Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/128/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. septembra 2015, sp. zn. 16CoE/128/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3815205255.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/128/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3815205255.1 | 2015-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 44 ods. 1 EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c67dad3c-1256-477c-9bdd-a57cf718c312 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3815205255.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/128/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815205255
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3815205255.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom
Bratislava 824 96, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516 proti povinnému Y. F., bytom T. XXX
XX, W. M. XXX/XX o vymoženie istiny vo výške 2.077,10 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. apríla 2015 č. k. 16Er/996/2015 - 13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods.
1, ods. 2 Exekučného poriadku, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia
zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
2.077,10 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
sp.zn. 600/10/14 zo dňa 11. decembra 2014, právoplatný dňa 23.12.2014 a vykonateľný dňa 30.12.2014
vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zdriadeným Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom Bratislava
821 08, Krížna 56. Súd prvého stupňa sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o revolvingovom úvere č.
8500026009 zo dňa 07.06.2013, s rozhodcovskou zmluvou
č. 8500026009 zo dňa 07.06.2013. Predmetnú zmluvu o úvere, na základe ktorej sa oprávnený
zaviazal poskytnúť povinnému sumu vo výške 1.170,00 € a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý
úver v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 62,69 €, posúdil súd prvého stupňa ako
spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.06.2013 rozhodcovskú
zmluvu č. 8500026009, v zmysle ktorej sa v čl. 4 a 5 zmluvné strany dohodli, že: Akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere,
s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom
konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: - Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v
obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka 52189/B, - Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44826460, so sídlom Zvolenská cesta
37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel:
Sro, vložka č.: 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil súd



prvého stupňa ako neprijateľnú, neplatnú zmluvnú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcu
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere povinný vôbec pristúpil.
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom,
ktorý definuje, kto je rozhodcom, je v tomto prípade Veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Možnosť výberu
spôsobu riešenia sporu povinným je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov
zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade
žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu
riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Pre
účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa
vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy). Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď
s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri
platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská zmluva dáva na
výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom (ako to bolo v tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd oprávneným,
povinný stratil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde) sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú zmluvu je preto
treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Rovnako okresný súd poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, rozsudky ESD vo veci C
- 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira. Existujúca, ale neplatná
rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca
svoju právomoc z takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy odvodil, na ktorom základe následne vydal
exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou.
Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená
exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu nesprávne právne vec posúdil. Namietal postup súdu, ktorý posúdil
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú a neplatnú podmienku, napriek tomu, že sa nezaoberal tým, či
táto zmluvná podmienka bola alebo nebola dohodnutá individuálne. V prípade individuálnych dojednaní
je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ síce možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, resp. inej
zmluvy, nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej zmluvy)
a povinný mal možnosť od nej odstúpiť, rovnako mohol namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom
konaní, či podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že súd sa nezaoberal významom
a právnym dôsledkom odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Formálnosť rozhodcovskej zmluvy súd
vyvodzuje z vypĺňania návrhu rozhodcovskej zmluvy, z predloženia rozhodcovskej zmluvy spolu so
zmluvou o úvere. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od
danej zmluvy odstúpiť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3M Cdo 14/2011, ktorý
posudzoval otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom. Namietol, že súd



prvého stupňa vychádzal len z ničím nezdôvodniteľnej domnienky o tom, že nejde o individuálnu
dohodu, a to z predloženej predtlačenej zmluvy. Cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení
rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje
práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak
rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude
v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd vo svojich úvahách vychádza
z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo vnútroštátnej a už vôbec nie v komunitárnej
úprave. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov
(v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný
ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo
nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia
daného tretím subjektom a pod. Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal na náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 64,88 € vrátane DPH povinného.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(„ďalej len O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 07.06.2013 a v kolerácii s
rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný
postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací
súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa
a zároveň považuje za potrebné dodať.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý-krát
poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa)
účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálne, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného
poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.



Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského
súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným
súdom v exekučnom konaní nevylučuje (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.
6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013 uviedol). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý
v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má súd
kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého rozhodcovského
rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.
Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16. januára 2013, sp. zn.
6 M Cdo 9/2012). Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na
ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú
individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred
vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska.

Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív
riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve. Ide len
o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude
rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom
konaní.

Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku)

Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade



ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .