{"guid": "d71b9866-3dcd-47b5-a76e-2b7c16a93cd9:b9adbe1b-e857-45e6-bdab-da4280c505fc", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7514212114.1", "spisova_znacka": "11Co/614/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/614/2015 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 19. januára 2016, sp. zn. 11Co/614/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7514212114.1", "identifikacne_cislo": "7514212114", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Daniela Maštalířová", "sudca_id": 78, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-mastalirova-78", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9adbe1b-e857-45e6-bdab-da4280c505fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7514212114.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514212114.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7514212114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/614/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514212114
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514212114.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL T. collection, s.r.o., so sídlom D., C. XX, IČO: 47 150 513,
zast. O. kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanému
K.V. I.É., R.. XX.X.XXXX, D. I. XX, o zaplatenie XXX,XX € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka
občianskeho združenia U. „POS\", zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Košice,
Urbánkova 1562/6, proti uzneseniu 17C 395/2014-51 z 5.3.2015 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e    uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením námietke žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane
žalovaného vyhovel.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným súdu 3.4.2014,
domáha od žalovaného zaplatenia sumy 762,82 € s prísl., že po začatí konania podaním z 13.10.2014
oznámilo súdu vstup do konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka občianske združenie
U., so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, právne zastúpené JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou,
so sídlom Košice, Urbánkova 6, ktoré uviedlo, že jeho hlavnou náplňou činnosti je zastupovanie
spotrebiteľa a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, respektíve ich podpora formou
vedľajšieho účastníka. Po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania žalobcovi,
tento písomne namietal, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup
do konania. Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže
naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže
byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd
rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr
prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor. Pokiaľ účastník na strane ktorého
vystupuje vedľajší účastník nevyvíja procesnú aktivitu, a teda neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže
ani vedľajší účastník vyvíjať procesnú aktivitu. Pre vstup spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho
účastníka neboli a nie sú splnené základné podmienky, nakoľko predmetom konania nie je ochrana
práv spotrebiteľov, ale žaloba na plnenie podaná voči jednej osobe. Namietal, že vyjadrenia právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach na
ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, pretože súd má povinnosť na
tieto skutočnosti (premlčanie, nečestné zmluvné podmienky) prihliadať ex offo. Námietku žalobcu proti
vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania súd prvého stupňa  posudzoval podľa §
93 ods. 1, 2, 3 a 4  O.s.p., tiež podľa § 2 písm. a, b/,  § 25 ods. 1 až 6 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 207/2011
a 3 Cdo 188/2012  konštatoval, že účelom procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší
účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi môže byť naplnený len ak účastník, na strane ktorého chce
vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. V tomto konaní súhlas žalovaného so
vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane nebol daný, čo je jedným z predpokladov vedľajšieho



účastníctva, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Preto námietke neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva na strane žalovaného vyhovel.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, ktorý zastáva názor, že nie je potrebný
výslovný súhlas žalovaného na jeho vstup do konania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR PL.
ÚS 1/2014 a citoval z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co 506/2014 zo 14.5.2014,
podľa ktorého účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú už okamihom doručenia
oznámenia o vstupe súdu, výslovný súhlas podporovaného účastníka konania so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný, dôvodom nepripustenia vedľajšieho účastníka do
konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu. Nevyslovenie
súhlasu nie je možné považovať za nesúhlas so vstupom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 6 Cdo 323/2013). V predmetnej veci vstup vedľajšieho účastníka nie je nanútený a vedľajší
účastník nemá vedomosť o tom, že by žalovaný s jeho vstupom do konania nesúhlasil. Činnosťou
a procesnou aktivitou vedľajšieho účastníka tak dochádza k naplneniu zákonodarcom sledovaného
cieľa právnej úpravy v oblasti spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľov. Kompetencie vedľajšieho
účastníka podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa priamo predpokladajú, že združenie
ako vedľajší účastník sa bude v nevyhnutnej miere oboznamovať s osobnými údajmi a je povinné
ich chrániť. Vedľajší účastník má podľa prvej vety § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, a teda má právo okrem iného aj nazerať do súdneho spisu a robiť si z
neho výpisy, odpisy a fotokópie, pričom táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia sa s
osobnými údajmi účastníkov konania a prípadne aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je
aj to obsahom súdneho spisu. Tým ale  nie je dotknutá jeho povinnosť chrániť takto získané osobné
údaje a zachovávať telekomunikačné tajomstvo a vyvarovať sa zneužitia svojho postavenia vedľajšieho
účastníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol námietke žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného nevyhovieť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka citujúc z uznesení Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 11Ro 84/2012, Okresného súdu Zvolen 10C 64/2012 a z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30.10.2013 sp. zn. 6Cdo 357/2012 uviedol, že odvolanie vedľajšieho účastníka
pokladá za neopodstatnené, pretože na podanie odvolania vedľajšieho účastníka sa vyžaduje prejav
vôle hlavného účastníka, ktorý takýto prejav vôle neposkytol, bol nečinný a nevyužil svoje právo podať
odvolanie. Vedľajší účastník  by bez vedomia hlavného účastníka nemal podávať opravné prostriedky.
Poukázal na to, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa
môže naplniť jeho zmysel a účel, a teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním
môže byť zásadne len sporové konanie, to však neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom
súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr
prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor hlavným účastníkom. S poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 z 5.2.2013 dôvodil, že je vylúčené, aby účastník
konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce
v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi
vítaná, že mu vyhovuje, a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. Účel procesnej pomoci
vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný
účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť
tomu, aby sa na jeho strane konania zúčastnil vedľajší účastník. Súd musí mať vždy jasno, či účastník,
ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či vyjadril nesúhlas. Poukázal
na vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu
SR, v zmysle ktorej vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce
v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi
alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (R 62/2014). Argumentoval aj tým, že podľa rozsudku
Súdneho dvora EÚ sp. zn. C 470/12 z 27.2.2014 vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto
právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. Vyslovil názor, že  na
vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorý sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť
domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. Na základe uvedených skutočností navrhol odmietnuť odvolanie
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.



Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219
O.s.p.), ani na jeho zmenu, preto ho zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou
k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 vstúpi do konania buď z
vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Predmetom tohto konania je vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu, preto sa na ňu vzťahujú aj
ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane  spotrebiteľa.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle
§ 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv
spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Vedľajší účastník nadobúda svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu
dôjde jeho oznámenie o vstupe do konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd len ak
účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Legitímnou formou,
ktorou právnické osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k
sledovanej ochrane práv, je návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka.

Platnej procesnej úprave vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. v nadväznosti na § 93 ods. 3
a 4 O.s.p. teda zodpovedá taký procesný postup súdu, v rámci ktorého súd oznámi účastníkom konania,
že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.
Vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko.

Z obsahu spisu vyplýva, že potom, ako vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania, súd prvého
stupňa výzvou z 19.11.2014 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí s jeho
vstupom do konania. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval, ostal pasívny, teda nevyjadril súhlas, ale
ani  nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Za takejto situácie treba konštatovať, že
pokiaľ nevyjadril výslovný nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, tento vstup vedľajšieho účastníka
nenamieta a teda s ním súhlasí. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že u množstva
spotrebiteľov ide o osoby s minimálnym právnym vedomím a už samotné písomné reagovanie na výzvy
súdu im spôsobuje problém. Ak teda žalovaný nenamietal vstup vedľajšieho účastníka do konania



(ktorý do konania vstúpil v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p.), účasť vedľajšieho účastníka v konaní mu ako
spotrebiteľovi môže byť len na prospech. Žalobca podaním z 11.12.2014 namietol vstup vedľajšieho
účastníka do konania, preto bol správny postup súdu prvého stupňa, pokiaľ o prípustnosti vstupu do
konania rozhodoval.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania v čase účinnosti ustanovenia § 93 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku, keď nepotreboval výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého chce
vystupovať. Nie je možné retroaktívne zmeniť podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď
tento do konania vstúpil do 31.12.2014 (t.j. pred účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku,
vykonanej zák. č. 353/2014 Z. z.). Argumentácia odvolateľa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013 neobstojí, pretože zo spisu nevyplýva, že žalovaný
nesúhlasil so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane. Za danej situácie nie je
ani namieste, aby súd striktne vyžadoval prejav súhlasu žalovaného, ako v odvolaní namieta žalobca,
s odvolaním, ktoré je predmetom rozhodovania. Iná je totiž situácia v prípade procesného úkonu
vedľajšieho účastníka, ktorým je podanie odvolania vo veci samej, a ktorou sa zaoberal Najvyšší súd
SR v uznesení z 05.02.2013 sp.zn. 3 Cdo 188/2012 a iná  v danej veci, keď sa rozhoduje o námietke
žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka, ku ktorému žalovaný nevyjadril nesúhlas.

Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je
opodstatnené, preto napadnuté uznesenie zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou  skúmať okolnosti danej veci  v naznačenom smere
a následne vyvodiť záver o prípustnosti resp. neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/395/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1247b10d-56d5-447b-8f61-e5068d58db4c"}], "citovane_v": []}