Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 29Sa/9/2016 z 17. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. apríla 2017, sp. zn. 29Sa/9/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200874.1 Krajský súd Banská Bystrica | 29Sa/9/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200874.1 | 2017-04-17 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ad005c-321e-41bb-bc53-a4f5aefc0ac0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200874.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Sa/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200874
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200874.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobkyne:
B. C., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom M. X, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská
Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4791/Val zo dňa 27. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „ÚPSVaR Veľký Krtíš“) dňa 11. decembra 2015 požiadala o
peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu motorového vozidla, na úpravu rodinného domu a na
úpravu garáže. Žiadosť odôvodnila potrebou pomoci v každodennom živote, k samostatnosti a voľnosti
- neskončiť na psychiatrii alebo v ústave. Žalobkyňa k žiadosti priložila vyhlásenie o majetku fyzickej
osoby žiadajúcej o peňažný príspevok na kompenzáciu, ňou podpísané poučenie týkajúce sa povinnosti
a zodpovednosti fyzickej osoby v oblasti poskytovania peňažných prostriedkov na kompenzáciu a
potvrdenie o trvalom pobyte. ÚPSVaR Veľký Krtíš dňa 15. decembra 2015 žiadal o vydanie komplexného
posudku pre žalobkyňu ako žiadateľku. Pod č. VK1/OPPnKaPC/SOC/2016/14100/MAL zo dňa 08.
februára 2016 bol vydaný komplexný posudok, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50%
a je stanovená podľa prílohy č. 3 skupiny XII. A.1.d. zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 447/2008 Z.z.“), a preto sa žalobkyňa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa komplexného posudku pritom žalobkyni z
ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, v oblasti
zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. V oblasti komunikácie neboli zistené narušené schopnosti
žalobkyne. Pokiaľ ide o oblasť mobility a orientácie žalobkyňa má v dôsledku narušenia telesných funkcií
zníženú pohybovú schopnosť, pohybuje sa s oporou francúzskej barly, nie je schopná premiestniť sa
k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť, vystúpiť, ani udržať sa v ňom počas jazdy. V
prístupe k stavbám občianskeho vybavenia má znevýhodnenia, orientačnú schopnosť nemá zníženú.
Žalobkyňa tak potrebuje pomoc inej osoby pri premiestňovaní v spoločenskom prostredí, sprevádzaní
na lekárske vyšetrenie, vybavovaní úradných záležitostí a pomoc jej poskytuje blízka rodina. Nebola
navrhnutá forma kompenzácie. Žalobkyňa je v oblasti mobility a orientácie odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Pokiaľ ide o oblasť zvýšených výdavkov, žalobkyňa má
zvýšené výdavky súvisiace s nadmerným opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
v dôsledku ťažkej poruchy mobility a zvýšené výdavky na pohonné látky, slúžiace na prevádzku



osobného motorového vozidla. Z uvedených dôvodov bolo v komplexnom posudku konštatované, že
je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového
vozidla a na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s obnovou a nákupom predmetov bežnej
osobnej a bytovej spotreby. Toto je kompenzovateľné peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia
a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. V oblasti sebaobsluhy žalobkyňa nemá výrazne obmedzenú schopnosť
pri vykonávaní jednotlivých úkonov, zabezpečí si ich samostatne prispôsobením svojim možnostiam,
pomoc potrebuje len pri strihaní nechtov na nohách, podľa zdravotného stavu pri celkovom kúpeli, občas
pri obliekaní, pri príprave liekov do dávkovača, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Nebola navrhnutá
forma kompenzácie. Komplexným posudkom boli sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
žalobkyne navrhnuté kompenzovať
- peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.
Bolo konštatované, že žalobkyňa je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu.
Podkladom pre vypracovanie komplexného posudku bol pritom lekársky posudok vydaný dňa 08.
januára 2016 a posudkový záver spísaný dňa 04. januára 2016 na ÚPSVAR Veľký Krtíš. Vo vzťahu
k peňažnému príspevku na opravu rodinného domu a peňažného príspevku na úpravu garáže
prvostupňový orgán verejnej správy v komplexnom posudku konštatoval, že v minulosti mala žalobkyňa
navrhnutý aj peňažný príspevok na úpravu rodinného domu (kúpeľne), pričom úprava už bola
realizovaná. Podanou žiadosťou žiadala o úpravu prístupu do spálne, kde má bariéru, nakoľko musí
prejsť cez schodík, o ktorý sa často vzhľadom na svoj zdravotný stav potkýna. Žiadala tiež o úpravu
garáže, pričom ako dôvod uviedla, že v prípade poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného
motorového vozidla by si chcela zaobstarať auto s vyšším podvozkom, ktoré by sa jej do garáže zmestilo.
S poukazom na § 37 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a s poukazom na vyjadrenie posudkového
lekára, podľa ktorého je žalobkyňa schopná prekonávať nižšie prekážky v byte a okolo domu a schodík
v spálni nie je pre ňu výraznou bariérou, nebol v komplexnom posudku navrhnutý peňažný príspevok
na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže. To, že žalobkyňa chce prebudovať
garáž, aby sa do nej zmestilo osobné motorové vozidlo s vyšším podvozkom, nie je bariérou, pre ktorú by
sa posudzovaná nevedela premiestňovať, orientovať, dorozumievať sa a zabezpečovať si sebaobsluhu.
Dňa 08.januára 2016 bol vydaný lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa
záveru ktorého u žalobkyni bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 50%. Posudok bol vydaný
na základe neurologického vyšetrenia, interného vyšetrenia a MR vyšetrenia chrbtice. Podľa záverov
lekárskeho posudku „v popredí sú poruchy chrbtice, na podklade postihnutia medzistavcových platničiek
s radikul. Sy. L4/5 hlavne vpravo, desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia.
EMG vyšetrenie potvrdzuje síce polyneuropatický syndróm na endokrinnom podklade, endokrinopatia
nebola objektivizovaná adekvátnym odborným endokrinologickým vyšetrením, ale neurológ stav hodnotí
ako parapézu DDK. Opakovane z neurologického vyšetrenia vyplýva, že postoj I, II, III je v norme,
chôdza I, II v norme. Nemá vestibulárnu a cerebelárnu symptomatiku. Na kontakt na ÚPSVAR vo Veľkom
Krtíši prišla s oporou, francúzskou barlou, chôdza samostatná, bez motorického deficitu a známok
ťažkej parézy alebo plégie. Funkčnosť bedrových kĺbov a kolenných kĺbov v norme. Je orientovaná bez
poruchy komunikácie, ťažkého zmyslového alebo duševného postihnutia. Iné odborné vyšetrenia neboli
k posúdeniu doložené. Ostatné diagnózy nie sú posudkovo významné. Žalobkyňa spĺňala kritériá prílohy
č. 7 skupina I. písm. b). Nespĺňala kritériá prílohy č. 5, 6. Žalobkyňa nie je schopná v doprovode inej
osoby sa premiestniť na dlhšie vzdialenosti, vystúpiť, nastúpiť a udržať sa vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy. Nevyžaduje celodennú opateru, ani inou fyzickou osobou. Nespĺňa kritériá č. 4 na osobnú
asistenciu - nevyžaduje osobnú asistenciu. Je schopná prekonávať nižšie prekážky v byte a okolo domu“.
Z posudkového záveru zo dňa 04. januára 2016 vyplýva, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie finančného
príspevku na úpravu rodinného domu - vchodu do spálne, resp. podlahy, nakoľko pri vstupe do spálne
má schod, ktorý len s ťažkosťami vie prekonať. Žiadala tiež o finančný príspevok na úpravu garáže
z dôvodu, že ak jej bude poskytnutý finančný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, chce
si kúpiť auto s vyšším podvozkom a do garáže by sa takéto motorové vozidlo nezmestilo. Toho času
vlastní Škodu Octavia. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. VK1/OPPnKaPC/
SOC/2016/14085-5 zo dňa 01. marca 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) nevyhovel žalobkyni a
nepriznal jej peňažný príspevok na úpravu rodinného domu. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalšími
rozhodnutiami žalobkyni nevyhovel a nepriznal jej peňažný príspevok ani vo vzťahu k peňažnému



príspevku na osobnú asistenciu a ani k peňažnému príspevku na kúpu osobného motorového vozidla,
ktoré žalovaný potvrdil (tieto rozhodnutia sú predmetom preskúmavacieho konania vedeného na
Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 29Sa/7/2016 a 29Sa/8/2016). Prvostupňový orgán verejnej
správy po podaní odvolania zotrval na stanoviskách uvedených v komplexnom posudku a vo vzťahu k
nenavrhnutiu peňažného príspevku na úpravu rodinného domu a garáže konštatoval, že tomu tak bolo z
dôvodu, že podľa vyjadrenia posudkového lekára nemá žalobkyňa popísané také zdravotné postihnutie,
pre ktoré by nevedela prekonávať nižšie a vyššie prekážky v byte a okolo domu. Prvostupňový orgán
verejnej správy postúpil vec žalovanému, ktorý následne pod č. UPS/US5/SSVOdPPKPC1/2016/5013/
KO dňa 15. júna 2016 vydal komplexný posudok, podľa ktorého konštatované sociálne dôsledky ťažkého
zdravotného postihnutia sa navrhujú kompenzovať formou peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia, pričom žalobkyňa je odkázaná na sprievodcu a nie je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Z komplexného posudku vyplýva, že v rámci odvolacieho konania
bola preskúmaná tá časť komplexného posudku, ktorá bola predmetom odvolania proti rozhodnutiu
o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu, o peňažnom príspevku na úpravu rodinného domu, o
peňažnom príspevku na úpravu garáže a o peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
Vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na úpravu rodinného domu bolo v komplexnom posudku
konštatované, že žalobkyňa má mať problémy pri vstupe do spálne. Medzi obývacou miestnosťou a
spálňou je schodík vo výške 17 cm, ktorý má problém prekonať. Žalobkyňa žiadala vyrovnať podlahu
v spálni o jednu úroveň s podlahou v obývacej miestnosti. Uvádzala tiež problémy pri nastupovaní do
osobného motorového vozidla v garáži, nakoľko garáž je malých rozmerov, a preto žiadala o rozšírenie
garáže a zvýšenie stropu garáže. Nastupovať do osobného motorového vozidla na hlavnej ceste je dosť
nebezpečné, nakoľko cesta je dosť frekventovaná. Posudkový lekár žalovaného v rámci ním vydaného
komplexného posudku na základe predložených odborných nálezov, vykonanej lekárskej posudkovej
činnosti a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že u žalobkyne nie je zdokumentovaná závažné
poruchová hybnosť v bedrových či kolenných kĺboch, či ťažká paréza dolných končatín, pre ktoré by
posudzovaná nemohla prekonať schodík vo výške 17 cm. Pôvodná garáž posudzovanej netvorí žiadnu
bariéru, nakoľko nepoužíva také protetické pomôcky ako napríklad mechanický vozík, s ktorým by
nebola schopná sa premiestniť do pôvodnej garáže. Z uvedeného dôvodu nebol navrhnutý peňažný
príspevok na úpravu rodinného domu a peňažný príspevok na úpravu garáže. Následne vo veci rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4791/Val zo dňa 27. júna 2016 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobkyni zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy potvrdil.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, odbor sociálnych vecí a rodiny ako orgán verejnej
správy príslušný podľa § 5 ods. 7 písm.a) bod 3 zákona č. 453/2003 Z.z. a podľa § 52 písm. a) bod
3 zákona č. 447/2008 Z.z. a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“) rozhodol podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nevyhovel žiadosti podanej žalobkyňou a
nepriznal jej peňažný príspevok na úpravu rodinného domu (spálne). V odôvodnení konštatoval, že vydal
podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. komplexný posudok, podľa ktorého sa žalobkyňa považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nebola jej navrhnutá žiadna forma kompenzácie. Poukázal
na § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a konštatoval, že žalobkyňa má poruchy chrbtice na podklade
postihnutia medzistavcových platničiek z radikulárnym syndrómom L4/5 hlavne vpravo, s desikáciou
medzistavcových platničiek multietážového postihnutia. EMG vyšetrenie síce potvrdilo polyneuropatický
syndróm, ale na endokrínnom podklade, endokrinopatia nebola objektivizovaná adekvátnym odborným
vyšetrením, ale neurológ to hodnotí ako parézu dolných končatín. Z neurologického vyšetrenia vyplýva,
že postoj I, II, III je v norme, chôdza I, II v norme. Posudzovaná nemá vestibulárnu a cerebellárnu
symptomatiku. Na úrad za účelom stretnutia s posudkovým lekárom prišla žalobkyňa s oporou
francúzskej barly, chôdza samostatná, bez motorického deficitu a známok ťažkej parézy alebo plégie.
Funkčnosť bedrových a kolenných kĺbov je v norme. V minulosti mala žalobkyňa navrhnutý aj peňažný
príspevok na úpravu rodinného domu (kúpeľne), úprava už bola zrealizovaná. V súčasnosti žiadala
o úpravu prístupu do spálne, kde má bariéru, pretože musí prejsť schodík, o ktorý sa vzhľadom na
svoj zdravotný stav potkýna. Nakoľko podľa vyjadrenia posudkového lekára žalobkyňa je schopná
prekonávať nižšie prekážky v byte a okolo domu, schodík v spálni nie je pre ňu výraznou bariérou.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadaný peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku
navrhnutý. Na základe uvedeného prvostupňový orgán verejnej správy žiadosti žalobkyne nevyhovel a
peňažný príspevok na úpravu rodinného domu jej nepriznal.



3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobkyne
zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný popísal obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia
postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa a posúdil ho samostatne
po právnej a skutkovej stránke. Žalovaný preskúmal komplexný posudok vydaný prvostupňovým
orgánom verejnej správy a vydal nový komplexný posudok, ktorého podkladom bol lekársky posudok
posudkového lekára žalovaného zo dňa 27. mája a posudkový záver zo dňa 14. júna 2016. Posudkový
lekár žalovaného vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. Žalovaný konštatoval, že
posudkový lekár žalovaného pri zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal z predložených
odborných vyšetrení, najmä psychiatrického vyšetrenia zo dňa 13. apríla 2014, z endokrinologického
vyšetrenia zo dňa 26. januára 2016, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 02. februára 2016 vrátane EKG
vyšetrenia, z interného vyšetrenia z apríla 2016, vrátane EKG vyšetrenia, z neurologického vyšetrenia
z januára 2016, vrátane MR vyšetrenia chrbtice, MR vyšetrenia TH a LS chrbtice, EMG vyšetrenia,
CT vyšetrenia mozgu, USG vyšetrenia karotíd, EEG vyšetrenia, z neurochirurgickej konzultácie, z
očného vyšetrenia zo dňa 27. februára 2015, z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 28. januára
2015 a z vyšetrenia všeobecného lekára zo dňa 19. júna 2015. Žalovaný konštatoval, že rozhodujúcim
ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne sú pohybové ťažkosti, a to na podklade
preukázaných degeneratívnych zmien na chrbtici a polyneuropatického syndrómu dolných končatín.
Napriek uvedeným závažným morfologickým zmenám na chrbtici a pozitívnym EMG vyšetreniam
dolných končatín, v klinických nálezoch zameraných na pohybový aparát nie sú preukázané závažné
poruchy mobility podmienené napríklad ochrnutím periférnych nervov alebo obmedzením hybnosti
váhonosných bedrových a kolenných kĺbov. Žalobkyňa sa pohybuje samostatne, s možnou oporou.
Nemá dokumentované prípadné postihnutie horných končatín, poruchy komunikácie, ani zmyslov. Po
psychickej stránke je plne orientovaná, myslenie nie je narušené a vnímanie je bez porúch. Podkladom
posudkového záveru tiež bola sociálna posudková činnosť v rodinnom prostredí dňa 28. apríla 2016,
pričom bolo konštatované, že býva v spoločnej domácnosti s manželom a dvomi synmi, z ktorých jeden
pracuje v kamiónovej preprave, domov chodí veľmi málo. Na poschodí rodinného domu býva dcéra s
rodinou. V domácom prostredí sa žalobkyňa pohybuje za pomoci francúzskej barly, mimo domu používa
pri chôdzi dve drevené paličky. Žalobkyňa podala odvolanie voči nepriznaniu peňažného príspevku na
úpravu rodinného domu z dôvodu, že má problémy pri vstupe do spálne. Medzi obývacou miestnosťou
a spálňou je schodík vo výške 17 cm, ktorý má problém prekonať. Žalobkyňa žiadala vyrovnať podlahu v
spálni na jednu úroveň s podlahou v obývacej miestnosti. Žalovaný na základe predložených odborných
nálezov, vykonanej lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti dospel k záveru, že
u žalobkyne nie je zdokumentovaná závažná porucha hybnosti v bedrových či kolenných kĺboch, či
ťažká paréza dolných končatín, pre ktoré by posudzovaná nemohla prekonať schodík vo výške 17 cm.
Z uvedeného dôvodu sa žalobkyni nenavrhol peňažný príspevok na úpravu rodinného domu - spálne.
Z uvedeného dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaný
potvrdil.

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Žiadala aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V žalobe
konštatovala obsah prvostupňového napadnutého rozhodnutia. Mala za to, že postupom a rozhodnutím
prvostupňového orgánu verejnej správy a rozhodnutím žalovaného boli porušené jej práva, ktoré sú jej
garantované z dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a to konkrétne čl. 20 písm. a)
vo vzťahu k osobnej mobilite a čl. 28 ods. 1 vo vzťahu k primeranej životnej úrovni a sociálnej ochrany.
Mala za to, že príspevok na úpravu spálne jej mal byť priznaný, pretože výška schodu do spálne je 16
cm a už tam veľakrát v noci spadla, keď musela na WC. Keďže spáva sama, nemal jej ani kto pomôcť.
Tým, že by sa celá podlaha vybrala do úrovne ostatných izieb, bolo by to bezbariérové a jej by to uľahčilo
pohyb. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a
je v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení popísal priebeh administratívneho konania a obsah napadnutého
rozhodnutia. Konštatoval, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný zistil presne a úplne



skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti.
Žalovaný tiež vyžiadal lekársky posudok posudkového lekára žalovaného, vykonal šetrenie v rodinnom
prostredí a vypracoval na základe predložených lekárskych nálezov a sociálnych posudkových činností
komplexný posudok. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené aj
s prihliadnutím na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní. Všetky aspekty zdravotného postihnutia
žalobkyne boli pri posudzovaní jej odkázanosti na úpravu rodinného domu v rozsahu požadovanej
úpravy žalovaným zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých
pri rozhodovaní vychádzal a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Naďalej mal za to, že
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne sú vhodne a dostatočne kompenzované
sprievodcom, ako aj peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s
hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalovaný mal za to, že
konanie a rozhodovanie orgánov miestnej štátnej správy nebolo v rozpore s Dohovorom OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím. Žalovaný posúdil vec právne správne a žalobkyňa podľa jeho názoru
nepreukázala v čom vidí nezákonnosť rozhodovania, keď poukazuje na nedostatočne zistený skutkový
stav veci. Žiadne konkrétne námietky preukazujúce toto jej tvrdenie v žalobe neuviedla. Žalovaný
tiež zdôraznil, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia sú svojim charakterom dávky fakultatívne. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom
správnej úvahy správneho orgánu verejnej správy, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe
zisteného skutočného stavu veci a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej
činnosti. Subjektívna predstava účastníka konania o jeho nárokoch, vyplývajúca zo zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu, však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne
rozhodnutie orgánu verejnej správy nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovelo
žiadosti účastníka konania. V prípade žalobkyne žalovaný vykonal lekársku posudkovú činnosť a
sociálnu posudkovú činnosť v súlade so zákonom a získané dôkazy objektívne vyhodnotil jednotlivo v ich
vzájomných súvislostiach. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

6. Žalobkyňa v priebehu preskúmavacieho konania do súdneho spisu doručila vyjadrenie komisárky pre
osoby so zdravotným postihnutím vo veci nepriznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu a
vyjadrenie vo vzťahu k nepriznaniu peňažného príspevku na kúpu motorového vozidla. Iné relevantné
vyjadrenie vo veci samej podané nebolo. Žalobkyňa tiež doručila lekárske nálezy, a to lekársky nález
neurológa zo dňa 27. októbra 2016, lekársky nález internistu zo dňa 03. februára 2017, lekársky nález
psychiatra zo dňa 16. februára 2016 a endokrinológa zo dňa 03. augusta 2016.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

8. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietla, že posudok vyhotovený v tomto konaní je zlý, nebol
urobený tak aká je skutočnosť. Ona máva veľké bolesti. V rodinnom dome medzi spálňou a halou je
schodík vo výške asi 16 cm. Toto chcela upraviť tak aby to bolo bezbariérové. Už pred 13 rokmi dostala
príspevok na úpravu bývania, túto časť (schodík do spálne) vtedy neurobili, nakoľko v tom čase lepšie
chodila. Už sa jej stalo viackrát, že spadla, keď išla zo schodíka a nemal jej kto pomôcť zodvihnúť sa.
Dom je celý bezbariérový, spálňu nie je z čoho spraviť. Je potrebné vybrať celú podlahu. Nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia videla v nesprávnosti posudku, ktorý má nesprávny záver, že je schopná
vystúpiť alebo zostúpiť zo schodíka. Ona spadla iba v noci, avšak nohu o schodík zachytáva aj cez
deň. Doma chodí tak, že sa pridržiava o stenu, chodí bez palice. Mimo domu chodí s dvoma palicami.
Nesprávnosť záveru žalovaného vidí v tom, že podľa žalovaného je schopná na schodík vystúpiť. Ona
toho však schopná nie je. Na otázku sudcu v čom žalobkyňa považovala závery posudku za nesprávne,
žalobkyňa uviedla, že nevie, prečo bol vypracovaný takýto posudok.

9. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom zástupkyne zotrval v plnom rozsahu na dôvodoch
uvedených v písomnom vyjadrení k žalobe. Zdôraznil, že žalovaný nepriznal žalobkyni príspevok na
úpravu rodinného domu v súlade s § 37 zákona č. 447/2008 Z.z., nakoľko nárok na bezbariérovosť má
osoba zdravotne ťažko postihnutá, ktorá je podľa posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 447/2008 Z.z. odkázaná na bezbariérový prístup, resp. bezbariérové bývanie a taktiež aj vtedy, ak
sa odstránením bariér uľahčí premiestňovanie. Z lekárskych nálezov pritom bolo zistené, že žalobkyňa
nemá takú poruchu hybnosti, pre ktoré by nebola schopná prekážku prekonať. Napadnuté rozhodnutie



pritom vychádza z komplexného posudku, ktorý je založený na lekárskom posudku. Posudkový lekár
posúdil odkázanosť na úpravu bývania a dospel k záveru, že žalobkyňa nemá závažne obmedzenú
pohybovú schopnosť, nemá poruchy, ktoré by odôvodňovali požadované úpravy. Žalovaný mal za to,
že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne v administratívnom konaní. Navrhol, aby správny
súd žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

10. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

13. Podľa § 199 ods.1 písm.c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

14. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

15. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

16. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP
(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia
správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez
návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

18. Podľa § 1 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby
osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
(2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia")
je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním
peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb



podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
podľa osobitného predpisu.
(2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.
(3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
(4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných
schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať
dlhšie ako 12 mesiacov.

20. Podľa § 6 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) V oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná
schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k
veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie
sa.
(2) Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne
sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

21. Podľa § 19 ods.1 písm.k) zákona č.447/2008 Z.z. peňažným príspevkom na kompenzáciu je peňažný
príspevok na úpravu rodinného domu.

22. Podľa § 37 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu,
rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok
na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich
bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa,
orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety
možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na
odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť
alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.

23. Podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na
základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje
a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

24. Podľa § 55 ods.6 zákona č.447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.

25. Podľa § 53 zákona č.447/2008 Z.z.
(1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní
sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.



26. Podľa čl.20 písm.a) Dohovoru zmluvné strany prijmú účinné opatrenia na zabezpečenie osobnej
mobility s najväčšou možnou nezávislosťou pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj tým, že uľahčia
osobnú mobilitu osôb so zdravotným postihnutím takým spôsobom a v takom čase, aký si zvolia ony
samy, a to za prijateľné ceny.

27. Podľa čl.28 ods.1 Dohovoru zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na
primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a
na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia
uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

28. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/4791/Val zo dňa 27. júla 2016 v spojení s
rozhodnutím prvostupňového orgánu verenej správy č.UPS/US5/SSVOdPPKPC1/2016/2013/KO zo dňa
15. júna 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím
odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým
tento žiadosti žalobkyne o peňažný príspevok na úpravu rodinného domu nevyhovel.

29. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti o príspevok na
úpravu rodinného domu založil na záveroch komplexného zdravotného posudku, podľa ktorého je miera
funkčnej poruchy žalobkyne stanovená na 50%, považuje sa za osobu ťažko zdravotne postihnutú,
ale v oblasti mobility nie je odkázaná na peňažný príspevok (na úpravu rodinného domu), nakoľko
žalobkyňa je schopná prekonávať nižšie prekážky v byte a okolo domu a schodík v spálni pre ňu nie je
výraznou bariérou. Žalobkyňa tak nespĺňa zákonné podmienky ustanovené v § 37 zákona č.447/2008
Z.z. pre priznanie príspevku na úpravu rodinného domu. Žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy po
preskúmaní prvostupňového rozhodnutia nenašiel právny dôvod na zmenu alebo zrušenie odvolaním
napadnutého rozhodnutia a mal zato, že odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy bolo dôvodné potvrdiť.

30. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím žalovaného, tvrdila,
že jej práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím boli porušené
(čl.20 a č.28 Dohovoru) a mala zato, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Na pojednávaní namietla nesprávnosť posudku vydaného v administratívnom konaní v tom, že má byť
schopná vystúpiť na schodík alebo zostúpiť z neho.

31. Účelom (cieľom) úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia je podpora sociálneho začlenenia fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej
dôstojnosti, za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods.2 zákona č.447/2008
Z.z.). Z ustanovenia § 2 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. vyplýva, že kompenzácia sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje tiež osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Sociálnym dôsledkom ťažkého
zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného
postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a
za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať
sama. Nebolo pochybností o tom, že žalobkyňa je podľa lekárskeho posudku fyzickou osobou s mierou
funkčnej poruchy 50% a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku
ochorenia zaradeného do skupiny XII.A. ods.1 písm.d) prílohy číslo 3 zákona č.447/2008 Z.z., konkrétne
poruchy chrbtice na podklade postihnutia medzistavcových platničiek s radikulárnym syndrómom L4/5
hlavne vpravo s desikáciou medzistavcových platničiek multietážového postihnutia.

32. Predpokladom priznania peňažného príspevku na úpravu rodinného domu je, že ide o osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím a musí ísť o osobu, ktorá je na túto formu kompenzácie odkázaná
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.. V konaní pred
ÚPSVaR Veľký Krtiš bol spracovaný na základe vyšetrenia žalobkyne a ňou predložených lekárskych
nálezov Lekársky posudok (zo dňa 8. januára 2016), podľa ktorého záverov je žalobkyňa schopná



prekonávať nižšie prekážky v byte a okolo domu, posudkový lekár vychádzal tiež z lekárskych nálezov
predložených v administratívnom konaní žalobkyňou. Podkladom pre komplexný posudok bol tiež
posudkový záver zo dňa 4. januára 2016, podľa záverov ktorého „v oblasti mobility je žalobkyňa
mobilná s oporou francúzskej barly, vie prekonávať len krátke vzdialenosti pomalou chôdzou, s
prestávkami prejde aj dlhšiu vzdialenosť, ale len pomalou chôdzou, odumierajú jej nervové vlákna
DK, necíti si nohy od kolien, má problémy s dýchaním, nie je schopná sa premiestniť k vozidlu
VHD, vozia ju rodinný príslušníci OMV“. Prvostupňový orgán verejnej správy v komplexnom posudku
(vypracovanom podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.) konštatoval, že žalobkyňa je z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia boli navrhnuté kompenzovať formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne a bytového zariadenia a
peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že zákonná podmienka uvedené v § 37 ods.1
zákona č. 447/2008 Z.z. splnená nebola, nakoľko podľa komplexného posudku žalobkyňa nie je
odkázaná na kompenzáciu formou peňažného príspevku na úpravu rodinného domu.

33. Posudzovaním odkázanosti na príspevok na úpravu rodinného domu sa po podanom odvolaní
zaoberal aj žalovaný, ktorého posudkový lekár v lekárskom posudku (zo dňa 27. mája 2016) konštatoval,
že v žalobkyňou predložených dokladoch „nie sú dokumentované také somatické, zmyslové alebo
psychické poruchy, pre ktoré by bola nutná osobná asistencia, indikovaná úprava bytu, resp. rodinného
domu“. Aj žalovaný vydal nový komplexný posudok (zo dňa 15. júna 2016), podľa ktorého boli sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne navrhnuté kompenzovať peňažným príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne,
obuvi a bytového zariadenia. Ani v konaní pred žalovaným tak nebola splnená zákonná podmienka
pre priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu spočívajúca v tom, že odkázanosť
je indikovaná komplexným posudkom vypracovaným podľa § 15 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.. V
nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný, viazaný Čl.2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky,
zistiac nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného
domu, nemal zákonnú možnosť žiadosti žalobkyne vyhovieť.

34. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, vyplýva z nich, že žalobkyňa vyjadrila s napadnutým rozhodnutím
a závermi v ňom uvedenými nesúhlas bez toho, aby v konkrétnostiach namietala, v čom považuje
napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Všeobecne uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

35. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy súd poukazuje na skutočnosť, že
je povinnosťou žiadateľa o poskytnutie príspevku na úpravu rodinného domu preukázať skutočnosti
rozhodujúce na priznanie tejto formy kompenzácie, súčasťou žiadosti musí byť aj aktuálnz lekársky
nález. Súd zistil, žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy, resp. ich posudkoví lekári v rámci
lekárskych posudkov vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou k žiadosti o poskytnutie
peňažného príspevku. Všetky predložené dôkazy vyhodnotili a premietli ich do svojich záverov. Zo
zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť posudkového lekára a orgánu verejnej správy za žiadateľku
dôkazy vyhľadávať. Dôkazné bremeno vo veci žiadosti o poskytnutie príspevku na úpravu rodinného
domu je na žiadateľke a posudkový lekár vychádza zo žiadateľom predloženého aktuálneho lekárskeho
nálezu. Posúdenie posudkový lekár vykonal v danom prípade za prítomnosti žiadateľky. Žalobkyňa iný
dôkaz v administratívnom konaní nenavrhla a nebol dôkaz, predložený žalobkyňou, ktorý by žalovaný
(resp. ÚPSVaR Veľký Krtíš) nevyhodnotil. Námietka nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom
verejnej správy je tak nedôvodná.

36. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením
sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva,
ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne
právne posúdenie veci môže spočívať v tom, že orgán verejnej správy použil nesprávnu právnu
normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Zo strany žalobkyne
však absentuje tvrdenie o tom, v čom žalovaný vec nesprávne právne posúdil pokiaľ pri svojom
rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 37 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z. a zároveň absentuje tvrdenie



nesprávnej interpretácie právnej normy. Námietka nesprávneho právneho posúdenia je tak všeobecná,
neodôvodnená a nedôvodná, najmä ak súd zistil, že žalovaný rozhodujúc o žiadosti o peňažný príspevok
na úpravu rodinného domu aplikoval správne ustanovenie zákona č.447/2008 Z.z. a rozhodnutie založil
na absencii splnenia zákonných podmienok pre priznanie uplatneného nároku.

37. Neobstojí ani námietka žalobkyne vo vzťahu k vydaným lekárskym posudkom a na ich základe
vypracovaným komplexným posudkom, nakoľko je len vyjadrením nesúhlasu s týmito posudkami.

38. Žalobkyňa v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného doručila
lekársky nález neurológa zo dňa 27. októbra 2016, lekársky nález internistu zo dňa 03. februára 2017,
lekársky nález psychiatra zo dňa 16. februára 2016 a endokrinológa zo dňa 03. augusta 2016. Tieto
dôkazy v konaní o žiadosti o poskytnutie príspevku na úpravu bývania nepredložila a predložila ich
až v súdnom konaní. Vo vzťahu k aktuálnemu zdravotnému stavu a jeho prípadnej zmene oproti dňu
vydania napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na skutočnosť, že orgán verejnej správy pri
svojom rozhodovaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Vo
veci žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 27. júna 2016, napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. júna 2016. Pokiaľ by na strane žalobkyne po dátume vydania rozhodnutia došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu vo vzťahu k odkázanosti na peňažný príspevok na úpravu rodinného
domu, táto skutočnosť nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nové skutočnosti,
ktorá nastali po vydaní rozhodnutia, môžu byť predpokladom pre dôvodnosť prípadnej novej žiadosti, nie
však dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného musí vychádzať zo žalobných dôvodov a skutkového
stavu zisteného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Nemôže vychádzať z lekárskych nálezov a
správ, ktorými orgán verejnej správy preukázateľne nedisponoval alebo ktoré ošetrujúci lekári vystavili
po vydaní napadnutého rozhodnutia.

39. Žalobkyňa napokon namietala porušenie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,
konkrétne porušenia čl.20 písm.a) a čl.28 ods.1 Dohovoru. Pokiaľ ide o čl.28 ods.1 Dohovoru vo vzťahu
k primeranej životnej úrovni osôb so zdravotným postihnutím táto sa realizuje práve prostredníctvom
ustanovení zákona č.447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutým je možné
poskytnúť peňažné prostriedky za účelom kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Skutočnosť,
že aj osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je posudzovaná individuálne a peňažné príspevky sú
poskytované iba za splnenia zákonných podmienok (tu § 37 ods.1 zákona č.447/2008 Z.z.) nespôsobuje
porušenie práv žalobkyne. Obdobné konštatovanie platí aj vo vzťahu k osobnej mobilite a peňažnému
príspevku na úpravu rodinného domu. Zákonná úprava umožňuje o peňažný príspevok požiadať, žiadosť
je posudzovaná individuálne a predpokladom je splnenie zákonných podmienok. Žalobkyňa konštatujúc
porušenie svojich práv zaručených Dohovorom nenamietla konkrétne ustanovenie zákona č.447/2008
Z.z., ktoré by bolo v rozpore s namietaným Dohovorom, na Dohovorom ustanovené práva len poukázala
bez toho, aby v konkrétnostiach uviedla, v čom boli jej práva porušené.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že
z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190
SSP žalobu zamietol. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe neuvedené, ktorých následkom by bola
nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

41. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala, správny
súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)



opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.