Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/3/2013 z 28. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2015, sp. zn. 2Co/3/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1511204738.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/3/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1511204738.1 | 2015-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 2 OSP, § 105 EP, § 106 EP, § 107 EP, § 108 EP, § 109 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fff2f39-af89-4a3b-8b1e-4ea4b822bdff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1511204738.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/3/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511204738
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1511204738.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: Sociálna
poisťovňa, Bratislava, vo veci pobočky Levice, Sv. Michala č. 4, Levice, IČO: 30 807 484, proti odporcovi:
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, o
zaplatenie sumy 70.921,69 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 7. septembra 2012, č.k. 42 C 80/2011-61, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 7. septembra 2012, č.k. 42
C 80/2011-61, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 7.9.2012, č.k. 42 C 80/2011-61, uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 70.921,69 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na účet
súdu prvého stupňa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Štátnej pokladnici
zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 4.255,30 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vyhovel tak návrhu navrhovateľa podanom na súde prvého stupňa dňa 28.2.2011, ktorým sa domáhal
zaplatenia sumy 70.921,69 € odporcom na tom skutkovom základe, že dňa 7.10.2010 bolo začaté
exekučné konanie oprávneného Sociálna poisťovňa, Bratislava, pobočka Levice, proti povinnému:
Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy, na Exekútorskom úrade JUDr.
Aleny Szalayovej, Levice, P. Jilemnického č. 1 (pod sp.zn. Ex 839/2010). Dňa 10.11.2010 bol vydaný
príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi povinného, DÔVERE
zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava (v prejednávanej veci odporcovi), ktorý mu bol doručený dňa
11.11.2010; prikázala mu, aby po doručení príkazu nevyplatil povinnému (Všeobecnej nemocnici s
poliklinikou Šahy, n.o. v likvidácii, Šahy) pohľadávku, ktorú má povinný voči nemu ako svojmu dlžníkovi
na základe zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale poukázal na účet navrhovateľa celkovú
sumu 373.751,53 € a na účet súdneho exekútora sumu 39.857,76 €. Z výpisu z účtu povinného
vedeného vo VÚB, a.s., však bolo zistené, že napriek tejto skutočnosti odporca dňa 18.11.2010
poukázal na účet svojho veriteľa (povinného navrhovateľa) vedený vo VÚB, a.s., Bratislava v troch
častiach celkovú sumu 70.921,69 €. V príkaze dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie
exekúcie prikázaním pohľadávky nevyplatil túto pohľadávku povinnému, bola dostatočne konkretizovaná
pohľadávka, pričom boli uvedené zmluvy, ktoré mal poskytovateľ zdravotnej starostlivosti Všeobecná
nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o. v likvidácii, Šahy, uzatvorené s odporcom (zmluva č. 74NSP1000410
platná od 1.7.2010 do 30.9.2010, zmluva č. 7400/51/1/0005/2008 platná od 1.4.2008 do 30.9.2010,
zmluva č. 2006101900-00047-06 platná od 1.5.2006 do 30.9.2010).



Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, vrátane podrobného
vyjadrenia odporcu, preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Odporca uzatvoril dňa 30.6.2010 zmluvu
č. 74 NSP1000410 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou
Šahy, n.o., Šahy, neskôr v likvidácii, ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, predmetom ktorej
podľa bodu 1.1. bol záväzok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti poskytovať poistencom poisťovne
a ďalším osobám zdravotnú starostlivosť plne alebo čiastočne uhrádzanú z verejného zdravotného
poistenia. Podľa bodu 1.2. zmluvy sa poskytovateľ zaviazal poskytovať zdravotnú starostlivosť vo
vecnom rozsahu vyplývajúcom z povolenia, ktoré orgán uvedený v záhlaví zmluvy vydal poskytovateľovi
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v
špecializačných odboroch v rozsahu uvedenom v prílohe k zmluve. Podľa bodu 5.1. zmluvy poisťovňa
a poskytovateľ sa v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších
predpisov dohodli, že poisťovňa uhradí poskytovateľovi za poskytovanie zdravotnej starostlivosti
poistencom úhradu podľa pravidiel uvedených v tomto článku. Podľa bodu 6.1. zmluvy poisťovňa
uhradí poskytovateľovi za každého poistenca poisťovne, s ktorým mal poskytovateľ k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, za ktorý vykazuje poskytnutú zdravotnú starostlivosť, uzatvorenú dohodu o
poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti alebo dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
v špecializačnom odbore gynekológie a pôrodníctvo paušálnu mesačnú úhradu (kapitácia). Podľa
bodu 6.4. zmluvy kapitácia zahŕňa úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytovateľ poskytol
kapitálovému poistencovi a náklady, ktoré poskytovateľ vynaložil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
kapitovanému poistencovi. Podľa bodu 7.1. zmluvy poisťovňa sa za podmienok dohodnutých v
tomto článku zaväzuje s kapitáciou uhradiť poskytovateľovi za každého kapitovaného poistenca
dodatkovú paušálnu mesačnú úhradu. Podľa bodu 12.1. zmluvy zmluva nadobúda účinnosť prvým
dňom kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po podpísaní zmluvy; podpísaná bola dňa
30.6.2010, účinnosť nadobudla dňa 1.7.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie JUDr. Alene Szalayovej,
Exekútorský úrad v Leviciach, v konaní vedenom pod sp.zn. Ex 839/2010 vydal Okresný súd Levice
pod č. 5402*074749 (sp.zn. 14 Er 910/2010) dňa 12.10.2010. Príkaz na začatie exekúcie prikázaním
inej peňažnej pohľadávky a exekučný príkaz v konaní vedenom pod sp.zn. Ex 839/2010 exekútorský
úrad doručil odporcovi dňa 11.11.2010. Dňa 18.11.2010 odporca uhradil sumy 384,-- €, 5.613,81
€ a 64.923,88 €, spolu v sume 70.921,69 €, na bankový účet povinného (Všeobecná nemocnica s
poliklinikou Šahy n.o. v likvidácii, Šahy) vedený vo M., P..B.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Tieto
platby predstavovali úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť za mesiac september 2010 podľa
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 74 NSP1000410, uzavretú dňa 30.6.2010. Stalo sa tak
po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky a exekučného príkazu.
Dňom 11.11.2010 povinný navrhovateľa (Všeobecná nemocnica s poliklinikou Šahy n.o. v
likvidácii, Šahy) stratil zo zákona (§ 108 ods. 1 Exekučného poriadku) právo voči odporcovi ako svojmu
dlžníkovi na vyplatenie pohľadávky, ktorú mal voči odporcovi podľa zmlúv s ním uzavretých; takou
zmluvou bola aj zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 30.6.2010, č. 74NSP1000410.
Súdna exekútorka (okrem iných zmlúv) výslovne aj túto zmluvu uviedla v príkaze na začatie exekúcie
prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Tieto skutočnosti napokon ani sporné medzi účastníkmi neboli.
Súd prvého stupňa tak mal nepochybne preukázané, že odporca postupoval v rozpore so zákonom,
nakoľko po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky dňa 11.11.2010
nebol oprávnený (ani povinný) tieto platby vo vzťahu k povinnému ako svoju veriteľovi uskutočniť.
Právo, a teda aktívnu vecnú legitimáciu na zaplatenie plnenia, ktoré odporca po dni 11.11.2010 poskytol
povinnému (svoju veriteľovi), priznáva navrhovateľovi ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného
poriadku.

Obranu odporcu spočívajúcu v tom, že došlo k ukončeniu zmlúv medzi ním a povinným
(Všeobecnou nemocnicou s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy) ku dňu 30.9.2010, t.j. že v čase
doručenia exekučného príkazu prikázaním inej peňažnej pohľadávky neboli v zmluvnom vzťahu, súd
posúdil ako neopodstatnenú. Platnosť zmluvy totiž sama osebe ešte nemusí mať (a spravidla ani nemá)
dopad na existenciu alebo splatnosť pohľadávky, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy počas jej platnosti.
Sám odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.10.2011 potvrdil, že platby, ktoré vykonal na účet svojho
veriteľa a súčasne povinného navrhovateľa (Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii,
Šahy) v čiastkach 384,-- €, 5.613,81 € a 64.923,88 €, boli úhradami za mesiac september 2010 na
základe zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 74NSP1000410, teda ešte za obdobie, v ktorom
táto zmluva bola v platnosti. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 132, § 160 ods. l veta prvá O.s.p., § 105
ods. 1, § 106 ods. 1 písm. a/, § 107 ods. 1, ods. 2, § 108 ods. l, ods. 3, § 109 ods. l zákona č. 233/1995



Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov, v znení účinnom v čase vykonávania exekúcie č. Ex 839/2010 súdnou exekútorkou JUDr.
Alenou Szalayovou. Úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu
nežiadal. V súlade s ustanovením § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uložil odporcovi povinnosť zaplatiť poplatok za podaný
návrh na začatie konania v sume 4.255,30 €, čo predstavuje 6 % z ceny predmetu konania; navrhovateľ
požíva osobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205
ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Mal za to, že navrhovateľ si nesprávne vyložil
Exekučný poriadok, nakoľko ustanovenie § 109 ods. l, ods. 2 neslúži na vymáhanie dlžnej čiastky
vyplatenej povinnému a nie oprávnenému, ale na vymoženie vôbec neuhradenej čiastky zo strany
dlžníka povinného. Je to nepochybné zo znenia, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo
exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po
tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky.
Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku u povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak
neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne
vznikla. Slovné spojenie „nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi pohľadávku“ znamená nevyplatí
vôbec a nie vyplatí inej osobe a nie exekútorovi a oprávnenému, kedy má súdny exekútor právne
možnosti, ako pohľadávku vyplatenú tretej osobe exekvovať. Exekučný poriadok vôbec nerieši situáciu
„dlžník povinného vyplatil pohľadávku povinnému a nie súdnemu exekútorovi alebo oprávnenému“. Ak
by úmyslom citovaného ustanovenia bolo postihnúť dlžníka povinného za uvedený úkon, t.j. vyplatenie
pohľadávky povinnému, malo by to byť v zákone explicitne uvedené. Súčasne je to zrejmé aj z dôsledkov
neuplatnenia pohľadávky na súde, t.j. zodpovednosti za škodu povinnému, ktorá by mu tým prípadne
vznikla, kedy úhradou povinnému k takýmto zákonom predpokladaným dôsledkom nemôže dôjsť.
Jeho konanie možno maximálne považovať za porušenie povinnosti, podobne ako ich má Exekučným
poriadkom určené povinný, pri nakladaní s majetkom, ktorý má byť predmetom exekúcie. Nezakladá
však právo oprávnenému, aby žiadal opätovné zaplatenie pohľadávky od poddlžníka. Tým, že si svoju
povinnosť splnil voči svojmu veriteľovi, pohľadávka zanikla. Z tohto dôvodu nemôže navrhovateľ žiadať
jej zaplatenie. Nie je spravodlivé požadovať od neho (dlžníka povinného), aby uhradil tú istú sumu
dvakrát. Dostal by sa tak do omnoho nepriaznivejšieho postavenia ako samotný povinný, ktorý v
skutočnosti vznik pohľadávky svojím správaním zapríčinil. Z dostupnej literatúry vyplýva, že titulom
pre podanie poddlžníckej žaloby je nevyplatenie pohľadávky oprávnenému vôbec, t.j. prostriedky
nevyplatí poddlžník žiadnemu zo subjektov. V konaní o poddlžníckej žalobe bude preto povinný mať
záujem na výsledku konania ako vedľajší účastník, a teda na tom, aby poddlžník bol zaviazaný na
úhradu pohľadávky. Titulom na podanie poddlžníckej žaloby je neuhradenie pohľadávky vôbec a nie
jej uhradenie povinnému. Oprávnený v prípade úhrady žalovanej čiastky povinnému stráca právny
titul na podanie poddlžníckej žaloby. Z toho všetkého vyplýva, že na podanie poddlžníckej žaloby
nebol daný právny dôvod. Podľa jeho názoru omnoho viac pochybila exekvovaná banka, ktorá, ako
ten istý dlžník povinného, umožnila likvidátorovi povinného vybrať exekvovanú čiastku na výplaty
zamestnancom. V tej istej veci preto navrhovateľ žaluje aj banku na Okresnom súde Bratislava I., ktoré
nie je skončené (odporca presne neoznačil peňažný ústav, spisovú značku, pod akou sa ním tvrdené
konanie na Okresnom súde Bratislava I. vedie; poznámka odvolacieho súdu). Podľa vyjadrenia súdnej
exekútorky banka nepostupovala s odbornou starostlivosťou a druhú čiastku, ktorá bola rovnako určená
na výplaty mzdy, nemala podľa Exekučného poriadku vyplatiť likvidátorovi povinného. Vyslovil otázku,
prečo konajúci súd nečakal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. Mal záujem riešiť celú záležitosť
aj v spolupráci s povinným, ktorého vyzval na dobrovoľné vrátenie sumy vybratej z účtu v exekvovanej
banke a súčasne prihlásením si pohľadávky do likvidácie. V tejto veci likvidátor prihlášku odmietol a v
písomnom vyjadrení konštatoval, že úhradu prijal v dobrej viere ako úhradu svojich pohľadávok voči
nemu ako zdravotnej poisťovni. Medzičasom ale došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného
pod sp.zn. 31 K 30/2011. V odvolaní ďalej namietal vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 4.255,30 € podľa ustanovenia
§ 2 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra



trestov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, pretože podľa §
4 ods. l písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch od súdnych poplatkov sú oslobodené konania vo veciach
zdravotného poistenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti. V predmetnom konaní išlo o úhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť na účet dlžníka zo strany odporcu, ako poddlžníka, na základe zmlúv
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rovnako aj on je preto oslobodený od poplatkovej povinnosti.
V tejto súvislosti zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2004, sp.zn.
5 Cdo 29/2004, z ktorého vyplýva, že ak si zdravotná poisťovňa uplatňuje voči tretím osobám v tzv.
regresnom konaní nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je oslobodená od
súdnych poplatkov. Spôsob výpočtu súdneho poplatku ale vôbec nenamietal. Odvolaciemu súdu navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu zotrval na svojich tvrdenia
v konaní pred súdom prvého stupňa; rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, ako taký ho
navrhol potvrdiť. Potvrdil, že na Okresnom súde Bratislava II. podal návrh proti VÚB, a.s., podľa §
103 Exekučného poriadku, v ktorej spochybňuje správnosť aplikácie § 104 Exekučného poriadku pri
vyplatení sumy 71.000,-- € dňa 19.11.2010 povinnému. Nesúhlasí ale s názorom odporcu v tom, že
miera pochybenia VÚB, a.s., v tomto prípade je väčšia ako pochybenie odporcu. Tieto prípady nie
sú zhodné napriek tomu, že je presvedčený o tom, že odporca aj VÚB, a.s., pochybili pri nakladaní
so sumou 70.921,69 €. Pokiaľ ide o časové hľadisko vzniku chyby tvrdil, že prvý pochybil odporca
a až následne banka. Skutočnosť, že odporca požiadal povinného o vrátenie sumy 70.921,69 € a
prihlásil túto sumu ako svoju pohľadávku do likvidácie, hoci táto prihláška bola likvidátorom neskôr
odmietnutá, svedčí o tom, že odporca si uvedomil svoje pochybenie pri realizácii exekučného príkazu
v exekučnom konaní EX 839/2010 vydaného súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Súdny
exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných
rozhodnutí (exekučnej činnosti), vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Exekučný
poriadok, ako aj ustanovenia osobitných zákonov, určuje, čo z majetku povinného nepodlieha exekúcii
alebo je z exekúcie vylúčené. Odporca ho poškodil, keď vedome nerealizoval včas doručený exekučný
príkaz a dal peňažné prostriedky k dispozícii povinnému. Za nesprávnu považoval obranu odporcu aj
v tom, že peňažné prostriedky mohol získať prikázaním pohľadávky z účtu v banke. K časti odvolania
týkajúcej sa poplatkovej povinnosti odporcu sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355,
§ 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie
pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p.
(nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia
pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3
O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výrokoch vecne správny
a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov rozsudku, ako správnych, v dôvodoch svojho rozsudku
už ďalšie dôvody neuvádza (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť ešte nasledovné. Základom nároku navrhovateľa je hmotné právo povinného (Všeobecná
nemocnica s poliklinikou Šahy, n.o., Šahy) voči poddlžníkovi (DÔVERA - zdravotná poisťovňa, a.s.,
Bratislava). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie
skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcovi (poddlžníkovi), zaplatenia istiny v sume 70.921,69 € v dôsledku porušenia právnych povinností
vyplývajúcich mu zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom v čase vykonávania exekúcie č.
Ex 839/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval
ustanovenia § 105 až § 109 Exekučného poriadku, ktoré aj správne vyložil a správne dospel k
záveru o dôvodnosti nároku navrhovateľa. Citované zákonné ustanovenia sú jasné, presné, nedávajú



možnosť si ich vyložiť iným spôsobom; ani takým, aký zvolil odvolateľ. Napriek účinnému doručeniu
príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, exekučného príkazu, odporcovi
(dňa 11.11.2010), aby po ich doručení nevyplatil peňažné prostriedky povinnému ako svojmu veriteľovi
(Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Šahy, n.o., v likvidácii, Šahy), dňa 18.11.2010 svojmu veriteľovi
poskytol plnenie v celkovej sume 70.921,69 €; v neposlednom rade tiež napriek tomu, že povinný
stratil právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa jeho dlžníkovi (odporcovi v prejednávanej veci)
doručil príkaz na začatie exekúcie (§ 105, § 107, § 108 ods. l Exekučného poriadku) v znení účinnom
v čase vykonávania exekúcie č. Ex 839/2010 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou. Teda keď
sumu 70.921,69 € odporca nepoukázal súdnej exekútorke, resp. oprávnenému (v prejednávanej veci
navrhovateľovi), navrhovateľovi vzniklo právo domáhať sa vo vlastnom mene od dlžníka povinného
(odporcu v prejednávanej veci) vyplatenia tejto pohľadávky. Dlžník povinného si v takomto prípade
nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú by mal voči oprávnenému (§ 109 ods. l
Exekučného poriadku). Nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý dlžník povinného túto pohľadávku nezaplatil
(navrhovateľovi), nevyžaduje sa ani jeho zavinenie. Stačí, že nedošlo k vyplateniu jestvujúcej a splatnej
pohľadávky v rozsahu určenom týmto spôsobom exekúcie, ktorú mal dlžník povinného zaplatiť a
nezaplatil. Pohľadávka povinného voči poddlžníkovi vznikne doručením príkazu na začatie exekúcie a
týmto okamihom sa dostáva aj do inhibitória. Pri exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky došlo k
splneniu dlhu poddlžníka vo vzťahu k povinnému. Pokiaľ je už ale táto pohľadávka v inhibitóriu, plnením
poddlžníka vzniká bezdôvodné obohatenie povinného na úkor poddlžníka. Je neprípustné uplatniť
námietky, ktoré sa týkajú inej právnej veci. Nie je podstatné, o akú veľkú pohľadávku oprávneného voči
povinnému išlo v exekúcii, ale to, akú pohľadávku mal povinný voči svojmu dlžníkovi a v akom rozsahu
dlžník povinnému poskytol plnenie.

Odvolateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre
neho priaznivé rozhodnutie, a teda neboli naplnené odvolacie dôvody. Osobitne nie je daný odvolací
dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), pretože
sám odporca po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol súdu vykonať žiadne dôkazy.
Úspešný by mohol byť len v prípade, ak by platbu svojmu veriteľovi realizoval ešte pred doručením
príkazu na začatie exekúcie, exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, o čo ale nepochybne nejde
v prejednávanej veci. Nerešpektovanie Exekučného poriadku, príkazu súdneho exekútora na začatie
exekúcie, exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, dlžníkom povinného, má za následok postih
podľa ustanovenia § 109 ods. l Exekučného poriadku vyjadrený v povinnosti zaplatiť oprávnenému
pohľadávku v sume, ktorú poukázal povinnému ako svoju veriteľovi. V konaní sa súd prvého stupňa
nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd
prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Obsah odvolania odporcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov, pričom ani v
odvolacom konaní neboli zistené také (nové) rozhodujúce právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali
za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. Rozsudok spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia §
157 O.s.p.

Odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech ani vo výroku, ktorým mu súd prvého stupňa uložil
poplatkovú povinnosť. Ako je uvedené vyššie, pre účely poplatkovej povinnosti, základom nároku
navrhovateľa je porušenie zákonnej povinnosti odporcom vyplývajúcej pre neho zo zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok); tento nepatrí medzi veci
uvádzané v ustanovení § 4 ods. l písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov (od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia,
sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového
sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, peňažných príspevkoch na
kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom,
parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych
opatrení na trhu práce, poskytovania zdravotnej starostlivosti). Tento základ nemožno podriadiť ani
pod iné konanie uvádzané v ustanovení § 4 ods. l zákona o súdnych poplatkoch. To znamená, že
predmetné súdne konanie nie je oslobodené od súdnych poplatkov. Zostalo potom irelevantné, že aj
odporca poskytuje zdravotnú starostlivosť svojím poistencom prostredníctvom zdravotníckych zariadení.



Ako správne uviedol súd prvého stupňa, navrhovateľ v konaní požíva osobné oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, a keďže v celom rozsahu
bol v konaní úspešný, a odporcovi nesvedčí oslobodenie od súdnych poplatkov zo zákona, ani na
základe ustanovenia § 138 O.s.p., odporca je povinný zaplatiť poplatok z predmetu konania v sume
4.255,30 €, ako 6 % zo sumy 70.921,69 € (§ 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 2, § 4
ods. 2 písm. a/, § 5 ods. l písm. a/, § 6 ods. l, § 7 ods. l, § 8 ods. 1, ods. 4, § 18ca zákona č. 71/1991 Zb.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol dňa 29.4.2015 tak, že v súlade s ustanovením
§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do
troch dní navrhovateľovi, úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných
dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania neuplatnil, nevyčíslil. Z tohto
dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi a
napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné,
vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa.
Správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii citovaných
zákonných ustanovení na správne zistený skutkový stav veci; nebola porušená zásada rovnosti zbraní
(§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému vyjadreniu, vedomosť o takomto
vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno
dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal
ústavné právo na súdnu ochranu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014). Postačí preto doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi
spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.)

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.