Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/41/2014 z 25. 3. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. marca 2015, sp. zn. 2S/41/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014200624.1
Krajský súd Prešov | 2S/41/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014200624.1 | 2015-03-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e64df6a4-4e28-4a6e-a378-676a122d2ffa
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014200624.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200624
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200624.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v právnej veci žalobcov: 1/ P. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX Q. Z. V. 2/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. č. XXX/XX, XXX XX Q. Z. V., právne zastúpených JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, advokátska kancelária Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému
Okresnému úradu Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru č. 3, 081 92 Prešov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 04. marca 2014 pod č. OU-PO-
OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozhodnutia správnych orgánov tak
žalovaného, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia Obce Stará Lesná zo dňa 08.01.2014
pod č.j. SÚ39/2014-Mj z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy, nesprávnym postupom
správnych orgánov im bola ako účastníkom odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní a rozhodnutie sa
opiera o nepravdivé dôkazy. Z týchto uvedených dôvodov podali aj návrh na obnovu konania, ktorý bol
najskôr zamietnutý a následne prvostupňovým rozhodnutím Obce Stará Lesná zo dňa 08.01.2014 bolo
konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, ktoré rozhodnutie následne žalovaný
potvrdil. Žalobcovia ďalej v žalobe dôvodia poukazom na vydané stavebné povolenie zo dňa 30.12.2003,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2004, poukazom na susedský spor o ochrane vlastníckeho
práva, ktorým žalobcovia navrhli, aby sa vlastníci reštauračného zariadenia zdržali určitých konaní a
navrhli vydať opatrenia (spor je vedený na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. 2C 24/2012 a je v
ňom vydané predbežné opatrenie, ktoré bolo následne zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove
9Co 34/2012). Ďalej poukazujú na kolaudačné rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez toho, aby došlo k
zmene stavebného povolenia.
Žalobcovia ďalej v žalobe citujú ustanovenia § 78 ods. 1, 2 Stavebného zákona, ako aj ustanovenie §
76 ods. 3, § 80 a § 82 ods. 1, 4 Stavebného zákona. Podľa žalobcov nemohol stavebný úrad konať,
kolaudačné rozhodnutie vydané následne opierať o právoplatné stavebné povolenie, ktoré bolo vydané
30.12.2003, teda pred 10 rokmi, pričom medzitým došlo k zmene právnych predpisov. Podľa žalobcov
v rozpore so zákonom nepredĺžil stavebný úrad stavebné povolenie a pôvodné stavebné povolenie
nezahŕňa právne predpisy, podľa ktorých mala byť stavba zrealizovaná a užívania schopná podľa
súčasného právneho stavu, pričom neboli vzaté do úvahy zákony o ochrane životného prostredia, hlavne
zákon č. 355/2007 Z.z.  Stavebný úrad sa podľa žalobcov nezaoberal šírením hluku a iných javov,



ktoré obmedzujú občianske a vlastnícke právo vlastníkov susediacich nehnuteľností a nevyvodil žiadne
opatrenia. Vydal pritom nezákonné kolaudačné rozhodnutie.
Žalobcovia z týchto dôvodov podali návrh na obnovu konania, o ktorom rozhodoval správny orgán -
Obec Stará Lesná a konanie zastavil, pretože žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli účastníkmi kolaudačného
konania. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil dňa
04.03.2014.
Žalobcovia v žalobe ďalej argumentujú tým, že rozhodnutiami správnych orgánov boli ukrátení na
svojich právach a právom chránených záujmov a dôvodia ďalej tým, že rozhodnutia správnych
orgánov vychádzali z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci, pričom poukázali na citáciu
ustanovení § 78 ods. 1, 2, § 80 a § 59 ods. 1 Stavebného zákona, ako aj čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl.
1 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 152
ods. 4 a čl. 154c Ústavy SR.
Na základe vydaných nezákonných rozhodnutí správnych orgánov a postupom týchto orgánov bola
odňatá žalobcom v 1/ a 2/ rade domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred
príslušnými orgánmi, ktoré majú právo rozhodovať o veci. Týmto postupom boli na svojich právach
orgánmi správneho konania ukrátení. Ďalej v závere žaloby poukazujú na to, že z týchto dôvodov preto
podali návrh na obnovu konania, pretože považujú rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu za nezákonné a postupom týchto orgánov im bola odňatá možnosť domáhať sa
ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred príslušnými orgánmi, ktoré majú právo
rozhodovať vo veci.

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.06.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na
dôvody napadnutého rozhodnutia navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal pritom v celom
rozsahu na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a zároveň sa vyjadril ku všetkým žalobným
námietkam uvádzaným pod bodom 1 až 4 v tomto vyjadrení.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý bol predložený súdu žalovaným, Obec Stará Lesná
ako príslušný stavebný úrad so sídlom v Kežmarku vydala dňa 08.01.2014 pod č. j. SÚ39/2014-
Mj rozhodnutie, ktorým zastavila návrh na obnovu konania vo veci rozhodnutia Obce Stará Lesná,
stavebného úradu č.j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 podaného P. a F. V., obaja bytom O. XXX/
XX, Q. Z. V. podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Stavebný úrad odôvodnil výrok rozhodnutia tým, že poukázal na žiadosť, ktorú podali dňa 12.06.2012 P.
B. a manželka D. rod. O., trvale bytom X. a P. Q. a manželka M. rod. X., trvale bytom X. na H. Q. E. ako
stavebný úrad návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: „Prestavba a prístavba Zbojníckej
koliby v Obci Stará Lesná“ na pozemkoch parc. č. KN C XXX a XXX k.ú. Kežmarok, pričom na uvedenú
stavbu vydala Obec Stará Lesná ako stavebný úrad dňa 30.12.2003 pod č. j. SÚ644/2003-Mj stavebné
povolenie. Poukázal pritom na doklady, ktoré predložili žiadatelia ku konaniu a zároveň dôvodil tým, že
v konaní bolo konštatované, že stavba je ukončená, avšak z charakteru stavby vyplývalo, že stavebníci
začali s užívaním stavby bez kolaudačného rozhodnutia, ktorú skutočnosť stavebníci nepopreli, avšak
argumentovali tým, že dňa 10.10.2006 im Regionálny úrad verejného  zdravotníctva so sídlom v Poprade
vydal rozhodnutie, ktorým súhlasil s uvedeným stavby Zbojnícka koliba do prevádzky a zároveň súhlasil
s návrhom prevádzkového poriadku. Na základe tohto rozhodnutia začali stavebníci s užívaním stavby
bez vedomia, že porušujú zákon. Zároveň citoval stavebný úrad ustanovenie § 76, ako aj ustanovenie
§ 81 ods. 4 Stavebného zákona. Argumetnoval ďalej tým, že dňa 05.04.2013 podali P. V. a F. V. návrh
na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Obce Stará Lesná zo dňa 24.08.2012 pod
č. j. SÚ 344/2012-Mj a ako dôvod na obnovu konania uviedli
- že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a
nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
- nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkom konania  odňala   možnosť
zúčastniť sa na konaní a toto mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť
v odvolacom konaní,
- rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pričom   k   týmto
jednotlivým dôvodom na obnovu konania uviedli príslušné skutočnosti, ktoré sú obsahom rozhodnutia.
Obec Stará Lesná ako stavebný úrad preskúmal návrh na obnovu konania a v súlade s ustanovením
§ 62 a § 63 Správneho poriadku dňa 20.05.2013 zamietol návrh na obnovu konania, ktoré rozhodnutie
po podaní odvolania bolo odvolacím orgánom Obvodným úradom Prešov, odbor VaBP dňa 11.07.2013
zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Obec Stará Lesná po opätovnom prejednaní
návrh na obnovu konania podanú JW. V. a F. V. zastavila týmto rozhodnutím. Dôvody na obnovu



konania podľa správneho orgánu sú taxatívne uvedené v § 62 ods. 1, pričom v celom rozsahu poukázal
na citáciu tohto ustanovenia zákona o správnom konaní. V zmysle uvedenej citácie je oprávneným
subjektom na podanie návrhu na obnovu konania len účastník pôvodného konania. Odvolatelia neboli
účastníkmi kolaudačného konania konaného dňa 03.07.2012, ktorého výsledkom bolo kolaudačné
rozhodnutie č.j. SÚ 3448/2012-Mj zo dňa 24.08.2012 a ktorého sa návrh na obnovu konania týka.
Zároveň stavebný úrad citoval ustanovenie § 78 ods. 1 Stavebného zákona, z ktorého jednoznačne
vyplýva, kto je účastníkom kolaudačného konania. Keďže návrh na obnovu konania podala osoba, ktorá
nebola účastníkom správneho konania, ktorého sa dôvod obnovy týka je vylúčené, aby správny orgán s
takouto osobou ďalej konal o povolenie obnovy konania, alebo o nariadenie obnovy konania. Stavebný
úrad preto v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. a) Zákona o správnom konaní konanie zastavil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Zároveň sa stavebný úrad vyjadril aj k ostatným
dôvodom  návrhu na obnovu konania a to k vydanému stavebnému povoleniu zo dňa 30.12.2003, ako
aj k tomu, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pričom navrhovatelia
opätovne poukazujú na nepredĺženie platnosti stavebného povolenia a dôvodia tým, že stavebný úrad
nebral do úvahy zákony týkajúce sa ochrany životného prostredia zákona o ochrane a podpore rozvoja
verejného zdravia, ako aj na problém šírenia hluku a iných javov, pričom stavebný úrad poukazuje na
to, že objekt Zbojníckej koliby je umiestnený na pozemku parc. č. KN C. k.ú. Stará Lesná v lokalite,
ktorá je v zmysle územného plánu Obce Stará Lesná schváleného 01.06.1995 pod č. UZN 20/95 určená
ako plocha - obchod, služby a ubytovanie v urbárskej štruktúre sídla. Stavba bola pôvodne povolená
Obvodným úradom životného prostredia v Starom Smokovci dňa 24.05.1991, prístavba a prestavba bola
povolená rozhodnutím v roku 2003.
Na základe jednotlivých vyjadrení dotknutých orgánov bol návrh  na vydanie kolaudačného rozhodnutia,
ktoré podali stavebníci dňa 12.06.2012 na základe ústneho konania vydané kolaudačné rozhodnutie dňa
24.08.2012 pod č.j. SÚ 3448/2012-Mj so stanovením podmienok užívania stavby. Nezákonné užívanie
prevádzky bez kolaudačného rozhodnutia bolo stavebníkmi prerokované v priestupkovom konaní. Na
Obec Stará Lesná, stavebný úrad so sídlom v Kežmarku nebol od roku 2004 podaný žiaden podnet
občanov Okružnej ulice v Starej Lesnej na prešetrenie prevádzky Zbojníckej koliby. Sťažnosti týkajúce
sa rušenia nočného pokoja, prevádzkových hodín, reštauračného zariadenia, šírenia hluku a iných javov,
ktoré obmedzujú občianske a vlastnícke práva vlastníkov susediacich nehnuteľnosti sú námietky, o
ktorých neprináleží rozhodovať stavebnému úradu.

O odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktoré obsahuje totožné dôvody, ako sú uvádzané v žalobe rozhodol
ako odvolací orgán Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky v Prešove dňa 04.03.2014
pod č.: OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV tak, že podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní
zamietol odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade a rozhodnutie Obce Stará Lesná č. SÚ 39/2014-Mj zo dňa
08.01.2014 potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané
08.01.2014, ako aj na dôvody odvolania P. V. a F. V., na ktoré poukázal v celom obsahu. Okresný
úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku a zistil, že na
stavbu predmetnej koliby vydal pôvodne Obvodný úrad životného prostredia v Starom Smokovci dňa
24.05.1991 stavebné povolenie, pričom stavba bola zapracovaná do územného plánu Obce Stará Lesná
schváleného obecným zastupiteľstvom dňa 01.06.1995 pod č. UZN 20/95, podľa ktorého plocha, na
ktorej je umiestnená predmetná stavba je funkčne určená ako plocha pre obchod, služby a ubytovanie.
Obec Stará Lesná ako príslušný stavebný úrad vydala dňa 30.12.2003 stavebné povolenie „prestavba
a prístavba Zbojníckej koliby“ v Obci Stará Lesná na pozemkoch parc. č. KN-C. XXX k.ú. Stará Lesná
stavebníkom P. B. a manželke D. a P. Q. a manželke M., všetkým bytom X.. Obec Stará Lesná následne
vydala dňa 24.08.2012 rozhodnutie č. 344/2012-Mj, ktorým bolo povolené užívanie stavby „prestavba
a prístavba Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“ na pozemkoch parc. č. KN-C XXX a XXX k.ú. Stará
Lesná stavebníkom ako je uvedené vyššie. P. V. a F. V. obidvaja trvale bytom Spišská Nová Ves dňa
05.04.2013 doručili stavebnému úradu návrh na obnovu konania, v ktorom bolo Obcou Stará Lesná ako
príslušným stavebným úradom rozhodnutím zo dňa 24.08.2012 povolené užívanie stavby „Prestavba
a prístavba Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“ na uvedených pozemkoch pre stavebníkov, ktorí
boli uvedený vyššie. Uvedené kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.09.2012. Zároveň
žalovaný poukázal na dôvody návrhu na obnovu konania, na ktoré v celom rozsahu poukázal.



Odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že nezistil pochybenia
prvostupňového orgánu pri vydávaní rozhodnutia a zároveň sa vyjadril aj ku všetkým námietkam
uvádzaných v odvolaní navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade. Dôvody na obnovu konania opätovne zdôraznil
aj žalovaný, že sú taxatívne dané v § 62 ods. 1 Správneho konania a poukázal na to, že podľa §
30 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku v prípade, podľa ktorého správny orgán konanie zastaví, ak
zistí, že ten kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré
môže začať správny orgán. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 žalovaný uviedol, že vyplýva, že
stavebný úrad začne konať o návrhu na obnovu s navrhovateľom a ostatnými účastníkmi konania až
potom, keď sa jednoznačne preukáže, že osoba podávajúca návrh na obnovu konania, je účastníkom
konania, ktorého obnovu žiada. Spôsob, akým má správny orgán zistiť, že osoba, ktorá podala návrh
na obnovu konania nie je účastníkom konania vyplýva z § 14 Správneho poriadku. Zároveň žalovaný
citoval ustanovenia § 140 Stavebného zákona, ako aj § 14 Správneho poriadku, ktorá sa na právnu
úpravu účastníkov kolaudačného konania neaplikuje. S ohľadom na uvedené z dôvodu, že sa jedná o
kolaudačné konanie je preto na zistenie možnosti byť účastníkom konania potrebné aplikovať výlučne
ustanovenie § 78 ods. 1 a 2 Stavebného zákona. Pri preskúmaní existencie oprávneného subjektu,
ktorý podal návrh na obnovu konania bolo zistené, že návrh nebol podaný subjektom oprávneným na
podanie návrhu na obnovu konania, pretože jeho práva a právom chránené záujmy nebudú napadnutým
rozhodnutím dotknuté a stavebný úrad zastavil konanie o návrhu na obnovu konania, nakoľko odvolatelia
nie sú stavebníkmi, vlastníkmi stavby, ani vlastníkmi pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, preto
im postavenie účastníkov v rámci kolaudačného konania ukončeného rozhodnutím č. SÚ 3448/2012-Mj
zo dňa 24.08.2012 právoplatného dňa 18.09.2012 podľa § 78 Stavebného zákona neprislúcha. Zároveň
konštatoval, že odvolatelia neboli účastníkmi ani stavebného konania na predmetnú stavbu, ani sa v
priebehu stavebného konania nedomáhali postavenia účastníkov konania.
Zároveň žalovaný poukázal na to, že aj napriek tomu, že pre konanie o návrhu  na obnovu konania musia
byť splnené dve podmienky a to návrh na obnovu konania môže podať iba osoba, ktorá mala v konaní
postavenie účastníka konania a po druhé vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré mohli mať
podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a v
danom prípade nebola splnená už prvá základná podmienka, čo bolo aj dôvodom zastavenia konania o
návrhu na obnovu konania k dôvodom podaného návrhu žalovaný uviedol s poukazom na ustanovenie
§ 126 ods. 1 Stavebného zákona, ako aj s poukazom na ustanovenie § 140b ods. 1 Stavebného zákona,
že konanie podľa tohto zákona sa dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o
utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, o vodách, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o
štátnej ochrane prírody, atď., ktoré ustanovenia boli v predmetnom konaní jednoznačne voči účastníkom
konania dodržané. Predmetná stavba je umiestnená na pozemku č. KN-C 778 k.ú. Stará Lesná v
súlade s územným plánom Obce Stará Lesná, na ktorý už poukázal žalovaný skôr v rozhodnutí. Ku
kolaudácií stavby „prístavba a prestavba Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“ na pozemkoch parc.
č. KN - C XXX a XXX v k.ú. Stará Lesná boli dané súhlasné stavebné stanoviská tak Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, ako aj ostatných dotknutých orgánov štátnej správy
v oblasti verejného zdravotníctva. Námietky odvolateľov týkajúce sa šírenia hluku, rušenia nočného
pokoja, prevádzkových hodín reštauračného zariadenia a obmedzenia občianskych a vlastníckych práv
susediacich nehnuteľnosti možno považovať za námietky občianskoprávne, ktorých riešenie je nad
rámec pôsobnosti stavebného úradu, ako aj odvolacieho orgánu.
Čo sa týka námietky prebiehajúceho súdneho konania vo veci ochrany vlastníckeho práva, aj žalovaný
poukázal na to, že konanie vedené pod sp. zn. 2C 24/2012, v ktorom bolo rozhodnuté Okresným
súdom v Kežmarku o vydaní predbežného opatrenia, ktoré však bolo následne uznesením Krajského
súdu v Prešove pod č. k. 9Co 34/2012 - 93 zo dňa 24.04.2012 zrušené s poukazom na to, že Krajský
súd v Prešove vyslovil právny názor, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý
s odôvodnením, že odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili potrebu naliehavosti
dočasnej právnej predbežnej úpravy právnych pomerov medzi nimi a žalovanými. Žalobcovia (F. V. a
P. V.) neosvedčili, že by emisie spojené s prevádzkovaním predmetnej činnosti prekročili rámec miery
primeranej pomerov v takom rozsahu, že by bolo nevyhnutné túto činnosť, hoci len dočasne obmedziť
navrhovaným predbežným opatrením. Naviac obmedzenia spojené  s týmto predbežným opatrením
by vytvorili čiastočne nenávratný stav a dôsledky, ktoré by po zániku predbežného opatrenia sa už
nepodarilo odstrániť, preto z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove v súlade s ustanovením § 220 O.s.p.
zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Týmto sa žalovaný ako odvolací orgán vyjadril ku všetkým námietkam podaných v odvolaní žalobcov
v 1/ a 2/ rade.



Ako vyplýva z vyššie uvádzaných skutočností predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie
žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu  Obce Stará Lesná, ktorým ako prvostupňový správny orgán zastavil konanie podľa § 30 ods.
1 písm. a) Správneho poriadku o návrhu na obnovu konania zo dňa 08.01.2014 pod č. j. SÚ 39/2014-
Mj z dôvodu, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli účastníkmi kolaudačného konania, o ktorého obnovu
týmto návrhom žiadali.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj vydaného prvostupňového rozhodnutia stavebného
úradu a napokon z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že obidva správne orgány
rozhodovali v intenciách  zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), ako aj správneho poriadku zákona č. 71/1967 Zb.  o správnom konaní platných v čase vydania
napadnutých rozhodnutí.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia citovaného zákona, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie
a postup správneho orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením § 250i ods. 1 O.s.p.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v ustanovení § 62 až 64 upravuje obnovu konania. Obnova
konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ku
ktorému uplatneniu dochádza v prípade, ak v právoplatne skončenom správnom konaní, nebol náležitým
spôsobom zistený skutočný stav veci alebo v prípade, ak neboli rešpektované procesné podmienky
ustanovené zákonom a vznikajú pochybnosti o objektivite konania.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;
c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;



d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak
sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v
odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi
správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania
a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Z citovaných ustanovení zákona o správnom konaní  je zrejmé, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorý môže uplatniť iba účastník  konania a to návrhom, ktorý má náležitosti
upravené v § 63 ods. 2 Správneho poriadku a súčasne musí uviesť aj dôvod obnovy konania. Tento
dôvod nemôže byť hocijaký, ale len dôvod, ktorý upravuje zákon o správnom konaní v ustanovení § 62
ods. 1 písm. a) až e).

V citovanom návrhu na obnovu konania žalobcovia v 1/ a 2/ rade  argumentovali, že ako dôvod obnovy
konania uvádzajú, že vyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na
rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia účastníka konania, pričom poukázali na to že Obec Stará
Lesná svojvoľne, že napriek tomu, že prebiehali sťažnosti jednotlivých občanov na ulici Okružnej v Starej
Lesnej úmyselne ako stavebný úrad tolerovala nezákonné užívanie a prevádzkovanie reštauračného
zariadenia v stavbe, ktorá nebola skolaudovaná.
V rámci stavebného konania podľa žalobcov nebolo riešené dodatočne predĺženie stavebného povolenia
a v prípade, že by aj tak bolo, uvedené by muselo byť doručované i ostatným vlastníkom susediacich
pozemkov, ktorí by museli mať o uvedenom vydaní predĺženia stavebného povolenia vedomosti. Toto
pôvodné stavebné povolenie zo dňa 30.12.2003 nemohlo byť zákonným spôsobom vôbec predĺžené a
to z dôvodu, že by museli byť vydané v rámci tohto stavebného povolenia také opatrenia, ktoré vyplývajú
zo zmien platných po 01.01.2004, kde v rámci stavebného konania došlo k podstatnej zmene zákona a
vykonávacích predpisov. Taktiež pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu ustanovenia
§ 78 ods. 2 Stavebného zákona a podľa § 76 ods. 3 Stavebného zákona sa kolaudačné rozhodnutie
vyžaduje aj na jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť. Ďalej vyplýva z
návrhu na obnovu konania aj ďalší dôvod, na ktorí poukázali žalobcovia v 1/ a 2/ rade, že nesprávnym
postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to
mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutia a ak sa  náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, pričom
žalobcovia v 1/ a 2/ rade zdôraznili, že účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného
zákona sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená. Podľa § 78 ods. 2 Stavebného  zákona, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním
konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania,
ktorých by sa zmena mohla dotýkať, pritom považovali za takých účastníkov samých seba.
Ako tretí dôvod obnovy konania bolo to, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako
nepravdivé, pričom  poukázali na to, že kolaudačné rozhodnutie sa opiera o právoplatné stavebné
povolenie zo dňa 30.12.2003, ktoré keď od tohto obdobia uplynulo prakticky 10 rokov a došlo k zmenám
právnych predpisov stratilo vlastne svoje opodstatnenie.

Ako vyplýva z návrhu na obnovu povolenia kolaudačného konania všetky tri dôvody, na ktoré žalobcovia
v 1/ a 2/ rade  poukazujú sa javia ako nedôvodné a v tejto veci irelevantné, pretože ako zdôraznili
stavebné úrady a žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli účastníkmi tak stavebného konania, ktorého sa
týkalo povolenia stavby,  ktoré bolo vydané ešte 30.12.2003, avšak neboli ani účastníkmi kolaudačného
konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie zo dňa 24.08.2012 pod č. j. SÚ 3448/2012-Mj. Z tejto



podstatnej skutočnosti vychádzali stavebný úrad a aj žalovaný, keď konanie o návrhu na povolenie
obnovy kolaudačného rozhodnutia zo dňa 24.08.2012 posudzovali. Prvostupňový správny orgán zastavil
podľa § 30 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku z dôvodu, že návrh na obnovu konania podala osoba,
ktorá nebola účastníkom správneho konania podľa názoru súdu správne.

Súd je toho názoru, že bolo jednoznačne už v konaní prvostupňového správneho orgánu preukázané, že
žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli účastníkmi kolaudačného konania  a preto správne rozhodol žalovaný,
keď odvolania žalobcov, ktoré vlastne boli založené na tých istých dôvodov, ktoré boli obsahom na
obnovu konania, zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Skutočnosti ako dôvody pre nové
konanie, na ktoré poukazovali žalobcovia v 1/ a 2/ rade takisto aj súd považuje za nedostatočné a v
konaní o posúdení návrhu na obnovu kolaudačného konania sa javili ako bezpredmetné pri posudzovaní
prvostupňovým správnym orgánom, či obnovu konania povoliť alebo nie, pretože v prvom rade musel
riešiť otázku či osoba, ktorá podala tento návrh  bola účastníkom stavebného konania a náväzne v rámci
kolaudačného konania v predmetnej veci „Prestavby a prístavby Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“.

Jednoznačne súd dospel k názoru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a správne orgány dospeli k správnemu právnemu
záveru.

Aj podľa názoru súdu, ak žalobcovia v 1/ a 2/ rade, pokiaľ neboli účastníkmi kolaudačného konania,
teda ani nemohli podať návrh na obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku z
dôvodov uvedených pod písm. a) až e), z čoho napokon vyplýva, že nemohli podať ani návrh na samotnú
obnovu konania kolaudačného rozhodnutia vydaného Obcou Stará Lesná zo dňa 24.08.2012 pod č. j.
SÚ 3448/2012-Mj na stavbu: „Prestavba a prístavba Zbojníckej koliby v Obci Stará Lesná“.

Zároveň súd s poukazom na reakciu žalovaného v jeho rozhodnutí zdôraznil, že tento sa dôkladne a
presne vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými žalobcami v 1/ a 2/ rade v odvolaní, na ktoré
jednoznačne reagoval a samotné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Stavebného úradu
Obce Stará Lesná, ktorý zastavil konanie o povolenie obnovy podľa § 30 ods. 1 písm. a) Správneho
poriadku považoval za vydané v súlade so zákonom a postup prvostupňového správneho orgánu
považoval žalovaný za zákonný.
Týmto postupom správnych orgánov v žiadnom prípade neboli obmedzené žiadne vlastnícke, resp. iné
práva žalobcov v 1/ a 2/ rade. Títo, ako už súd vyššie poukázal neboli účastníkmi ani stavebného konania
a neboli účastníkmi následne ani kolaudačného konania, preto aj súd je toho názoru, že stavebný úrad
postupoval ako prvostupňový správny orgán v súlade so Stavebným zákonom, ako aj so Zákonom o
správnom konaní, ktoré boli účinné v čase vydania napadnutého rozhodnutia tak stavebného úradu,
ako aj neskôr rozhodnutia žalovaného, ktorý odvolania žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
S argumentáciou žalovaného sa preto súd v plnom rozsahu stotožnil, pričom aj súd je toho názoru, že
stavebný úrad sa dostatočne vyporiadal so všetkými dôvodmi, ktoré boli podané v návrhu na obnovu
konania žalobcami v 1/ a 2/ rade a tieto skutočnosti napokon vyjadril v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zo dňa 04.03.2014 pod č. OU-PO-OVBP2-2014/599/2631/ŠSS-ZV, ktorým rozhodnutie
Obce Stará Lesná zo dňa 08.01.2014 pod č. SÚ 39/2014-Mj potvrdil a odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade
zamietol.
Čo sa týka skutočností a námietok, ktoré uvádzali žalobcovia v 1/ a 2/ rade v žalobe, tieto sú totožné s
námietkami, ktoré boli uvádzané v odvolaní a aj súd je toho názoru, že tieto sú irelevantné a pre dané
konanie nedôvodné a preto žalobu súd zamietol. Aj v tomto prípade je súd toho názoru, že iba účastníci
stavebného konania, účastníci, ktorí majú postavenie účastníka konania podľa § 78 ods. 1 Stavebného
zákona môžu byť účastníkmi jednak stavebného konania, ako aj neskôr kolaudačného konania a
jedine títo účastníci môžu podávať návrh na obnovu takéhoto konania. V žiadnom prípade nemožno v
predmetnom konaní aplikovať § 14 ods. 1 Správneho poriadku ohľadom postavenia účastníka konania.

Ohľadom námietky žalobcov v 1/ a 2/ rade, že v súčasnej dobe je vedené konanie pod sp. zn. 2C 24/2012
súd aj v tomto prípade sa stotožnil so záverom a s posúdením tejto námietky žalovaným a poukazuje



na uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 9Co 34/2012 zo dňa 24.04.2012, ktorým konajúci
odvolací súd rozhodnutie Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 2C 24/2012 zo dňa 05.03.2012 o
nariadení predbežného opatrenia zrušil a rozhodol tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietol s odôvodnením, že žalobcovia (ktorými sú žalobcovia v 1/ a 2/ rade v predmetnom konaní)
neosvedčili potrebu naliehavosti predbežnej úpravy právnych pomerov medzi nimi  a žalovanými, ktorými
sú stavebníci vo veci stavebného konania aj kolaudačného konania a taktiež neosvedčili, že emisie
spojené s prevádzkovaním predmetnej činnosti prekročili rámec miery primeranej pomerom v takom
rozsahu, že by bolo nevyhnutné túto činnosť hoci len dočasne obmedziť navrhovaným predbežným
opatrením.

Podľa názoru súdu sú teda tvrdenia žalobcov, že boli dotknuté ich práva a právom chránené záujmy
a že sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania vo vzťahu k prebiehajúcemu stavebnému konaniu,
ktoré bolo vydané ešte v roku 2003, ako aj vo vzťahu ku kolaudačnému konaniu, ktoré bolo právoplatne
ukončené rozhodnutím zo dňa 24.08.2012 ako nedôvodné a preto je súd toho názoru, že vo veci bolo
potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú svojich vlastníckych práv ako vlastníci ďalších susedných pozemkov
nie priamo susediacich so spornou nehnuteľnosťou, o ktorú sa jedná v predmetnom konaní (koliby), je
na nich, aby sa v rámci občianskoprávneho konania na príslušnom súde, kde podali žalobu o ochranu
vlastníckeho práva týmto spôsobom domáhali ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v ich
vlastníctve. V tomto im nebráni ani stavebný úrad Obec Stará Lesná, ani žalovaný, ktorým je Okresný
úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky.

S poukazom na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyššie uvádzané skutočnosti boli jednoznačne
preukázané a postup a konanie stavebného úradu bolo potvrdené žalovaným, je aj súd toho názoru, že
správne orgány v danej veci postupovali jednoznačne v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného
zákona, ako aj Správneho poriadku tak, ako na to súd už vyššie poukázal.

Súd je zároveň toho názoru, že správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcov v 1/
a 2/ rade tak, ako vyššie konštatuje a zdôrazňuje takisto, že žiadne nové skutočnosti, ktoré žalobcovia
v žalobe uvádzajú ako nové skutočnosti nie sú samé o sebe dôvodom na obnovu konania  a nie sú ani
dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a
jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju ako nedôvodnú s poukazom na obsah
ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že
žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemali v konaní úspech a žalovaný nemá právo zo zákona na náhradu trov
konania  rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Senát krajského súdu rozhodol vo veci jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.