Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/20/2013 z 18. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 18. februára 2013, sp. zn. 23CoP/20/2013, ECLI:SK:KSTT:2013:2112224127.1
Krajský súd Trnava | 23CoP/20/2013 | ECLI:SK:KSTT:2013:2112224127.1 | 2013-02-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. a) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/926f4e0f-0783-41b6-a9b1-da5b41773a55
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2112224127.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/20/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224127
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112224127.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: J., nar. XX.XX.XXXX, W. nar.
XX.XX.XXXX a Q. nar. XX.XX.XXXX, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: J. L. bytom W., X. 6, zastúpená advokátkou JUDr. Barborou
Šrutekovou, so sídlom Trnava, Hlavná 44 a Y. bytom W., X. 6, prechodne bytom Q., T. XX, o návrhu matky
na úpravu práv a povinností a určenia výživného predbežným opatrením, o nariadenie predbežného
opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave č.k. 20P/388/2012-10 zo dňa
26. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e  v časti zamietnutia návrhu o odovzdaní mal. detí
matke a o zverení detí do osobnej starostlivosti matke.

Uznesenie súdu prvého stupňa s a  m e n í  v časti nariadenia predbežného opatrenia  platenia výživného
tak, že:

Otec mal. detí je povinný platiť na mal. J. po 70 eur mesačne, na mal. W. po 50 eur mesačne a na mal.
Q. po 50 eur mesačne vopred k rukám matky.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, keď odôvodňoval, že matka
zároveň žiadala uložiť povinnosť otcovi odovzdať jej deti W., J. a Q. do jej osobnej starostlivosti a
zároveň platiť výživné na deti na J. 100 eur a na W. a Q. po 50 eur mesačne. Žiadala zároveň zveriť
do osobnej starostlivosti všetky tri deti s prispievaním výživného 140 eur na J. na W. 120 eur a na Q.
100 eur. Prvostupňový súd poukázal na zistené skutočnosti z návrhu matky, že v súčasnosti otec žije
v Q., pracuje tam ako kuchár v čínskej reštaurácii a ona s maloletými deťmi žije v W.. Je toho času na
materskej dovolenke s maloletou Q.. Otec za deťmi chodí raz až dva razy týždenne. Majú rozpory v ich
vzťahu vyplývajúce z odlišnosti kultúr, v ktorých vyrastali. Taktiež vážnym problémom je rečová bariéra.
Podala aj návrh o rozvod manželstva, žiadala, aby boli upravené na čas po rozvode práva a povinnosti
k maloletým deťom. Má však obavy, že keď bude s ňou otec rozvedený, tak odíde späť do A. a žiadal od
nej, aby jedno dieťa mohlo ísť s ním.  Obavy má z toho dôvodu, že otec svoje vyhrážky môže uskutočniť
aj predtým než budú rozvedení. Deti s ňou vyrastajú v spoločnej domácnosti, má k nim veľmi úzky citový
vzťah. Navzájom sú na seba citovo viazané a v žiadnom prípade nedovolí, aby jedno z detí odišlo s
otcom do A.. Na druhej strany deti otca rešpektujú, ale nemajú k nemu vypestovanú žiadnu citovú väzbu.
V rozhodnutí súdu prvého stupňa sa poukázalo na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. b) s tým, že keď
súd zistil, že matka žije s tromi deťmi v spoločnej domácnosti, nie je potrebné predbežným opatrením
upravovať práva a povinnosti k týmto deťom. Sama zabezpečuje starostlivosť, akú si vzhľadom na
svoj fyzický vek vyžadujú. Súd tiež zistil, že si podala matka okrem návrhu na vydanie predbežného
opatrenia aj návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom a určenia výživného, čiže na teraz nie
je potrebné tieto povinnosti upravovať. Taktiež matka udáva, že si návrh podala o rozvod manželstva,
kde sa bude o právach a povinnostiach k deťom po vykonanom dokazovaní rozhodovať. Pokiaľ ide o



stanovenie výšky výživného otcovi predbežným opatrením matka neuviedla, či otec jej na výživu detí
prispieva, ale nie. Je možné, že si dobrovoľne plní túto  vyživovaciu povinnosť. Matka v odôvodnení
svojho návrhu predbežného opatrenia tiež uviedla, že s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti,
ale v predbežnom opatrení žiada, aby sa uložila povinnosť otcovi odovzdať jej všetky tri maloleté deti.
Ak deti žijú s matkou, ako matka udáva, nie je potrebné predbežným opatrením deti odovzdať do jej
starostlivosti alebo zveriť do jej osobnej starostlivosť. Návrh na vydanie predbežného opatrenia preto
v plnom rozsahu súd zamietol.

Odvolanie proti uzneseniu podala matka v zastúpení svojej právnej zástupkyne. Z odôvodnenia
vyplýva, že matka nesúhlasí s uznesením súdu prvého stupňa, nakoľko matka svoje skutkové okolnosti
jednoznačne popísala v návrhu, na základe ktorých je potrebné dočasne predbežným opatrením
odovzdať maloleté deti do jej starostlivosti, pretože bez takéhoto opatrenia súdneho rozhodnutia existuje
reálna hrozba, že otec, ktorý spoločnú domácnosť navštevuje a má od bytu kľúče, má možnosť
vycestovať s deťmi alebo s niektorými z nich aj mimo územia Slovenskej republiky, či už do Maďarska
alebo do Číny. V prípade ak zákon pozná inštitút predbežného opatrenia s demonštratívnym výpočtom
toho, čo je predbežným opatrením možné nariadiť. Matka volila nariadenie povinnosti odovzdať jej
maloleté deti do osobnej starostlivosti. Domáha sa predovšetkým zverenia maloletých detí do osobnej
starostlivosti, a teda alternatívne aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým jej súd maloleté deti do
osobnej starostlivosti zverí. Matka nechce čakať na situáciu, kedy za okolností, že práva a povinnosti
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravené neboli a otec takto môže s deťmi vycestovať. Súd tieto okolnosti
vôbec nezohľadnil a nevysporiadal sa s nimi. Otec je úplne inej mentality a separovanie detí nielen od
matky, ale aj oboch rodičov, odlúčenie detí navzájom je pre neho úplne bežné a normálne. Vo vzťahu k
plneniu vyživovacej povinnosti matka v odvolaní uviedla, že otec jej v novembri 2012 vôbec až doposiaľ
neprispel, odmieta si plniť vyživovaciu povinnosť, argumentuje tým, že matka sa s ním predsa chce
rozviesť a on nemusí nič platiť, a preto najmä keď matka je na rodičovskej dovolenke s jej príjmom,
rodičovský príspevok je 190 eur mesačne, na každé dieťa vo výške 20 eur, je v záujme maloletých
detí bez nariadenia predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. vážne ohrozený a
takýto procesný postup matka považuje za nevyhnutný. Matka nedokáže bez výživného otca pokryť
všetky výdavky. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a podľa §
220 a v zmysle dôvodov ust. § 205 ods. 1 písm. d) a f) tak predbežným opatrením uložil povinnosť
odovzdať otcovi J., W. a Q. do starostlivosti matky, alternatívne, zveril maloleté deti J., W. a Q. do osobnej
starostlivosti matky a zároveň otcovi nariadi platiť výživné na maloletého J. 100 eur, na W. 50 eur a na
Q. 50 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že matka sa vyjadrila, že otec si neplní
riadne vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a od novembra jej neprispel žiadnou sumou. Tento
je zamestnaný, pracuje ako kuchár v čínskej reštaurácii a matka je toho času na materskej dovolenke
s Q. a jej príjem je len z rodičovského príspevku 194,70 eur. Prídavky na maloleté deti sú v celkovej
sume 67,62 eur. Považujú preto za potrebné, aby do právoplatného ukončenia konania o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností boli tieto upravené predbežným opatrením. Odporúčajú tiež vyhovieť
odvolaniu matky zveriť deti do osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na ich výživu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p., prejednával vec nielen obsahom a dôvodmi
podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p., po tom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou § 201 a § 204
O.s.p. a zistil, že v častiach zamietnutia návrhu o odovzdaní detí do opatery matky a o zverenie detí do
osobnej starostlivosti matky, ale je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, kým v časti o určenie
výživného v nevyhnutnej miere predbežným opatrením nie sú podmienky na potvrdenie rozhodnutia ani
na jeho zrušenie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby po a)
platil výživné v nevyhnutnej miere; po b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do
starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti (Občiansky súdny poriadok
ďalej len O.s.p.).

Predbežné opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté deti sú dané predovšetkým touto úpravou
citovaného ustanovenia. Obsah predbežného opatrenia sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého
dieťaťa. V danom zákonnom znení však zákonodarca nehovorí o zverení do výchovy, ale používa pojem



starostlivosť, ktorý z hľadiska svojho významu deklaruje práve provizórnosť samotného predbežného
opatrenia. Odovzdanie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo osoby, ktorú určí
súd, je preto faktickým opatrením, ktoré neanticipuje otázku budúcej výchovy. Súd pri rozhodovaní o
odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov prípadne do starostlivosti tretej osoby, prihliadne
na relevantné ustanovenie Zákona o rodine. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú v tomto
prípade povinní rozhodnúť v lehote do 7 dní od doručenia návrhu, prípadne do 7 dní od začatia konania
o predbežnom opatrení, ak sa konanie začalo bez návrhu (Komentár k O.s.p. I. diel, 2. vydanie, Števček/
Ficová a kolektív).

Keďže sa návrhom domáhala matka odovzdania detí do osobnej starostlivosti a zverenie detí do osobnej
starostlivosti, bolo potrebné o týchto návrhoch tak, ako ich podala rozhodnúť. Pri odovzdaní detí do
osobnej starostlivosti nie je v danom prípade dôvod, pretože maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti
s matkou. Matka sa o ne riadne stará, tzn. že deti nie sú v starostlivosti druhého rodiča, aby mohol
súd rozhodovať o predbežnom opatrení odovzdaním maloletých detí a navyše je potrebné posudzovať
akútnosť zásahu nariadením predbežného opatrenia tak, ako je predbežné opatrenie upravené v ust.
§ 74 O.s.p., že sa jedná o nutnosť dočasnej úpravy a o akútny zásah do vzťahov účastníkov, ktorý
neznesie odklad. Je potrebné uviesť, že zásah do úpravy vzťahov medzi maloletými deťmi a rodičmi
v otázke starostlivosti nie je potrebné, pretože maloleté deti sú vychovávané matkou, žijú v spoločnej
domácnosti s matkou, otec do tejto domácnosti zo svojho terajšieho pracovného miesta dochádza 1 až
2-krát týždenne, tzn. že ich výchova je zabezpečená matkou, nie je ich výchova ohrozená, matka sa
riadne o maloleté deti stará. Nebolo potrebné nariaďovať predbežné opatrenie odovzdaním maloletých
detí do jej starostlivosti, pretože v jej starostlivosti sú. To isté sa týka zverenia maloletých detí do
opatery, čo je už širšie koncipované inštitucionálne rozhodnutie, ktoré však je potrebné nariaďovať v
riadnom konaní vo veci samej a nevyžaduje sa práve v tomto  konaní o nariadení predbežného opatrenia
žiadnym spôsobom upraviť pomery. Pretože nie je naliehavosť po takejto úprave, nie je nebezpečenstvo,
ktoré matka žiadnym spôsobom neosvedčila, aby muselo byť takýmto spôsobom rozhodnuté o zverení
maloletých detí. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy nielen nepreukázala, ale ani nedeklarovala, nebola
osvedčená nutnosť nariadiť predbežné opatrenie takýmto spôsobom. Odvolací súd preto poukazuje
na to, že v týchto častiach bolo zamietnutie návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia
odovzdaním detí, či zverením detí do osobnej starostlivosti, nedôvodné.

Preto v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené a v týchto
častiach odkazuje na vecnú správnosť rozhodnutia a na správne dôvody súdu prvého stupňa s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd však nesprávne rozhodol v časti návrhu, ktorým žiadala matka o výživnom pre
maloleté deti od otca, rozhodnúť. Domáhala sa predbežným opatrením určenia výživného vo výške 100
eur na J., na W. a Q. po 50 eur. Je potrebné uviesť, že otec maloletých detí sa v domácnosti nezdržiava,
navštevuje domácnosť 1 až 2-krát do týždňa. Matka uviedla, že jej nedáva na maloleté deti peniaze,
preto žiadala predbežne určiť výživné. Prvostupňový súd však tento návrh zamietol, čo nedostatočne
zdôvodnil. Naopak odvolací súd poukazuje na nevyhnutnosť za danej situácie, aby otec maloletých detí
platil výživné v nevyhnutnej miere vzhľadom na finančnú situáciu matky, ktorá poukázala na to, že je
s najmladším dieťaťom na rodičovskej dovolenke. Jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 190
eur, rodinné prídavky na maloleté deti na každé 20 eur. Je v záujem maloletých detí, aby otec platil
výživné v nevyhnutnej miere, pretože práve v tomto prípade je osvedčená nutnosť dočasnej úpravy
pomerov. Výška aktuálneho zárobku otca však nebola predložená otcom a ani matkou v predmetnom
konaní. Reálne sa však bude podľa výšky príjmov určovať vyživovacia povinnosť toho ktorého z rodičov
v zákonnom konaní o úprave práv a povinností na čas pred rozvodom a neskôr v rozvodovom konaní.
V súčasnej dobe však treba rozhodnúť o výživnom v nevyhnutnej miere, a preto nevyhnutnú mieru
vzhľadom na vek a potreby maloletého J. určil odvolací súd vo výške 70 eur a u W. a Q., keďže medzi
nimi je trojročný rozdiel, W. je narodený v roku 2009 a Q. v roku 2011 sa určil v nevyhnutnej miere
výživné po 50 eur.

Podľa ust. § 220 O.s.p. bolo preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené v časti platenia výživného
v nevyhnutnej miere.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.