Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/438/2013 z 15. 1. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 15. januára 2014, sp. zn. 10Co/438/2013, ECLI:SK:KSZA:2014:5712205338.1 Krajský súd Žilina | 10Co/438/2013 | ECLI:SK:KSZA:2014:5712205338.1 | 2014-01-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 ods. 2 OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ff8c3ea-e51c-4874-8c22-fe945434eb7a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5712205338.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/438/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205338
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712205338.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
V., Y. XXXX/XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Machajom, so sídlom H. V., C. XX, proti
odporcovi Ing. R. A., nar. XX.X.XXXX,bytom M. M. - H., L. XXXX/XX, zastúpenému splnomocnencom
JUDr. Petrom Plchom, bytom Q. C. XX/X, o zaplatenie 1.700,00 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/285/2012-102 zo dňa 20. júna
2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o náhrade
trov konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľke 540 eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 5.4.2010 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 540 eur s 9 %
úrokom z omeškania od 5.4.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti (do 1.700 eur) návrh zamietol.
Považoval za preukázaný nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho
vo vyplatení finančných prostriedkov za nájom nehnuteľností odporcovi Lesným spoločenstvom -
Pozemkové spoločenstvo Diviaky. Konštatoval však, že k vzniku predmetného nároku došlo až
24.7.2010, t.j. okamihom nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu
Martin sp. zn. 11C/24/2009 zo dňa 13.5.2010, ktorým bolo určené, že do dedičstva po nebohom R. A.,
zomrelom dňa X.XX.XXXX, patria aj predmetné nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu priznal navrhovateľke
(ako podielovej spoluvlastníčke) alikvotnú časť za obdobie od 24.7.2010 do 31.12.2010, t.j za 232 dní
(ide zjavne nesprávny počet dní a následne i výpočet prevzatý prvostupňovým súdom od odporcu -
pozn. odvolacieho súdu). Vo zvyšnej časti vyhodnotil uplatnený nárok ako neopodstatnený, nakoľko
navrhovateľka požadovala vyplatenie čiastky za celý rok 2010 a kalendárny rok 2009, t.j. za obdobie,
kedy nebolo právoplatné rozhodnuté o tom, že by bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností.

S poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. okresný súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania, nakoľko odporca si túto náhradu neuplatnil a navrhovateľka bola úspešná len čiastočne
- do výšky 1/3 nároku.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené v celom
rozsahu. Zdôraznila, že Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej
sukcesie, v zmysle ktorej dedič okamihom smrti poručiteľa vstupuje do celého komplexu práv a



povinností poručiteľa. Z tohto pohľadu v konkrétnostiach danej veci za zásadné považovala, že
nehnuteľnosti tvoriace predmet nájmu nadobudla smrťou svojho otca R. A., t.j dňom X.XX.XXXX.
Zopakovala, že v rozhodnom období odporca vedome (bol oboznámený so všetkými podaniami, ktoré
navrhovateľka urobila voči pozemkovému spoločenstvu) a bez právneho dôvodu (nebol výlučným
vlastníkom pozemkov) preberal od Lesného spoločenstva - Pozemkového spoločenstva Diviaky
finančné podiely za prenájom nehnuteľností. Odvolateľka dodala, že odporca navyše zápis vlastníckeho
práva dotknutých nehnuteľností dosiahol osvedčením notárskou zápisnicou v rozpore so zákonom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozpornosť v zápisoch vlastníctva nebolo možné z jeho
strany ovplyvniť. O zápisoch spoluvlastníkov totiž rozhodovalo spoločenstvo, pričom on pracoval ako
člen jeho dozornej rady len v období od 29.1.2011 do 28.1.2012, t.j. po rozhodnutí Okresného súdu
Martin o určovacom návrhu ohľadne predmetu dedičstva po R. A.. Zároveň vždy po vyplatení príslušných
podielov, tieto prerozdelil medzi ďalších podielových spoluvlastníkov - svojich súrodencov.

Súhlasil s napadnutým rozhodnutím a nenamietal vyplatenie alikvótnej čiastky. Navrhovateľka však až
do predmetného rozhodnutia nebola vedená ako podielová spoluvlastníčka, preto nemal dôvod jej niečo
vyplácať.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o uložení odporcovi povinnosti
zaplatiť 540 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v preskúmavanej
časti napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Definičným znakom deklaratórneho rozhodnutia súdu - akým je nepochybne aj určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva - je, že len autoritatívne vyhlasuje ne/existenciu hmotnoprávnych vzťahov. Inými
slovami, deklaratórne rozhodnutie hmotnoprávne vzťahy nezakladá, tieto existujú v dôsledku určitej
skutočnosti, s ktorou hmotné právo tieto účinky spája, už pred vznikom procesnoprávneho vzťahu.
Prvostupňový súd dotknutý (deklaratórny) charakter určovacieho výroku nevyhodnotil správne. Naopak,
je potrebné stotožniť sa s odvolateľkou zdôrazňovaným základným princípom dedičského práva, t.j. že
určujúcim okamihom vstupu do práv a povinností je smrť poručiteľa (§ 460 Obč. zák.; zhodne i § 509
tzv. Stredného Obč. zák., účinného do 31.3.1964)

V konkrétnostiach súdenej veci uvedené znamená, že právoplatný rozsudok Okresného súdu Martin
(sp. zn. 11C 24/2009) o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva (po nebohom otcovi navrhovateľky)
len deklaroval existenciu hmotnoprávnej skutočnosti, a to vzniku vlastníckeho práva navrhovateľky
k predmetu dedičstva ku dňu smrti poručiteľa. Okamih nadobudnutia právoplatnosti predmetného
(deklaratórneho) rozsudku je teda z pohľadu vzniku vlastníckeho práva a nadväzne aj z pohľadu nárokov
z neho vyplývajúcich (t.j. i nároku vlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetu
vlastníctva bez právneho titulu) irelevantný. Inými slovami, vlastnícke právo v rozsahu všetkých jeho
čiastkových oprávnení (§ 123 Obč. zák.) prináleží vlastníkovi od hmotnoprávnej skutočnosti, s ktorou
zákon vznik vlastníckeho práva spája, t.j. napríklad aj od úmrtia poručiteľa.

V konaní pred okresným súdom bolo vznesených i viacero námietok (premlčanie, započítanie úhrady
dane...), ktoré vzhľadom na právny názor prvostupňového súdu neboli posudzované. Vyššie vyslovený
(záväzný) právny záver odvolacieho súdu preto nepostačoval na meritórne ukončenie veci už v
štádiu (tohto) odvolacieho konania. Ozrejmenie dotknutých (ďalších) sporných okolností bude úlohou
prvostupňového súdu v následnom postupe.

Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia v merite (resp. jeho časti) veci, musel byť zrušený i závislý
(nadväzujúci) výrok o náhrade trov konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.