{"guid": "d53d67ab-46eb-4cbb-9ad8-152b4fb2dbc8:08fab46d-1141-4000-a48d-14905f1903ec", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2212218640.1", "spisova_znacka": "23CoE/181/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoE/181/2013 z 16. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 16. februára 2014, sp. zn. 23CoE/181/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2212218640.1", "identifikacne_cislo": "2212218640", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2014-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08fab46d-1141-4000-a48d-14905f1903ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2212218640.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2212218640.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2212218640.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/181/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212218640
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212218640.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej Poštovej banky, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenej JUDr. Jurajom Vrábelom, Bratislava, Tolstého 1, proti povinnej
N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. U., T. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so
sídlom Bratislava, Popradská 70, pod sp. zn. EX/7898/2012, o 831,67 eur s príslušenstvom, o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 12Er/1207/2012-16 z 30. novembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vedenej pod sp. zn. EX /7898/2012.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), zákonom č. 258/2011 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a tým, že exekučný titul, ktorým je vykonateľný
rozhodcovský rozsudok zo 17.2.2012 sp. zn. IG-C/0411/0133 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a. s. nie je spôsobilým exekučným titulom.
Vychádzal z toho, že rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v bode 10.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere zo
16.12.2008, v zmysle ktorej sa účastníci zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú,
pokiaľ bude žalobcom banka, predloží spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu v
zmysle jeho štatútu a rokovacieho poriadku, pokiaľ bude žalobcom klient, môže predložiť spor na
prerokovanie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. V zmysle bodu 10.2.3 Obchodných
podmienok pre úver mohol klient najneskôr pri uzavretí zmluvy doručiť banke písomné oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy
o úvere, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, pretože oprávnená konala pri uzatváraní zmluvy v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinná bola fyzická osoba - nepodnikateľ. Uvedenú zmluvnú
podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka posúdil neprijateľnou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na dodávateľovi. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a
nemal na výber len ju prijať vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy.
Navyše nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, ktorá
núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým
mravom a preto je neprijateľná a teda neplatná.



Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, ktorá navrhla uznesenie súdu prvého stupňa
zmeniť a udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie alebo zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym
posúdením veci a odňatím možnosti účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok súdnou cestou. Podľa
jej názoru, súd prvého stupňa správny právny predpis nesprávne aplikoval. Poukázala na Smernicu
Rady o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v prílohe článku 3 ods. 3 písm. q)
uvádza indikatívny zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované nekalými, ktorou je aj podmienka
vyžadujúca od spotrebiteľa riešenie sporu výlučne arbitrážou neupravenou právnymi predpismi, v ktorej
rozhodcovia nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. Uvedené však nemožno aplikovať na
rozhodcovské konanie upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v ktorom sa v
zmysle § 31 ods. 2 rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka
považovaná neprijateľnou v zmysle   § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je podľa odvolateľky
nadštandardom oproti citovanej smernici. Uvedená rozhodcovská doložka preto nespĺňa pojmové
znaky generálnej klauzuly nekalej/neprijateľnej podmienky, lebo nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na to, že rozhodcovská
doložka nie neplatnou v celom rozsahu, t. j. je platnou v rozsahu riešenia sporov dodávateľom v
rozhodcovskom konaní. Obom účastníkom spotrebiteľskej zmluvy rozhodcovská doložka umožňuje
riešiť spor v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľovi navyše aj v konaní súdnom. Okrem toho, spotrebiteľ
mohol pri uzatváraní zmluvy prejaviť nesúhlas s rozhodcovskou doložku, čo však neurobil. Poukázala
tiež na to, že oprávnená bola v zmysle § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách povinná ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V prípade, ak by si oprávnená
uplatnila svoj nárok na všeobecnom súde, ktorý by namietala povinná, všeobecný súd by v zmysle §
104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku konanie zastavil a vec postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. Namietala, že exekučný
súd nahrádza svojim konaním aktivitu oprávnenej, ktorá nepodala žalobnú odpoveď ani žalobu proti
rozhodcovskému rozsudku a novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata
v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku, nakoľko zákonodarca prepožičal rozhodcovskému
rozsudku rovnakú vlastnosť ako súdnemu rozsudku - právoplatnosť a z nej vyplývajúcu záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní).

Povinná sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“),
po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou
konania (§ 201 O. s. p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné
podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu
prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania je vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok. Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia
zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súd prvého stupňa, ktorý
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O. s . p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom :

Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom
výkone judikovaného práva, vyjadreného exekučným titulom, ktorého povaha určuje rozsah
materiálneho preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu, ako to vyplýva
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania



exekučného titulu zameriava na skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú
dovolenosť, možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe
možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu
exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to
sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku,
nesmie rozhodcovský rozsudok  zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na
rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159
O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v  § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností.
Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O. s. p. (resp. súčasnom § 57
Exekučného poriadku), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za
to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie.

Zo zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnená ako veriteľ a povinná ako dlžník, uzavreli  16.12.2008 zmluvu
o úvere č. 0585812508, ktorou sa oprávnená zaviazala, že poskytne povinnej úver vo výške 995,82 eur
a povinná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi túto sumu v dohodnutých 60 mesačných splátkach po 32,30
eur. Podľa obsahu zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú obchodné podmienky pre úver. Z
článku 10.2 týchto podmienok vyplýva, že oprávnená a povinná sa dohodli na rozhodcovskej doložke tak,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešené, pokiaľ bude žalobcom banka rozhodcovským
súdom podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku a pokiaľ bude žalobcom klient v rozhodcovskom konaní
alebo všeobecným súdom. Z čl. 10.2.3 obchodných podmienok vyplýva, že klient najneskôr pri uzavretí
zmluvy mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou.

Z  formy a obsahu  zmluvy je zrejmé, že ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala
oprávnená už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná
obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ustanovenia je pritom
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ustanovenia je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 52 Občianskeho
zákonníka. Keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom
je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch, je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Oprávnená je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
keď vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a je i veriteľom
v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že povinná
pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom
znení považovať za spotrebiteľa a zároveň je spotrebiteľom i v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.
z. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou o  úvere sa zaviazala poskytnúť oprávnená ako dodávateľ
povinnej ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky vo forme úveru a povinná ako spotrebiteľ sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle



§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z., keď zároveň nebolo preukázané, že by zmluva uzavretá medzi
účastníkmi bola niektorou zo zmlúv vymenovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., nie je vylúčená
spod jurisdikcie tohto zákona.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere
je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod   (§ 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného, sa preto odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 2 zák. o  spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a tu dospel k
súladnému záveru so súdom prvého stupňa, že predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na
argumentáciu prvostupňového súdu, ktorá bola založená na konštatovaní, že formulácia rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky v štandardne formulovanej zmluve uzatvorenej po 31.12.2007
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok, na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Podľa  § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej
zmluvy účastníkov), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa  § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993, účinnej od 21.4.1993, o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.



Podľa  čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú
zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods.1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie, na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu
záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby
súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc  a to i v tom období, keď ich zásady
neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd
je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu
než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách), interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.
Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho
vlastný návrh nepovolil  jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát, i v tomto
prípade, je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s
ostatnými zmluvnými podmienkami v  zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému
konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 53 ods. 1, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj
keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, v prípade ak konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská
doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade,
ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ, a keďže v prejednávanej veci oprávnená (dodávateľ) v zmysle
rozhodcovskej doložky iniciovala rozhodcovské konanie, povinná nemala možnosť vyjadriť nesúhlas.

V obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal
stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom, a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou



Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného
ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s
cit. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď  neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky
odvolací súd vyslovil aj za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú
smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatná. Keďže medzi
zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zák. č.
244/2002 Z. z., nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.
Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul, je preto právne neúčinný,
nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41
Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 M Cdo/20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej
rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK), súd exekúciu v celom
rozsahu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne.

Nemožno uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ale ani o postup
dojednania rozhodcovskej doložky v súlade s ustanovením          § 93b zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách. Oprávnená namietala, že zákon 483/2001 Z. z. ukladal bankám povinnosť ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné
vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom
zriadeným podľa osobitného zákona. Avšak zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je
súčasťou formulárovej zmluvy, nie je možné jednoznačne odvodiť, že bankou bol návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky ponúknutý dlžníkovi (povinnej) a táto mala možnosť tento návrh prijať alebo
odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy je
zrejmé, že dlžník nemal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak
by rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne
oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu.

S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo potom už nadbytočným
zaoberať sa ďalším obsahom zmluvy o úvere a prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných
podmienok.

S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa bude
rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/1207/2012", "guid": "64eb9297-892c-44d7-aa4c-ef4b6cd67fd1:68fa70fa-1462-49ca-871b-aa5e7049f938", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "cf0b4e45-23a2-45a3-8e06-c4e2e5a78811:a8333c9a-c70b-468c-8dfd-a8b0ca162ff7", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/1207/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 12Er/1207/2012 z 14. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cf0b4e45-23a2-45a3-8e06-c4e2e5a78811:a8333c9a-c70b-468c-8dfd-a8b0ca162ff7"}], "citovane_v": []}