{"guid": "d5761036-5f27-4bfb-b2fc-93549ab21cac:0b742d59-e47e-40e2-b42d-e18ddb4bd764", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5", "spisova_znacka": "7Co/106/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/106/2016 z 22. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. marca 2016, sp. zn. 7Co/106/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5", "identifikacne_cislo": "1510227965", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2016-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146", "nazov": "§ 146 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b742d59-e47e-40e2-b42d-e18ddb4bd764", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/106/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510227965
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1510227965.5

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o.,
Rusovská cesta 36, Bratislava, IČO: 368 838 209, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, Bratislava, proti odporcom: 1/ D. P., F.. X.X.XXXX, T. XX, T., 2/ I. P.,
F.. XX.X.XXXX, T. XX, T., zastúpených opatrovníkom: E.. A. P., T. XX, T., obaja zastúpení JUDr.
Gabrielou Funcíkovou, advokátkou, Budovateľská 1, Bratislava, o zaplatenie 1.679,73 euro s prísl., na
odvolanie navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa
30.1.2015, č.k. 50C/158/2011-206 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 15.12.2015, č.k. 50C/158/2011-235, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti  m e n í   t a k, že odporcovia  v 1/ a 2/ rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 750,68 euro, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská
13, Bratislava, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov  n e m á  právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 750,68 euro k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
a vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 100,50 euro prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., a
to po právoplatnosti uznesenia.

Výrok o trovách konania právne  odôvodnil ust. § 142 ods.2, § 146 veta druhá  zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že odporcovia zavinili zastavenie konania,
keď pohľadávku v časti istiny zaplatili až po podaní návrhu; v časti o zaplatenie istiny 1.679,73 euro bol v
konaní úspešný navrhovateľ.  Odporcovia boli úspešní v časti príslušenstva v celkovej výške 135 euro,
keďže v tejto časti bol návrh zamietnutý. Navrhovateľ bol teda úspešný v 92%, odporcovia v časti 8% a
čistý úspech navrhovateľa predstavuje 84% (92% - 8%).

Trovy konania navrhovateľa pozostávali z krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,63 euro a trov
právneho zastúpenia  vo výške 887,04 euro vyčíslených podľa § 10ods.1, §13a ods.1 písm. a/, c/, d/,
ods.4, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov  za poskytovanie právnych
služieb  za úkony:  1/ prevzatie a príprava zastúpenia 26.11.2010 s odmenou 81,33 euro a režijný paušál
7,21 euro a DPH, 2/ písomné podanie na súd - žaloba z 2.12.2010 s odmenou 81,33 euro a režijný
paušál 7,21 euro a DPH, 3/  účasť na pojednávaní súdu  dňa 20.1.2013 s odmenou 20,33 euro a režijný
paušál 7,63 euro a DPH, 4/ písomné podanie návrhu, späťvzatie návrhu z 3.2.2012 s odmenou 81,33
euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 5/ účasť na pojednávaniach súdu dňa 7.2.2012 a 27.3.2012 s
odmenou po 81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 6/ vyjadrenie zo dňa 20.2.2012 s odmenou
81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, 7/ písomné podanie - odvolanie z 11.5.2012 s odmenou



81,33 euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2014 s odmenou 81,33
euro a režijný paušál 7,63 euro a DPH. Keďže celkové trovy konania navrhovateľa predstavovali sumu
893,67 euro , súd prvého stupňa mu vzhľadom na jeho 84% úspech v konaní  priznal trovy konania vo
výške 750,68 euro.

Proti výroku uznesenia o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého  stupňa  čo do výšky zmenil tak, že odporcom v 1/ a 2/ rade
uloží povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť trovy konania vo výške 893,67 euro k rukám jeho
právneho zástupcu. Rozhodnutie súdu                   v napadnutej časti mal v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p. za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď  tento  pri rozhodovaní o náhrade
trov konania neaplikoval  správne ustanovenie O. s.p. a opomenul skutočnosť, že  navrhovateľ mal v
konaní neúspech               v pomerne nepatrnej časti. Súd  mal v tomto prípade vzhľadom k rozsahu
úspechu navrhovateľa postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého platí, že keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznal priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
iba v pomerne nepatrnej časti.  V danom konaní bol  neúspešný                  v  7,47  % uplatneného nároku
(100  %  nároku predstavuje suma vo výške 1.815,32 euro a pozostáva z istiny  vo výške 1.679,73 euro
a úrokov z omeškania  ku dňu rozhodnutia v celkovej výške 135,59 euro). Odvolateľ poukázal na výklad
ustálenej súdnej praxe vo vzťahu k  pojmu neúspech v pomerne nepatrnej časti, s  ktorou sa stotožňuje
aj rozhodovacia činnosť súdov (napr. rozsudok NS SR  zo dňa 27.4.2004, sp.zn. 1 M Cdo 1/2004). V jeho
prípade je jednoznačné, že  mal neúspech len v 7,47 %  z nároku, ktorý si v konaní uplatňoval  a ktorý
predstavuje len neúspech v pomerne nepatrnej časti a zakladá jeho nárok na celú náhradu trov konania.

Odvolateľ napokon poukázal na to, že  súd prvého stupňa opomenul vo výrokovej časti rozhodnutia
napadnutého odvolaním uviesť výrok, na základe ktorého mu má byť vrátený krátený súdny poplatok
za podanie návrhu vo výške 93,87 euro.

Proti výroku uznesenia o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade
navrhujúc, aby odvolací súd  uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zmenil tak, že
zaviaže navrhovateľa k náhrade trov konania odporcov v 1/ a 2/ rade tak ako sú vyčíslené v odvolaní
a tiež na vrátenie súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 100,50 euro, prípadne aby rozhodnutie
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.  V odvolaní zopakovali
skutkové okolnosti prípadu a  zdôraznili, že dlh splácali v súlade s dohodou o splátkach odsúhlasenou
vlastníkmi na schôdzi, ku dňu 30.11.2011 bolo uhradených 1.520 euro a celkovo bol dlh vyrovnaný
splátkou v mesiaci január 2012. Žaloba bola podaná predčasne , neodôvodnene, pretože nie podanie
žaloby správcom, ale rozhodnutie vlastníkov, ktorí splácanie dlhu odsúhlasili, bolo iniciátorom a hybným
motívom pre odporcov, aby dlh splnili To, že vlastníci návrh odporcu v 1/ rade na schôdzi akceptovali
je prejavom dôvery o tom, že dlh splatia bez potreby súdneho rozhodnutia a navyšovania nákladov.
V danom prípade nebol dôvod na podanie návrhu na začatie konania, čo je  uvedené v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa.  Zo strany správcu došlo preto k svojvoľnému a predčasnému
uplatňovaniu si práva a im vznikli náklady navyše, ktorú museli vynaložiť na svoju obranu v konaní.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade  konštatoval, že tvrdenia
odporcov uvedené v odvolaní sú ich subjektívnymi tvrdeniami, ktoré nie sú z právneho hľadiska
právne relevantné. Odporcovia na jednej strane účelovo zdôrazňujú vybrané časti z odôvodnenia
prvostupňového a druhostupňového  rozhodnutia  súdov, na druhej strane opomínajú, čo bolo  pre
právne posúdenie dôvodnosti žaloby  rozhodujúce, t.j. že žalovaný dlh v čase podania žaloby existoval,
súdne konanie bolo zastavené na základe späťvzatia  žaloby, ktoré vykonal z dôvodu, že odporcovia
žalovaný dlh uhradili po podaní žaloby a výrok o zastavení konania  nadobudol právoplatnosť, keďže
nebol účastníkmi napadnutý.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa  konštatovali nepravdivosť
konštatácie, že návrh bol v časti istiny zobratý späť  pre   správanie sa odporcov, ktorí dlh uhradili
až po podaní žaloby. Dlh začali splácať ešte pred podaním žaloby  a v splácaní pokračovali až do
úplného splatenia. Navrhovateľ bez povšimnutia toho, že dlh sa každý mesiac znižuje, ponechal petit v
pôvodnom nepravdivom znení viac ako celý rok.  Konal svojvoľne, keď ich zažaloval a nerešpektoval ani
rozhodnutie vlastníkov, ktorí schválili dohodu o splácaní dlhu na povinných platbách do fondov. Z obsahu
odvolania navrhovateľa je zrejmé, že celá vec má u neho len materiálny význam  a pred podaním žaloby
sa nezamyslel, že zbytočné navyšovanie nákladov, ktoré súdne konanie so sebou nesie, môže mať pre



odporcov likvidačný charakter. Odporcovia pochádzajú zo sociálne slabších pomerov, avšak slušnosť
a morálne zásady im nie  sú cudzie.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že  podané odvolania nie sú dôvodné.

V danej veci sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 6.12.2010 navrhovateľ domáhal uložiť
odporcom v 1/ a 2/ rade spoločnú a nerozdielnu povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.679,33 euro s
príslušenstvom  právne sa odvíjajúcu od  neplnenia si ich povinností vyplývajúcich zo zmluvy o výkone
správy.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 27. marca 2012, č.k. 50C/158/2011 - 153 podľa § 96
O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.679,33 euro, zamietol návrh o zaplatenie uplatnených
úrokov z omeškania (zostávajúceho predmetu konania), navrhovateľovi  uložil podľa § 142 ods.1 O.s.p.
povinnosť zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade  spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 680,17 euro
a napokon podľa § 11 ods. 3, 4, 9 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení upravil  Daňový úrad Bratislava,
aby navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 93,87 euro a odporcom v 1/ a 2/ rade súdny poplatok
vo výške 93,87 euro, a to po právoplatnosti rozhodnutia.

O odvolaní navrhovateľa podaného proti zamietajúcemu výroku  rozhodol  Krajský súd v Bratislave
rozsudkom zo dňa 26. júna 2014, č.k. 3 Co/405/2012-198 tak,  že rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu
čiastočného späťvzatia návrhu alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto
zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime  § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2
O.s.p.) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto
záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník
úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí návrhu dané zavinenie odporcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2
O.s.p. dovodiť, že v tomto rozsahu nemal odporca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné
zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti návrhu neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania
náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR             sp.
zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011).

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa hore citovaných zákonných ustanovení, ak súd zastavuje konanie (napr.                      z dôvodu
späťvzatia návrhu, pre nedostatok podmienok konania, pre nezaplatenie súdneho poplatku) zaoberá sa
pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý                       z účastníkov zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo zastavenie konania zavinené účastníkom, súd prizná
ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva.   Iba v prípade, ak nie je dôvod k postupu podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. platí,
že žiaden                        z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené
(§ 146 ods.1 písm. c/ O.s.p.).

Nárok na náhradu trov konania v prípadoch, ak súd rozhoduje o trovách konania podľa ust. § 146 ods.2
vety prvej O.s.p. je nárokom majúcim oporu v ustanoveniach procesného                   a nie hmotného
práva. O otázke, či účastník zavinil zastavenie konania, je preto možné uvažovať  len z procesného
hľadiska a posudzovať ho len podľa procesného výsledku.                   Z procesného hľadiska je
navrhovateľovým zavinením i prípad, kedy tento zoberie návrh na začatie konania bez toho, aby mu
odporca plnil požadované peňažné  plnenie .

Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa ust. § 146 ods.2 O.s.p. je len to, aby sa
jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní  práva odporcu na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa
dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním



ústavne zaručeného práva na právnu pomoc               (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie
trovy, ktoré sa musia vynaložiť  na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného
stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie
opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené
trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia, odrážajúce právo každého účastníka na to, aby
hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom.

V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvého stupňa o tom, že procesné
zavinenie na zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.679,33 euro nesú odporcovia v 1/
a 2/ rade, ktorí uplatnenú istinu uhradili až po podaní  návrhu. K odvolacím námietkám prezentovaným
odporcami v 1/ a 2/ rade v podanom odvolaní  poukazujúcich na okolnosti súvisiace s ich postupným
znižovaním dlhu odvolací súd konštatuje, že tieto nemajú pri posudzovaní miery ich procesného
zavinenia na čiastočnom zastavení konania žiaden právny význam. Z listinných dôkazov doložených v
spise je jednoznačné, že dlh odporcov v 1/ a 2/ rade ku dňu  podania návrhu 6.12.2010 existoval  a
k jeho postupnému uhradeniu došlo až po začatí konania. Uvedené znamená, že v tejto časti konania
procesné zavinenie odporcov v 1/ a 2/ rade na zastavení konania v časti o zaplatenie 1.679,73 euro
možno hodnotiť ako ich neúspech a zároveň úspech navrhovateľa.  V zostávajúcom predmete  konania
o zaplatenie úrokov z omeškania  predstavoval úspech odporcov v 1/ a 2/ rade  sumu 135,59 euro
(zamietnuté  úroky z omeškania  po ich vyčíslení).

Uvedené znamená, že navrhovateľ bol úspešný  v 92% a odporcovia v 1/ a 2/ rade v 8%.  Pokiaľ súd
prvého stupňa za takéhoto stavu  s použitím § 142 ods.2 O.s.p. rozhodol  pri zohľadnení miery úspechu
a neúspechu o priznaní trov konania navrhovateľovi vo výške 84% z prináležiacich mu trov konania
pozostávajúcich z krátenej časti súdneho poplatku za návrh vo výške 6,63 euro  a z trov právneho
zastúpenia  vyčíslených  podľa § 10ods.1, §13a ods.1 písm. a/, c/, d/, ods.4, § 16 ods.3 vyhl.č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov  za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 887,04
euro, rozhodol vecne a právne správne. Odvolací súd podotýka, že odvolaniami nebol napadnutý záver
prijatý  súdom prvého stupňa  o účelnosti   poskytnutých úkonoch právnej pomoci a ani o  výške odmeny
za jednotlivé úkony právnej pomoci, ktoré súd prvého stupňa zohľadnil pri priznávaní trov  právneho
zastúpenia.

K námietkam navrhovateľa o tom, že  súd prvého stupňa mal  pri priznávaní náhrady trov konania okrem
ust. § 146 ods.2 O.s.p. aplikovať § 142ods.3 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu trov konania  odvolací
súd konštatuje, že ust. § 142 ods.3  O.s.p. upravuje priznanie náhrady trov konania  v prípade, ak
mal účastník konania len čiastočný neúspech, avšak rozdielnosť úspechu (neúspechu) je podstatná,
čo zákon vymedzuje pojmom „nepatrný“. Hľadisko vyjadrené v ust. § 142 ods. 3 O.s.p. umožňuje súdu
priznať účastníkovi náhradu trov konania v plnej výške  aj napriek tomu, že účastník mal vo veci len
čiastočný úspech. Ide tu teda o špecifickú situáciu, v ktorej je  buď jeho neúspech v zásade celkom
zanedbateľný, alebo situáciu, v ktorej nebolo objektívne v jeho moci ovplyvniť výsledok konania. V
posudzovanom prípade, pri zohľadnení konkrétnych okolností danej veci a najmä  rozdielnosti úspechu
a neúspechu v konaní (84%) nie je však možné  mieru neúspechu navrhovateľa považovať za  nepatrnú.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
považuje za vecne a právne správne. K jeho zmene (§ 220 O.s.p.) pristúpil len  v záujme formálnej
správnosti súdom prvého stupňa prijatého výroku, v ktorom absentuje  výrok o lehote na plnenie, v ktorej
sú odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v priznanej výške.

Námietku navrhovateľa o tom, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje výrok o vrátení súdneho
poplatku zaplateného  za návrh na  začatie konania odvolací súd považuje rovnako za nedôvodnú.
Navrhovateľovi dáva do pozornosti rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa  27. marca 2012,
č.k. 50C/158/2011 - 153, v ktorom  podľa § 96 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.679,33
euro, zamietol návrh o zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania  ( zostávajúceho predmetu konania ),
navrhovateľovi  uložil podľa § 142 ods.1 O.s.p. povinnosť zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade  spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 680,17 euro  a napokon  podľa § 11 ods.3, 4, 9 zák.č. 71/1992 Zb. v
platnom znení upravil  Daňový úrad Bratislava  , aby navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 93,87
euro  a odporcom v 1/ a 2/ rade súdny poplatok vo výške 93,87 euro, a to po právoplatnosti rozhodnutia.
O následnom odvolaní navrhovateľa podaného proti zamietajúcemu výroku  rozhodol  Krajský súd v
Bratislave rozsudkom zo dňa 26. júna 2014, č.k. 3 Co/405/2012-198 tak,  že rozsudok súdu prvého



stupňa v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v časti náhrady trov konania zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Keďže výrok o vrátení súdnych poplatkov účastníkom (navrhovateľovi
vo výške 93,87 euro  a odporcom v 1/ a 2/ rade  vo výške 93,87 euro) mal priamu nadväznosť na
výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 1.679,73 euro a nebol odvolaním napadnutý, v tejto
časti nadobudol právoplatnosť už dňa  15.5.2012. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nemohol
opakovane rozhodovať o vrátení už právoplatne vrátených súdnych  poplatkov zaplatených  účastníkmi
za návrh, resp. odpor (§ 159 ods.1, § 167 ods.2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods.2  v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., keďže ani
jeden z účastníkov nebol v odvolacom konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}