{"guid": "d622caa6-3ce9-4680-9530-291071ce6f9c:fe2e6eae-e25e-4dbc-a0b5-7b49d6a35ee9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7109225379.2", "spisova_znacka": "6Co/355/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/355/2015 z 10. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 10. októbra 2016, sp. zn. 6Co/355/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7109225379.2", "identifikacne_cislo": "7109225379", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Peter Priehoda", "sudca_id": 629, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-priehoda-629", "datum_vydania": "2016-10-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe2e6eae-e25e-4dbc-a0b5-7b49d6a35ee9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7109225379.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7109225379.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7109225379.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/355/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109225379
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109225379.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobcu: M.. N. D., P.. XX. X. XXXX, Y.
J. U., H. X, zastúpený JUDr. Dianou Treščákovou, PhD., advokátkou so sídlom v Košiciach, Skladná
38, proti žalovaným: X) X. D., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U.M., W. XX, 2) J. D.Z., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., W.
XX, zastúpení JUDr. Jozefom Mišlinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 9, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o odvolaní žalobcu a žalovanej v 1.rade proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 15C/439/2009-510 zo dňa 12.5.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva, o prikázaní nehnuteľností
do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi náhradu
za spoluvlastnícky podiel v sume 18.900 € a vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. rade k bytu č. 7 na 3. poschodí vo vchode 12
obytného domu W. X, XX, XX J. U., H. Č.. XXXX na pozemkoch parcelách registra „C“ č. 3112, 3113,
3114, spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu W. X, XX,
XX J. U. vo veľkosti 420/10000 z celku a spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch parcelách registra
„C“ č. 3112 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2, č. 3113 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 155 m2 a č. 3114 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 vo veľkosti 420/10000 z
celku, ktoré sú zapísané na O. Č.. XXXXX, katastrálne územie O., A. U. M., A. U. - H. D.. Uvedené
nehnuteľnosti  prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade. Zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť
žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 18 900,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh   zamietol. Návrh na prerušenie konania vznesený žalovanou v 1. rade dňa
11. 5. 2015   zamietol. Vzájomný návrh vznesený žalovanou v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 13.
10. 2014   vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania a trovách štátu si vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú spoluvlastníkmi
vyššie uvedených nehnuteľností, každý v podiele 1/2. K dohode o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi stranami nedošlo. Byt od smrti poručiteľa (manžela žalovanej
v 1. rade a otca žalobcu a žalovaného v 2. rade) užíva žalovaná v 1. rade, ktorú finančne podporuje
žalovaný v 2. rade. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku č.
67/2014 zo dňa 19.11.2014 znalca M.. E. Š. predstavuje 37.200 € a v zmysle kontrolného znaleckého



posudku č. 3/2012 zo dňa 15.4.2015, vypracovaného Technickou univerzitou v Košiciach, predstavuje
37 800 €.

3. Právne posudzoval vec podľa ust. § 142 Občianskeho zákonníka a keďže reálna deľba
nehnuteľností neprichádzala v danom prípade do úvahy, vyporiadal podielové spoluvlastníctvo
prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade. Pri rozhodovaní zohľadnil, že
podiely oboch strán sporu sú rovnaké, že v predmetnom byte býva žalovaná v 1.rade, ktorá nemá
zabezpečené iné bývanie, pričom žalobca má zabezpečené bývanie v inej nehnuteľnosti. Zohľadnil tú
skutočnosť, že žalovaná v 1. rade dlhodobo býva v byte so svojim synom, žalovaným v 2. rade, sú
prihlásení k trvalému pobytu v tejto nehnuteľnosti, do nehnuteľnosti investuje finančné prostriedky a platí
poplatky do fondu opráv a poplatky spojené s užívaním bytu a v minulosti sa svojím príjmom podieľala na
spoločnom hospodárení s bytom, ako aj na zaplatení kúpnej ceny za byt. Návrhy žalobcu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva považoval za špekulatívne vzhľadom na skutočnosť, že v dedičskom
konaní nesúhlasil s vyporiadaním nehnuteľnosti tak, že táto bude prikázaná žalovanej v 1. rade, a to
z dôvodu nesúhlasu so stanovenou cenou 24.895 €. Následne súhlasil s prikázaním bytu žalovanej v
1. rade, avšak za podmienky, že náhrada za jeho podiel bude vychádzať zo všeobecnej hodnoty bytu
stanovenej realitnou kanceláriou - 54.000 €. Pre prípad, že súd bude vychádzať zo znaleckého posudku,
teda z nižšej hodnoty bytu, navrhol prikázať byt do svojho vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalovanej
v 1. rade príslušný podiel z hodnoty bytu. Žalovanú v 1. rade zaviazal vyplatiť žalobcovi náhradu za
jeho spoluvlastnícky podiel v sume 18.900 €, vychádzajú zo znaleckého posudku Technickej univerzity
v Košiciach, v zmysle ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností je 37.800 €. K námietke žalobcu, že
nezohľadnil ceny, za ktoré realitné kancelárie ponúkajú obdobné byty na predaj, súd uviedol, že znalec
použil metódu polohovej diferenciácie, použitie tejto metódy vo svojom znaleckom posudku, ako aj
na pojednávaní zdôvodnil z hľadiska, prečo išlo o použitie práve tejto metódy a zástupca znaleckého
ústavu na pojednávaní vysvetlil, z akých zistení vychádzal, ako dospel k všeobecnej hodnote bytu a
akou metódou dospel k záverom svojho znaleckého posudku. Odborné závery znaleckého posudku súd
považoval za relevantné a záväzné. Ceny bytov na webových stránkach realitných kancelárií sú len
potencionálnymi trhovými cenami, pretože ponúkané byty nie sú predané a v týchto cenách je zahrnutá
aj provízia a zisk realitných kancelárií, a nie reálna hodnota bytu.

4. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže tento
(už) nie je podielovým spoluvlastníkom bytu, lebo svoj spoluvlastnícky podiel 1/4 previedol darovacou
zmluvou na žalovanú v 1. rade.

5. Návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania do skončenia konania o určenie vlastníckeho práva
k bytu súd s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamietol z dôvodu, že v tomto konaní sa
nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto prejednávanej veci. Konštatoval,
že právoplatným skončením dedičského konania bola definitívne vyriešená otázka, kto a v akom podiele
dedičstvo nadobudol po zomrelom N. D. a v prejednávanom spore strany z dôvodu dedenia po N. D. majú
postavenie podielových spoluvlastníkov. Žalovaná v 1. rade pred právoplatným skončením dedičského
konania návrh o určenie vlastníckeho práva k bytu nepodala. Neexistuje preto žiadny zákonný dôvod,
pre ktorý by súd mal konanie prerušiť.

6. Vzájomný návrh žalovanej v 1. rade vylúčil na samostatné konanie a o trovách konania a štátu si
vymienil rozhodnúť samostatným uznesením v zmysle ust. § 151 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca a žalovaná v 1. rade.

8. Žalobca namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p., t.j. že žalobcovi
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa obsahu podal odvolanie proti rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti, zamietnutí návrhu na prerušenie konania a okrem výroku o vylúčení vzájomného návrhu na
samostatné konanie a výroku o trovách konania a trovách štátu. Navrhol rozsudok v napadnutých
výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok
vo výroku o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel tak, že
tento bude určený sumou 26.000 €. Vytýkal súdu, že nesprávne zistil skutkový stav v prípade reálnej
trhovej hodnoty bytu a neprihliadol na dôkazy ním predložené, pričom si osvojil iba závery znaleckého



posudku. S poukazom na judikatúru súdov Slovenskej republiky a Českej republiky argumentoval, že
primeranou náhradou je treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny a primeranosť ceny nebude
závisieť len od konštrukcie, vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste
a čase. Rozhodujúca je teda reálna trhová hodnota, ktorú je treba určiť s ohľadom na dopyt a ponuku v
danom mieste a čase. Je pritom potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znalcom
na základe metódy polohovej diferenciácie, ktorá je viac menej technického charakteru a hodnotu
trhovú, ktorá odzrkadľuje reálny stav cien nehnuteľností na trhu s realitami v danom mieste a čase.
Poukázal na rozdiel medzi skutočnou trhovou cenou nehnuteľností a cenou stanovenou znalcom, keďže
nehnuteľnosti obdobného charakteru sa predávajú za 54.000 €, o čom predložil vyjadrenia realitných
kancelárií, ktoré dôkazy súd vôbec nezohľadnil. Týmto mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Znalecký posudok mal teda súd hodnotiť v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi - vyjadreniami
realitných kancelárií. Namietal ďalej, že žalovanej v 1. rade bol byt prikázaný do vlastníctva napriek
tomu, že nebude mať finančné prostriedky na vyplatenie hodnoty podielu. Sám pritom deklaroval, že je
schopný žalovanej vyplatiť skutočnú hodnotu podielu vo výške 26.000 €. Nesúhlasil tiež s tvrdením súdu
o investovaní finančných prostriedkov žalovanou do tohto bytu, pretože znaleckými posudkami bolo
preukázané, že byt je v zanedbanom až dezolátnom stave a žalovaná kúpnu cenu zaňho neplatila, keďže
spoluvlastnícky podiel na byte získala jednak dedením a jednak darom. Zo všetkých týchto dôvodov
považuje rozhodnutie za nesprávne.

9. Žalovaná v 1. rade namietala odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.
a podľa obsahu odvolania napadla rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti,
vylúčení návrhu na samostatné konanie a výroku o trovách konania a trovách štátu. V dôvodoch
odvolania uviedla, že predmetný byt nadobudla počas manželstva s nebohým N. D., s ktorým mali
spoločnú domácnosť a spoločne hospodárili a v tomto byte býva až doposiaľ a stále tam má trvalý
pobyt. Aj keď v kúpnej zmluve ohľadne bytu bol uvedený iba jej nebohý manžel, kúpna cena bola
zaplatená zo spoločných prostriedkov, keďže aj ona bola až do septembra 2007 zamestnaná a svojím
príjmom sa podieľala na spoločnom hospodárení a teda byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva
jej a jej nebohého manžela, čo v dedičskom konaní a následne ani v tomto prebiehajúcom konaní
súd nezohľadnil. Predmetom prejednania dedičstva tak mala byť iba polovica tohto bytu a práve z
tohto dôvodu podala aj žalobu o určenie, že predmetný byt patrí do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov  a toto konanie doposiaľ nie je skončené. Ak teda súd túto jej námietku v tomto
konaní neuznal, mal prerušiť konanie až do skončenia konania o určenie, že byt patrí do zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V dôsledku nezohľadnenia tejto skutočnosti (že byt patril do
bezpodielového spoluvlastníctva  jej a nebohého poručiteľa) boli nesprávne určené podiely v dedičskom
konaní a nesúhlasí preto ani s povinnosťou vyplatiť žalobcu v rozsahu zodpovedajúcom podielu 1/2.
Poukázala ďalej na to, že cena v dedičskom konaní bola stanovená na základe vyjadrenia realitnej
kancelárie a s touto súhlasil aj žalobca, avšak nesúhlasil, aby byt pripadol jej a žalovanému v 2. rade a
aby z tejto ceny bol žalobca vyplatený za spoluvlastnícky podiel. Za účelom mimosúdneho vysporiadania
dala vypracovať aj znalecký posudok v roku 2008 a v zmysle tohto znaleckého posudku navrhli žalobcovi
a Z. D. (ktorý svoj podiel následne previedol na žalobcu) vyplatenie a  odkúpenie ich podielov, avšak
žalobca a Z. D. nesúhlasili a podali žalobu o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie
bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Následne však opätovne podali návrh s tým, že
sa chcú stať vlastníkmi bytu, čím by žalovaní prišli o strechu nad hlavou. Napriek tomu, že súd dal
vypracovať tri znalecké posudky, žalobcovi žiaden z nich nevyhovuje a stále trvá na určení ceny podľa
oznámení realitnej kancelárie. Tým poukazovala na to, že nezavinila vedenie tohto súdneho konania.
Trvá však na tom, že byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva jej a jej nebohého manžela a túto
skutočnosť mal súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadniť a teda vychádzať z toho, že
veľkosť podielu žalobcu je iba 1/4. Trvala na prerušení konania do skončenia konania o určenie, že byt
patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/217/2015 nie je riešená žiadna otázka dôležitá pre toto
prebiehajúce konanie, a teda niet dôvodu na jeho prerušenie. Otázka vlastníctva k predmetnému bytu
bola právoplatne vyriešená v dedičskom konaní, preto touto otázkou nie je možné sa zaoberať v inom
súdnom konaní. Záväzné pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je preto určenie
dedičských podielov, ako toto vyplynulo z dedičského konania. Uviedol, že trvá na svojom odvolaní.



11. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade dňa 2.10.2015 (č.l.
535 spisu).

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolania žalobcu a žalovanej v 1. rade ako podané včas oprávnenými osobami
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniam nie
je možné vyhovieť.

13. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
(voči žalovanému v 2. rade) zamietnutá, pretože proti tomuto výroku žalobca ako oprávnená osoba
nepodal odvolanie a tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania
neboli ani výroky o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie a o  rozhodnutí o trovách
konania a trovách štátu samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci, proti ktorým
výrokom strany sporu odvolanie nepodali (proti týmto výrokom ani odvolanie nie je prípustné, keďže sa
nimi upravuje vedenie konania - poznámka odvolacieho súdu) a tieto výroky taktiež neboli predmetom
odvolacieho prieskumu.

14. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd zamietol návrh žalovanej v 1. rade na
prerušenie konania a všetky výroky, týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
t.j. výrok o zrušení podielového spoluvlastníctva, o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovanej v 1. rade a výrok o povinnosti žalovanej v 1. rade vyplatiť žalobcovi náhradu za jeho
spoluvlastnícky podiel.

15. Rozsudok je v napadnutých výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva, o prikázaní
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade, o povinnosti žalovanej v 1. rade zaplatiť
žalobcovi náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 18.900 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a
vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto
výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. októbra 2016 o 12.30 hod.
v pojednávacej miestnosti číslo dverí 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 4. októbra 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

17. Žalobca podal odvolanie dňa 11.6.2015 a žalovaná dňa 29.6.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

18. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1.7.2016).

19. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Žalobca a žalovaná v 1. rade namietajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2. písm. a), b), d) a
f) O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

21. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h).

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. f/) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil



strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ je naplnený vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP ( do 30.6.2016  s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

25. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,  § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016  z ust.  §
133 až 135 O.s.p.).

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva  ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní súdu nebol zistený žiadny procesný
postup, ktorým by bolo znemožnené stranám uskutočňovať im patriace procesné práva a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ). Ani odvolacie
námietky žalobcu a žalovanej v 1. rade nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti
a nie sú spôsobilé privodiť  jeho zmenu.



31. Žalobca a žalovaná v 1. rade v odvolaní argumentujú skutočnosťami, ktoré uvádzali už v konaní
pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd pri rozhodovaní vo veci náležite a správne vysporiadal.
Odvolacie námietky strán sporu preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v
napadnutej časti.

32. Súd prvej inštancie dôsledne postupoval pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
strán sporu v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní rešpektoval poradie a
podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania, ako aj kritériá pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, t.j.  prihliadol na veľkosť podielov a účelné využitie veci.

33. Podľa ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

34. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

35. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Iba výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd takémuto návrhu nemusí
vyhovieť.

36. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože
spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán. V zmysle ust. § 142 ods.1 Obč.zák. prvým spôsobom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je rozdelenie veci. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné,
prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

37. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať, nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov,
ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28.9.2011 sp.zn. 1Cdo/33/2010).

38. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozdelenie veci nie je dobre
možné, a preto súd správne pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania podielového vlastníctva, a to
prikázaním veci za náhradu.

39. Svoje úvahy, ako dospel k záveru o prikázaní veci žalovanej v 1. rade, ako aj svoje úvahy, ako
určil výšku náhrady žalobcu súd podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom
na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.

40. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

41. Súd prvej inštancie správne v súvislosti so skúmaním účelného využitia veci prihliadol aj na tú
skutočnosť, ktorý zo spoluvlastníkov v nehnuteľnosti býva, udržiava ju, znáša náklady spojené s jej
užívaním, prípadne investuje do nej a je aj schopný naďalej sa starať o údržbu. Taktiež správne



zohľadnil tú skutočnosť, že na bývanie v tejto nehnuteľnosti je odkázaná žalovaná v 1. rade, ktorá túto
nehnuteľnosť aj dlhodobo užíva a nemá inak vyriešenú bytovú otázku, pričom žalobca túto nehnuteľnosť
nikdy neužíval a v uspokojovaní svojej bytovej potreby nie je odkázaný na jej užívanie. Žalovaná v
1. rade v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti znáša aj náklady s tým spojené bez prispenia žalobcu
ako podielového spoluvlastníka a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
záver, že nie je schopná aj naďalej zabezpečovať náklady súvisiace s užívaním a údržbou tohto bytu.
Podstatnou je však tá skutočnosť, že uvedená nehnuteľnosť bude aj naďalej slúžiť uspokojovaniu jej
bytových potrieb, ako aj jej syna, žalovaného v 2. rade, ako to bolo doposiaľ.

42. Z odvolania žalobcu a žalovanej v 1. rade nakoniec vyplýva, že spôsob vyporiadania, t.j. prikázanie
nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade nie je namietaný, namietaná je však výška
náhrady, ktorú má žalovaná v 1. rade zaplatiť žalobcovi. Žalobca žiada náhradu vo výške 26.000,- eur
a na druhej strane žalovaná v 1. rade žiada znížiť túto náhradu na rozsah iba jednej štvrtiny tvrdiac, že
nehnuteľnosť patrila v čase smrti poručiteľa N. D. do bezpodielového spoluvlastníctva jej a poručiteľa.

43. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je v zmysle ustálenej
súdnej praxe potrebné rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci.

44. Za primeranú náhradu v zmysle citovaného ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. je nutné považovať hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci,
aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom
mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci,
nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (viď stanovisko Občianskoprávneho
kolégia Slovenskej republiky zo dňa 20.10.1997 Cpj. 30/1997, v zmysle ktorého primeranou náhradou
je príslušný podiel všeobecnej ceny veci). Pri stanovení primeranej náhrady sa prihliada k cenám, za
ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predané nehnuteľnosti obdobných
kvalít a náhrada tak musí vyjadrovať cenu závislú aj na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Pre
účely rozhodovania súdov je pre určenie primeranej náhrady rozhodujúca cena nehnuteľností v čase ich
vyporiadania. Existencia podielového spoluvlastníctva nie je sama osebe dôvodom, pre ktorý by mala
byť všeobecná cena nehnuteľností stanovená pre účely vyporiadania znížená. Pri zistení obvyklej ceny
spoločnej veci sa vychádza z úrovne skutočne dosahovaných dohodnutých cien na tuzemskom trhu pri
štandardnom chovaní väčšiny subjektov na trhu pri nákupe a predaji.

45. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel nie je
možné vychádzať z ceny nehnuteľností, aká tu bola v čase dedičského konania v roku 2006, lebo táto
cena nie je cenou nehnuteľností v čase vyporiadania a správne preto súd vychádzal zo všeobecnej ceny
nehnuteľností v čase rozhodovania v zmysle znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach č.
3/2012 zo dňa 15.4.2015, v zmysle záverov ktorého všeobecná hodnota bytu je 37.800,- eur.

46. Z obsahu spisu je zrejmé, že znaleckým posudkom č. 67/2014 zo dňa 19.11.2014 znalec M..
E. Š. určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností sumou 37.200,- eur, pričom použil metódu polohovej
diferenciácie s odôvodnením, že použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie
je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo
možné vykonať kombináciu a porovnávacia metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre
danú lokalitu a typ. Vzhľadom na námietky žalobcu proti záverom tohto znaleckého posudku, v zmysle
ktorých znalcom určená cena nezohľadňuje trhové ceny, súd požiadal niekoľko realitných kancelárií
o oznámenie trhovej hodnoty obdobného bytu. V zmysle oznámení týchto realitných kancelárií trhová
hodnota bytu obdobnej výmery a lokality sa pohybovala v rozmedzí od 45.000,- do 58.000,- eur. Po
výsluchu znalca M.. Š., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že ním určená cena zodpovedá trhovej hodnote
bytu, keďže stanovil aj koeficient predajnosti, súd nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom
z odboru stavebníctva Technickou univerzitou v Košiciach na určenie všeobecnej hodnoty bytu. Zo
znaleckého posudku tohto ústavu č. 3/2015 zo dňa 31.3.2015 vzal za preukázanú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností vo výške 37.800,- eur. Táto všeobecná hodnota bola stanovená metódou polohovej
diferenciácie, ktorú považoval za vhodnú na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu a rovnako, pokiaľ
ide o podiel na pozemkoch, bola použitá metóda polohovej diferenciácie. V znaleckom posudku ústav
zdôvodnil aj výber použitej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, konkrétne metódy
polohovej diferenciácie tak, že použitie kombinovanej metódy nie je možné, pretože nehnuteľnosť - byt



nebol prenajímaný, preto nebol dosiahnutý, resp. nie je možné zistiť primeraný výnos formou prenájmu
tak,  aby bolo možné vyrátať výnosovú hodnotu a vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia
všeobecnej hodnoty je vylúčená z dôvodu nedostatku relevantných podkladov pre danú lokalitu a
typ nehnuteľnosti. K opakovaným námietkam žalobcu, že uvedený znalecký posudok nezohľadňuje
skutočnú trhovú hodnotu bytu, súd na pojednávaní dňa 12.5.2015 vypočul M.. T. A., ktorý vypracoval
znalecký posudok za znalecký ústav a tento vo svojej výpovedi uviedol, že pri výpočte všeobecnej
hodnoty nehnuteľností vychádzal z vyhlášky č. 492/2004, ktorá presne definuje pojem všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti. Poukázal na možné metódy určenia všeobecnej hodnoty, a to porovnávaciu,
kombinovanú, výnosovú a metódu polohovej diferenciácie, pričom kombinovaná sa použije pri stavbách,
ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu a výnosová sa použije pri pozemkoch, ktoré sú
schopné dosahovať výnos. Výber vhodnej metódy pritom vykoná znalec a v znaleckom posudku tento
výber aj zdôvodní. Pri ohodnocovaní nehnuteľnosti ako jedna z metód sa používa metóda polohovej
diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor - súčasný technický stav. Znalecký
ústav nedisponoval podkladmi, ktoré by mu umožnili použiť metódu porovnávaciu alebo kombinovanú
a výnosovú metóda neprichádzala do úvahy. Trval na tom, že určená hodnota bytu je reálnou hodnotou
predmetného bytu, ktorá zodpovedá jeho trhovej cene, keďže zohľadňuje aj aktuálnu situáciu na trhu
s nehnuteľnosťami. Zohľadnenie cien ponúkaných realitnými kanceláriami pri vypracovaní znaleckého
posudku neprichádza do úvahy.

47. Znalecký posudok bol podaný po vykonaní ohliadky so zohľadnením polohy bytu a bytového domu a
technického stavu bytu a bytového domu, ktoré výrazným spôsobom determinujú stanovenie všeobecnej
hodnoty, ako aj situácie na trhu s nehnuteľnosťami.

48. Správy realitných kancelárií, predložené súdu, sú iba všeobecného charakteru, keďže uvádzajú iba
odhadovanú cenu obdobného bytu bez znalosti konkrétneho technického stavu bytu a bytového domu.
Naviac ako správne uviedol súd prvej inštancie vychádzajúc z vyjadrenia osoby poverenej znaleckým
ústavom, ceny bytov na stránkach realitných kancelárií sú len potencionálnymi trhovými cenami, pretože
ponúkané byty nie sú predané a v týchto cenách bytov je zahrnutá tiež provízia, zisk realitnej kancelárie
a podobne.

49. Súd prvej inštancie za účelom zistenia primeranej náhrady teda vykonal rozsiahle dokazovanie
a v konečnom rozhodnutí vychádzal z odborných záverov znaleckého posudku Technickej univerzity
v Košiciach, ktorého závery aj ústne obhájila osoba, ktorá za znalecký ústav vypracovala znalecký
posudok a vyjadrila sa ku všetkým pripomienkam žalobcu, pokiaľ ide o namietaný postup pri určení
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Ani odvolací súd nemá dôvod spochybňovať správnosť použitej
metódy pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorej výber je výlučne na znalcovi a ktorý výber
bol aj náležite v znaleckom posudku zdôvodnený. Znaleckým posudkom určená cena je trhovou cenou,
za ktorú je možné nehnuteľnosť obdobného charakteru obstarať. Takto určená cena je cenou danej
konkrétnej nehnuteľnosti so zohľadnením jej polohy, technického stavu a trhu s nehnuteľnosťami v danej
lokalite.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, v zmysle
ktorej všeobecná hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom Technickej univerzity v Košiciach
nezohľadňuje trhovú hodnotu bytu, nedôvodná.

51. Odvolací súd uvádza, že znalecký posudok bol vypracovaný v zmysle vyhlášky platnej v čase
rozhodovania súdu, t.j. 492/2004 Z.z. a takto zistená všeobecná cena v rozhodnom čase je použiteľná
pri stanovení primeranej náhrady v čase rozhodovania súdu. Žalobca naviac neprodukoval žiaden dôkaz
o tom, že by v rámci činnosti realitných kancelárií boli poznatky doložené konkrétnymi zmluvami, že
podobné nehnuteľnosti boli v uvedenom období skutočne aj predané za iné ceny, než aké boli určené
znaleckým posudkom, resp. všetkými znaleckými posudkami podanými v tomto konaní - všetky tri
znalecké posudky určili všeobecnú hodnotu nehnuteľností len s drobnými odchýlkami (36 800 € - M..
H., 37 200 € -M.. Š. a 37 800 € - TU Košice).

52. K odvolacej námietke o neschopnosti žalovanej v 1. rade vyplatiť žalobcovi náhradu za
spoluvlastnícky podiel odvolací súd uvádza, že kritérium solventnosti je iba jedným z možných kritérií pri
úvahe, komu súd prikáže vec do vlastníctva. Spravidla sa toto kritérium použije, ak aplikácia zákonných
kritérií (veľkosť podielu a účelné využitie veci) vyznie pre strany sporu rovnocenne, čo v prejednávanom



spore nie je splnené. Hľadisko účelného využitia veci jednoznačne svedčí v prospech žalovanej v 1.
rade, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

53. Táto odvolacia námietka žalobcu je v rozpore s jeho návrhom na zmenu žaloby (č.l.212 spisu), ktorým
sa domáhal prikázania veci do vlastníctva žalovaných s povinnosťou vyplatiť mu náhradu za jeho podiel
a súd túto zmenu žaloby pripustil. Za situácie, že žalovaní by boli insolventní, by zrejme žalobca takúto
zmenu nenavrhoval. Pôvodne sa totiž domáhal prikázania veci do svojho vlastníctva.

54. Žalobca aj žalovaná počas konania tvrdili, že majú, resp. vedia zabezpečiť finančné prostriedky
na vyplatenie náhrady, tieto tvrdenia síce nepreukázali, ale ani neboli druhou stranou spochybňované
(č.l.502,503 spisu).

55. Zo zisteného skutkového stavu teda záver o neschopnosti žalovanej v 1. rade vyplatiť žalobcovi
finančnú náhradu nevyplynul.

56. Žalobca pred vyhlásením rozsudku nespochybňoval schopnosť žalovanej v 1. rade vyplatiť mu
finančnú náhradu, nenavrhol podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vykonať dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti, a teda ide o novú skutočnosť uplatnenú v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd nemôže
prihliadať pre nesplnenie podmienok podľa § 205a O.s.p. účinného v čase podania odvolania (§ 470
ods. 2 prvej vety CSP).

57. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej v 1. rade, že byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva jej a
jej  nebohého manžela N. D., lebo bol kúpený počas trvania manželstva a zo spoločných prostriedkov,
odvolací súd uvádza, že otázka vlastníctva tohto bytu bola riešená v dedičskom konaní, v ktorom do
dedičstva po neb. N. D. boli pojaté predmetné nehnuteľnosti ako jeho výlučné vlastníctvo a neboli
vyporiadané ako predmet zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Námietku, že nehnuteľnosti
patria do bezpodielového spoluvlastníctva, mohla žalovaná v 1. rade uplatniť v dedičskom konaní,
neurobila však tak a uzavrela dohodu s ostatnými dedičmi, v zmysle ktorej sa stala podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v jednej štvrtine a v tomto štádiu konania je preto toto jej tvrdenie bez
právneho významu. V prípade, ak by sa v dedičskom konaní preukázalo, že byt patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade a N. D., predmetom dedenia by bol iba podiel jednej polovice a
prejavilo by sa to v inej výške konečných podielov. Otázka vlastníctva bytu však bola medzi stranami
sporu, ktoré všetky boli účastníkmi dedičského konania, právoplatne vyriešená Osvedčením o dedičstve
sp.zn. 15D/296/2006 zo dňa 19.9.2007 tak, že byt patril do výlučného vlastníctva neb. poručiteľa a
žalovaná v 1. rade je jeho vlastníčkou v jednej štvrtine. Týmto právoplatným rozhodnutím bola vyriešená
otázka hmotnoprávneho vzťahu strán sporu a týmto jej záväzným vyriešením je viazaný aj súd v tomto
konaní, tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd a iný záver o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti
možný nie je.

58. Vzhľadom na právoplatné vyriešenie otázky vlastníctva k predmetnému bytu medzi stranami sporu
súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania
do rozhodnutia o žalobe žalovanej v 1. rade o určenie, že byt patrí do zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva s  poručiteľom, pretože v tomto konaní sa nebude riešiť žiadna otázka, ktorá má význam
pre rozhodnutie v tejto prejednávanej veci. Keďže nehnuteľnosť už bola predmetom prejednania v
dedičskom konaní, teda bola zahrnutá do aktív, nie je možné podať návrh na dodatočné prejednanie
novoobjaveného majetku (§ 212 CMP), ani návrh na obnovu dedičského konania vzhľadom na uplynutie
doby 3 rokov od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve (§403 ods.2 a § 405 CSP), a teda ani prípadným
iným rozhodnutím súdu v otázke vlastníctva nehnuteľností v čase smrti poručiteľa dosiahnuť opätovné
prejednanie v dedičskom konaní.

59. Vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh na prerušenie konania pre nesplnenie
podmienok v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania zamietol.

60. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu a žalovanej v 1. rade
nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne, preto odvolací
súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.



61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobca aj žalovaná v 1. rade boli v odvolacom konaní rovnako
(ne)úspešní, keďže ani jednému z odvolaní nebolo vyhovené, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/439/2009", "guid": "2e2a8b5a-88c7-4a4e-b4cb-8bc3286a2a3e:621d4d6f-02c1-489f-86df-d0bddac1b3d5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}