{"guid": "d5fe3d0b-3d1e-444a-98d7-83d3edcefde5:bf0ad194-c26a-4e6a-aa95-97555b8a4060", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1713209593.5", "spisova_znacka": "6Co/93/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/93/2017 z 5. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. septembra 2017, sp. zn. 6Co/93/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1713209593.5", "identifikacne_cislo": "1713209593", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Soňa Zmeková", "sudca_id": 52, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-zmekova-52", "datum_vydania": "2017-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf0ad194-c26a-4e6a-aa95-97555b8a4060", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1713209593.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1713209593.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1713209593.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/93/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209593
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713209593.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: I. G., T.. XX.XX.XXXX, H.
W. X, F., Š. B. G., zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35918225 proti
žalovaným: 1/ K. N., T.. XX.XX.XXXX, H. U. Č.. XXX, Š. B. G., 2/ N. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. X.
Č.. XXX, U., Š. B.V. G., obaja zastúpení: Mgr. Matej Krajči, PhD., advokát, Májkova 1, Bratislava, o
určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 10.
novembra 2015, č. k. 45C/132/2013- 179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu       100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
pozemku parcely registra „., parcelné číslo XXXX/XXX, B. výmere 5193 m2, záhrady, ktorý je zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, B.: G., B.: F., Y. Ú.: F.W., vedenom katastrálnym odborom Okresného Ú.
G.. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi  trovy konania 99,50 eur
za súdny poplatok  a trovy právneho zastúpenia 669,66 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že pred štátnym notárstvom Bratislava - vidiek
sa pod sp. zn. D 1657/91- 4 viedlo dedičské konanie (pred  štátnou notárkou JUDr. Tatianou
Schweighoferovou), po poručiteľovi Z. N. zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom v F., ktoré bolo
rozhodnutím zo dňa 30.12.1991 podľa        § 32 ods. 1 Not. por. zastavené z dôvodu nemajetnosti
poručiteľa, na základe vyjadrenia Obecného úradu v F., podľa ktorého poručiteľ zomrel bez zanechania
majetku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.1991. Z obsahu spisu Okresného súdu
Bratislava - vidiek v Bratislave   sp. zn. 1D 195/95, Dnot 39/95 súd prvej inštancie zistil, že Z. U.
dňa 30.01.1995  podala žiadosť o prejednanie dedičstva po neb. Z. N., zomrelom dňa XX.XX.XXXX
s uvedením, že žila  s neb. Z. N. v spoločnej domácnosti od roku 1986, o čom priložila potvrdenie
Obecného úradu v F.. Žiadala prejednať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území I.,  D.. Č.. XXX C..
Č.. XXXX, D.. Č.. XXX C.. Č.. XXXX, D.. Č.. XXX  C.. Č.. XXXX, C.. Č.. XXXX, D.. Č.. XXX C.. Č.. XXXX,
D.. Č.. XXX  C.. Č.. XXXX/X, D.. Č.. XXX  C.. Č.. XXXX/X. Z potvrdenia Obecného úradu F. číslo XXX/
XX, zo dňa 21.11.1994 súd prvej inštancie zistil, že Obecný úrad v F. potvrdil, že Z. U., T.. XX.XX.XXXX,
H. F.W., I. XXX, žila  v spoločnej domácnosti od roku 1986 s Z. N., T.. XX.XX.XXXX až do jeho smrti
XX.XX.XXXX.  Uznesením Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave č.k. 1D 195/95, D not 39/95,
zo dňa 06.07.1995  v dedičskej veci po poručiteľovi Z. N., F. XX.XX.XXXX bez zanechania závetu,
naposledy bytom F., po prejednaní dedičstva notárom - súdnym komisárom JUDr. Máriou Malíkovou
na Notárskom úrade v Bratislave, Hurbanovo nám. č. 5, súd potvrdil  nadobudnutie dedičstva tak, že



nehnuteľnosti v kat. území F.: D.. Č.. XXX C.. Č.. XXXX/X pasienok 3394 m2 v Y. C.. Č.. X.XXX pasienok
2.866m2 D. X/X-V., D..Č..XXX/X C.. Č..X.XXX roľa, 92.391 m2 v X/XX Z. D. X/XXX D. Y. zlúčené do
par. č. X.XXX/X Z. X.XXX/X, D.. Č.. XXX C.. Č.. XXXX/X roľa 9.717 m2 v X/X D. Y. zlúčené do par. č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X nadobudla osoba žijúca v spoločnej domácnosti poručiteľa Z. U., H. F., I.
XXX podľa § 475 Občianskeho zákonníka. Do dedičstva patrila poľnohospodárska pôda združená v PD.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.1995, ktoré bolo doručené Správe katastra Bratislava -
vidiek dňa 07.02.1996.
Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. S. XX/XX, S. XXX/XX  zo dňa 20.02.1997  vydanom JUDr. Alenou
Majerčiakovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Žiline  súd prvej inštancie zistil, že v
dedičskej veci po poručiteľke  I. N., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom v V. C. S.,  ako
dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine  prichádzajú do úvahy deti poručiteľky a to K. N. D. X/X, I. N. F.
XXXX, jeho právnymi nástupcami sú deti: I. N. D. X/X, Ľ. N.Š. D. X/X, N. N. D. X/X. Poručiteľka zomrela
ako vdova, závet nezanechala. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území U. a nadobúdateľmi celého dedičstva boli K. N. Z. N. N..
Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.1997.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. V-X XXD XXX/XX, S. XXX/XX súd prvej
inštancie zistil, že  K. N. dňa 13.09.1996 podal žiadosť o prejednanie dedičstva po poručiteľovi Z. N., F.
XX.XX.XXXX, ktorý zomrel ako bezdetný, bez zanechania závetu s uvedením, že v čase smrti poručiteľ
žil iba so svojou manželkou I. N., krátko po smrti Z. N. S. XX.XX.XXXX zomrela i jeho manželka I. N. a
ako zákonný dedič po matke žiadal prejednať dedičstvo po zomrelom Z. N.. V čase poručiteľovej smrti
nežili jeho rodičia v spoločnej domácnosti, žil iba so svojou manželkou ako zákonnou dedičkou majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a majetku vo vlastníctve poručiteľa.
Osvedčením  o dedičstve  vydaným JUDr. Soňou Böhmovou, notárom ako súdnym komisárom dňa
29.10.1998, sp. zn. D.-X XXD XXX/XX, S. XXX/XX v dedičskej veci po poručiteľovi Z. N., F. S.
XX.XX.XXXX  ako dedičia zo zákona v II. dedičskej skupine prichádzali do úvahy dedičia po poručiteľke
I. N. F.. XX.XX.XXXX  a to K. N. a dedičia po neb. I. N.: I. N., Ľ. N. Z. N. N.. Dedičia uzavreli  o vyporiadaní
dedičstva dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území F.: D.. Č.. XXX, C.. Č..
XXXX,XX, XX.XXX I., /.zlúčené v užívaní C. I. F. založené LV č. XXX D. X/XXX - V., D.. Č.. XXX, C.. Č..
XXXX/X,XX, 9.717 m2 /časť o výmere 3.348 m2 vo vlastníctve založené na LV č. XXX, zvyšok v užívaní
C. I. -F.W., D. C. X-V., D.. Č.. XXX, C.. Č.. XXXX/X, XX, 3.394 m2, /časť o výmere 528 m2 vo vlastníctve
Č.. Š.U. C. S. H., zvyšok v užívaní F. W. H. D. X/X - V., D.. Č.. XXX, C.. Č.. XXXX/X,XX, 70.757 m2, /stav
Y. časť o výmere 4.974 m2 zlúčená v užívaní C. I., zvyšok vo vlastníctve LV č. XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/ D. XX/XX -V., nadobudli K.  N. D. X/X Z. N. N. D. X/X k
vyššie uvedeným podielom, bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom.
Uvedené Osvedčenie o dedičstve  nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.1998, ktoré bolo doručené
Okresnému úradu v G., katastrálnemu odboru  dňa 22.03.1999. Z Doložky k osvedčeniu o dedičstve
č.k. D.-X XXD XXX/XX-XX, S. XXX/XX,  zo dňa 30.09.1999,  súd prvej inštancie zistil, že  v Osvedčení
o dedičstve D.-X XXD XXX/XX, S. XXX/XX, zo dňa 29.10.1998  vydanom JUDr. Soňou Böhmovou,
notárom ako súdnym komisárom mali byť správne uvedené nehnuteľnosti k. ú. F.W., D.. Č.. XXX,
C..Č..XXXX, XX, 92391 m2, /zlúčené v užívaní C. I. F. založené LV č.XXX D. XXX/XXXX- V., D.. Č..XXX,
C.. Č.. XXXX/X, XX, 70757 m2, /G. Y. časť o výmere 130.630 m2 vo vlastníctve na LV č. XXX, XXX,  XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX  /zvyšok zlúčené v užívaní C. I.- F.W., C.. Č..
XXXX, XX, 4974 m2 / stav Y. -zlúčené v užívaní C. I.- F., založené LV č. XXX  /. X/XX -V.. Uvedená doložka
k osvedčeniu o dedičstve nadobudla právoplatnosť dňa 16.10.1999, ktorá bola doručená Okresnému
úradu v G., katastrálnemu odboru dňa 23.11.1999.

Z vkladového spisu  Okresného úradu v G.  Č.. D. - XXX/XX  súd prvej inštancie zistil, že predávajúca
Z. U. a kupujúci I. G. (žalobca) uzatvorili kúpnu zmluvu dňa 05.03.1999, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť  parcela č. XXXX B. výmere 92596 m2, vedená na LV č. XXX D. C. XXX/XXXX - V.,
nachádzajúcej sa v kat. území F. pre okres G.. Hodnota nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. XX/
XXXX, F. S. XX.XX.XXXX súdneho znalca Ing. Róberta Takácsa  bola 22.070,- Sk, za ktorú bola predaná.
Kúpna cena  vo výške 22.070,- Sk bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Súčasťou znaleckého
posudku č. XX/XXXX  bol  výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXX, zo dňa 29.01.1999, okres G., Y..
Ú. F. vyhotovený dňa 29.01.1999, z ktorého vyplývalo, že vlastníčkou par. č. XXXX B. výmere 92596
m2, orná pôda je Z. U., ktorej spoluvlastnícky podiel je XXX/XXXX,  Č. X.: ťarchy bez zápisu, poznámky:
bez zápisu. Okresný úrad v G., katastrálny odbor povolil vklad kúpnej zmluvy  pod č. D. XXX/XX, dňa
15.07.1999.



Z vkladového spisu Katastrálneho úradu v H., G. Y. G. Č..            D. - XXXX/XX súd prvej inštancie
zistil, že dňa 29.10.2011 bol doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
prílohu tohto návrhu tvorila listina - dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spolu s
dohodou o urovnaní, dodatok č. 1  zo dňa 12.03.2013. predmetom ktorej bola aj nehnuteľnosť pozemok
registra X. Y.  C.. Č.. XXXX Y.. Ú.. F. a vzájomné vyporiadanie reálnym rozdelením nehnuteľnosti podľa
geometrického plánu  č. XX/XXXX D.I. S. XX.XX.XXXX, geometrickým zameraním boli vytvorené nové
pozemky registra „X. Y.  Z. C. C.. Č.. XXXX/XXX záhrada o výmere 5.193 m2.  Správa katastra G. M.
Č.. D. XXXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Predmetom dohody nebolo urovnanie vzájomných sporných a pochybných práv medzi I. G. (žalobcom),
K. N. Z. N. N. (žalovanými 1/,2/) vyplývajúcich z duplicity ich spoluvlastníctva, ktorá vznikla na základe
toho, že v dedičskom konaní po nebohom Z. N., T.. XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX boli vydané
dve právoplatné rozhodnutia týkajúce sa toho istého predmetu dedičstva, ktoré sú naďalej sporné a
spochybnené.
Z výpisu  listu vlastníctva č. XXXX, B.: G., B.: F., Katastrálne územie: F. súd prvej inštancie zistil, že je
na ňom zapísaná parcela registra „X. evidovaná v katastrálnej mape, parcela číslo XXXX/XXX o výmere
5193 m2, záhrady, vlastníkmi nehnuteľností sú I. G. (žalobca) ktorého spoluvlastnícky podiel je X/X, K.
N. (žalovaný 1/), ktorého spoluvlastnícky podiel je X/X  ako duplicitný vlastník a N. N. (žalovaný 2/),
ktorého spoluvlastnícky podiel je X/X  ako duplicitný vlastník, hodnovernosť údajov bola spochybnená
a právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté zmenou podľa D. -XXXX/XXXX, F. S. XX.XX.XXXX.

Z výpovede žalobcu súd prvej inštancie zistil, že žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy býval v V. C. S.,
mal záujem o kúpu pozemku D. F., navštívil pani Z. U. v jej rodinnom dome, v tom čase už Z. N. nežil
a poručiteľa nepoznal. Z. U. bola vlastníčkou viacerých nehnuteľnosti, mal možnosť vybrať si pozemky,
rozhodol sa pre kúpu predmetného (žalovaného) pozemku, nachádzajúceho sa v kat. území F.W.. Kúpnu
zmluvu dala vyhotoviť Z. U.,  oboznámil sa  s  listom vlastníctva č. XXX, Y.. Ú.. F., na ktorom bola zapísaná
ako vlastníčka p. Z. U., ktorá nehnuteľnosť nadobudla na základe dedičského rozhodnutia. Mal za to, že
Z. U. je vlastníčkou nehnuteľností, neskúmal okolnosti dedičského rozhodnutia. Následne bol povolený
vklad kúpnej zmluvy, na základe ktorej  bol zapísaný ako vlastník a mal  za to, že je všetko v poriadku.
Žalobca uviedol, že sa zoznámil s W. U.X., dcérou Z. U.  Z. S. XX.XX.XXXX  uzatvorili  manželstvo. V
súčasnej dobe pozemok užíva ako záhradu. Neskôr  sa dozvedel, že na liste vlastníctva sú zapísaní
ako vlastníci i  žalovaný 1/, 2/, ktorých nepoznal, stretli sa  za účelom dohody, ktorú však neuzatvorili.
Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že poručiteľ Z. N. žil v spoločnej domácnosti so svojou manželkou
I. N. na Z. I. XXX, F., ktorí nemali deti. I. N. bola druhý krát vydatá za Z. N. a z prvého manželstva mala
dvoch synov K. N. Z. I. N.. Poručiteľ Z. N. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v čase jeho smrti žila manželka,
ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. K. N. je jeho otec a I. N. je otec žalovaného 2/.  Osobne poznal
poručiteľa Z. N., za života ho navštevoval počas letných prázdnin, ako aj v priebehu roka. Z. U. bola
suseda Z. N., ktorá bývala na adrese I. XXX, F., s ktorou sa dobre poznal. Keď  poručiteľ Z. N. zomrel, mal
18 rokov. Rodičia platili náklady spojené s pohrebom. Poručiteľ Z. N. býval v F. so svojimi dvoma bratmi
B. N. Z. I. N.O. Z. C. Z. U. bola dcéra B. N., ktorá navštevovala aj Z. N., ale nebývala s nimi v spoločnej
domácnosti. V čase smrti poručiteľa mala pani U.  štyri maloleté deti a manžela, preto mal za to, že
nemohla žiť s poručiteľom Z. N.  v spoločnej domácnosti. Poručiteľ Z. N. spolu s manželkou ešte za života
predali rodinný dom  p. Z. U., pri rodinnom dome bola veľká záhrada, ktorej vlastníkom bola  tiež  pani U..
Mal za to, že pani Z. U. nebola dedičkou po poručiteľovi Z. N.. V úmrtnom liste poručiteľa bolo uvedené,
že pohreb poručiteľa vybavoval W. U. Z. z toho dôvodu podala návrh na prejednanie novoobjaveného
dedičstva, v ktorom žiadala prejednať aj predmetnú nehnuteľnosť, vedenú v pozemnoknižnej vložke XXX
C.. Č.. XXXX. I. N. manželka poručiteľa Z. N. F. S. XX.XX.XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve
sp. zn. S., F. S. XX.XX.XXXX ako dedičia zo zákona v                  I. dedičskej skupine boli deti poručiteľky
a to K. N. Z. I. N., ktorý zomrel v M. XXXX a jeho právnymi nástupcami boli  tri  deti I. N., Ľ. N. Z. N.
N., t.j. žalovaný 2/. Otec žalovaného 1/ K. N. podal dňa 13.09.1996 návrh na prejednanie dedičstva aj
predmetnej nehnuteľnosti a na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, G.. F.. D.-X XXD
XXX/XX bola predmetná nehnuteľnosť prejednaná, ktorú zdedil  K. N. D. X/X a žalovaný 2/ N. N. D. X/X,
vzhľadom na to, že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva. Na základe uvedeného osvedčenia
o dedičstve boli žalovaní 1/, 2/  zapísaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že I. N. bol jeho otec, ktorý bol synom I. N., ktorá sa druhý krát
vydala za Z. N.O.. I. N. uzavrela prvé manželstvo s I. N., z ich manželstva pochádzali dve deti K. N.
Z. I. N..  I. N. F. D. M. XXXX, ktorý mal tri deti. Osobne navštevoval za života poručiteľa Z. N. spolu
so žalovaným 1/. Pani Z. U. nebývala v spoločnej domácnosti s poručiteľom Z. N., ale bývala vedľa v



rodinnom dome s manželom a deťmi. Mal vedomosť o tom, že ešte za života pán N. predal svoj rodinný
dom pani Z. U.X., ktorá sa len starala o poručiteľa.
Svedkyňa F. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 1991 pracuje na Obecnom úrade v F. Z. M., ktorý
sa nachádzal v blízkosti rodinného domu rod. U.  Z. M..  N., rodinné domy boli postavené vedľa seba.
Rodina N. bola bezdetná, keď bol pán N. chorý, pani U. sa o neho starala, napr. priniesla mu jedlo.  Z.
U. a jej manžel W. U. mali štyri dcéry, bývali v rodinnom dome spolu so svokrou, ktorá neskôr zomrela,
žili usporiadaným rodinným životom.  Záhrada, ktorá bola za rodinnými domami, túto obhospodarovali
a užívali rod. N. aj rod. U.. Jednoznačne vo výpovedi uviedla, že Z. U. nežila v spoločnej domácnosti s
Z. N. v období od roku 1986 až do jeho smrti dňa XX.XX.XXXX, starala sa  len o poručiteľa.
Svedok W. U. vo svojej výpovedi uviedol, že jeho manželka Z. U. sa starala asi desať rokov pred smrťou
o Z. N.O. Z. I. N., boli susedia. Vzhľadom na zdravotný stav manželov N. im pomáhali s upratovaním,
praním, kúrením lebo nemali vodu ani kúrenie v rodinnom dome, asi dva roky pred smrťou boli obaja
manželia ležiaci a potrebovali  celodennú starostlivosť. Za rodinným domom rod. N. boli pozemky ktoré
užívali, pán N. mu osobne za života hovoril, že im predá rodinný dom spolu s pozemkami, neskôr
sa aj dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol ich rodinný dom, záhrada a pozemky
nachádzajúce sa v  blízkosti  rodinného domu. Svedok ďalej uviedol, že K. N.T. spolu s manželkou
navštívil  pána N.  a jeho manželkou tak asi na dva dni, nestarali sa o nich. Pán N. mal svoju rodinu v
F. - svojich bratov a sestru, a p. N. mala rodinných príbuzných  v U., C. N. mala dvoch synov K. Z. I..
Brat pána Z. N.,  I. N.,  ho často navštevoval, ktorý však medzičasom zomrel, bol svedkom toho, že pán
N. chcel darovať pozemky pani Z. U. za to, že ich opatrovala.  Mal vedomosť o tom, že to bolo dané
aj písomne, avšak  list mal I. N.. Pán  K. N. s manželkou mali vedomosť o tom, že p. N. chcel darovať
pozemky Z. U., nakoľko videli ten list. Svedok jednoznačne uviedol, že Z. U. jeho manželka  žila s ním
v spoločnej domácnosti. Starala sa len o poručiteľa Z. N.O. a I. N., ktorým prala, žehlila, varila. K. N.
a jeho žena vedeli o tom,  že dedičom má byť Z. U. na základe toho, že Z. N. o tom hovoril, aj  v liste
bolo uvedené, že  pozemky  má dostať Z. U.. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že
žaloba je dôvodná.
3. Vec právne posúdil podľa § 132 ods. 1, 2, § 133 ods. 2, § 486 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to,
že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko na predmetnú nehnuteľnosť
parcelu registra „X. evidovanú v katastrálnej mape, par. č. XXXX/XXX o výmere 5193 m2, záhrady
nachádzajúcej sa v kat. územie F.W., B. G., B. G., zapísanú  na LV č. XXXX je vyznačená v katastri
nehnuteľností poznámka - hodnovernosť údajov spochybnená a právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté
zmenou podľa        D. -XXXX/XXXX, F. S.Z. XX.XX.XXXX. K  predmetnej nehnuteľnosti má  žalobca
zapísaný spoluvlastnícky podiel X/X, žalovaný 1/ má zapísaný spoluvlastnícky podiel X/X  ako duplicitný
vlastník a žalovaný 2/  má zapísaný  spoluvlastnícky podiel  X/X ako duplicitný vlastník. Vychádzajúc
z uvedených skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že právne postavenie žalobcu sa stalo neistým
a rozhodnutie súdu v tejto veci môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych
práv v katastri nehnuteľností. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že vlastnícke právo možno
zásadne nadobudnúť len od vlastníka veci.  Nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča predstavuje
jednu z výnimiek zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám /nemo
plus iuris transfere potest quam ipse habet/. Účelom ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka, je
ochrana  tretej osoby, ktorá  dobromyseľne niečo nadobudla od nepravého dediča, ktorému bolo
dedičstvo potvrdené a je chránený tak, ako keby  to bol nadobudol od oprávneného dediča. Túto
ochranu zákon podmieňuje tým, že dedičstvo od nepravého dediča bolo právoplatne potvrdené súdom a
súčasne ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ
nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a
povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať  dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti
subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.
Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho
zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti k presvedčeniu, že
vlastník disponoval platným nadobúdacím titulom. Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia
o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa dedičského práva ho nemala nadobudnúť buď
vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. Toto riešenie vyplýva z jasného znenia zákona,
ktorý hovorí o dedičovi, ktorému bolo dedičstvo potvrdené. Zmyslom tohto ustanovenia je chrániť dobrú
vieru nadobúdateľa  a rozhodnutie súdu o vyporiadaní dedičstva.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že po poručiteľovi Z. N., T..
XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v F., I. XXX, sa viedlo dedičské konanie. V čase
jeho smrti žila jeho manželka I. N., M.. D.. Poručiteľ nemal deti a jeho pohreb vybavoval W. U., F., I.
XXX. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek v Bratislave     č. k. S. XXXX/XX - X,  F. S.



XX.XX.XXXX bolo pôvodné dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa. Rozhodnutie
o zastavení pôvodného dedičského konania nadobudlo právoplatnosť dňa  30.12.1991. Uznesením
Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave  č. k. 1D 195/95, D not 39/95,  zo dňa 06.07.1995 v
dedičskej veci po poručiteľovi Z. N., F. XX.XX.XXXX bez zanechania závetu, súd potvrdil  nadobudnutie
dedičstva Z. U., a to ohľadne  nehnuteľnosti v kat. území F., okrem iných, vl. č. XXX/X par. č. XXXX roľa
92.391 m2 v X/XX Z. D. X/XXX-V. D. Y. zlúčené do par. č. XXXX/X Z. XXXX/X, D.. Č.. XXX C.. Č.. XXXX/
X roľa 9.717 m2 v 1 v Y. zlúčené do par. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktoré Z. U. nadobudla ako osoba
žijúca v spoločnej domácnosti  poručiteľa, ktorá skutočnosť bola sporná.
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že manželkou poručiteľa Z. N. bola  I. N.. Z. U.X. nebola
osoba žijúca v spoločnej domácnosti poručiteľa Z. N.. Uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie za
preukázanú výpoveďou  svedkyne F. Č., M. F. B. Ú. D. F.W., ktorá uviedla, že rodina N. bola bezdetná.
Z. U. a jej manžel W. U. mali štyri deti, žili usporiadaným  rodinným životom a  bývali v blízkosti  pána  Z.
N., boli len  susedia. Keď bol pán Z. N. chorý, Z. U. sa o neho starala,  napr. priniesla mu jedlo. Napokon
samotnou svedeckou výpoveďou W. U. mal súd prvej inštancie preukázané, že  jeho manželka Z. U.
sa len starala asi desať rokov pred smrťou o Z. N.O. Z. I. N., boli susedia, pomáhali im s upratovaním,
praním, kúrením, asi dva roky boli  obaja manželia ležiaci, potrebovali celodennú starostlivosť. Pán N. im
predal za života rodinný dom spolu so záhradou a s pozemkami nachádzajúcimi sa v blízkosti rodinného
domu. Pán N. chcel Z. U. za jej  starostlivosť  darovať pozemky, dal to aj písomne, vyhotovil list, ktorý
mal jeho brat I. N., o čom mal vedomosť aj K. N. spolu s manželkou, I. N. však medzičasom zomrel.
Z. U.X. teda žila v spoločnej domácnosti so svojim manželom W. U. a nežila v spoločnej domácnosti s
poručiteľom Z. N.. Súd potvrdenie Obecného úradu F. Č.. XXX/XX, F. S.Ň. XX.XX.XXXX  o tom, že Z.
U. bytom F., I. XXX, žila v spoločnej domácnosti od roku XXXX G. Z. N., T.. XX.XX.XXXX až do jeho
smrti XX.XX.XXXX,  preto považoval za nepravdivé.
5. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal  z obsahu dedičského spisu bývalého
Okresného súdu Bratislava - vidiek  sp. zn. D.-X XXD XXX/XX,  z ktorého mal preukázané,  že K.
N. podal návrh na prejednanie dedičstva po poručiteľovi Z. N. na súd dňa 13.09.1996, ktorým sa
domáhal prejednania novoobjaveného majetku okrem iného aj predmetnej nehnuteľnosti, dôvodiac
tým, že poručiteľ Z. N.  zomrel ako bezdetný bez zanechania závetu, v čase poručiteľovej smrti nežili
už ani jeho rodičia, žil iba so svojou manželkou I. N., ktorá bola zákonnou dedičkou po manželovi a
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,  ako aj  majetku vo vlastníctve poručiteľa, teda  aj
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území F. a ako zákonný dedič mal preto záujem na prejednaní
dedičstva. I. N. zomrela  dňa XX.XX.XXXX, mala dve deti K. N. Z. I. N., ktorý zomrel v roku XXXX a
dedičia po poručiteľovi  boli I. N., Ľ. N.Š. Z. N. N..
Z  Osvedčenia o dedičstve  vydaného JUDr. Soňou Böhmovou, notárom ako súdnym komisárom sp.
zn. V-X XXD XXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX po poručiteľovi Z. N. zomrelom dňa XX.XX.XXXX  mal súd
preukázané, že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej nehnuteľnosti v k.ú. F.,
okrem iných aj vo  vl. č. XXX, C..           Č.. XXXX,XX, o výmere 92391 m2/zlúčené v užívaní C. C. S.
I. - F. F. na W. Č.. XXX D. C. X/XXX nadobudli K. N. v X/X k vyššie uvedeným podielom a N. N. D. X/X
k vyššie uvedeným podielom, bez výplaty voči ustupujúcim spoludedičom.
Na základe tohto osvedčenia o dedičstve  sp. zn. D.-X XXD XXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX,  ktoré
nadobudlo právoplatnosť  dňa 14.11.1998, mal vykonať Okresný úrad G., odbor katastrálny zápis v
katastri nehnuteľností formou záznamu tejto verejnej listiny. Osvedčenie o dedičstve bolo doručené
Okresnému úradu v G. dňa 22.03.1999. Z Doložky k osvedčeniu o dedičstve D.-X XXD XXX/XX, S. XXX/
XX - XX, zo dňa 30.09.1999,  súd zistil, že  v Osvedčení  o dedičstve vydanom JUDr. Soňou Böhmovou,
notárom ako súdnym komisárom dňa 29.10.1998 správne mali byť uvedené nehnuteľnosti, okrem iných,
vl. č. XXX, C.. Č.. XXXX, XX, 92.391 m2, /zlúčené v užívaní C. I. F. F. W. Č.. XXX D. XXX/XXXX-V..
Uvedená doložka k osvedčeniu o dedičstve sp. zn. D.-X XXD XXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX  nadobudla
právoplatnosť dňa 16.10.1999, ktorá bola doručená Okresnému úradu v G., katastrálnemu odboru  dňa
23.11.1999.
V súčasnej dobe na LV. č. XXXX N.e zapísaná parcela registra „X., evidovaná v katastrálnej mape,
parcela číslo XXXX/XXX o výmere 5193 m2, záhrady nachádzajúca sa v okrese G., B. F., Y. Ú.  F.
a vlastníkmi nehnuteľností sú  I. G. (žalobca), ktorého spoluvlastnícky podiel je X/X, K. N. (žalovaný
1/), ktorého spoluvlastnícky podiel je X/X  ako duplicitný vlastník a N. N. (žalovaný 2/), ktorého
spoluvlastnícky podiel je X/X  ako duplicitný vlastník, hodnovernosť údajov bola spochybnená a právo
k nehnuteľnosti bolo dotknuté zmenou podľa D.-XXXX/XXXX, F. S. XX.XX.XXXX na základe dohody  o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej súčasťou bola aj dohoda o urovnaní spolu
s dodatkom č. 1 zo dňa 12.03.2013. Geometrickým plánom              č. XX/XXXX, D. S. XX.XX.XXXX
obchodnou spoločnosťou GEOKA s.r.o. Bratislava  z pôvodného pozemku par. č. XXXX D. Y..Ú.. F. boli



vytvorené nové pozemky registra „X. Y., okrem iných aj par. č. XXXX/XXX záhrada o výmere 5.193 m2.
Predmetom tejto dohody nebolo urovnanie vzájomných sporných  práv medzi I. G. (žalobcom) a  K. N.
Z. N. N. (žalovanými 1/, 2/) vyplývajúcich z ich duplicitného vlastníctva, ktorá vznikla na základe toho,
že v dedičskom konaní po poručiteľovi Z. N.O., T.. XX.XX.XXXX, F. S. XX.XX.XXXX, boli vydané dve
vyššie uvedené  právoplatné rozhodnutia týkajúce sa toho istého predmetu dedičstva.
Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave  č. k.              1D 195/95, D not
39/95,  zo dňa 06.07.1995  právoplatného dňa 20.12.1995,  Z. U.  nadobudla  k predmetnej nehnuteľnosti
vlastnícke právo podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto dňom ako vlastník veci bola okrem
iného, oprávnená v medziach zákona s predmetom svojho vlastníctva nakladať (§ 123 Občianskeho
zákonníka). Bola teda oprávnená vykonať aj prevod  vlastníckeho práva k predmetnej  nehnuteľnosti,
kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.1999 uzavretou s kupujúcim I.  G. (žalobcom).
Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade  z pohľadu uplatnenia princípu právnej istoty,
ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a uplatnenia princípu ochrany práv
nadobudnutých v dobrej viere,  uvedená zásada vychádza z toho, či právo bolo skutočne nadobudnuté. V
čase nadobudnutia vlastníckeho práva Z. U.Á. nehnuteľnosť nadobudla od skutočného vlastníka a teda
nenadobudla nehnuteľnosť od  nevlastníka. Žalobca  predmetnú nehnuteľnosť nadobudol od vlastníka,
ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z vkladového spisu  Okresného úradu v G.  Č.. D. - XXX/XX
kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi predávajúcou Z. U.  a kupujúcim I. G., predmetom
ktorej bola parcela č. XXXX, D. na W. Č.. XXX v podiele XXX/XXXX - V., nachádzajúca sa v kat. území
F.W. pre B. G.. Kúpna cena  vo výške 22.070,- Sk bola určená podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX,
F. S.Ň. XX.XX.XXXX G.údneho znalca Ing. Róberta Takácsa. Okresný úrad v G., katastrálny odbor
povolil vklad kúpnej zmluvy  pod č. D. XXX/XX, S. XX.XX.XXXX, kedy žalovaní 1/, 2/ neboli vedení
ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nakoľko Osvedčenie o dedičstve  sp. zn. D.-X XXD XXX/XX,
F. S. XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosť  dňa 14.11.1998, Okresný úrad G., odbor katastrálny mal
vykonať zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu tejto verejnej listiny. Osvedčenie o dedičstve
bolo doručené Okresnému úradu v G. dňa 22.03.1999, avšak Doložka k osvedčeniu o dedičstve sp. zn.
D.-X XXD XXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX  nadobudla právoplatnosť dňa 16.10.1999, ktorá bola doručená
Okresnému úradu v G., katastrálnemu odboru  dňa 23.11.1999.
Z   obsahu vkladového spisu sp. zn. D.-XXX/XX Okresného Ú. D. G. mal súd prvej inštancie, konkrétne
zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. Róbertom Takácsom, znalcom z
odboru stavebníctva, pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností a stavebných prác, ktorý vypracoval
znalecký posudok  na ocenenie nehnuteľností ktorého súčasťou bol LV č. XXX,  zo dňa 29.01.1999, za
preukázané, že  ako vlastník  predmetnej nehnuteľnosti  bola  v období  pred uzavretím kúpnej zmluvy zo
dňa  05.03.1999 zapísaná Z. U.,  a v časti X.: ťarchy boli bez zápisu, poznámky  boli  bez zápisu. Okresný
úrad v G., katastrálny odbor povolil vklad kúpnej zmluvy  pod           č. D. XXX/XX, S. XX.XX.XXXX.
6.  Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, ako nadobúdateľ nehnuteľnosti, ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať  dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva
zapísaný v katastri nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od
neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností, vedúcich z
hľadiska kritéria priemernej obozretnosti k presvedčeniu, že  vlastník disponoval platným nadobúdacím
titulom. Žalobca pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti si preveril prostredníctvom katastra
nehnuteľností údaje o vlastníckom práve Z. U., tieto údaje  svedčili  o jej vlastníckom práve k predmetnej
nehnuteľnosti, oboznámil sa s obsahom  LV č. XXX Y.. Ú.. F., na ktorom bola zapísaná ako vlastníčka
nehnuteľností Z. U.. Taktiež bol povolený vklad kúpnej zmluvy a žalobca bol zapísaný ako vlastník
nehnuteľností.
V konaní nemal súd preukázanú skutočnosť, že žalobca ako nadobúdateľ od nepravého dediča   mal
vedomosť alebo podľa okolností mal vedieť o tom, že majetok po poručiteľovi mal pripadnúť inému
dedičovi. K tvrdeniu žalovaných, že Z. U. bola vo vzťahu k žalobcovi svokra a z toho dôvodu nemohol
byť žalobca dobromyseľný lebo mal mať vedomosť o zákonných dedičoch po Z. N., o jednotlivých
dedičských konaniach súd uviedol, že žalovaní uvedené tvrdenie nijako nepreukázali. Z vyjadrenia
žalobcu mal súd  preukázané, že pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 05.03.1999 býval v V. C. S.,
osobne navštívil pani Z. U. v jej rodinnom dome, v tom čase už  poručiteľ Z. N. nežil, zomrel dňa
XX.XX.XXXX, poručiteľa nepoznal, mal za to, že Z.  U. je vlastníčkou nehnuteľností. Žalobca predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol ako výlučný vlastník už dňa 15.07.1999, pričom  s  W. U.,  dcérou Z. U.
uzatvoril manželstvo až  dňa XX.XX.XXXX. Žalobcu bolo teda možné považovať za dobromyseľného
nadobúdateľa  (bona fidei emptor) nehnuteľností, ktorý nemohol vedieť, že dedičstvo bolo potvrdené
niekomu, komu potvrdené  byť nemalo. Žalobcovi tak prináleží ochrana  tak, ako keby nadobudol



nehnuteľnosť od pravého (oprávneného) dediča, čím dochádza k vylúčeniu nároku oprávneného dediča
voči tretej osobe. Je však zachovaný nárok  oprávneného dediča voči nepravému dedičovi s tým, že
môže byť uspokojený len vo forme peňažnej náhrady. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel. O trovách
konania rozhodol podľa    § 142 ods. 1 O.s.p..
7. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. aby ho zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedli, že súd prvej inštancie nepostupoval
procesne v súlade s ustanoveniami O.s.p., prekročil svoje zákonné oprávnenia, na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázali na
to, že sú podielovými spoluvlastníkmi žalovanej nehnuteľnosti, ktoré nadobudli na základe dedičského
rozhodnutia po nebohom Z. N.. Dňom 23.06.1991 ako zákonní dedičia v II. skupine vstupujú
univerzálnou sukcesiou do vlastníckych práv poručiteľa K. N. a dedičia po nebohom I. N., F.. XXXX
- I. N., Ľ. N., N. N., v súčasnej dobe po dohode dedičov K. N. Z. N. N.. Od uvedeného dňa teda
nikto iný ako zákonný dedič nemôže vstúpiť do týchto práv, a teda už vôbec nie osoba teoreticky
žijúca v spoločnej domácnosti v roku 1998. Odo dňa 23.06.1991 a prinajmenej od 14.11.1998, kedy
nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie D.-X XX S. XXX/XX, S. T. XXX/XX nemôže dochádzať k
prevodom vlastníctva na katastrálnom úrade, a to aj parcely, ktorá v tom čase bola súčasťou dedičského
rozhodnutia. Uvedené úkony, ak by k nim došlo, súd má v rámci rozhodnutia o predbežnej otázke
považovať za absolútne neplatné a nulitné. V dedičskom konaní S. XXX/XX, S. T. XX/XX po nebohom
Z. N., Y. F. XX.XX.XXXX, došlo k účelovému neuvedeniu existencie zákonných dedičov v II. skupine
s cieľom prerokovať a nadobudnúť vlastníctvo k predmetu dedičstva ako celku na úkor zákonných
dedičov a následne tieto nehnuteľnosti účelovo previesť na tretiu osobu blízkeho rodinného príslušníka
a hlboko pod cenu. Išlo o účelové a cieľavedomé obchádzanie zákona hraničiace so spáchaním trestnej
činnosti podvodu. Takéto konanie nemôže požívať ochranu právneho poriadku a už vôbec nemôže byť
v rámci riešenia predbežnej otázky považované za dobromyseľné nadobudnutie vlastníctva ako zaťom
a predtým dlhoročným rodinným priateľom. Žalobca ako vysokoškolský študent odkupuje v tom čase
bezcenné pozemky za nereálne finančné prostriedky od svojej budúcej svokry. Sám súd konštatoval,
že Z. U. nemohla byť dedičkou v predmetnom konaní a bolo preukázané, že bývalý starosta obce vydal
nepravdivé potvrdenie o vedení spoločnej domácnosti s poručiteľom, napriek tomu, že Z. U. žila vo
vedľajšom dome so svojím stále žijúcim manželom. Obe strany teda vedeli o nepravdivosti podkladov
k dedičskému konaniu, ktoré súbežne bežalo s dedičským konaním zákonných dedičov žalovaných.
O tom všetci zúčastnení, teda Z. U., starosta obce, deti ako aj ich priatelia a následne manželia,
druhovia, mali, mohli alebo pri minimálnej opatrnosti mali možnosť vedieť. Zákonne bolo prerokované
dedičstvo na notárskom úrade JUDr. Soňa Böhmová D.-X XX S. XXX/XX, S. T. XXX/XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 14.11.1998, kde ako zákonní dedičia vystupovali a stali sa na základe právoplatného,
vykonateľného a nikým nenapadnuteľného rozhodnutia štátu dedičmi po poručiteľovi.
V ďalšom  žalovaní poukázali na to, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal
otázkou, na základe akého zákonného opatrenia ruší dedičské rozhodnutie, zrejme v rámci riešenia
predbežnej otázky, keďže vo výroku uvádza, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré
sú predmetom súdneho sporu. Týmto prakticky bez právneho titulu zákonného oprávnenia vyslovuje
neplatnosť a neúčinnosť právoplatného a vykonateľného dedičského rozhodnutia, ktorým sa vlastníkmi
nehnuteľností stali žalovaní. Súd prvej inštancie však nemá právomoc v rámci riešenia predbežnej
otázky rušiť a vyslovovať neplatnosť, neúčinnosť rozhodnutia postaveného na úroveň nezrušiteľného
súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie nie je oprávnený rozhodovať, ktoré dedičské rozhodnutie platí
a ktoré nie a takto zbaviť vlastníctva toho, komu bolo dedičstvo priznané. Vzhľadom nato, žalovaní
uplatnili ochranu svojich práv podaním vzájomného návrhu. O vzájomnom návrhu žalovaných však súd
prvej inštancie nerozhodol.
Žalovaní poukazovali na to, že Z. U. nemohla byť dedičkou a teda ani vlastníčkou predmetu kúpnej
zmluvy, a preto nemohla takúto zmluvu právne a účinne uzatvoriť so žalobcom, a preto je táto
kúpna zmluva absolútne neplatná. Nikto totiž nemôže previesť na inú osobu viac práv ako sám má.
Žalobca nebol dobromyseľným nadobúdateľom vlastníctva, keďže vedel, mal, resp. mohol vedieť o
skutočnostiach brániacim jeho ochrane podľa § 486 Občianskeho zákonníka. Akékoľvek právne úkony
minimálne po dni 14.11.1998 sú nulitnými úkonmi.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že vec patrí do právomoci súdu, nakoľko ide o
spor, ktorý vyplýva z občianskoprávneho vzťahu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevyslovil,
ani neposudzoval ako predbežnú otázku platnosti, resp. neplatnosti dedičských rozhodnutí. Svoje



rozhodnutie podporil zákonným ustanovením, ktoré chráni dobromyseľného nadobúdateľa veci od
nepravého dediča, pričom sa nijakým spôsobom nedotýka platnosti, resp. neplatnosti ani jedného
dedičského rozhodnutia. V ďalšom poukázal na to, že má na žalovanom určení naliehavý právny
záujem, keďže je v katastri nehnuteľnosti k predmetnej parcele zapísané duplicitné vlastníctvo. Žalobca
opakovane zdôraznil, že v čase kúpy predmetnej parcely bola pani U. zapísaná na liste vlastníctva ako
riadny vlastník. Preto nemal dôvod mať žiadne pochybnosti o tejto skutočnosti. V čase, keď ju kontaktoval
so záujmom o kúpu uvedenej nehnuteľnosti p. Z. N. už nežil. Ani skutočnosť, že sa neskôr oženil s
dcérou p. U. nemožno považovať za argument v prospech jeho nedobromyseľnosti, nakoľko k predaju
došlo v roku 1999 a žalobca uzatvoril manželstvo s dcérou pani U. Z. D. M. XXXX.
9.  Žalovaní 1/, 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.06.2017 uviedli, že skutočnosť, že dedičské rozhodnutia
nik doposiaľ nezrušil, ešte neznamená, že sú zákonné. V dedičskom konaní S. XXX/XX, S. XX/XX po
nebohom Z. N. došlo k účelovému neuvedeniu existencie zákonných dedičov v I. dedičskej skupine s
cieľom prerokovať a nadobudnúť vlastníctvo k predmetu dedičstva ako celku na úkor zákonných dedičov
a následne tieto nehnuteľnosti účelovo previesť na tretiu osobu - blízkeho rodinného príslušníka. V
tomto prípade ide o nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe nedostatočne zistených,
a teda aj nepravdivých informácií získaných spôsobom hraničiacim s trestnosťou (potvrdenie starostu
obce vyhotovené v prospech Z. U. o zdieľaní spoločnej domácnosti s poručiteľom), podľa ktorých bola
Z. U. osobou žijúcou v spoločnej domácnosti s poručiteľom, čo sa však nezakladá na pravde. Išlo o
osobu, ktorá žila v susednom dome a ktorá sa obohatila na úkor zákonných dedičov. Žalovaní majú
za to, že ako zákonní dedičia boli zo strany žalobcu v rozpore s dobrými mravmi pripravení o majetok
a títo musia v danom prípade požívať ochranu proti neoprávnenému dedičovi, ktorému z uvedeného
konania nevyplynul žiaden postih. Žalovaní majú za to, že žalobca nadobudol dotknuté nehnuteľnosti
od nepravého dediča, pričom o tejto skutočnosti vedel, a teda ako nadobúdateľ bol v tomto prípade
nedobromyseľný.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.07.2017 zotrval na svojej argumentácii s tým, že navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že pred podaním žaloby nebolo vydané rozhodnutie,
ani nebolo začaté iné konanie, ktoré by riešilo otázku duplicitného vlastníctva predmetnej parcely,
preto nie je možné ani hovoriť, že sa v tejto veci už právoplatne rozhodlo, respektíve začalo iné
konanie. Poukázal na to, že v danej veci sú kľúčové ustanovenia Občianskeho zákonníka o nadobúdaní
vlastníckeho práva od nepravého dediča. Nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča predstavuje
jednu z výnimiek zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má. Žalobca v konaní
dostatočným spôsobom preukázal splnenie všetkých podmienok podľa § 486 Občianskeho zákonníka a
bol teda dobromyseľným nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti. V tomto smere poukázal i na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
13. K odvolacej argumentácii žalovaných odvolací súd uvádza, že účelom ustanovenia § 486
Občianskeho zákonníka, je ochrana tretej osoby, ktorá prostredníctvom nepravého dediča nadobudla
niečo z dedičstva. Túto ochranu zákon podmieňuje tým, že dedičstvo nepravého dediča bolo právoplatne
potvrdené súdom (súdnym komisárom) a súčasne ide o dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho
práva. Nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča predstavuje jednu z výnimiek zo zásady, že
nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou,
ktorou sa dedičské konanie končí, je z hľadiska ustanovenia § 486 Občianskeho zákonníka potvrdenie
dedičstva nepravému dedičovi. V prípade, že dedičstvo nebolo dedičovi potvrdené, nemožno citované
ustanovenie použiť. Inými slovami, ak by zmluva o prevode nehnuteľnosti bola predávajúcim dedičom
s treťou osobou (kupujúcim) uzavretá skôr, než bolo dedičstvo predávajúceho dediča k prevádzanej
nehnuteľnosti potvrdené, bola by táto zmluva absolútne neplatná. Právo na legalizáciu nadobudnutia
vlastníckeho práva má však len dobromyseľný nadobúdateľ, t. j. nadobúdateľ, ktorý nevedel ani nemohol
vedieť, že dedičstvo bolo potvrdené niekomu, komu potvrdené byť nemalo. Podmienkou nadobudnutia
vlastníckeho práva je v tomto prípade skutočnosť, že nadobúdateľ konal v dobrej viere, že nadobúda
veci od vlastníka, hoci neskôr sa preukáže opak. Skutočnosť, že vec alebo iná majetková hodnota
bola nadobudnutá od nepravého dediča v dobrej viere, v konaní pred súdom preukazuje nadobúdateľ.
Ak tretie osoby, ktoré niečo nadobudli od nepravého dediča, boli v dobrej viere, že ide o skutočného
dediča, sú chránené tak, ako keby to nadobudli od pravého (oprávneného) dediča. Dochádza tu teda k
vylúčeniu nároku oprávneného dediča voči tretej osobe. Je však zachovaný jeho nárok voči nepravému



dedičovi s tým, že môže byť uspokojený len vo forme peňažnej náhrady. Dôležitým predpokladom, aby
žaloba oprávneného dediča na peňažnú náhradu bola úspešná, je jej uplatnenie v zákonom stanovenej
premlčacej dobe.
14. V danej veci nebolo sporným, že p. Z. U. (ako predávajúcej) bolo potvrdené dedičstvo (vrátane
žalovanej nehnuteľnosti) po poručiteľovi p. Z. N. rozhodnutím Okresného súdu Bratislava - vidiek v
Bratislave  č. k. 1D 195/95, D not 39/95,  zo dňa 06.07.1995, ktoré nadobudlo  právoplatnosť dňa
20.12.1995. Toto rozhodnutie bolo predložené G. Y., H. - D. na vykonanie záznamu dňa 07.02.1996.
Z výpisu LV č. XXX zo dňa 29.01.1999 (príloha znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Róberta Takácsa)
vyplýva, že p. Z. U. bola v danom čase vedená ako vlastníčka žalovaného pozemku (predmetu kúpy),
titulom dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave  č. k. 1D 195/95, D not
39/95,  zo dňa 06.07.1995.
Žalovaným 1/, 2/ bola žalovaná nehnuteľnosť rovnako priznaná v dedičskom konaní po poručiteľovi
p. Z. N., a to rozhodnutím - osvedčením o dedičstve vydaným JUDr. Soňou Böhmovou, sp. zn. D.-X
XXD XXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.1998. Toto osvedčenie o
dedičstve (D.-X XXD XXX/XX, F. S. XX.XX.XXXX) bolo doručené na vykonanie záznamu Okresnému
úradu v G. dňa 22.03.1999.
Dňa 30.09.1999 bola vydaná doložka k tomuto osvedčeniu o dedičstve (sp. zn. D.-X XXD XXX/XX),
ktorou bola vykonaná oprava v označení zdedených nehnuteľností s tým, že   táto doložka nadobudla
právoplatnosť dňa 16.10.1999 a bola doručená Okresnému úradu v G., katastrálnemu odboru  dňa
23.11.1999.
Dňa 05.03.1999 uzavrela p. Z. U. (ako predávajúca) so žalobcom (ako kupujúcim) kúpnu zmluvu
o prevode vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti, ktorej vklad bol okresným úradom v G.,
katastrálny odbor povolený pod č. D. XXX/XX, dňa 15.07.1999.
Z uvedeného potom vyplýva, že v danej veci ide o prípad nadobudnutia vlastníctva žalovanej
nehnuteľnosti žalobcom od nepravého dediča (§ 486 Občianskeho zákonníka), ktorá predstavuje jednu
z výnimiek zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má on sám. Predovšetkým sa
možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že osobu   p. Z. U. možno považovať za nepravého
dediča (z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými napokon vyjadrili súhlas i žalovaní
1/, 2/), keďže jej bolo v roku 1995 právoplatným rozhodnutím súdu vydanom v dedičskom konaní
po poručiteľovi p. Z. N. potvrdené dedičstvo (žalovaná nehnuteľnosť), hoci sa neskôr ukázalo, že jej
potvrdené byť nemalo, nakoľko  ako zákonní dedičia v II. skupine prichádzali do úvahy žalovaní 1/, 2/,
ktorým bolo rovnako (s odstupom času cca 3 rokov) predmetné dedičstvo potvrdené. Bola splnená i
ďalšia podmienka pre aplikáciu ust. § 486 Občianskeho zákonníka, a to tá, že p. Z. U., ako nepravý
dedič, žalovanú nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu (žalobcu) až potom (t.j. v roku 1999), čo jej
bolo dedičstvo právoplatne potvrdené. Preto v ďalšom bolo potrebné posúdiť iba to, či bol žalobca pri
nadobúdaní žalovanej nehnuteľnosti dobromyseľný, t.j. že nevedel ani nemohol vedieť, že dedičstvo
bolo potvrdené niekomu, komu potvrdené byť nemalo a teda, že konal v dobrej viere, že nadobúda
žalovanú nehnuteľnosť od vlastníka, hoci neskôr sa preukázal opak.
15. K otázke deklaratórneho charakteru dedičských rozhodnutí odvolací súd dodáva, že  rozhodnutie
deklaratórne je individuálnou procesnou normou i procesnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami
pre vznik nového konkrétneho procesného materiálnoprávneho vzťahu, ktorým je nahradený pôvodný
predprocesný vzťah hmotného práva, bez toho, aby bola dotknutá samotná platnosť abstraktných noriem
hmotnoprávnych. Výrok deklaratórneho rozhodnutia je svojou právoplatnosťou záväzný pre účastníkov
konania a pre súd, ktorý ho vydal, ako aj pre všetky ostatné štátne orgány. Z toho vyplýva, že rozhodnutie
deklaratórne ako norma a vzťah rýdzo procesný je normou účinnou a záväznou, len pokiaľ je právoplatné
(k tomu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 4MCdo 12/2009). Obe rozhodnutia o dedičstve po nebohom
Z. N. neboli zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom, sú právoplatné a teda záväzné. Preto sa
odvolací súd ďalej nezaoberal námietkami žalovaných 1/, 2/ proti rozhodnutiu o prejednaní dedičstva
vydanom Okresným súdom Bratislava - vidiek v Bratislave  č. k. 1D 195/95, D not 39/95,  zo dňa
06.07.1995, právoplatným dňa 20.12.1995, ktorým bolo p. Z. U. potvrdené dedičstvo po poručiteľovi p.
Z. N.. Odvolací súd tak nemohol ani len prejudiciálne riešiť otázku platnosti (nulitnosti) tohto rozhodnutia.
16.  Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa nehnuteľnosti,
ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa
nehnuteľnosti, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho
konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je
držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal



alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí, resp. že ju nadobúda od
vlastníka. Dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti sa v danej veci musela vzťahovať k okolnostiam,
za ktorých žalobca žalovanú nehnuteľnosť nadobudol, teda k právnemu dôvodu (titulu) nadobudnutia
jeho vlastníctva (t.j. k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy). Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy
sa nadobúdateľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že
prevádzaná nehnuteľnosť vlastnícky nepatrila p. Z. U.. V tomto smere súčasne platí, že vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník (v danom prípade nedbalý dedič) než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento
nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako sa dostala vec na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní. Inými slovami, ak nie je stav zapísaný vo verejnom zozname
(katastri nehnuteľnosti) v súlade so skutočným právnym stavom, svedčí zapísaný stav v prospech osoby,
ktorá nadobudla vecné právo za odplatu v dobrej viere od osoby k tomu oprávnenej podľa zapísaného
stavu.  Ak potom žalobca pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v
dobrej viere v akt štátu (v tomto prípade rozhodnutia správy katastra o vykonaní záznamu vlastníckeho
práva p. Z. U. na podklade dedičského rozhodnutia Okresného súdu Bratislava - vidiek v Bratislave
č. k.        1D 195/95, D not 39/95), mal by požívať ústavnú ochranu. K rovnakým záverom došla aj
naša predvojnová judikatúra, či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé nadobudnutie
nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy..“, či
rozhodnutie č. XXXX Z. W., Š.. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok.
Bratislava: Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153 talianskeho Codice
civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola IX, čl. 5:39, alebo komentár k
čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho
práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania
od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu
vlastníka, ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní
rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod), preto odvolací súd nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť. Obdobnou
problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.) a v ostatnom
náleze sp. zn. III. ÚS 247/14, z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o
originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným
v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej
vlastníckemu právu.
17. Princíp právnej istoty neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty
demokratického právneho štátu, pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je i dôvera jednotlivca v
rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či
súdnej. Je zrejmé, že nadobúdateľ nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti konajúci v dobrej
viere v obsah tejto evidencie, je hodný ústavnej ochrany, to práve s ohľadom na existenciu tejto
verejnoprávnej evidencie. Inak povedané, z kontextu prejednávaného prípadu je ústavnej ochrany hodný
nadobúdateľ (žalobca) v katastri evidovanej nehnuteľností, ktorý konal v dobrej viere v akty štátu,
ktorým bola do katastra ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaná osoba, ktorá potom mala na
nadobúdateľa vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti previesť, pričom by tak táto osoba v skutočnosti
tak učiniť nemohla, pretože oprávneným vlastníkom veci nebola.
Oprávnený dedič znáša istú mieru zodpovednosti za včasné podanie návrhu na prejednanie
novoobjaveného dedičstva (resp. uplatňovanie si svojich dedičských oprávnení) po svojom poručiteľovi,
pričom istá miera „nebdelosti“ pri uplatňovaní svojich dedičských práv nemôže  negatívne ovplyvniť
postavenie žalobcu, ktorý si pri uzatváraní kúpnej zmluvy s nepravým dedičom splnil svoje povinnosti,
preveril si, či sú splnené zákonné podmienky pre prevod vlastníckeho práva (o.i. či p. Z. U. bola ako
vlastník nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľností).  Ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za
určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale
subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu (v prejednávanej veci p. Z. U., pretože vedela, že nie je
oprávneným dedičom, p. I. N., manželka poručiteľa, ktorá nežiadala prejednať predmetné nehnuteľnosti
v pôvodnom dedičskom konaní S. XXXX/XX po poručiteľovi, i samotní žalovaní, ktorí podali návrh
na prejednanie predmetného dedičstva až s odstupom času cca 5 rokov po smrti poručiteľa, t.j. dňa
XX.XX.XXXX, resp. po nadobudnutí právoplatnosti dedičského rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené
dedičstvo p. Z. U.).



18. Súd prvej inštancie správne skúmal dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí žalovaných
nehnuteľností (dobromyseľnosť nadobudnutia), čo je základný predpoklad pre aplikáciu § 486
Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nemal vedomosť o
žalovaných 1/, 2/ ako dedičoch v II. skupine po poručiteľovi Z. N., ani o tom, že nehnuteľnosť, ktorú
získal od p. Z. U., ktorej bolo dedičstvo potvrdené právoplatným rozhodnutím, mala pripadnúť inému, v
tomto prípade žalovaným 1/, 2/.  Nebolo v konaní preukázané, že by žalobca mal do prevodu sporných
nehnuteľností na neho nejakým spôsobom získať vedomosť, že okruh účastníkov dedičského konania
po neb. poručiteľovi Z. N. nebol úplný, resp. nezodpovedal skutočnému stavu. V prípade existencie
dobromyseľnosti nadobúdateľa od nepravého dediča (to, že by nadobúdateľ nebol býval dobromyseľný,
musí byť bezpečne preukázané) má oprávnený dedič, nárok len voči nepravému dedičovi na peňažnú
náhradu jeho dedičského podielu. To, že nadobúdateľ dedičstva nie je dobromyseľný, musí byť bezpečne
preukázané.  Keďže nebolo preukázané, že by žalobca (aj pri zachovaní obvyklej starostlivosti) vedel v
čase uzatvárania kúpnej zmluvy, že sporné nehnuteľnosti mali v dedičskom konaní pripadnúť niekomu
inému, správne súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
19. Predovšetkým p. Z. U. bolo dedičstvo po poručiteľovi p. Z. N. právoplatne potvrdené dňa  dňa
20.12.1995, t.j. v čase, kedy žalovaní 1/, 2/ nepodali na súd návrh na prejednanie dedičstva v ich
prospech. V čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcom dňa 05.03.1999 bola na LV vedená ako vlastník
žalovaných nehnuteľností výlučne p. Z. U.. Žiadna zmienka o prebiehajúcom dedičskom konaní sp. zn.
D.-X XXD XXX/XX  nebola na predmetnom LV evidovaná. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní
1/, 2/ upovedomili p. Z. U. príp. žalobcu o začatí tohto dedičského konania, hoci práve oni si mohli overiť,
že nehnuteľnosti sú v katastri písané na ňu. Napriek tomu ju v tomto ohľade nekontaktovali. Právoplatné
rozhodnutie o dedičstve sp. zn. D.-X XXD XXX/XX bolo doručené na vykonanie záznamu Okresnému
úradu v G. až dňa 22.03.1999 (jeho doložka až dňa 23.11.1999), teda až po uzavretí kúpnej zmluvy a
teda potom, čo žalobca prejavil svoju vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť, ku ktorému okamihu bolo potrebné
skúmať jeho dobromyseľnosť. Žalobca bol preto v čase uzavretia kúpnej zmluvy dobromyseľný, že
vec nadobúda od pravého dediča, keďže v konaní nebol opak preukázaný. Ani v čase zavkladovania
kúpnej zmluvy (hoci ide o úkon orgánu štátu a nie prejav vôle zmluvnej strany kúpnej zmluvy) nebola na
príslušnom LV vedená poznámka o záznamovom konaní na podklade dedičského rozhodnutia sp. zn.
D.-X XXD XXX/XX. V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery prijaté v uznesení Najvyššieho
súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn.             3Cdo 17/2016, z ktorých vyplýva, že dobromyseľnosť
nadobúdateľa nehnuteľnosti sa môže opierať aj o putatívny (domnelý) titul, ktorým je okrem iného i
dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho
majetku.  Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovi prislúcha ochrana jeho vlastníckeho práva podľa
§ 486 Občianskeho zákonníka.
20. Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu nevyžadovalo potrebu
doplnenia, príp. zopakovania dokazovania na pojednávaní, nakoľko súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu (t. j. potrebnom pre rozhodnutie) zistil skutkový stav veci.

21. Z týchto dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi  úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník        (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p.
proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§   424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia     odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta  C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní  došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45C/132/2013", "guid": "b0202aa7-55a5-4f03-b8cf-9fcb45137485:8d1721b7-7484-412b-93e4-5b74b22cc7d9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "b4f7b324-9446-4302-847b-2dd2520217ed:7ae04522-f35f-4681-8683-f796fecdf9fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1"}], "citovane_v": []}