Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/780/2014 z 25. 7. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júla 2017, sp. zn. 2Co/780/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1711212097.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/780/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1711212097.1 | 2017-07-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a96fa47-0bce-4205-806e-70f79bc8a2a6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1711212097.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/780/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711212097
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1711212097.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: J.. O.. G. L., štátny
občan SR, bydlisko C. X, XXX XX L. zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Seleckým, Slnečná 48, 902 01
Pezinok, proti žalovanému: E.. G. X., H. XX, XXX XX J., o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.469,07
eur a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 36C 1/2011-105 zo dňa 13.
mája 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36C 1/2011-105 zo dňa
13. mája 2014 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava Pezinok rozsudkom č.k. 36C 1/2011-105 zo dňa 13. mája 2014
zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 1.469,07 eur a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 100 %.

2. Žalobou zo dňa 5.9.2011, ktorá bola doručená Okresnému súdu Pezinok dňa 6.9.2011 žiadal žalobca,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.927,49 eur s príslušenstvom a súčasne, aby
deklaroval povinnosť spoločnosti J. A. R.. K.. S.. zaplatiť žalobcovi sumu 6.789,80 eur s
príslušenstvom z dôvodu, že na návrh obchodnej spoločnosti J. A. R.. K.. S.. sa začalo exekučné
konanie proti žalobcovi v procesnom postavení povinného na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 20Cb 180/2002-49 zo dňa 2.4.2003 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 6.6.2003. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5005019196 zo dňa 1.8.2003
bol vykonaním exekúcie poverený E.. G. X. súdny exekútor, ktorý vykonal exekúciu a na účet
spoločnosti J. A. R..K..S.. previedol sumu 6.768,80 eur a žalobca uhradil exekútorovi sumu 1 927,49
eur. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.2.2009 č.k. 36Er Nr 1100/2003-45
bolo exekučné konanie zastavané. Z toho dôvodu žalobca opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie
sumy 1.927,49 eur a obchodnú spoločnosť J. A. R.. K.. S.. na zaplatenie sumy 6.768,80 eur, ktorí mu ale
uvedené sumy nevrátili. Žalobca tvrdil, že nejde o plnenie s titulu náhrady škody, a preto nie je potrebné
skúmať vznik škody, zavinenia a príčinnú súvislosť a porušenie právnej povinnosti, ale ide o žalobu o
vydanie bezdôvodného plnenia nad rámec uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.2.2009, č.k.
36Er Nr 1100/2003-45 vo výške 343,29 eur. Žalovaný si vyúčtoval ako odmenu sumu podľa vyúčtovaní,
napriek tomu, že mu bola priznaná suma 343,29 eur. Suma 1.812,36 eur je preukázaná z vyúčtovania
EX 515/2003 zo dňa 23.2.2009. Suma 6.768,80 eur žiadaná od spoločnosti J. A. R..K..S. je sumou
podľa rozsudkov tak, ako sú uvádzané v prvom rozsudku odôvodnenia a v 1. odseku odôvodnenia a v
2. odseku odôvodnenia, keď tieto boli zrušené, a tým zanikol exekučný titul. Exekúcia bola vykonaná



pred zrušením rozsudkov. Podaním zo dňa 1.10.2012 žalobca upravil petit žaloby a žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.469,07 eur s príslušenstvom a súčasne povinnosť spoločnosti
J. A. R..K..S.. zaplatiť sumu 6.789,80 eur s príslušenstvom. Žalobca tvrdil, že právoplatnosťou uznesenia
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4.2.2009, č.k. 36Er Nr 1100/2003-45 odpadol právny dôvod zo
strany žalobcu, keď uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.6.2006 bol rozsudok Okresného
súdu Bratislava V č.k. 20Cd 180/2002-49 zo dňa 4.2.2009 zrušený. Žalobca tvrdil, že plnil v prospech
žalovaného sumou 1.812,36 eur a v prospech spoločnosti J. A. R..K..S.. sumou 6 768,80 eur z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Podľa žalobcu v danom prípade nejde o škodu, ale o bezdôvodné obohatenie a
nárok si uplatňuje proti súdnemu exekútorovi E.. G. X. R. R. H. XX, J., sídlo Exekútorského úradu J..

3. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože exekútor pri výkone svojej činnosti
vykonáva úradnú moc a pôsobí ako verejný činiteľ, a preto za prípadné škody zodpovedá v zmysle
zákona č. 514/2003 Zb. štát, a nie samotný exekútor. Žalovaný uviedol, že ako exekútor vykonával
dve exekúcie voči žalobcovi a to vymoženie dlžnej sumy 1.927,37 eur pre sociálnu poisťovňu ako
oprávneného, kde bol poverený k vykonávaniu exekúcie a bolo zaslané upovedomenie o začatí exekúcie
s tým, že neboli vznesené žiadne námietky. Exekúcia bola skončená vymožením dlžnej sumy aj
trov exekúcie. Druhá exekúcia bola v prospech spoločnosti J. A. R..K..S.. ako oprávneného, bolo
riadne zaslané upovedomenie o začatí exekúcie a bola vznesená námietka, ktorá bola zamietnutá
rozhodnutím súdu, a preto exekúciu vykonával, kým nebol zrušený exekučný titul. Následne podal návrh
na zastavenie exekúcie, ktorému súd vyhovel. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v súvislosti s
uplatneným nárokom bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
tiež tvrdil, že medzi účastníkmi nevznikol zmluvný vzťah a existujúci vzťah nie je občianskoprávny alebo
obchodnoprávny, ale ide o vzťah verejnoprávny, teda nemôže ísť ani o žalobcom tvrdené bezdôvodné
obohatenie. Poukázal na § 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekútor pri výkone exekučnej
činnosti verejným činiteľom, z čoho možno jednoznačne vyvodiť, že žalobca mal žalovať štát, a nie
exekútora.

4. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie a z vyúčtovania č.k. EX 515/2003 mal preukázané, že
dňa 23.02.2009 žalovaný vyhotovil oznámenie žalobcovi vymoženie pohľadávky 6.768,80 eura tvorenej
istinou s príslušenstvom a zaplatenie trov exekúcie vo výške 1812,36 eura, čím je exekúcia skončená.
Z faktúry č. XXXXXX mal súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou odporca oznamuje žalobcovi, že
vymohol trovy povinného vo výške 1812,36 eura v exekučnom konaní EX 515/2003 vedenom v prospech
oprávneného spoločnosti J. A. R.. R. K..S.. Z vyúčtovania v zmysle exekučného poriadku EX
483/2004 mal súd preukázané, že dňa 23.02.2009 žalovaný vyhotovil oznámenie žalobcovi vymoženie
pohľadávky 1.927,49 eura tvorenej istinou s príslušenstvom a zaplatenie trov exekúcie vo výške 498,35
eura, pričom preplatok vo výške 0,12 eura v prospech žalobcu bude uložený v depozite exekútorského
úradu, a exekúcia je skončená. Z faktúry č. 622009 mal súd preukázané vyhotovenie listiny, ktorou
žalovaný oznamuje žalobcovi, že vymohol trovy povinného vo výške 498,35 eura v exekučnom konaní
EX 483/2004 vedenom v prospech oprávneného spoločnosti Sociálna poisťovňa. Uznesením
Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er Nr 1100/2003-45 zo dňa 04.02.2009 bola zastavená exekúcia
vedená pod sp.zn. 36Er Nr 1100/2003, č. EX 515/2003 spoločnosti J. A. R.. R. K..S.. ako oprávneného a
žalobcu ako povinného a boli konštituovaná povinnosť oprávneného zaplatiť žalovanému ako súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia bol rozsudok sp.zn. 20Cb/180/2002 zo
dňa 02.04.2003 následne zrušený uznesením OS BA V č.k. 20Cb/180/2002-78 zo dňa 06.06.2006. Z
listu žalobcu spoločnosti J. A. R.. R. K..S.. mal súd preukázané spísanie výzvy žalobcom na spoločnosť
J. A. R.. R. K..S.., ktorou žiada zaplatenie sumy 6.768,80 eura na základe uznesenia OS BA V,
ktorým bola zrušená exekúcia vedená žalovaným pod sp.zn. 515/2003. Zo žaloby spoločnosti J. A. R..
R. K..S.. voči žalobcovi ako žalovanému zo dňa 13.06.2002 adresovaná OS BA V mal súd preukázané
vyhotovenie žaloby, ktorou sa spoločnosť J. A. R.. R. K..S.. domáhala voči žalobcovi ako žalovanému
zaplatenia sumy 151926,50 Sk s úrokom z omeškania z dôvodu uplatnenej náhrady škody, pričom
však nemá preukázané jej podanie. Uznesením č.k. 36C/1/2011-97 zo dňa 06.08.2013 bolo konanie v
časti zaplatenia sumy 458,42 eura s príslušenstvom zastavené na základe písomného podania žalobcu
zo dňa 01.10.2012, ktoré súd posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu, súčasne bolo na samostatné
konanie vylúčené konanie voči spoločnosti J. A. R.. R. K..S..

5. Okresný súd vychádzal z predmetu konania, ktorým je peňažný nárok žalobcu, ktorý skutkovo
vymedzuje tým, že v exekučnom konaní 36Er Nr/1100/2003 žalobca plnil v prospech žalovanému sumu



1.812,36 eura (po čiastočnom späťvzatí sumu 1469,07 eura), pričom žalovaný prijal plnenia nad rámec
uznesenia OS BA V zo dňa 04.02.2009 č.k. 36ErNr/1100/2003-45 vo výške 343,29 eura.

6. Podľa názoru okresného súdu, pre právne posúdenie veci je dôležité, že žalovaný vystupoval vo
vzťahu k žalobcovi v exekučnom konaní z titulu svojej funkcie exekútora, všetky úkony ktoré v rámci
exekúcie vykonáva sú výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekútor je potom štátom určenou a splnomocnenou osobou
(§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku), ktorou štát zabezpečuje ústavným a zákonným spôsobom
plnenie svojich funkcií. Uvedené sa prejavuje aj tým, že na výkon tejto funkcie štát v zákone stanovuje
kvalifikačné predpoklady ako aj ďalšie podmienky. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom
pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu a v takýchto
konaniach koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 z. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Účelom náhrady škody je odstránenie ujmy poškodeného a to nahradením toho, čo z jeho majetku
zmizlo, prípadne čo do majetku poškodeného nedošlo a malo dôjsť a to na rozdiel od povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v povinnosti vydať majetok, ktorý niekto získal, pričom musí ísť
vždy o jeden z taxatívne uvedených prípadov. Plnenie, ktoré prijal odporca bolo plnením, ktoré prijal
v súvislosti s vykonávaním exekúcie vedenej na OS BA V pod sp.zn. 36ErNr/1100/2003, pričom mal
zákonom zverenú právomoc uvedené peňažné prostriedky odňať žalobcovi. Zákon stanovuje postup
pre prípady, že dôjde k nesprávnemu postupu subjektov vykonávajúcich verejnú moc
a to v osobitnom právnom predpise, ktorým je z. č. 514/2003, nie je potom dôvod posudzovať vzťah
medzi žalobcom a žalovaným vzniknutý v súvislosti s výkonom funkcie exekútora žalovaným podľa
iných ustanovení. Tento záver je súladný tiež s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie
rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody (obdobne zhodnotenie občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SSR zo dňa 21.12.1978, sp.zn. Cpj 37/78, R 1/1979 podľa Lavický, P.:
Prehled judikatury ve vecech bezduvodního obohacení, ASPI, a.s., Praha 2006, str. 19). Rovnako v
prípade konkurencie možnosti domáhať sa peňažného plnenia z titulu náhrady škody a bezdôvodného
obohatenia možno nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť iba v tom prípade, ak nie
sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody (správa
Najvyššieho súdu SSR zo dňa 22.11.1985, sp. zn. Pls 2/85, R 25/1986 podľa Lavický, P.: Prehled
judikatury ve vecech bezduvodního obohacení, ASPI, a.s., Praha 2006, str. 23). Možno teda konštatovať,
že žalobca sa mal domáhať vrátenia peňažnej sumy od žalovaného, ktorú mu žalovaný odňal v rámci
exekučného konania 36Er Nr/1100/2003 postupom podľa osobitného zákona a to z. č. 514/2003, v
takomto prípade sa mal domáhať svojho nároku voči štátu t.j. Slovenskej republike, žalovaný preto nie
je vecne pasívne legitimovaný. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol
v spore plne úspešný.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a zamietnutím jeho
žaloby a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že na pojednávaní dňa 11.7.2012 žalovaný namietal nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobcovi podnikateľovi spôsobil škodu a tak sa má postupovať podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ale právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.5.2014 už
pripustil pre danú kauzu inštitút bezdôvodného obohatenia, pretože vzniesol námietku premlčania vo
verejnoprávnom vzťahu účastníkov konania. Prvoinštančný súd v rozsudku v odôvodnení na strane 5
opisuje „účel náhrady škody“, vzápätí poukazuje na justičnú prax, že vydanie bezdôvodného obohatenia
možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu
nároku na náhradu škody. V závere 2.odseku na strane 5 rozsudku konštatuje stroho, že žalovaný preto
nie je vecne pasívne legitimovaný.

9. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v danej veci v odôvodnení rozhodnutia právnu otázku
bezdôvodného obohatenia a náhradu škody neriešil, len formálne citoval justičnú prax. Spôsob, akým
súd odôvodnil rozhodnutie, nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázal na ustanovenie
§ 157 O.s.p., ktoré citoval a namietal, že rozhodnutie súdu nerešpektuje zásady tohto ustanovenia, a



preto je nepreskúmateľné. Zdôraznil, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej
povinnosti a namietal, že súd sa nezaoberal touto skutočnosťou, ale vychádzal len z účelu škody a
ničím neodôvodnil, že sú tu podmienky pre postup podľa ustanovenia o škode a nie bezdôvodného
obohatenia. Z týchto dôvodov preto žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a uplatnil si trovy konania vo výške 301,23 eur podľa vyčíslenia v prílohe podaného
vyjadrenia. K odvolaniu uviedol, že prvostupňový súd správne vyhodnotil dôkazy a rozhodol tak, že
návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal 100 %
náhradu trov konania. Podľa názoru žalovaného je odvolanie žalobcu účelové a nevyvracia relevantným
spôsobom argumentáciu prvoinštančného súdu, pričom žalobca vo svojej argumentácii manipuluje s
vyjadreniami žalovaného. Žalovaný v celom rozsahu zdôrazňoval, že nie je pasívne vecne legitimovaný
v danom spore, pričom poukázal na judikatúru a právnu úpravu postavenia súdneho exekútora. Uviedol,
že vzťah súdneho exekútora a povinnej osoby v danom prípade žalobcu, pri výkone exekúcie je
verejnoprávnym vzťahom, a teda nemôže medzi nimi vzniknúť inštitút bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalovaného, že ide medzi žalobcom a žalovaným o verejnoprávny vzťah, a preto nemôže ísť o žalobcom
tvrdené bezdôvodné obohatenie, keď pri vykonávaní exekúcie je vzťah medzi žalobcom a žalovaným
síce verejnoprávnym, keď nemajú rovnaké postavenie a jeden subjekt má voči druhému nadriaďovaciu
právomoc, ale žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 28/2009, v ktorom
je výslovne uvedené, že právny vzťah exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať
za súkromnoprávny vzťah. Žalovaný preto súhlasil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobu zamietol a
žiadal, aby odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcu rozsudok potvrdil a priznal mu trovy
odvolacieho konania.

11. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 16.7.2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že právny titul
nároku je na základe porušenia vyhlášky 288/1995 Z.z. žalovaným a to v čase, keď už neprebiehalo
exekučné konanie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného zo
dňa 29.9.2014, že predbiehal výkon exekúcie, a tak ide o verejnoprávny vzťah medzi stranami sporu.
Porušenie vyhlášky č. 288/1995 Z.z. nie je výkon exekúcie. Všeobecná premlčacia lehota je 4 roky, a
tak vznesená námietka premlčania žalovaným je bez právneho významu. S poukazom na uznesenie
Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er Nr 1100/2003 zo dňa 4.2.2009, ktorým bolo zastavené exekučné
konanie a stanovená výška odmeny žalovanému a podanie žaloby zo dňa 6.6.2011. Právne posúdenie
danej veci ponechal na rozhodnutie súdu.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, pri preskúmaní veci bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.
účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené
zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. júla 2017; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,
§ 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu (§ 387 ods. l, ods. 2,
ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza ešte nasledovné.

13. Odvolateľ v podanom odvolaní nesúhlasil so súdom prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia, ohľadne zodpovedania právnej otázky bezdôvodného obohatenia a náhrady škody a
vyjadril nesúhlas s postupom súdu, že v odôvodnení rozsudku citoval justičnú prax. Zdôraznil, že každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením právnej povinnosti a namietal, že súd sa nezaoberal
touto skutočnosťou, ale vychádzal len z účelu škody a ničím neodôvodnil svoj právny názor, že sú
tu podmienky pre postup podľa ustanovenia o škode a nie bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu
v danom prípade nejde o škodu, ale o bezdôvodné obohatenie a nárok si uplatňuje proti súdnemu
exekútorovi.

14. Z podanej žaloby a z vyjadrenia žalobcu v priebehu konania pred okresným súdom je zrejmé,
že pre uplatnenie nároku na zaplatenie uplatnenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia žalobca



tvrdil, že v exekučnom konaní ako povinný zaplatil súdnemu exekútorovi (žalovanému v tomto konaní)
vykonávajúcemu exekučnú činnosť vyššiu odmenu a svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vyvodzoval z právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania a
súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a vzťahu, ktorý sa zrejme netýkal niektorej z
typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby.

15. Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo potrebné ustáliť, či išlo medzi žalobcom ako
povinným účastníkom exekučného konania a žalovaným ako súdnym exekútorom vykonávajúcim
exekučnú činnosť, o vzťah vyplývajúci zo súkromného práva, alebo o verejnoprávny vzťah, pričom treba
vychádzať aj z právneho postavenia súdneho exekútora definovaného Exekučným
poriadkom. Následne potom posúdiť, či vzhľadom na povahu tohto vzťahu mohlo dôjsť na strane
súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho zákonníka tým, že žalobca
ako povinný v exekučnom konaní, zaplatil za výkon exekučnej činnosti odmenu, výška ktorej presahuje
sumu zodpovedajúcu príslušnému právnemu predpisu.

16. Treba zdôrazniť, že žalobca je povinný uplatnený nárok vymedziť iba skutkovo. Právne posúdenie
zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu. Pokiaľ
súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových okolností , so zreteľom na povahu ktorých
prichádza do úvahy možnosť podriadenia návrhom uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu,
než je uvedená v návrhu, musí vec posúdiť podľa zodpovedajúcej normy bez ohľadu na to, či je v návrhu
uvedený (alebo správne uvedený) právny dôvod požadovaného plnenia. Preto sa treba (po závere o
povahe vzťahu medzi účastníkmi) zaoberať aj otázkou, či nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nevyplýva zo vzťahu zodpovednosti súdneho exekútora za škodu
spôsobenú účastníkovi exekučného konania v zmysle príslušného ustanovenia Exekučného poriadku.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. V danej veci sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a podaním zo dňa 1.10.2012
upravil petit žaloby a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.469,07 eur
s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 4.2.2009, č.k. 36Er Nr 1100/2003-45 odpadol právny dôvod zo strany žalobcu, keď uznesením
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.6.2006 bol rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 20Cd
180/2002-49 zo dňa 4.2.2009 zrušený. Žalobca tvrdil, že plnil v prospech žalovaného sumou 1.812,36
eur z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Podľa žalobcu v danom prípade nejde o škodu, ale o bezdôvodné
obohatenie a nárok si uplatňuje proti súdnemu exekútorovi E.. G. X. so sídlom H. XX, J..

20. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho ale právne vyhodnotiť a odôvodniť.
Ak ho však predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný. Je vecou súdu, aby podal
jeho právnu kvalifikáciu. Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu
osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich
subjektov. Práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajú na základe
prejavov vôle, vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené
na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o
právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

21. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa §



3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej
činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.

22. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho
exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému
je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom
a subsidiárne Civilným sporovým poriadkom. Ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 1. septembra 2005 (kedy nadobudla účinnosť jeho novela zákonom č. 341/2005 Z.z.)
výslovne uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. V danom prípade išlo
o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne
a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento
právny vzťah sa vyznačoval tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému
účastníkovi (žalobcovi ako povinnému) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému
subjektu jednostranne zakladať práva alebo povinnosti (napr. § 197 ods. 2 v spojení s § 31 ods. 2
Exekučného poriadku, v zmysle ktorých exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný
preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov a môže odmietnuť vykonať požadovaný
právny úkon, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok a ak v lehote určenej exekútorom oprávnený
nezloží preddavok, na návrh exekútora môže súd exekúciu zastaviť). Právny vzťah súdneho exekútora
a účastníka exekučného konania s týmito znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah.

23. Vzhľadom na povahu vzťahu existujúceho medzi žalovaným ako účastníkom exekučného konania
a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k
bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa preto stotožnil s
právnym názorom súdu prvej inštancie.

24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
ako vecne správny potvrdil.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia
§ 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
podľa vyššie citovaných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.



(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).