{"guid": "d544f828-caa0-4f08-a5ea-dd858991fbb2:4ca1198d-042c-419f-8601-024983f5dc30", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112202586.2", "spisova_znacka": "20Co/244/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/244/2012 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. februára 2014, sp. zn. 20Co/244/2012, ECLI:SK:KSPO:2014:8112202586.2", "identifikacne_cislo": "8112202586", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Michal Boroň", "sudca_id": 1492, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-boron-1492", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8MCdo/6/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "6214c9e1-656a-4e36-b693-eca1cb678b70:7d864c5a-1ff6-4307-ad75-57bd77c4a595", "datum": "2015-11-17", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "nazov": "§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ca1198d-042c-419f-8601-024983f5dc30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112202586.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8112202586.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8112202586.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov\nSpisová značka: 20Co/244/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 8112202586\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň\nECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112202586.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov\nJUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,\ns.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska\n5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom\nmieste, zastúpenému opatrovníkom I. S., súdnou tajomníčkou Okresného súdu K., za účasti vedľajšieho\núčastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778,\nzastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie\n174,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa\n12. 9. 2012 č. k. 10C 56/2012-48 jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. P o t v r d z u j e  sa rozsudok.\n\nII. Žalobca  j e   p o v i n n ý  nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo\nvýške 31,28 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, v lehote 15 dní odo\ndňa právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nIII. Náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným          n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol, náhradu trov konania účastníkom nepriznal\na navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 62,14 Eur\nna účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nPrvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že ako predbežnými otázkami sa\nsúd zaoberal vznesenými námietkami zo strany vedľajšieho účastníka ohľadom premlčania ako aj\nnedostatku aktívnej legitimácie v konaní. Súd dospel k záveru, že tieto námietky vedľajšieho účastníka\nkonania sú dôvodné. Vedľajší účastník je osobou oprávnenou vzniesť relevantne námietku premlčania\nbez toho, aby takúto námietku vzniesol účastník konania, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje.\nTento záver vyplýva zo skutočnosti, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník\nkonania, ak jeho úkon neodporuje záujmom účastníka, ktorého v konaní podporuje. Vedľajší účastník je\nteda oprávnený ku všetkým úkonom, s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom, ku ktorým je\noprávnený aj účastník konania, a tieto úkony vykonáva v prospech a s účinkami pre účastníka, ktorého\nv spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké\nprávo má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že\njedná sa o procesné právo, pomocou ktorého v záujme obrany proti žalobe sa uplatňujú námietky,\nktorých základ spočíva v hmotnoprávnej úprave. Procesné právo uplatniť takého námietky v konaní\nnemožno zmenšovať podľa toho, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. V danom prípade\n\nsúd vychádzal zo skutočnosti, že návrh na začatie konania bol podaný dňa 30.01.2012, pričom celkové\nnároky z uplatnenej úverovej zmluvy boli zosplatnené dňa 25.06.2007. Je teda zrejmé, že návrh na\nzačatie konania bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti sa súd vyporiadal\naj s písomným uznaním dlhu, ktoré predložil navrhovateľ, a z ktorého vyplýva, že odporca uznal čo do\nprávneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi. Samotná dohoda o uznaní záväzku a úhrade\npohľadávky v splátkach pozostáva z piatich častí, pričom uznanie záväzku v zmysle § 558 sa nachádza\nv časti druhej. V tejto je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok, ktorý\nmu vznikol na základe zmluvy a je v ňom uvedená špecifikácia celkovej dlžnej sumy s príslušenstvom.\nV tejto časti dohody nie je uvedené a nevyplýva z nej, že ten kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Táto\nskutočnosť sa objavuje v tretej časti dohody, ktorá sa týka formy splatenia záväzku, kde sa v bode 3.4\nuvádza: dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a príslušných\núrokov z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Logickým\nvýkladom predmetného bodu dohody vyplýva, že druhá veta, v ktorej dlžník vyhlasuje o svojej vedomosti\no premlčaní dlhu, sa vzťahuje na príslušenstvo pohľadávky a jednoznačne celé toto ustanovenie má\nsúvis len s formou splatenia záväzku. Podľa názoru súdu podľa zásad ochrany spotrebiteľa nemožno\ntúto vetu uvedenú v bode 3.4 posúdiť ako relevantné uznanie premlčaného dlhu, resp. nemožno z tejto\nvety vyvodiť záver, že naozaj dlžník vedel o jeho premlčaní. Ako to vyplýva z § 558, ak dlžník, ktorý\nuzná svoj dlh, nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie\nuvedené právne účinky, preto súd má za to, že toto uznanie dlhu bez uvedenia skutočnosti, že dlžník\nvedel o premlčaní dlhu v bode 2, v ktorej sa týka uznanie tohto záväzku, nemožno považovať za úkon,\nktorý by mal právne účinky uznania dlhu v zmysle § 558 v súvislosti s plynutím premlčacej doby podľa §\n110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd má za to, že vznesená námietka premlčania\nje dôvodná. Pokiaľ sa týka námietky nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, súd má\nza to, že aj táto námietka je dôvodná. Základným ustanovením pre posúdenie platnosti postúpenia\npohľadávky na navrhovateľa je ustanovenie hlavy 13 § 9 úverových podmienok, podľa ktorého na\nzáklade vzájomnej dohody klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez písomného\nsúhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby, alebo takúto\npohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená pohľadávky z\ntejto zmluvy postúpiť tretím osobám. Podľa názoru súdu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku,\nktorú v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať. Takéto\nustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, kedy si\ndodávateľ do zmluvy zakomponuje také zmluvné ustanovenia, ktoré nemôže spotrebiteľ individuálne\novplyvniť, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Týmto spôsobom by bola\nvylúčená možnosť spotrebiteľa postúpiť svoju prípadnú pohľadávku, či započítať svoj nárok z iného\nzmluvného vzťahu s dodávateľom, čo podľa názoru súdu nie je v spotrebiteľských zmluvách prípustné.\nJedná sa preto o neprijateľnú podmienku aj podľa článku 2 písm. b/ a c/ smernice Rady 93/13 EHS o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady 93/13 EHS\nzmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke\ndôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku\nškode spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností súd považoval zmluvu o postúpení pohľadávok medzi\nprávnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom za neplatnú práve s poukazom na skutočnosť,\nže právny predchodca navrhovateľa vylúčil možnosť postúpenia akejkoľvek pohľadávky odporcu z tejto\núverovej zmluvy na tretiu osobu, čím je zrejmé, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní.\n\nVýrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom\nna skutočnosť, že úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý\nrozsudok zmenil a vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odvolateľ v\nodvolaní okrem iného poukázal na čl. 3 bod 3.4 dohody s tým, že uznanie dlhu zo strany odporcu\nako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva,\nktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá\ndovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a\nto priamo zo zákona. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu.\nUznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta nemožno stotožniť s inštitútom uznania dlhu podľa § 558\nOZ. Ďalej poukázal na to, že nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania,\nnakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok\n\nspojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej\npremlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje.\nMal za to, že jeho právo premlčané nie je. Pre úplnosť odvolateľ dodal, že dohodou došlo k zmene\nobsahu záväzku zmluvných strán a navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa a na\ndohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zastáva\nnázor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok\nuznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Ďalej namietal neúčelnosť vynaložených\ntrov konania na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ďalej namietal, že vedľajší účastník odporcu v\nkonaní nezastupuje, a preto považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní\nza nadbytočné, účelové a nehospodárne.\n\nK odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.\n\nOdvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad\nupravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie\nnavrhovateľa je neopodstatnené.\n\nPrvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje\nodôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.\n\nNa zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov,\nktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského\nsúdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012,\n5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v\nKošiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.\n\nSúdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a\nto tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môže\nsúd potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže\nna tomto tlačive nič meniť.\n\nVylúčenie vyššie citovanej smernice a súdnej kontroly je nedôvodné. Navyše odvolací súd už judikoval,\nže konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou\n(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co 37/2012, 20Co 86/2012).\n\n„Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, na ktorú poukazuje súd\nprvého stupňa v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje\nmedzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny\nvzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto\nustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú\nzmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní\ndohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v\nrozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť\nekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa\ndostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika\norientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického\nsprávania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že\nv danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve\ntieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje\ntomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá\npredpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri\nkonaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade\ndobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 11Co\n37/2012).\n\nJe logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak sa\nzneužije kontraktačná situácia s cieľom predĺžiť premlčanie až na 10 rokov.\n\nTakéto praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“) a\nžalobca nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania.\n\nV tomto smere je dôležité poukázať na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp.\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. 8 ZOS.\n\nPodľa § 4 ods. 8 ZOS predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s\ndobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami\na ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji\nvýrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,\nčestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a\nporušovanie zmluvnej slobody.„\n\nPrávny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny\ndôvod  nevzťahovať tento záver aj na rozpor  právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8\nZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.\n\nKampaňovité predkladanie formulárov s  ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre\nspotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť\npredlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému\nspotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenže\nje tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale  aj na záver o\nneplatnosti právneho úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci 11Co 37/2012.\n\nNa porovnanie odvolací súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu\nÚstavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při\nveškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti\n(Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1).\nDůvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj\nodrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je\nvýrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápaného\nprávního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená\nkonkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti\nprincipu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů\nnajít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno\nmaximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti.\" [obdobně\nnález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“\n\nNedôvodné sú i odvolacie námietky vo vzťahu k náhrade trov konania. Argumentáciu žalobcu\nnepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na\nneposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená\nv článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,\naby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä\noslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov.  rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-279/09).\n\nAktivity vedľajšieho účastníka súvisia s ochranou spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa súvisí  s kvalitou\nživota a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok\n(smernica Rady 93/13 EHS), či  nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu\nrozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania\npráva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič\nvýnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná\nsituácia.\n\nV zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho,\nsmernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t)\nES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej\núrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok\nEco Swiss, už citovaný, bod 36).\n\nTakýmto prostriedkom ochrany môže byť  aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno\npoprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda\nzásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je\nsankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).\n\nDôležitá je  pri trovách konania  aj ich  náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu\na účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v\nreálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.)\n\nObčiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v\nkonaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je\npochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké\nprávo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt).\nNáklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť\nvedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc\nzdruženia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc\nsi neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť.\n\nOdvolacie námietky žalobcu sú  neopodstatnené a odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si\ndôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.\n\nŽalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanému trovy nevznikli a tomu zodpovedá i výrok o\nnáhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Vedľajší\núčastník si za vyjadrenie k odvolaniu uplatnil náhradu trov konania vo výške 18,26 Eur, režijný paušál\nvo výške 7,81 Eur a 20% DPH, spolu vo výške 31,28 Eur, ktoré je žalobca povinný nahradiť vedľajšiemu\núčastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, v lehote 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"stav": {"sz": "8MCdo/6/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "6214c9e1-656a-4e36-b693-eca1cb678b70:7d864c5a-1ff6-4307-ad75-57bd77c4a595", "datum": "2015-11-17", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/56/2012", "guid": "eba9531a-e95b-45da-b451-267020796428:278d2e03-d2e1-426b-a506-463b66e70140", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9bd3ef4f-2be2-433f-8bab-94d5dccdac2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bd3ef4f-2be2-433f-8bab-94d5dccdac2d"}, {"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "af694185-22f6-4d64-995b-54cea9cf8b73:b32bccc6-390f-4c23-bc85-8df1e77083b7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7211209045.3", "spisova_znacka": "4Co/19/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/19/2012 z 22. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-06-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7211209045.3"}, {"guid": "aab079fa-9282-484b-9a14-af76edaf06bc:927ce14e-a0c0-452e-a61a-c07c77d4560a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3711200443.2", "spisova_znacka": "19Co/87/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/87/2012 z 12. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3711200443.2"}, {"guid": "6a330b65-3395-4cca-a72f-023a39afe3d0:fd3ee069-d177-4ccc-b49e-5f5967565319", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1208205294.3", "spisova_znacka": "3Co/53/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2012 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1208205294.3"}, {"guid": "80d924ad-6461-4a26-a948-bf47a6068ab2:5405e784-5767-475c-91bc-9d0f789f9f12", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311208328.1", "spisova_znacka": "17Co/120/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/120/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311208328.1"}, {"guid": "34265654-a3eb-481b-80d8-91faaca5d353:af558b92-4fca-4951-abc8-bace5c839680", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8611205239.1", "spisova_znacka": "20Co/86/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/86/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8611205239.1"}, {"guid": "f0a526ca-8693-4ce7-862c-e71526aaab84:79e42842-5b35-48f6-9dda-867331b567e9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7811208688.1", "spisova_znacka": "4Cob/75/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/75/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7811208688.1"}, {"guid": "e9d032fd-ca65-45a1-8813-fd7e5236a421:89450254-001d-4fb9-a943-8bbae996752b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3", "spisova_znacka": "11Co/37/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/37/2012 z 30. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2101899985.3"}, {"guid": "712551a4-3f13-4838-bd5d-ccf606499e4a:9a5877b5-ad35-40b9-b5ee-bb593615d516", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8311210320.1", "spisova_znacka": "16Co/133/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/133/2012 z 26. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8311210320.1"}, {"guid": "3563f3ac-99bc-4f1d-9210-587ac62b4fd8:b085f815-4946-4517-b198-65581d04b1e1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4309213140.2", "spisova_znacka": "5Co/58/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/58/2012 z 27. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4309213140.2"}], "citovane_v": []}