Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/298/2013 z 11. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. februára 2014, sp. zn. 7Co/298/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5912207137.1 Krajský súd Žilina | 7Co/298/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5912207137.1 | 2014-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c71f8ea6-7ba0-404b-99c3-40107ec0e92c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5912207137.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/298/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207137
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912207137.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3C/116/2012-63 zo dňa 9. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal uložiť odporcovi zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Ružomberok. Nesprávnosť
postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v 30-dňovej lehote podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku
(ďalej len „EP“) v platnom znení od 01.09.2005 a podľa § 44 ods. 8 EP v platnom znení od 01.12.2006,
v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 586/2003.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 22.11.2010 bol Okresnému súdu Ružomberok
doručený návrh oprávneného (v prejednávanej veci navrhovateľa) na zmenu súdneho exekútora v
zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh
oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Márie Krasňanovej dňa 26.05.2003, pričom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 30.05.2003. Je teda
potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 5 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 29.02.2004, podľa ktorého ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora
a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby
došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na
zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ust. § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods.



2 zákona č. 233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj
na konania začaté pred 1. septembrom 2005, pričom ide o § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods.
3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1.

Na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonávané úkony
(zaslanie návrhu oprávneného a žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi o doručenie exekučného
spisu) smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s Exekučným
poriadkom. Jednalo sa o konanie začaté pred 01.09.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní -
opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal preukázaný nesprávny úradný
postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Z uvedeného dôvodu súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko z obsahu spisu trovy konania na jeho strane
nezistil a odporca si tieto v zákonnej 3 dňovej lehote nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že postupom okresného súdu
bolo porušené jeho právo na kontradiktórne konanie v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť
dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa aj oboznámiť so všetkými
predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim. V prejednávanej veci pred vynesením
rozsudku nebol riadne oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe, ktoré mu bolo doručené
až so samotným rozsudkom vo veci samej. Ďalej nebol oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení. Namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť prvostupňovým súdom bez nariadenia
pojednávania. Poukazoval na skutočnosť, že vo veci rozhodoval sudca u ktorého boli pochybnosti o
jeho nezaujatosti. O týchto skutočnostiach riadne prvostupňový súd upozornil a žiadal, aby bol zákonný
sudca z konania vylúčený. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod
na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno
takéhoto sudcu považovať za nestranného. Zdôraznil, že rovnaký právny názor bol vyslovený aj v
rozhodnutiach Krajského súdu v Trnave, Nitre a Prešove, v skutkovo a právne obdobných veciach.
Rovnaká rozhodovacia prax je zrejmá aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské
práva.

Osobitne namietal, že okresný súd nesprávne posúdil lehoty na vydanie poverenia uvedené v § 44 ods.
2 EP, a teda dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď nárok na náhradu škody ako nedôvodný
zamietol.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ), rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom
realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich
bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania



dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a
bol by poučený (aj) o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú
potom ďalšie jeho tvrdenia i námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady
kontradiktórnosti bezpredmetné. Naviac bol právny zástupca navrhovateľa e-mailom okresným súdom
oboznámený s tým, že jeho žiadosti o zrušenie termínu pojednávania určeného na deň 09.04.2013 sa
nevyhovuje.

Navrhovateľ ďalej namietal, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca. V súdenej veci neboli zákonným
sudcom oznámené (§ 15 ods. 1 O.s.p.) skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený, navrhovateľ explicitne
vylúčil podanie námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi zo svojej strany v písomnom podaní zo dňa
30.10.2012 (č. l. 20), preto je jeho argumentácia o konaní vylúčeného sudcu bezpredmetná.

Zároveň odvolací súd dodáva, že požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z článku 46 ods. 1 v spojení
s článkom 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Aj keď neexistuje žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že
sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, môže v rámci podaného odvolania
sám krajský súd ako súd nadriadený posúdiť túto otázku samostatne. Krajský súd v skutočnosti, že
škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom okresného súd, na ktorom vykonáva zákonný sudca
funkciu sudcu, nevidí dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Uvedený záver o
nevylúčení zákonného sudcu rešpektuje aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napríklad
uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.05.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania
inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS 88/2013 z 06.02.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným
sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.

Navrhovateľ sa v dôvodoch odvolania nedotkol hmotnoprávnych dôvodov, a to nepreukázanie
nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu uplatnenú navrhovateľom. Odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody,
respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania vznesených námietok.
Krajský súd preto nemal právny dôvod, ani možnosť zaoberať sa posúdením správnosti záverov
okresného súdu o nenaplnení tejto podmienky, a to existencie nesprávneho úradného postupu. Je
výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov na ktorých okresný
súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek
argumentáciu.

Navrhovateľ v odvolacom konaní namietal nesprávnosť právneho záveru okresného súdu na tvrdení, že
okresný súd nesprávne posúdil podmienky uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku napriek tomu,
že okresný súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu vychádzajúc zo skutkového
tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania, v ktorom namietal podmienky exekučného súdu
podľa § 44 ods. 7 Exekučnom poriadku v platnom znení od 01.08.2005 a podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku v platnom znení od 01.12.2006 (upravujúce podmienky zmeny súdneho exekútora). Vynímajúc
„omyl“ navrhovateľa v namietaní záverov okresného súdu, krajský súd považuje vyslovený právny záver
okresného súdu o nenaplnení podmienok nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č.
513/2004 Z. z., v spojení s podmienkami ust. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do
29.04.2004 za správny.

Odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnuté, ale od rozhodnutia vo
veci samej závislé výroky o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v
tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá



právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.