{"guid": "d738f509-7589-40e7-91e9-e673978e305c:a3a9744e-c0d2-4a96-8856-8eb4973db0e0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311202019.3", "spisova_znacka": "12CoP/2/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoP/2/2012 z 24. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. októbra 2012, sp. zn. 12CoP/2/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8311202019.3", "identifikacne_cislo": "8311202019", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2012-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3a9744e-c0d2-4a96-8856-8eb4973db0e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311202019.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8311202019.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8311202019.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoP/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202019
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311202019.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr.
Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: mal. X. H., nar.
XX.X.XXXX, a mal. Q. H., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom O., Q. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., Q. XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom Humenné, Námestie slobody
2, a otca X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. XXXX/X, prechodne bytom B., V. X, zastúpeného na
základe plnomocenstva Ing. X. H., nar. XX.X.XXXX, bytom O., K. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 26.4.2012
pod č.k. 15P/33/2011 - 154, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í     rozsudok súdu prvého stupňa tak, že   m e n í    rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa
23.11.2007 pod č.k. 20P/93/2007 - 11 tak, že   z v y š u j e  výživné zo strany otca pre maloletého X.
H., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 702,- Sk mesačne na sumu 50,- Eur mesačne za obdobie od 28.2.2011
do 5.10.2011, na sumu 80,- Eur mesačne od 6.10.2011 do 31.3.2012, na sumu 25,995 Eur mesačne
od 1.4.2012 do 30.6.2012, a na sumu 26,646 Eur mesačne od 1.7.2012 do budúcna, a pre maloletú Q.
H., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 702,- Sk mesačne na sumu 50,- Eur mesačne za obdobie od 28.2.2011
do 5.10.2011, na sumu 80,- Eur mesačne od 6.10.2011 do 31.3.2012, na sumu 25,995 Eur mesačne od
1.4.2012 do 30.6.2012, a na sumu 26,646 Eur mesačne od 1.7.2012 do budúcna, s tým, že otec je  p o
v i n n ý  platiť výživné vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

V prevyšujúcej časti návrh matky    z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov    n e m á   právo na náhradu trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom pod č.k. 15P/33/2011 - 154 zmenil rozsudok Okresného súdu
Humenné sp. zn. 20P/93/2007 - 11 zo dňa 23.11.2007 tak, že zvyšuje výživné pre maloletého X.
H. zo strany otca zo sumy 702,- Sk mesačne na sumu 80,- Eur mesačne a pre maloletú Q. H. zo
strany otca zo sumy 702,- Sk mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku tak, že zvýšené výživné je otec maloletých detí povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.  Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
rozhodnutia súd uviedol, že matka maloletých detí X. a Q. návrhom zo dňa 28.2.2011 domáhala sa
zmeny predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 23.11.2007 a žiadala zvýšiť
výživné na maloleté deti pôvodne zo sumy 702,- Sk mesačne na sumu 80,- Eur mesačne na každé
z maloletých detí. V pôvodnom rozvodovom rozsudku sp. zn. 16C/83/2005 zo dňa 4.12.2006 boli deti
zverené do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 681,- Sk mesačne.



Tento rozsudok bol zmenený a otec bol zaviazaný rozsudkom zo dňa 23.11.2007 platiť výživné 702,-
Sk mesačne na každé dieťa. Od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré
vyrástli, navštevujú základnú školu, matke sa zvýšili výdavky v súvislosti so školskou dochádzkou. V
čase posledného rozhodovania otec nikde nepracoval a žil z úspor. V súčasnosti žije a pracuje v B.. Ona
ako matka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 115,- Eur mesačne a prídavky na deti
44,02 Eur. Je v zlej finančnej situácii. Býva v 1-izbovom byte, za ktorý platí nájomné 90,- Eur mesačne,
a k tomu elektrinu a plyn v sume 40,- Eur. Otec na výživu maloletých detí prispieva nepravidelne a má
nedoplatky na výživnom.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka od februára 2011 poberá dávku v hmotnej núdzi
108,90 Eur mesačne. Otec žije v B., pracoval v spoločnosti Billa, s.r.o., Bratislava. Podľa tvrdenia matky,
chodí na dovolenky, žije luxusným životom a synovi sa chválil s drahými hodinkami.

Otec s návrhom nesúhlasil. V Bille, s.r.o., pracoval do 10.2.2011. Jeho zárobok sa v januári pohyboval v
čiastke 462,46 Eur a vo februári 241,56 Eur. Po 10.2.2011 je nezamestnaný, kde skončil pracovný pomer
dohodou, pretože si chcel nájsť výhodnejšie zamestnanie, ale nové zamestnanie nezískal. Miesto bolo
totiž medzičasom obsadené.

Kolízny opatrovník súhlasil so zvýšením výživného na 80,- Eur mesačne.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava preveroval pomery otca, kde skonštatoval, že tento žije
v 1-izbovom byte, ktorý má prenajatý od 6.6.2010. Platí nájomné 350,- Eur mesačne. Otec pracuje v
spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., od 6.10.2011 a podľa mzdového výmeru má mesačnú mzdu
565,- Eur a mesačnú regionálnu zložku mzdy vo výške 154,40 Eur. Čistý príjem otca bol v októbri 2011 vo
výške 548,12 Eur, v novembri 2011 vo výške 300,22 Eur, pričom mu bola realizovaná exekučná zrážka
352,90 Eur.

Matka sa medzičasom zamestnala v spoločnosti OLDRATI SLOVENSKO, s.r.o., na dobu  určitú  do
6.4.2012. Jej priemerný zárobok za obdobie október 2011 až február 2012 bol 385,69 Eur. Matka
dokladovala, že platí nájomné vo výške 113,69 Eur, náklady spojené s bývaním sú ďalších 47,- Eur,
na školské potreby minie 40,- Eur, na záujmovú činnosť dcéry, a to mažoretky 1,50 Eur, na volejbal 2,-
Eur, na prípravu monitoringu pre syna je poplatok 2,- Eur mesačne, na stravovanie potrebuje 120,- Eur,
na ošatenie 50,- Eur mesačne, kredit na tri mobily je 21,- Eur. Všetky výdavky má cez 410,- Eur a nie
sú v nich zahrnuté nijaké mimoriadne mesačné výdavky spojené s výchovou a výživou. Pri výchove a
financovaní jej pomáhajú rodičia.

Súd nárok na zvýšenie výživného posudzoval podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine,
kde rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávnené,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).



V súdnom konaní bol prejednávaný návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti X. a Q. H..
Matka žiadala zvýšenie výživného zo sumy 702,- Sk na 80,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Doteraz bolo výživné stanovené rozsudkom z roku 2007, kde výška výživného zďaleka nepostačuje na
najzákladnejšie potreby maloletých detí. Maloletý je už 15-ročný chlapec, je deviatakom na základnej
škole a dievča je 12-ročné. V súvislosti s výživou a výchovou sa matke evidentne zvýšili náklady na
oblečenie, školskú dochádzku, či potreby maloletých detí. Došlo k zmene pomerov na strane matky,
ktorá sa medzičasom zamestnala v spoločnosti OLDRATI SLOVENSKO, s.r.o.. Otec je v súčasnosti
zamestnaný v TESCO STORES SK, a.s., Bratislava, s príjmom 550,- Eur mesačne. Súd neprihliadal
na exekučné zrážky, pretože platenie výživného má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods.
5 Zákona o rodine). Ak otec býva v B. a platí nájomné 350,- Eur mesačne, podľa súdu je to mesačné
nájomné v okrajovej časti mesta neprimerané. Na nákladoch nájmu sa má podieľať aj priateľka otca,
ktorá s ním žije aj s jej dcérou v byte. Ak otec skončil zamestnanie v spoločnosti Billa, s.r.o., na vlastnú
žiadosť, potom súd na dobu nezamestnanosti do októbra, keď sa otec zamestnal v TESCU STORES
SK, a.s., neprihliadal s poukazom na § 75 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, keď sa otec vzdal bez
dôležitého dôvodu zamestnania, a preto súd mu stanovil výživné, ako keby otec celý čas pracoval.
Pôvodné výživné je minimálne, nezohľadňuje nárast nákladov na výchovu detí a je aj na otcovi,   aby
zmobilizoval  svoje  sily  a  schopnosti  a  prispieval  vyššou  čiastkou na výživu maloletých ako doposiaľ.
Okresný súd upravil výživné a zaviazal otca na platenie mesačného výživného po 80,- Eur mesačne
od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., kde žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez
návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie otec. Súd sa celý čas zaoberal len príjmami otca, pričom
nezohľadnil príjmy matky. Tá mesačne zarába 354,- Eur vrátane bonusu. Náklady uvádzané matkou
sú značne skreslené a tvrdenie, že mal. Q. navštevuje krúžok mažoretiek s volejbalový krúžok, sú
nepravdivé, nakoľko má spoľahlivo zistené, že tak tomu nie je. Syn si nemusí nakupovať drahšie
veci, pričom samotná matka nevie racionálne hospodáriť s financiami, čo už bolo dokazované pri
vyporiadaní BSM. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že otec si má nájsť lacnejšie ubytovanie, pretože otec v
súčasnosti býva v L. L., čo je okrajová časť B., a to má negatívny dopad na náklady spojené s dopravou
do zamestnania. Nie je pravdivé tvrdenie, že otec pracuje a že vedie luxusný život. S posledným
zamestnávateľom mal dojednanú prácu na dobu určitú do 31.3.2012, v súčasnosti je práceneschopný
a jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky. Navrhuje zvýšiť výživné len na sumu 40,- Eur mesačne
na jedno dieťa.

Právny zástupca matky navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Matka produkovala dôkazy
na to, že sú tu objektívne dôvody na zvýšenie platenia výživného u maloletých detí. Každý je povinný
prispievať podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a povinnosť platiť výživné
ustanovené súdom je stanovená správne. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba piatich
rokov, zmenili sa pomery u detí a aj otec sa musí zvýšenou mierou podieľať na úhrade nákladov na deti.
O nákladoch súvisiacich s výchovou detí matka doložila dostatok dôkazov. Navrhuje odvolanie otca ako
nedôvodné odmietnuť.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a rozhodnúť o výživnom
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V čase posledného rozhodovania o platení výživného
vo veci sp. zn. 20P/93/2007 bol vydaný rozsudok dňa 23.11.2007 a otcovi uložená povinnosť platiť
výživné po 702,- Sk na mal. X. a Q. H.. V tom čase matka bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej
núdzi 450,- Sk mesačne a rodinné prídavky 1.080,- Sk. Otec maloletých detí nepracoval a žil z toho,
čo zarobil predtým v zahraničí. Keď matka podala návrh na zmenu výživného dňa 28.2.2011, bola stále
nezamestnaná, poberala dávku v hmotnej núdzi 115,- Eur a prídavky na deti po 44,02 Eur mesačne.
Otec v tom čase pracoval v B. v spoločnosti Billa, a.s.. Na strane maloletých detí došlo k podstatnej
zmene pomerov z hľadiska vývoja maloletých detí, kde v súčasnosti X. je žiakom prvého ročníka strednej
školy (H. T. v O.), mal. Q. je žiačkou 7. ročníka základnej školy. Z hľadiska vývoja maloletých detí za



posledných päť rokov je nesporné, že vyrástli, potrebujú iné ošatenie, majú iné  potreby  na  stravu  s
tým,  že  tieto  náklady nemôžu byť pokryté z pôvodne stanoveného výživného 702,- Sk mesačne. Deti
v súvislosti so školskou dochádzkou majú rôzne aktivity, navštevujú krúžky, takže sú to ďalšie výdavky
v domácnosti matky.

Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletých detí, pričom podľa § 62 ods.
2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Pri sledovaní schopností rodičov zabezpečovať výživu po materiálnej
stránke bolo zistené, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola matka nezamestnaná. Mala
len dávky v hmotnej núdzi 115,- Eur mesačne a prídavky na deti po 44,02 Eur mesačne. Otec bol
zamestnaný v spoločnosti Billa, s.r.o., do 10.2.2011, kde pracovný pomer bol ukončený dohodou. Keďže
sa otec chcel zamestnať u iného zamestnávateľa, dal výpoveď, ale nový zamestnávateľ ho neprijal.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča)
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu. Ako okresný súd, tak aj odvolací súd museli vychádzať z toho, že otec sa
vzdal zamestnania a nenašiel si nové zamestnanie až do doby nástupu do TESCO STORES SR, a.s.
(6.10.2011). Je potrebné prihliadať na možnosti otca, ako keby bol neustále zamestnaný bez prerušenia,
pretože sa vzdal svojho zamestnania, čím mu nezanikla vyživovacia povinnosť. V Bille, s.r.o., mal otec
priemerný zárobok 361,- Eur mesačne za rok 2010 a v januári 2011 to bolo 452,- Eur a za prvých desať
dní februára 241,- Eur. Z takýchto príjmov otca je potrebné vychádzať za obdobie až do 6.10.2011. V
TESCO STORES SR, a.s., mal otec za obdobie trvania pracovného pomeru do 30.3.2012 príjem podľa
pracovnej zmluvy 565,- Eur mesačne a mesačnú regionálnu zložku mzdy 154,- Eur. Pracovný pomer
bol na dobu určitú do 31.3.2012 a po tomto termíne otec si nenašiel prácu, je nezamestnaný a poberá
len nemocenské dávky.

Matka si našla zamestnanie v spoločnosti OLDRATI SLOVENSKO, a.s., od 7.10.2011 a jej príjem
dosahuje v roku 2012 v priemere 436,- Eur čistého mesačne. Z týchto časových vymedzení a príjmov
vychádzal odvolací súd, pokiaľ zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o platení výživného. Keďže
rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, odvolací súd, ako aj okresný súd, skúmal možnosti obidvoch rodičov v rozhodnom období
uplynulých piatich rokov až do súčasnosti, kde musel v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
otca, resp. matky. Z hľadiska vývoja maloletých detí pôvodne stanovené výživné 702,- Sk mesačne
už nepostačuje zabezpečiť životnú úroveň maloletých detí so životnou úrovňou ich rodičov, ako to
predpokladá § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Preto pri stanovení výšky výživného súd musel prihliadnuť
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca  platiť vyššie výživné od momentu podania žaloby
dňa 28.2.2011.

Okresný súd nesprávne rozhodoval o platení výživného od právoplatnosti rozsudku, ak pre   stanovenie
vyššieho   výživného  je  rozhodujúci  moment  podania  žaloby,  pretože  vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté deti môže tieto konania začať súd aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Súd môže
prekročiť aj návrh matky a stanoviť platenie zvýšeného výživného od doby podania žaloby. Preto aj
odvolací súd rozhodoval o zvýšení výživného od dátumu podania návrhu vo veci samej, t.j. od 28.2.2011.
Otec v tom čase stratil zamestnanie v spoločnosti Billa, s.r.o., na základe dohody, kde mal príjem
cez 460,- Eur čistého mesačne. S poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine sa na túto „stratu“
zamestnania neprihliada a berie sa, ako keby otec pracoval s príjmom 460,- Eur aj po 10.2.2011. Z
hľadiska príjmových možností otca je platenie výživného po 50,- Eur mesačne primerané a zodpovedá
schopnostiam a možnostiam otca prispievať na zvýšené potreby maloletých detí. Od 6.10.2011 otec
pracoval do 31.3.2012 v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., s príjmom zo zamestnania podľa
pracovnej zmluvy 719,- Eur mesačne s tým, že v posledných mesiacoch, t.j. od januára do marca 2012,
mal hrubý príjem 820,- Eur, 850,- Eur, resp. 908,- Eur mesačne. Tieto príjmové údaje svedčia o tom, že
otec môže platiť zvýšené výživné až 80,- Eur mesačne v dobe trvania pracovného pomeru v spoločnosti



TESCO STORES SR, a.s.. Preto za obdobie trvania pracovného pomeru od 6.10.2011 do marca 2012
je otec spôsobilý platiť výživné po 80,- Eur mesačne na každé z maloletých detí.

V dôsledku ukončenia pracovného pomeru od 1.4.2012 otec už nemal príjmy zo zamestnania, je
práceneschopný, preto je potrebné stanoviť otcovi platenie výživného s odkazom na § 62 ods. 3 Zákona
o rodine, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od 1.4.2012 do
30.6.2012 30 % životného minima predstavuje čiastku 25,995 Eur mesačne. Preto krajský súd stanovil
otcovi povinnosť platiť výživné za obdobie od 1.4.2011 do 30.6.2011 len po 25,995 Eur mesačne na
každé z maloletých detí. Táto výška vyplýva z úpravy súm životného minima z Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny č. 194/2011 Z.z.. Suma životného minima bola 76,65 Eur.

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 181/2012 Z.z. navýšilo sumu životného minima
na 88,82 Eur, takže 30 % životného minima predstavuje 26,646 Eur. Od 1.7.2012 je otec povinný platiť
výživné na každé z maloletých detí po 26,646 Eur mesačne. Preto krajský súd z hľadiska príjmových
možností otca rozhodoval o platení výživného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd poukazuje na to, že ak dôjde k zmene pomerov na strane rodiča, môže matka opätovne
požiadať o úpravu výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kde dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného súd vychádzal z toho, že pri poslednej úprave výživného
v roku 2007 sa za posledných päť rokov podstatne zmenili pomery na strane rodičov, ako aj maloletých
detí. Pôvodne bol otec nezamestnaný, ale v období od 28.2.2011 do 30.3.2012 bol v pracovnom pomere,
resp. na nezamestnanosť od 10.2.2011 do 6.10.2011 nie je možné prihliadať s poukazom na § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Preto je otcovi potrebné  stanovovať platenie výživného z predpokladaného
zárobku, resp. získaného zárobku v tomto období. Na výdaje rodičov nesúvisiacich s výchovou
maloletých detí, ktoré by znižovali vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, nie je možné prihliadať,
pretože podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak má otec výdavky súvisiace s nájmom bytu, tento
žije v domácnosti aj s ďalšími osobami, ktoré majú takisto povinnosť prispievať na úhradu nákladov
s bývaním, čo už konštatoval súd prvého stupňa. Choroba otca je objektívna skutočnosť, na ktorú
prihliadol aj odvolací súd, a znížil otcovi vyživovaciu povinnosť. V prípade nájdenia si zamestnania otec
mal by dobrovoľne zvýšiť povinnosť platenia výživného na maloleté deti minimálne do tej výšky, ako je
stanovená rozhodnutím súdu za obdobie zamestnania otca.

Keďže matka pôvodne žiadala platenie výživného 80,- Eur mesačne na každé z maloletých detí, pričom
nebolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné po celé obdobie v navrhovanej výške, potom
v prevyšujúcej časti bol návrh matky na platenie výživného zamietnutý.

Krajský súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, nakoľko tento výrok je
správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo sa začať aj bez návrhu. Podľa § 81 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach
starostlivosti o maloleté deti. Preto v týchto konaniach súdy nepriznávajú účastníkom náhradu trov
konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/93/2007", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}