu dávok a príspevkov v hmotnej núdzi o sumu
17,20 Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 250j ods.1
O.s.p. zamietol.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmava rozhodnutie a postup
správnych orgánov výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Hoci teda súd v konaní zistil, že
žalovaný i prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutia neodôvodnili tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 47 ods.3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“), ktorý sa použije na konanie vo veciach hmotnej núdze v zmysle § 25 ods.1 Zákona o pomoci
v hmotnej núdzi, keď v odôvodnení rozhodnutia žalovaného nie je uvedený právny predpis (konkrétne
ustanovenia Školského zákona), podľa ktorého dcéra žalobkyne od 01.09.2011 neplní povinnú školskú
dochádzku a nie je z neho ani zrejmá správna úvaha, akou sa správny orgán riadil pri aplikácii ustanovení
Školského zákona a akou bol vedený pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k vyslovenému záveru o tom,
že nie sú splnené podmienky na priznanie dávky podľa § 10 ods. 9 Zákona o pomoci v hmotnej
núdzi vo výške 17,20 Eur mesačne na dcéru žalobkyne E. z dôvodu, že už neplní povinnú školskú
dochádzku (nebolo teda účastníčke konania - žalobkyni zrozumiteľne vysvetlené a riadne odôvodnené,
že jej dcéra povinnú školskú dochádzku skončila, resp. neplní z dôvodu, že dovŕšila 16-ty rok veku,
hoci ešte navštevuje 10-ty rok školskej dochádzky), nemohol súd k uvedenému prihliadnuť vzhľadom
na citované ust. § 250j ods. 1 O.s.p., keďže žalobkyňa takýto dôvod v žalobe neuviedla. Súd však
zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, t.j. také, ktoré obsahuje všetky
náležitosti stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, je predpokladom na uplatnenie práva žalobkyne
na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak teda rozhodnutie nie je
riadne odôvodnené, žalobkyňa ako účastníčka konania má sťaženú možnosť relevantnej a účinnej
obrany, napr. uvedením konkrétnych dôvodov v žalobe a jej právo na súdnu ochranu by mohlo byť
takýmto postupom správneho orgánu ohrozené alebo porušené. V prejednávanom prípade navyše
prvostupňové rozhodnutie v odôvodnení neobsahuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, podľa
ktorého boli žalobkyni jednotlivé dávky a ich výška posudzované (t.j. príslušné ustanovenia Zákona
o pomoci v hmotnej núdzi) a neobsahuje ani príslušné ustanovenia Školského zákona, podľa ktorých
bol skutkový stav posúdený a prvostupňový správny orgán dospel na ich základe k záveru, že dcéra
žalobkyne ukončila povinnú školskú dochádzku.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia a postupu
správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že tieto sú v súlade so
zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd nerozhodoval, pretože o trovách konania rozhoduje s poukazom na § 151
ods. 1 O.s.p. len na návrh. Žalobkyňa si náhradu trov konania v konaní neuplatnila, v konaní jej navyše
trovy ani nevznikli a vzhľadom na to, že bola v konaní neúspešná, nevznikol by jej ani nárok na ich
náhradu vzhľadom na ust.§ 250k ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.